Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117211150
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117211150.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: G. U., Q..

XX.XX.XXXX, W. U. X. X, XXX XX N. W., Š. K. Y., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým,
advokátom so sídlom Mydlárska 19, 010 01 Žilina, proti žalovanému: H.Á. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. U.
XXX XX N. S. XXX, Š. K.G. Y., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o., so
sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného vydania pozemkov nachádzajúcich sa v
katastrálnom území X., evidovaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ako: parcela X.-O. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 133

m2, parcela X.-O. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 119 m2 a parcela X.-O. Č.. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 16 m2, zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.03.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.03.2017 sa žalobkyňa proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného vydať jej pozemky
nachádzajúce sa v k. ú. X. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom
Žilina, katastrálnym odborom, ako: parcela X.-O. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 133 m2, parcela X.-O.

Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 119 m2 a parcela X.-O. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 16 m2 a zároveň nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tak, že darovacou zmluvou zo dňa 22.05.1998 darovala žalovanému
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. X., evidované v katastri nehnuteľností na LV č.XX, vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ako parcela X. Č..XXX/X - záhrada o výmere 244 m2,
parcela X. Č.. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 375 m2 a parcela X. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere
245 m2. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX-XX zo dňa 17.04.1998 boli zamerané a vytvorené

nové parcely X.: Č.. XXX/X - záhrady o výmere 111 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 311
m2, č. XXX/X - záhrada o výmere 133 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 126 m2 a č. XXX/X - orná
pôda o výmere 119 m2. Vklad vlastníckeho práva žalovaného k týmto nehnuteľnostiam Okresný úrad
v Žiline, katastrálny odbor povolil dňa 16.02.1998 pod č. T. XXXX/XXXX. Ďalej žalobkyňa uviedla, že
žalovaný sa o ňu vôbec nestará a tiež sa nestará ani o jej manžela G. U., ktorý je tiež starobný dôchodca.
Žalovaný ich ako syn vôbec nenavštevuje, vôbec si ich nevšimne, ani na narodeniny, ani na meniny, ani
cez sviatky za nimi nepríde. Veľmi tým trpia, lebo žalovanému dali všetko, čo mu mohli dať. Keď staval

dom v N. S. pomáhali mu pri stavbe aj finančnými prostriedkami. Žalovaného listom zo dňa 08.09.2015
oslovila písomne, že keď sa už dlhšie neozýva, tak mu píše tento list, že jej odchodom do dôchodku sa
jej finančná situácia zhoršila, že jej zdravotný stav vyžaduje zvýšené náklady na lieky a požiadala ho o
finančnú podporu 40,- eur mesačne. Týmto listom ho požiadala, aby zaplatil dane z pozemkov, ktoré mudarovala, avšak žalovaný na túto jej písomnú výzvu nereagoval žiadnym spôsobom. Žalovaného listom
zo dňa 15.02.2016 oslovila, že nezaplatil avizovanú daň z pozemkov, že nie je ochotný spolupodieľať
sa na finančnej podpore jej liečby, že sa o ňu nezaujíma, ani o jej zdravotný stav, ani počas vianočných

sviatkov a požiadala ho o vrátenie daru - pozemkov, ktoré mu darovala ešte v roku 1998. Žalovaný
nereagoval na tento list. S týmto jej právnym problémom o vrátenie daru sa obrátila aj na jej právneho
zástupcu, ktorý žalovaného listom zo dňa 28.02.2017 vyzval, aby jej vrátil dar konkrétne pozemky:
parcelu X. Č.. XXX/X - záhrada o výmere 133 m2, parcelu X. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 119
m2 a parcelu X. Č.. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 64 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú

v k. ú. X. a sú evidované na Okresnom úrade Žilina, katastrálnym odborom, na LV č. XXX. Na túto
výzvu jej právneho zástupcu reagoval žalovaný písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
listom zo dňa 20.03.2017 tak, že nemá vedomosť, že jeho rodičia majú obrovské zdravotné problémy,
pokiaľ by potrebovali pomoc, doteraz o ňu nepožiadali, inak by im potrebnú pomoc poskytol a nie sú
splnené predpoklady na vrátenie daru podľa ust. § 630 OZ a že jeho údajne správanie nie je porušením
dobrých mravov. Z uvedeného obsahu listu žalovaného zo dňa 20.03.2017 je jednoznačne potvrdená

skutočnosť, že žalovaný sa o ňu, ako aj je manžela absolútne nestará, neposkytuje im žiadnu pomoc, ba
práve naopak využíva ich tým, že musí za neho platiť daň z nehnuteľnosti Obecnému úradu v X.. Ďalej
žalobkyňa s poukazom na znenie ust. § 3 ods. 1 a ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust.
§ 70 zákona č. 36/2005 Z. z. argumentovala, že podobne aj morálny a náboženský princíp ustálený v
kanonickom práve v desiatich božích prikázaniach, podľa štvrtého si má dieťa ctiť a vážiť svojich rodičov

a poskytovať im všetku pomoc, teda hmotnú, morálnu, kultúrnu a duchovnú pomoc. Žalobkyňa tak bola
presvedčená, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu ust. § 630 Občianskeho zákonníka, čím jej vzniklo
tak právo na vrátenie daru, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 15.02.2016 a písomnou výzvou, ktorú
mu zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.2.2017. Žiadala žalovaného, aby jej dar
vrátil, na čo žalovaný reagoval, že jej tieto nevydá. Žalobkyňa sa napokon vyjadrila k jej zdravotnému

stavu, v ktorom uviedla, že je chorá, pretože má veľké zdravotné problémy s chrbticou, má vysoký krvný
tlak, keď cestovala vlakom, tak odpadla, bola v kóme, má často závraty, nepočuje a z toho dôvodu
má napojené strojčeky na obidve uši. Jej manžel má vysoký krvný tlak, je diabetik, nemôže preto
zabezpečovať pre nich drevo na kúrenie a z toho dôvodu potom požiadali o pomoc žalovaného, ktorý o
nich neprejavuje a neprejavil žiaden záujem, nemá s nimi žiaden súcit ako s rodičmi.

3.Žalovanýsakpodanejžalobevyjadrilpísomnepodanímzodňa28.08.2017,vktoromuviedol,žepodľa
ustálenej rozhodovacej praxe sa hrubým porušením dobrých mravov v zmysle ust. § 630 Občianskeho
zákonníka rozumie: jednostranné porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie dobrých
mravov napĺňajúce vo svojom súhrne hrubé porušenie mravov. Vrátenie daru sa môže darca domáhať
výzvou ako jednostranným právnym úkonom adresovaným obdarovanému. Doručením takejto výzvy

obdarovanému sa obnovuje vlastnícke právo darcu a obdarovaný sa stáva neoprávneným držiteľom
veci. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2016 ho vyzvala na vrátenie
daru z dôvodu nezaplatenia dane z pozemku, nezaplatenia finančného príspevku na liečebné náklady
a jeho nezáujmu o zdravotný stav žalobkyne ani počas vianočných sviatkov. Doručením tejto výzvy
mali zaniknúť účinky darovania a obnoviť sa pôvodný stav. Podľa žalobného návrhu ho žalobkyňa

prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 28.02.2017 opätovne vyzvala na vrátenie daru. Ide o
nulitný jednostranný právny úkon, nakoľko v čase tejto výzvy už neexistoval medzi účastníkmi vzťah z
darovacej zmluvy, ktorej účinky zanikli výzvou na vrátenie daru zo dňa 15.02.2016. Predmetom súdneho
sporu môže byť preto len posúdenie, či dôvody výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.02.2016 sú objektívne
spôsobilé hrubo porušiť dobré mravy. K dôvodom výzvy zo dňa 15.02.2016 na vrátenie daru tak žalovaný

uviedol, že žalobkyňa považuje za hrubé porušenie dobrých mravov z jeho strany to, že nereagoval
na jej list zo dňa 08.09.2015, ktorým ho žiadala o finančnú podporu 40,- eur mesačne na základe
zvýšených nákladov na lieky a o zaplatenie dane z darovaných pozemkov za uplynulé roky spolu v
sume 29,35 eur a že sa nezaujímal o jej zdravotný stav ani počas vianočných sviatkov. Túto výzvu na
vrátenie daru považoval žalovaný za vyslovene účelovú, s cieľom zbaviť ho vlastníctva k pozemkom

darovaným mu v roku 1998 žalobkyňou. Do roku 2014 neboli vzťahy medzi nimi narušené, vzájomne
sa s rodičmi navštevovali. S rodičmi žil v spoločnej domácnosti aj syn T. U., jeho brat. K sporu medzi
nimi došlo v tomto čase z dôvodu, že T. U. mienil cestou finančného úveru vykonať rekonštrukciu domu,
pričom poskytnutie úveru bolo podmienené zabezpečením záložného práva k nehnuteľností v prospech
záložného veriteľa. Žalobkyňa žiadala, aby sa takéto záložné právo zriadilo k jeho nehnuteľnostiam

nadobudnutým darovacou zmluvou, s čím on nesúhlasil. Na základe tejto skutočnosti došlo k narušeniu
vzťahov s rodičmi i bratom, títo odmietali s ním osobnú komunikáciu, prestali sa navštevovať. Výzvu
žalobkyne na vrátenie daru považoval za reakciu za odmietnutie zriadiť záložné právo k darovaným
nehnuteľnostiam a vzhľadom na neopodstatnené dôvody jej nevenoval ďalej pozornosť. Žalobkyňa bolastarobnou dôchodkyňou už dlhšiu dobu a pokiaľ sa do roku 2014 stretávali, nemá vedomosť o tom, že
by jej zdravotný stav vyžadoval zvýšené náklady na lieky, pričom dovtedy ho ani o finančný príspevok
žalobkyňa nepožiadala. Keďže v liste zo dňa 08.09.2015 žalobkyňa uviedla, že finančnú podporu 40,-

eur žiada od neho, ako aj od jeho dvoch súrodencov, skontaktoval sa so svojou sestrou H. U., ktorá
mu uviedla, že žalobkyňa ju o žiadny finančný príspevok nikdy nepožiadala a že nie je na takúto pomoc
odkázaná. Čo sa týka dane z nehnuteľností vyčíslenej vo výške spolu 29,35 eur, je pravdou, že túto
ročnú daň platila žalobkyňa, nakoľko na jednom z darovaných pozemkov sú spolu s manželom H.
U. vlastníkmi domu. Ročná výška tejto miestnej dane za dom a pozemky neprevyšovala výšku spolu

2,- eurá, pričom on sporadicky v priebehu obdobia od roku 1998 prispieval žalobkyni na úhradu dane
nejakou menšou sumou. Do roku 2014 žalobkyňa nikdy nežiadala od neho úhradu sumy 29,35 eur. Za
rok 2017 už sám zaplatil túto ročnú daň z nehnuteľností, ktorej výška bola 2,15 eur. Ako už uviedol, v
dôsledku narušenia vzájomných vzťahov sa prestali stretávať, žalobkyňa nemienila s ním komunikovať.
Nikdy ho od tejto doby neinformovala o nejakom jej zlom zdravotnom stave alebo zdravotnom stave
jeho otca vyžadujúceho poskytnutie starostlivosti alebo opatery. Rodičia žijú v spoločnej domácnosti so

synom Vladimírom, ktorý je zamestnaný, zárobkovo činný, a preto sa domnieva, že svojim podielom
prispieva na úhradu nákladov spoločnej domácnosti a starostlivosti o rodičov. Ak by mal vedomosť o
nutnosti poskytnúť rodičom nejakú pomoc, alebo by bol o to požiadaný, bol by tak urobil bez ohľadu na
narušené vzťahy. Aj keď sa prestali osobne navštevovať, pri príležitosti menín a narodenín, ako aj na
vianočné sviatky, telefonicky tlmočil obom rodičom blahoželanie a prianie dobrého zdravia, bez toho, aby

bol upozornený na nejaké problémy rodičov. Žalobný návrh o vrátenie daru tak podľa žalovaného nemá
opodstatnenie. Ak by aj dôvody uvedené žalobkyňou boli pravdivé, tieto nenapĺňajú hrubé porušenie
dobrých mravov v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, k čomu dodal, že k narušeniu vzťahov
s rodičmi nedošlo z dôvodov na jeho strane. Narušené vzťahy trvajú aj medzi rodičmi a ich dcérou a
jeho sestrou Jankou Baránkovou a aj v tomto prípade tento narušený vzťah má majetkové pozadie a

predstavy žalobkyne. Žalovaný preto navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobkyňa aj napriek výzve súdu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe (repliku; § 167 ods.
3 CSP) svoje písomné vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v súdom určenej lehote nepodala.
5. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k žalobe až podaním zo dňa 23.09.2017,

v ktorom namietala jeho vyjadrenie za klamlivé a zavádzajúce a nesúce sa v tej rovine, aby jej
žalovaný nemusel vrátiť pozemok, ktorý mu darovala darovacou zmluvou zo dňa 22.05.1998. Sporné
nehnuteľnosti darovala žalovanému za tým účelom, aby si na nich postavil rodinný dom. čase ešte bez
súpisného čísla) bolo treba toto usporiadať a povybavovať vlastnícke práva k uvedenému domu, čo syn
neakceptoval, nahneval sa a odišiel od nich aj so svojou ženou do N. S., kde si prerobil rodinný dom

po ženinom strýkovi. Od tohto roku začali medzi nimi vznikať nezhody. Spolu s manželom žalovanému
pomáhali na uvedenej prestavbe rodinného domu v N. S. ako finančne tak aj fyzicky. Jej manžel G. U.
každodenne dochádzal do N. S., aby synovi pomohol na stavbe, čo žalovaný teraz vôbec neakceptuje
takéto tvrdenie. Od tohto roku 1998 sú ich vzťahy narušené, vôbec nie od roku 2014. ako sa to uvádza
vo vyjadrení žalovaného a už vôbec nie preto, aby sa zriadilo záložné právo na uvedené nehnuteľnosti.

Je síce pravdou, že jej mladší syn T.N. U., ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti, si bral finančný úver
na rekonštrukciu ich rodinného domu X. Č.. X, ale záložné právo sa zriaďovalo na rodinný dom X. Č..
X, čiže na ten. ktorý sa rekonštruoval a nie na nehnuteľnosti žalovaného, ktoré boli predmetom daru,
žalovaného v tomto smere nikto ani neoslovil. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej mladší syn T. U. si prerobil
ich rodinný dom X. Č.. X, nakoľko sa chcel oženiť. V júni 2017 prišiel žalovaný aj s ich dcérou H. U., ktorá

býva v W., k ich rodinnému domu s tým, že chcú vyplatiť z takto prerobeného domu 10 % a na jej adresu
ako ich matky sa vyjadrovali, že „ som trafená na hlavu“. Hanlivo sa vyjadrovali na jej osobu, ako aj na
osobu jej manžela ako ich otca. Žalovaný uvádza, že keď ho požiadala o finančný príspevok 40,-eur ,
skontaktoval sa so svojou sestrou H. U., ktorá mu mala uviesť, že ona ju o žiadny finančný príspevok
nikdy nepožiadala. Je to tvrdenie zavádzajúce, pretože práve H. U. bola iniciátorkou takejto dohody, kde

jej povedala, aby napísala žalovanému, že im budú obaja prispievať po 40,-eur mesačne. Preto trvá na
podanej žalobe o vrátenie daru. pretože sú s manželom G. U. starobní dôchodcovia a žalovaný, ako ich
syn ich vôbec nenavštevuje, vôbec si ich nevšimne ani na narodeniny, ani na meniny, ani cez sviatky
nepríde za nimi a hanlivo sa o nich vyjadruje. S manželom veľmi trpia, lebo žalovanému dali všetko, čo
mu mohli dať. Keď staval dom v N. S., pomáhali mu pri stavbe aj finančnými prostriedkami. Preto trvá

na tom, aby jej žalovaný vrátil sporné pozemky, ako sú tieto evidované na LV č. XXX, k. ú. X..
6.Súdvecprejednalavovecivykonaldokazovanienapojednávaniachdňa07.11.2017,dňa13.02.2018,
dňa 03.04.2018, dňa 22.05.2018 a napokon dňa 29.06.2018, na ktorom pojednávaní aj verejne vyhlásiltento rozsudok. Možno konštatovať, že strany sporu zásadne zotrvali na argumentácii uvedenej vo
svojich vyššie zmienených písomných podaniach.
7. Súd v prvom rade pri svojom rozhodnutí vychádzal z nespornej stranami sporu zhodne tvrdenej

skutočnosti (§ 186 ods. 2 CSP), že medzi nimi je príbuzenský vzťah, pričom žalobkyňa je matkou
žalovaného.
8. Na základe žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov súd dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.
9. Dňa 26.05.1998 uzavreli žalobkyňa ako darca a žalovaný ako obdarovaný darovaciu zmluvu datovanú

dňa 22.05.1998 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 6 spisu), ktorou žalobkyňa darovala
žalovanému pozemky nachádzajúce sa v k. ú. X. ako geometrickým plánom č. XXXXXXXX-98 zo dňa
17.04.1998 novovytvorené parcely KN: č. XXX/X - záhrada o výmere 133 m2, č. XXX/X - orná pôda o
výmere 119 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 64 m2. Žalovaný v zmluve vyhlásil, že tento
dar s vďakou prijíma. Vklad vlastníckeho práva k predmetu daru do katastra nehnuteľností v prospech
žalovaného bol povolený Okresným úradom v Žiline, katastrálnym odborom rozhodnutím č. T. XXXX/

XXXX zo dňa 16.12.1998.
10. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. X. zo dňa 09.03.2017 (listinný
dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 8 spisu) vyplýva, že v časti A LV boli ku dňu datovania výpisu
evidované nasledovné pozemky: parcela X.-O. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 133 m2, parcela X.-O. Č..
XXX/X - orná pôda o výmere 119 m2, parcela X.-O. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

16 m2 a parcela X.-O. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2 (ďalej len „sporné
pozemky“). V časti B LV bol ku dňu datovania výpisu evidovaný ako výlučný vlastník pod B1 žalovaný,
a to titulom nadobudnutia: darovacia zmluva č. T. XXXX/XX pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX a
žiadosť M. XXXX/XX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX.
11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XX vedeného pre k. ú. X. zo dňa 27.03.2017 (listinný dôkaz

predložený žalobkyňou na č. l. 9 spisu) vyplýva, že v časti A LV boli ku dňu datovania výpisu evidované
nasledovné pozemky: parcela X.-O. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 111 m2, parcela X.-O. Č.. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2, parcela X.-O. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 199
m2, parcela X.-O. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 126 m2 a parcela X.-O. Č.. XXX/XX - orná pôda o
výmere 784 m2, ako aj stavba rodinného domu súp. č. 2 stojaca na pozemku parcela X.-O. Č.. XXX/X.

V časti B LV bola ku dňu datovania výpisu evidovaná ako výlučný vlastník pod B1 žalobkyňa, a to titulom
nadobudnutia: dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. T. XXX/XX pod položkou
výkazu zmien č. XX/XX, darovacia zmluva č. T. XXX/XX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX, Č.. D.
XXX/XX-XX pod položkou výkazu zmien č. 2/75, osvedčenie o dedičstve č. 21D 750/04, Dnot 81/04 pod
položkouvýkazuzmienč.XX/XX,ŽiadosťM.XXXX/XXpodpoložkouvýkazuzmienč.XX/XXazámenná

zmluva č. T. XXXXX/XXXX vklad povolený dňa 07.02.2017 pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX.
12. Žalobkyňa listom zo dňa 08.09.2015 adresovaným žalovanému (listinný dôkaz predložený
žalobkyňou na č. l.10 spisu) žiadala žalovaného, s odkazom na to, že sa im už dlhšie neozýva a
že jej odchodom do dôchodku sa jej finančná situácia výrazne zhoršila a jej zdravotný stav vyžaduje
zvýšené náklady na lieky, o finančnú podporu v sume 40,- eur mesačne, o čo požiadala aj súrodencov

žalovaného. Zároveň žalobkyňa v liste žiadala žalovaného o zaplatenie dane z pozemkov, ktoré mu mala
darovať v roku 1998, pričom za uplynulé roky činia celkové náklady sumu 29,35 eur.
13. Žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2016 adresovaným žalovanému (listinný dôkaz predložený
žalobkyňou na č. l.11 spisu) s odkazom na to, že viac ako pol roka nereagoval na jej doporučený list
zo dňa 08.09.2015, nezaplatil avizovanú daň z pozemkov, nebol ochotný spolupodieľať sa na finančnej

podporenajejliečebnénákladytak,akojehosúrodencianezaujímalsaoňuajejzdravotnýstavdokonca
ani počas vianočných sviatkov, požiadala žalovaného o vrátenie vecného daru - pozemkov, ktoré mu
darovala ešte v roku 1998. Zároveň žalobkyňa uviedla, že od žalovaného očakáva odpoveď do 14 dní
od doručenia, v opačnom prípade bude ďalej so žalovaným komunikovať jej právna zástupkyňa.
14. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 20.03.2017 označeným ako

„Vyjadrenie k výzve na vrátenie daru“ adresovaným JUDr. Ladislavovi Potockému (listinný dôkaz
predložený žalobkyňou na č. l.15 spisu) s odkazom na to, že adresát mal vyzvať ako právny zástupca
žalobkyne žalovaného o vrátenie daru, a to pozemkov v k. ú. Kunerad nadobudnutých darovacou
zmluvou zo dňa 22.05.1998 pod č. T. XXXX/XX, oznamoval adresátovi, že nemá vedomosť o tom, že
jeho rodičia majú obrovské zdravotné problémy, pokiaľ by potrebovali vzhľadom na zdravotné problémy

pomoc, doteraz o ňu nepožiadali, inak by im potrebnú pomoc bol poskytol. S prihliadnutím na uvedené
tak mal žalovaný za to, že nie sú splnené predpoklady pre vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho
zákonníka, nakoľko jeho správanie nie je hrubým porušením dobrých mravov.15. Dňa 17.04.2013 bol u JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokáta vyhotovený zápis podpísaný
JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou a žalobkyňou (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l.
66 spisu), podľa ktorého sa do advokátskej kancelárie JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej dostavila

žalobkyňa za účelom právnej porady ohľadne možnosti vrátenia daru - nehnuteľností (LV č. XXX, k.
ú. X.), pričom chcela poradiť, ako má postupovať v situácii po darovaní nehnuteľností svojmu synovi
- žalovanému po zhoršení jeho správania voči nej ako darkyni a ostatným rodinným príslušníkom.
Ďalej bolo v zázname uvedené: Dlhotrvajúci nezáujem žalovaného o žalobkyňu, žalobkyňu vôbec
nenavštevuje, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, nekomunikuje s ňou, neodpovedá na jej písomné listy,

niekoľkokrát v čase po darovaní nehnuteľností ju dokonca slovne napadol urážkami. V závere zápisu sa
udáva, že žalobkyni bol podrobne vysvetlený možný ďalší právny postup podľa Občianskeho zákonníka.
16. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov: H. U., P. F., G. U., T. U. G.
G. U..
17. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.11.2017 vypovedala, že žalovaný išiel po
svojej svadbe bývať do N. S., avšak po narodení dieťaťa ho odtiaľ vyhnali, prišiel s plačom a prosil

o predaj pozemku. Chalupa na ňom bola o ničom, býval tam, táto ešte nebola ukončená, pričom u
nich v dome mal žalovaný len takú malú izbičku, avšak boli tu ešte jeho ďalší 2 súrodenci. Žalovaný
teda odišiel preč, poprerábal si chalupu, ktorá bola nikoho. Odsťahoval sa potom do N. S., kde začal
stavať dom, jej manžel mu v tom čase chodil pomáhať všetky murárske práce a keď teraz nemajú silu a
potrebujú pomoc, otočil sa im chrbtom. Ďalej žalobkyňa vypovedala, že dostala 3 slabé porážky, pričom

jej pichali vtedy injekcie. Má tiež problémy so sluchom, jej manžel má cukrovku. Následne potom jej
dcéra napísala 2 listy, nech jej vráti sporné pozemky, avšak ani po tomto neprišiel. Päť rokov čakala, že
žalovaný príde a požiada o odpustenie. S manželom mu pomáhali, rovnako mu pomáhal aj ďalší syn,
nepýtali od neho za to ani korunu, 15 rokov platila daň a chcela len malý pozemok 314 m2. Je jednou
nohou v hrobe, pričom dcéra žalovaného volala, že nech príde manželovi na 70-tku, avšak neprišiel,

nebol ani na svadbe svojmu bratovi, nenapísal ani na sviatky. Teraz u nich doma platí ich druhý syn,
pretože to nevládzu platiť a ak požiadala žalovaného o 30,- eur, ani toto jej nedal, stále musia platiť veľa
na lieky, ona je už hluchá, žalovaný má novú chalupu, oni naopak starú 40 rokov, druhý syn si zobral
úver, aby povymieňal v tomto dome aspoň okná a dlážku. Žalovaný si ani nespomenul. V súčasnosti
užíva množstvo liekov, má choré ľadviny, močový mechúr. Ďalej na otázky žalobkyňa vypovedala, že po

tom, ako bola u JUDr. Nozar Jakubíkovej, žalovaný u nej nebol, neposkytol jej pomoc a ani sa nezaujímal
o jej zdravotný stav a potreby. Nezaviezol ju tam, kam potrebovala. Ona mu naopak skúsila zavolať,
pričom dcéra jej povedala, ako vtedy ožil. K otázke, kto im zabezpečuje kúrenie v zime, zabezpečuje
drevo a podobne, žalobkyňa uviedla, že syn T., všetko platí, elektriku, kúrenie atď. Zobral si už druhý
úver, a to aj na svoju svadbu, keďže mu nemohla nič dať. Syn T. sa o nich stará aj spolu so svojou

manželkou. Pokiaľ ide o príjmy, tieto sú tvorené starobným dôchodkom vo výške 320,- eur, ktorý dá na
lieky. K otázke, akú starostlivosť by jej mal žalovaný poskytovať, žalobkyňa uviedla, že by chcela, aby
prišiel a aspoň sa spýtal, či jej môže pomôcť. Na to jej povedal, že on nemá peniaze. Žiadala ho, aby
ju prišiel aspoň navštíviť, zaujímal sa o ňu a čo potrebuje, avšak ani ju len nenavštívil. K otázke, či ho
volala, aby ju prišiel navštíviť, žalobkyňa uviedla, že ona mu nevolala, vychovala ho a mám za to, že mal

prísť sám a spýtať sa čo potrebuje. Dostal od nich všetko a teraz sa o nich stará druhý syn. K vlastníctvu
domu, v ktorom býva s manželom, žalobkyňa uviedla, že tento je toho času vo vlastníctve syna T., keďže
mu ho darovala a ako záruka toho je, že ich syn T. dochová, zaopatrí a pochová. Synovi T., po tom,
ako zistila, že aj tento je v jej vlastníctve, darovala aj dom súp. č. XXX. K otázke, či má s manželom
osobné motorové vozidlo, žalobkyňa uviedla, že áno, ale už staršie. Žalovaný má tiež staršie osobné

motorové vozidlo. K otázke, či keď bolo potrebné zaviesť ju do nemocnice, mala zabezpečený odvoz
zo strany syna T. alebo jej manžela, žalobkyňa uviedla, že áno. K otázke potreby materiálnej výpomoci,
čo považovala za potrebné, aby jej poskytol žalovaný, teda akú pomoc, žalobkyňa vypovedala, že len
to, aby jej vrátil pozemok.
18. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.11.2017 vypovedal, že so žalobkyňou žili

normálne, dávali si aj vzájomne dary, pričom tento stav sa zhoršil až vtedy, keď žalobkyňa začala tlačiť
na to, aby jej vrátil dar, čo považoval za nečestné, ak mu dar dala na to, aby tam mohol bývať. Tiež
nie je pravdou, že prišiel z N. S. s plačom. Žalobkyňa mu darovala predmetný pozemok, aby sa stavba,
ktorá je na ňom postavená, teraz ide o dom súp. č. XXX, zlegalizovala. On sa odsťahoval do X., aby
tento dom dorobil a ostal tam bývať. Investoval do tejto stavby, táto stavba sa zlegalizovala, zaplatil

geodeta a vybavil potrebné potvrdenia. V tom čase však bývali v spoločnej domácnosti so žalobkyňou
a tu nastal problém, že žalobkyňa nebola pripravená na to, aby tam boli aj ich 2 malé deti. Odišiel
tak z X., pričom sa mu naskytla možnosť, aby dorobil stavbu v N. S., mimo rodičovských pozemkov.
Túto stavbu aj dorobil v roku 2000 a začal tam bývať, aj keď ešte táto stavba nebola úplne dorobená.Chcel však už mať svoje. Okrem pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, od žalobkyne nič nedostal.
Všetko si zabezpečoval sám, aj nábytok, a to aj cestou pôžičiek, ktoré následne splácal. Nepopiera,
že mu chodieval otec veľakrát pomáhať na jeho stavbu, avšak pokiaľ ide o brata T., tento tam bol len

dvakrát, resp. dvakrát pomohol. Ich vzťahy boli v tom čase primerané. Spory začali až v roku 2014,
keď ho žalobkyňa požiadala o vrátenie daru, na čo jej povedal, že s tým nemá problém, avšak, aby mu
oproti tomu vrátila finančnú náhradu za to, čo tam utratil. Otec povedal, že je to férové. Od tohto času
sa viackrát náhodne stretol s rodičmi, pričom na jeho pozdrav mu títo neodpovedali, napr. na pohrebe
strýka, keď sa im prihovoril, mu neodpovedali, rovnako pri návšteve lekára, kde sa stretla jeho manželka

so žalobkyňou, si žalobkyňa od nej odsadla. Síce sa už následne nenavštevovali, ale v telefonickom
kontakte, naďalej boli. Ak žalobkyňa tvrdí, že ju niekedy napadol, toto rozhodne popiera. Od roku 2014
sa stretli asi trikrát, zakaždým rozhovor skončil pri spore s pozemkom, pričom on následne odišiel.
Posledné stretnutie bolo asi 2 mesiace pred svadbou brata T., na ktorú svadbu ich brat ani nepozval.
Keď žalobkyni písal alebo telefonoval, už teraz si nepamätá presne, na G., teda keď mala meniny, mu
táto vyčítala, že bratovi ani len na svadbu nezablahoželal. Vtedy jej na to povedal, že ho brat ani len

nepozval. Rovnako ho rodičia nepozvali ani na výročie otcovej 70-tky, pričom pred touto oslavou ich, keď
išiel z práce, stretol na nákupoch v N. a kričal na nich, ale oni sa mu otočili chrbtom. Dva týždne čakal
na pozvanie, pričom pozvali na túto oslavu všetkých okrem neho a jeho rodiny. Tvária sa v podstate,
že ho nepoznajú. On pozýval rodičov na výročia jeho detí, keď napr. dcéra skončila školu alebo mala
birmovku, na tejto bol len otec bez žalobkyne. Nikdy ho žalobkyňa nepožiadala o pomoc. V čase, keď

boli ešte ich vzťahy normálne, pomáhal rodičom aj pri zbere zemiakov, aj chystať s otcom palivové drevo.
Čo sa týka predmetnej dane za sporné pozemky, býval v N. S. a keďže išlo o veľmi bagateľné sumy 2,-
až 3,- eurá, požiadal žalobkyňu, aby to spolu s jej povinnosťou za neho zaplatila, že jej to vráti. Pamätá
si, že jej dal raz asi 10,- eur a povedal jej, že to je za viacero rokov. Potom následne má už aj ja doklady
o tom, že túto daň uhradil on. Ohľadom žiadosti žalobkyne o príspevok 40,- eur mesačne, žalovaný

vypovedal, že dostal doporučený list, pričom tento si vzhľadom k jeho pracovným povinnostiam vybral
až po 3 dňoch. Na žiadosť žalobkyne reagoval tak, že volal svojej sestre, že či aj ona dostala takýto
list a že by to prípadne platili spoločne. Ona však reagovala na jeho otázku, že nie a keď jej vysvetlil,
o čo vlastne ide, dohodli sa, že nebudú poskytovať túto sumu ani ona, ani on, a to vzhľadom k tomu,
že rodičia na toto nie sú odkázaní. Ak by to bolo v danom prípade niečo výnimočné, že by sa im niečo

doma pokazilo alebo niečo obdobné, tak áno, ale vzhľadom na jeho finančnú situáciu, ako aj zrejme
jeho sestry sa rozhodli, že nie. Žalovaný podotkol, že má ešte 2 deti, ktoré sa štúdiom pripravujú na
svoje povolanie, pričom ich finančne podporuje. K jeho príjmovej situácii žalovaný vypovedal, že ako
živnostník má zhruba 750,- eur brutto mesačne, pričom z tohto musím ešte odvádzať daň. V roku 2014
syn chodil na priemyslovku do J., kde býval na internáte a dcéra chodila na Obchodnú akadémiu v

Žiline. Teraz obe deti navštevujú vysokú školu, a to syn v K. a dcéra v Ž.. K otázke, prečo nejde rodičom
zablahoželať na sviatky, žalovaný uviedol, že bol ako živnostník zamestnaný v stavebnej firme, ktorá
robila dokončovacie práce na domoch. Celý týždeň bol tak z tohto dôvodu mimo a doma býval len cez
víkendy 2 dni. V tomto čase sa tak sústreďoval aj na to, aby svoj rodinný dom dostaval. Mal ženu aj deti,
o ktoré sa chcel starať a byť s nimi. Keď však žalobkyňa prišla, nikdy jej nepovedal nech nechodí. Chodil

k žalobkyni na Veľkú noc aj so synom, pričom nikam inam nechodil. Po roku 2014 mu však žalobkyňa
položila telefón, potom to celé ochladlo.
19. Svedkyňa H. U. (dcéra žalobkyne a sestra žalovaného) na pojednávaní dňa 03.04.2018 vypovedala,
že rodičov navštevovala a vlastne sa navštevovali navzájom, možno 1 až 2-krát mesačne, potom sa
vzťahy od 01.11.2016 prerušili. Tento deň bola u rodičov naposledy. Rodičom telefonovala, oni jej však

nie. Volala rodičom, ako sa majú, či sú zdraví. Prvý kontakt s rodičmi mala následne osobne v januári
2018, ako otec dostal infarkt, predtým ešte v roku 2017 boli so žalovaným u rodičov sa dohodnúť o
urovnaní vzťahov, čo bolo asi mesiac pred svadbou brata T.. Toho času rodičov chodí navštevovať a
spolu komunikujú, majú bežný vzťah. So žalovaným má dobrý vzťah. K vzťahom žalovaného a rodičov
svedkyňa vypovedala, že medzi nimi to nefunguje už dlhšiu dobu. Žalovaný sa ich snažil kontaktovať

telefonicky, či prostredníctvom SMS správ, oni mu však telefón nezdvíhali alebo mu na tieto správy
neodpovedali. Túto informáciu má od žalovaného, ktorý jej ukazoval SMS správy v telefóne. Osobne
však pri týchto jeho pokusoch komunikáciu s rodičmi nebola. Toto začalo niekedy v roku 2015. Rovnako
sa nekontaktoval so žalovaným ani brat T., pričom však nevie prečo sa to takto stalo. K otázke, kto
zaviezol jej otca do nemocnice, keď mal infarkt, svedkyňa vypovedala, že to bolo 02.01.2018 a že asi

sanitka, pričom brat T. jej písal SMS správu, že otec dostal infarkt a že ho zaviezli do Ž.. Potom jej
volal žalovaný, či o tom vie a že s manželkou idú za ním. Boli za otcom v deň, kedy sa mu to stalo.
K otázke, či v čase, keď došlo k stretnutiu žalovaného s rodičmi v roku 2017, boli vzťahy medzi nimi a
žalovaným zlé, až do tej miery, že ich bolo treba urovnávať, svedkyňa vypovedala, že to nebolo dobré,a to z toho dôvodu, nevie prečo teda došlo k narušeniu týchto vzťahov, ale myslí si, že to bolo zo strany
rodičov vo vzťahu k žalovanému. Ona sa snažila toto urovnať. Rodičia spomínali, že keď žalovaný
s manželkou bývali v X. u nich, vtedy už začali byť vzťahy zlé, čo sa vyhrotilo tým, že žalovaný so

svojou manželkou a deťmi odišli bývať do N. S.. Narušenie vzťahov sa prejavovalo tým, že keď prišla na
návštevu, žalobkyňa sa sťažovala, že nie je spokojná s tým, ako tam bývajú, že majú spoločnú kuchyňu,
že švagriná robí určité veci, ktoré sa jej nepáčia. Prejavovalo sa to vzájomnými hádkami, rodičia mali
výhrady, že brat s rodinou míňajú veľa vody, elektriny, že dostatočne neprispievajú. Žalovaný rovnako
s tým nebol spokojný, pretože čakal, že mu rodičia pomôžu, ak tam teda býva a vychováva 2 deti.

Keď žalovaný odišiel, pár krát sa navštívili, aj žalovaný ich pár krát prišiel pozrieť. Potom išlo vlastne o
predmetný pozemok, že rodičia hovorili bratovi, že ak tento neužíva, prestal tam stavať, aby ho vrátil.
Postupne to tam začalo medzi nimi chladnúť, rodičia sa prestali zaujímať, prestali si telefonovať a vie
len to, že len žalovaný im volal. Rodičia sa prestali zaujímať aj o deti žalovaného, teda o svoje vnúčatá.
K otázke, z koho strany došlo k nejakému konaniu, čo tieto vzťahy zhoršilo alebo to prípadne bolo
vzájomné, svedkyňa vypovedal, že pokiaľ vie, nebola toho svedkom, ale myslí si, že to bolo zo strany

rodičov. K ňou iniciovanému stretnutiu žalovaného s rodičmi svedkyňa uviedla, že to nedopadlo dobre,
skončilo sa to hádkou. Rodičia akoby sa nechceli dohodnúť, trvali na tom, aby im brat vrátil pozemok
a že peniaze, čo žalovaný vložil do stavby, keď začal prerábať dom, mu nevrátia. K urovnaniu vzťahov
tak nedošlo a skončilo to tak, že sa pohádali, so žalovaným stáli ešte 20 min. pred domom, avšak nikto
už z domu nevyšiel to urovnať. Dodnes nevie prečo rodičia s ňou po obdobie 1 roka komunikovali iba

telefonicky a to iba vtedy, keď im volala ona. K otázke, či ju niekedy požiadali rodičia o príspevok na
lieky alebo potreby, prípadne na náklady domácnosti, svedkyňa vypovedala, že áno, žalobkyňa jej to
povedala ústne a spomínala, že žalovanému to napísala. Povedala, že má malý dôchodok a že keby sa
niečo stalo, aby jej prispievala 40,- eur mesačne. Ona v tom čase zarábala minimálnu mzdu, teda takto
žalobkyni prispievať ani nemohla. Povedala jej však, že ak by bolo niečo nutné, že by musela podstúpiť

nejakú operáciu alebo by sa stala nejaká podobne vážna vec, tak by jej jednorázovo prispela. Avšak
tak, ako som bola žiadaná zo strany žalobkyne, neprispieva. Potom to už žalobkyňa nespomínala a
nerozoberalo sa to. K otázke, či má vedomosť, že by žalovaný niekedy odmietol v minulosti poskytnúť
rodičom imateriálnu pomoc, o ktorú žiadali, svedkyňa vypovedala, že si nespomína, myslí si, že žalovaný
by bol ochotný pomôcť, ak by ho o to rodičia požiadali. Ak ho o to rodičia požiadali, vždy to urobil.

20. Svedkyňa P. F. (sestra žalobkyne) na pojednávaní dňa 03.04.2018 vypovedala k rodinným vzťahom
tak, že so žalobkyňou má teraz zlé vzťahy, nekomunikujú spolu, ona aj chcela, však žalobkyňa nie.
Je to asi kvôli tým majetkom. Keď sa obe vydali, bývali v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorý bol
v ich vlastníctve. Rodičia vzhľadom k tomu, že rodinný dom bol malý, rozhodli, že jedna môže zostať
bývať ďalej s nimi v rodinnom dome a druhá by mala odísť. Preto sa losovalo, pričom ona bola tá,

ktorá sa mala odsťahovať a mala si postaviť svoj dom, pričom bolo dohodnuté, že žalobkyňa jej prispeje
25.000,- Sk. Vzťahy sa však narušili, pretože žalobkyňa zostala po jej odchode na rodičov zlá. Mama
krátko po jej odchode aj zomrela na rakovinu, následne žalobkyňa mala zlé vzťahy s otcom, volala
na neho policajtov, dala ho rovnako na súd. Po smrti matky totižto polovica z rodinného domu ostala
na otca, avšak žalobkyňa chcela strašne aj túto jeho polovicu, on sa jej nechcel vzdať, kým bude žiť,

aby sa nedostal do situácie, keď by nemal kde bývať. Následne však aj tak otec prišiel k nej a ona ho
doopatrovala. Žalobkyňa ho dala viackrát na súd a vždy prehrala. Po otcovej smrti podľa dohody svoju
čiastku na rodinnom dome rodičov dala žalobkyni. Žalobkyňa však žiadala aj to, aby jej dala aj svoju
čiastku na pozemku, ktorý bol pod rodičovským rodinným domom, keďže tento v polovici vlastnila ona.
Žalobkyni by túto polovicu dala, keby sa nebola dozvedela, že jej čiastku chcela predať, aby sa tak

splatili pôžičky syna žalobkyne T.. Vtedy sa vzťahy medzi nimi zhoršili, asi kvôli tomu sa žalobkyňa na
ňu hnevá. Pokiaľ ide o žalovaného, s týmto má dobrý vzťah. Žalobkyňa je konfliktný typ. Nebola ani len
na pohrebe ich matky. Nechce komunikovať, len stále si hudie to svoje. Keď sa odsťahovala so svojou
rodinou z rodičovského domu, rodičia začali stavať bez stavebného povolenia ďalší dom. Túto výstavbu
financovali rodičia, pričom na stavbe pracoval jej otec, jej manžel a manžel žalobkyne. Keď zomrela ich

matka, ich otec už v stavbe nepokračoval. Keď sa žalovaný oženil, rozprával sa so starým otcom a ten
mu povedal, že mu tento dom dáva a že ho má dostavať. Žalobkyňa mu dala súčasne pozemok pod
týmto domom. Keďže žalovaný so žalobkyňou nemal dobré vzťahy, zobral sa bývať do N. S.. Potom
žalobkyňa túto stavbu akosi previedla na seba. Čo ona vie, žalovaný chce len to, čo dal do tejto stavby.
Žalobkyňa chce späť predmetný pozemok, čo mu dala. K vzťahom medzi stranami sporu svedkyňa

vypovedala, že zo začiatku boli vzťahy medzi nimi dobré. Ako sa však žalovaný oženil a nasťahoval
s manželkou k žalobkyni, keďže si chcel popri tom dostavať dom, vie, že sa vzťahy začali zhoršovať.
Vie, že v tom čase platili poplatky ohľadom spoločnej domácnosti na polovicu, pričom každý mesiac
platil tieto poplatky jeden z nich na striedačku. Ak však bol mesiac, kedy elektrinu platila žalobkyňa,nedovolila sa im ani pozerať na televízor. Žalobkyňa rovnako nechcela, aby používali jej kuchynský riad,
teda manželka žalovaného si tento musela doniesť zo svojho rodičovského domu. Žalobkyňa je veľmi
konfliktný typ, zaujímajú je len majetky. Keď sa žalovaný odsťahoval, prestala s ním komunikovať. Ešte

keď bývali spolu, keď odišla žalobkyňa do práce, všetko pozamykala a žalovaný s rodinou zostali len
v jednej izbe. Žalobkyňa má problémy so všetkými naokolo, aj starostke prišla vynadať cez obed kvôli
majetku, až ju starostka musela vyhodiť. Vzťahy po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti boli
na bode mrazu, rovnako aj s ňou sa žalobkyňa prestala baviť. Ak jej aj volala, položila jej telefón, nechce
komunikovať.Knarušeniuvzťahovdošloeštevčase,keďžalobkyňaeštepracovala.Ouvedenejpodobe

vzťahov medzi stranami sporu, o ktorej vypovedala, vie od žalovaného, osobne pri tom prítomná nebola.
Osobne nebola prítomná pri žiadnej hádke medzi stranami sporu. Žalobkyňa sa jej tiež sťažovala na
žalovaného, že málo platia a že tam nemá pokoj a kľud, že sú tam 2 malé deti. K vzťahom žalobkyne k
jej všetkým deťom jednotlivo a ich vzťahu k žalobkyne ako k ich matke vzájomne, svedkyňa vypovedala,
že žalobkyňa uprednostňuje len jedno dieťa, a to syna Vladimíra, ostatné 2 deti akoby neboli ani jej.
Vždy len hovorí, že T. mal pôžičky, jemu treba pomôcť, pričom ďalšie 2 deti majú svoje a oni pomoc

nepotrebujú.
21. Svedok G. U. (manžel žalobkyne a otec žalovaného) na pojednávaní dňa 22.05.2018 k vzájomným
vzťahom medzi žalobkyňou a žalovaným vypovedal, že zlé vzťahy začali niekedy v roku 2012 po
návšteve vnúčat, mali narodeniny, on dal vnukovi W., synovi žalovaného, 10,- eur a čokoládu. Žalovaný
na to prišiel k nim domov a povedal, či sa nehanbil mu dať len 10,- eur a ďalej povedal, či chce, aby sa

nenavštevovali, že sa môžu aj prestať navštevovať. Prestali sa tak navštevovať. Pozemok, čo žalovaný
dostal, je tam taká malá chalúpka, že ju dorobí. Žalobkyňa ju však nemala napísanú na seba, tak mu
ju nemohla dať. Až v roku 2012 sa dozvedeli, že je táto chalúpka zapísaná na neho a na manželku, ale
nevedia vlastne ani od koho. Žalobkyňa chcela, aby jej žalovaný vrátil pozemok, ktorý dostal darom a
on chce za to nehorázne peniaze. Nevie prečo, ešte aj žalobkyňa platila poplatok za tento prevod. Vždy

žalovaný vydieral. Prvé auto, čo mal, žalovaný predal, potom ho postavil pred hotovú vec. Zostal aj bez
auta, aj bez peňazí. Koľkokrát potreboval pomôcť, či do hory nachystať drevo, žalovaný nemal nikdy
kedy, až na výnimky. On naopak žalovanému pomáhal od samého začiatku stavať chalupu, najskôr
zbúrať pôvodnú a potom postaviť novú. Aj do dôchodku skôr odišiel a prišiel tak o dôchodok. Žalovaný
tvrdí, že do tej chalúpky niečo dal a prerobil. Vtedy maródoval a povedal žalovanému, nerob zatiaľ nič,

kým to nemáš na seba všetko prepísané. Žalovaný tam aj napriek tomu porobil, teraz je to viac menej
taká hospodárska budova. Svedok ďalej uviedol, že od roku 1998 má zdravotné problémy, začali mu
vypadávať vlasy, ide to s ním dole vodou. K návštevám žalovaného u nich doma, svedok vypovedal,
že ako mal vo februári 2018 73 rokov, telefonicky mu žalovaný zagratuloval. Pýtal sa, či príde a on, že
nie. V podstate to bolo aj tak, keď oslavoval 70-tku. Posledné 4 roky u nich na narodeniny nebol. Ak má

žalovaný narodeniny, telefonicky mu zavolá, avšak ani vnúčatá k nim nechodia, netelefonujú, akoby ani
neboli žiadna rodina. Má mladšieho syna, narodeného v roku 1986, pričom tomuto založili so žalobkyňou
detské sporenie, ktoré bolo možné vybrať, keď dosiahol 18 rokov. Žalovaný sa to dozvedel a pýtal sa
ich, prečo nemá aj on také sporenie. V tom čase už však pracoval. Žalobkyňa mala na knižke 15.000,-
Sk, pričom túto knižku prepísala na žalovaného. Vtedy taktiež zinkasoval peniaze za predaj auta s tým,

že sa kúpi iné. Do konca roka požičal žalovanému 20.000,- Sk, avšak tieto mu vrátil až po 5 rokoch.
Dostal od nich ďalšie peniaze na škridlu, pričom pri tomto prišiel o všetky svoje peniaze. Žalobkyňa mala
13.05.2018 narodeniny, pričom žalovaný jej poslal blahoželanie a kyticu. Ona mu chcela telefonicky
poďakovať, avšak jej nebral telefón. Dcéra niečo hovorila, že tam, kde bol, nemal signál. Žalovaný ich
nechodí navštevovať. Zo začiatku to bolo dobré, keď však dostaval dom už nie. Toto neprežívajú so

žalobkyňou moc dobre, trápia sa. Sú spolu len oni a mladší syn T.N.. Žalovaný, ako aj ich dcéra, neprídu.
Žalovaný mu nikdy nedal ani cent, pričom za sporné pozemky za neho platili daň, aby nemusel chodiť
na úrad. Ani tieto peniaze im nevrátil. Sporný pozemok je súčasť záhrady, cez tento sa môžu dostať
na cestu. Žalovaný tam už 20 rokov nechodí, nekosí. Sám (svedok) opravil plot, čo tam žalovaný zlý
urobil. Správanie žalovaného tak na neho vplýva veľmi zle, ako by nebol žalovaný jeho synom, ale on

žalovaného. K svojmu zdravotnému stavu svedok vypovedal, že s týmto má spojené zvýšené výdavky.
Po operácii 18.01.2018 berie viacero liekov. Predtým bral lieky na srdce a tlak a na oči. Krabička liekov
vyjde na 20,- eur. K otázke, či jemu a žalobkyni postačuje dôchodok na zabezpečovanie ich potrieb, ak
by nemali pomoc od druhého syna, svedok uviedol, že by vystačili, uskromnili by sa. V živote si nič dobré
nedovolil a teraz si rovnako nedovolí. K otázke, či keď ich žalovaný prestal navštevovať, nezaujímali sa

o svoje vnúčatá, deti žalovaného, nešli ich so žalobkyňou navštíviť, svedok vypovedal, že tam nešli. Za
jedno ho bolievali nohy a v poslednej dobe to už považoval za provokáciu tam ísť. Na 70-tku mu žalovaný
poslal blahoželanie, ale neprišiel. K otázke, či ho pozval na výročie svojej 70-tky, svedok uviedol, že
deti predsa vedia, kedy mal narodeniny. Pozval svoje sestry a brata, ale žalovaný je jeho syn, teda malto vedieť. Žalovaný mu tiež telefonicky zablahoželal na narodeniny vo februári 2018. Inak okrem toho
výročia, už nič dozadu nebolo. K otázke, či v prípade potreby pomoci, sa obrátili so žiadosťou o túto na
žalovaného, svedok vypovedal, že možno 10 rokov dozadu. V poslednej dobe nie, drevo si dá doviesť.

V posledných troch rokoch sa so žiadosťou o pomoc na žalovaného neobrátil, bolo by to aj tak zbytočné.
Asi 6 rokov dozadu sa im pokazila elektrina v dome, vtedy mu prišiel žalovaný pomôcť. Nejako to natiahli,
začali však na to praskať žiarovky. Po rokoch zistil, že to bolo zle zapojené v krabici a z tohto dôvodu
vyhadzovalo poistky. Potom už žalovaný neprišiel. K otázke, či v posledných 3 rokoch oznámili synovi,
že majú zdravotné problémy a že potrebujú pomoc, svedok vypovedal, že áno, žalovaný dostal aj list,

aby vrátil peniaze a prispel na lieky. O svojom zdravotnom stave žalovaného neinformoval. Nevie, prečo
by aj mal. Bolo by to zbytočné. K otázke, prečo chce žalobkyňa vrátiť dar, svedok vypovedal, že je to pre
nich dôležité. Tento pozemok je na tvári miesta súčasťou záhrady, ktorá je jedným celkom, teda nie je
rozdelená ako je rozdelená vlastnícky. Je tam brána na cestu von. Polovica záhrady je vlastnícky ich a
polovica záhrady je žalovaného. Cez jeho časť záhrady však potrebujú prejsť k bráne na cestu. K otázke,
či im žalovaný doteraz v prechode cez tento pozemok alebo prístupe naň bránil, svedok vypovedal, že

sa žalovaný raz tak vyjadril, že to celé pozamyká. Doposiaľ im však ale nebránil. Vlastníkom domu na
tomto pozemku je jeho syn T., tento mu v roku 2017 predali. Rovnako mu v roku 2017 predali aj dom,
ktorý obývajú so žalobkyňou. V tomto dome majú so žalobkyňou zriadené právo doživotného bývania.
Do predaja rodinného domu, syn T. niečo prispieval na výdavky spojené s užívaním tohto domu, po jeho
predaji všetko platí syn, dal si to zapísať na seba. On so žalobkyňou platia len koncesionárske poplatky.

K otázke, či z tohto dôvodu predaja sú so žalobkyňou zabezpečení, svedok uviedol, že áno.
22. Svedok T. U. (syn žalobkyne a brat žalovaného) na pojednávaní dňa 22.05.2018 k vzájomným
rodinným vzťahom vypovedal, že so žalobkyňou má dobré vzťahy. Vzťahy so žalovaným nie sú dobré,
kedysi boli normálne, ale od momentu, ako postavil svoj rodinný dom a začali chodiť k nemu istí ľudia,
sa zmenil jeho názor na svoju rodinu. Keď žalovaný potreboval, vždy mu pomohol. Ako búral pôvodný

rodinný dom, chodieval mu tam s otcom pomáhať, rovnako keď staval svoj nový rodinný dom, tiež
mu tam chodili pomáhať. Žalovanému tak viackrát v živote pomohol, pričom však nemôže povedať, že
on by pomohol jemu. Ako sa žalovaný oženil, zanevrel na svoju rodinu, odsťahoval sa a povedal, že
teraz je to tam všetko na ňom (svedkovi). K skutkovým okolnostiam predmetnej sporovej veci svedok
vypovedal, že vie, že ide o pozemok, čo žalobkyňa darovala žalovanému a o stavbu na tomto pozemku,

za ktorú pýta žalovaný 2.000,- eur. K tomuto svedok uviedol, že keď mal žalovaný postavenú chalupu,
čo bolo niekedy v rokoch 2003 alebo 2004, už si presne tieto dátumy nepamätá, vtedy boli zlé vzťahy,
pričom tieto sa začali narušovať ešte keď žalovaný býval spolu s rodičmi v rodinnom dome. Boli spory o
elektrinu, o stočné, o varenie, aj kvôli nemu, keďže vtedy bol ešte malý chlapec a pretelefonoval niečo
na audiotexoch, pričom žalobkyňa mu to potom zablokovala a ostatní v rodine to zablokované nemali.

Boli aj spory kvôli televízoru, žalovaný mal svoj vlastný, ale ak boli rodičia v práci, mohol používať aj
ich. Keď už mal žalovaný postavené, prišli ho rodičia navštíviť, avšak jemu sa málilo, ak doniesli deťom
len bonboniéru a nejakých 10,- eur. Vtedy žalovaný vyčítal rodičom, že nejaký jeho švagor doniesol
Tomášovi 100,- eur a oni mu dali len 10,- eur. Toto bolo rodičom veľmi ľúto, keďže mali málo peňazí a
snažili sa dať aspoň niečo. V roku 2010, alebo v zime 2011, prišiel, vtedy ešte so svojou priateľkou, s

ktorouplánovalsobáš,zažalovanýmsotázkou,čibymudaltúchalupu,ktorástojínaspornompozemku.
Ide o starorodičovský dom. Žalovaný mu na to povedal, že si to musí rozmyslieť, ale že dal za projekty
30.000,- Sk a že tam vrazil aj nejaké peniaze, sú tam spravené nejaké oblúky a schody do pivnice, už
si to poriadne nepamätá (svedok), čo tam robil, bol vtedy ešte malý chlapec. Proste tam vrazil nejaké
peniaze. Vtedy ešte ako tak vychádzali. Prišiel domov a povedal rodičom, že žalovaný chce peniaze.

Žalobkyňa sa proti tomu postavila a povedala, že sa u žalovaného na jeho dome narobili a prečo by mal
chcieť peniaze. Zavolala žalovanému, prečo chce toľko peňazí a že dostal pozemok zadarmo a rovnako,
že sa narobili na jeho chalupe, kde býva. Po dlhých týždňoch sa žalovanému opätovne ozval, že mu
peniaze vyplatí, ale on mu povedal, že ešte si to musí rozmyslieť. Potom možno nejaké 3 týždne na
to mu volal otec a žalovaný mu povedal, že mu to nedá a ani nepredá. V tom čase, to bolo niekedy v

roku 2013, žalobkyňa vyhľadala právnickú pomoc, ale potom to radšej nechala tak, aby to nebolo ešte
horšie. Potom sa začala vybavovať hypotéka, pretože potrebovali zatepliť dom. Pri vybavovaní hypotéky
sa zistilo, že na jednom pozemku sú evidované 2 súpisné čísla, teda jedno súpisné číslo bolo na rodinný
dom rodičov a druhé súpisné číslo bolo na dom, do ktorého mal žalovaný vraziť peniaze. Opätovne vtedy
volal žalovanému, že on je majiteľ, či by mu s tým nepomohol. Žalovaný povedal, že on nemá na to

čas a nemá o to ani záujem. Toto mu volala aj žalobkyňa. Spravili sa tak nové plány, pričom sa zrušilo
súpisné číslo na dom, za ktorý žalovaný pýtal peniaze. Potom dostali hypotéku. Vtedy zistili, že tento
dom je vlastne rodičov. Žalobkyňa tiež vtedy povedala, že ak zobral hypotéku, že to dajú na poriadok.
Plánoval svadbu a svoj život s manželkou. Zavolali vtedy sestru, či chce vyplatiť z rodičovskej chalupy,ona povedala, že nie, ak sa postará o rodičov, ale že nech sa spýtajú aj žalovaného. Žalovaný sa vyjadril,
že z rodičovskej chalupy nechce žiadne peniaze pod podmienkou, že sa mu vyplatia peniaze, ktoré
vrazil do druhej chalupy. Núkali sa mu teda viackrát peniaze, avšak on povedal, že mu (svedkovi) to z

princípu nedá. Odvtedy žalovaný neudržiava kontakt s rodičmi, ani s ním. Nemôže a ani rodičia za to,
že starý otec oklamal žalovaného a že mu predmetný dom nedal. Nevie prečo by si mal žalovaný pýtať
peniaze od vlastnej rodiny za to, čo vrazil do tohto domu, ktorý nebol ani jeho. Ďalej sa svedok vyjadril
konkrétne k vzťahom medzi stranami sporu tak, že tieto sú zlé. Žalovaný žalobkyni nezavolá, nepodá jej
ani ruku, keď otec ležal v nemocnici, ignoruje ju. Nezavolal otcovi, keď sa vrátil z nemocnice. Žalobkyňa

mu volala, chcela ho pozvať na svoju 70-tku, či príde, avšak on jej odkázal, že nemá čas. Na ďalšiu
SMS správu, že či by neprišiel aspoň o ďalší týždeň, sa jej ani neozval. Ak sa žalobkyňa snaží, žalovaný
sa odmlčí. Ak odkazuje niečo cez sestru, cez ktorú ho pozývali aj na jeho svadbu, na ktorú neprišiel,
žalovaný nejaví záujem. K otázke, žalovaný chodí za rodičmi, vozí ich prípadne k lekárovi, prispeje na
lieky a ako tento stav znášajú rodičia, svedok vypovedal, že žalovaný o to osobne záujem nemá. Pýta sa,
keď tak, len cez ich sestru. Túto vedomosť má na základe toho, že keď je doma, žalovaný ani žalobkyni

nezavolá, telefón jej nedvíha. Keď nie je doma, je doma jeho manželka, on sa jej na to, ako aj rodičov,
pýta. Zaujíma sa o to. Pripúšťa, že žalovaný posiela SMS správy, ale rodičia už nevedia s týmto robiť.
Bolo to aj žalovanému povedané, že to nevedia. Ak by sa niečo prípadne stalo a volala mu kvôli tomu
žalobkyňa, ani by jej nezdvihol telefón. Rodičia to znášajú veľmi zle. Žalobkyňa sa na oslave svojej 70-
tky kvôli tej kytici, čo je od neho, aj rozplakala. Žalovaný jej poslal aj blahoželanie. Pokiaľ ide o jeho

svadbu, svedok vypovedal, že osobne na túto žalovaného nepozýval, ale rodičia trvali na tom, aby tam
bol. K svojmu vnímaniu príčin rozvratu vzťahov žalovaného s rodičmi svedok uviedol, že vzťahy boli už
predtým narušené. Podstata je však tá, že sa žalovaný jednoducho odmlčal. K nadobudnutiu vlastníctva
oboch dotknutých rodinných domov sa svedok vyjadril, že tieto nadobudol na základe kúpnopredajnej
zmluvy za kúpnu cenu spolu 5.000,- eur za obidva rodinné domy.

23. Svedkyňa G. U. (manželka syna žalobkyne T. U.) na pojednávaní dňa 22.05.2018 k vzájomným
rodinným vzťahom vypovedala, že čo tam býva (v rodinnom dome, kde žije žalobkyňa), pred jej svadbou
bol žalovaný aj u nich, a to aj so sestrou H. U.. Boli tam za tým účelom, aby sa dohodli a pokúsili sa
vyrovnať a uzmieriť pred svadbou, aby neboli spory a aby to nešlo až na súd. Osobne pri tom v miestnosti
nebola, bola hore na poschodí, len počula, že žalovaný povedal, že chce len 2.000,- eur a viac ich

nechce vidieť, že mu ani nejde o peniaze, že ich má v šuplíku dosť a že mu ide iba o princíp. Keď bol
svokor v nemocnici, žalovaný sa k nemu správal normálne, prišiel za ním, podal mu ruku, porozprávali
sa. Vo vzťahu k žalobkyni to však bolo inak, táto ho pozdravila, on jej však nepodal ani ruku, ani sa
s ňou nerozprával. Na to mu jej manžel následne volal, žalovaný mu len na to povedal, že je chudák.
Žalovaný nebol svokra pozrieť ani po jeho návrate z nemocnice. Akoby to bolo tak, že keď je svokrovi

lepšie, netreba sa už o neho zaujímať. Toho času, keď žalobkyňa oslavovala 70-tku, ktorá oslava sa
nikde vonku nerobila, pričom bola doma, žalobkyňa žalovanému poslala SMS správu, že je pozvaná celá
jeho rodina. Myslela si, že by aj na tejto oslave sa to mohlo nejako vyriešiť. Na to jej žalovaný odpísal, že
je služobne odcestovaný a že nevie, kedy príde. Žalobkyňa mu na to odpísala, že ak teda nevie, kedy
príde, že by mohol prísť ďalšiu nedeľu. Na toto jej už neodpísal, pričom na 70-tku poslal žalobkyni kyticu

a rovnako jej poslal na deň matiek SMS správu. Nevyjadril sa však, že by ju prišiel pozrieť na ďalšiu
nedeľu. Myslí si, že mohli prísť na oslavu aspoň jeho deti s manželkou, ak teda bola pozvaná celá jeho
rodina. Ďalej svedkyňa vypovedala, že predtým, ako prerábali podkrovie v rodinnom dome, v ktorom
bývajú, jej manžel žalovanému volal, že by sa chcel dohodnúť ohľadom sporného pozemku. Vtedy mu
žalovaný povedal, že mu to dá za 2.000,- eur. Svokrovci s týmto nesúhlasili, avšak jej manžel v snahe,

aby sa to celé urovnalo, žalovanému o týždeň zavolal, že s tým súhlasí a aj keď nemali peniaze, že
mu peniaze dá. Žalovaný však už v tomto telefonáte odmietol ponuku jej manžela a nevie ani prečo.
Teraz tieto peniaze pýta znova. Má vedomosť aj o tom, že aj v minulosti boli takéto pokusy o dohodu,
osobne však nebola prítomná. Stav vzťahov so žalovaným neznášajú svokrovci dobre, je im to celé
ľúto. Žalobkyňa sa rozplače, bola by rada, keby sa to nejako vyriešilo. Svokor je po operácii. Za čas, čo

svedkyňa býva u svokrovcov, nemá vedomosť o tom, že by im žalovaný pomáhal nejakým spôsobom s
odvozom do zdravotníckeho zariadenia, prípadne príspevkom na lieky a stravu a ani, že by ich pozval
k sebe domov. Pokiaľ ide o jej pomoc a jej manžela (T. U.) svokrovcom, svedkyňa vypovedala, že vie,
že si chcú svokrovci hradiť všetko sami. Teraz uhradili svokrovi liečenie, čo bol 3 týždne po tom, ako bol
po operácii. Tento rok pred liečením so svokrom bola osobne v lekárni a zaplatila za lieky. V minulosti

3 roky dozadu ona osobne nevypomáhala, avšak jej manžel áno, vyberal peniaze a nechal im. Nevie, v
akých sumách, vyberie 50,- eur a nechá im. K otázke, či prispeli niekedy s manželom na úhradu aj iných
nákladov,svedkyňavypovedala,žeimajnakupujúpotraviny.Ajprednadobudnutímvlastníctvadomu,im
2 roky dozadu prispievali na vodu. Aj robili nákupy pre nich a vždy im to nechali u nich. Od nadobudnutiavlastníctva domu, všetko platí jej manžel, svokrovci platia len rozhlas. Jej manžel nadobudol vlastníctvo
k obom dotknutým domom ešte pred svadbou kúpou a za to zaplatil svokrovcom spolu 5.000,- eur.
24. Podľa ust. § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
25.Podľaust.§630OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,darcasamôžedomáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.

26. Žalobkyňa sa tak žalobou domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená
povinnosť vydať žalobkyni sporné pozemky. Žalobkyňa vyvodzovala vznik žalovanej povinnosti
žalovaného z tých právnych skutočností, že ako vlastník sporných pozemkov tieto darovala žalovanému,
a to darovacou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu dňa 26.05.1998 (datovanou dňa 22.05.1998)
a následne požiadala žalovaného o vrátenie daru podľa cit. ust. § 630 OZ zo dňa 15.02.2015, pričom
žalovaný jej žiadosti nevyhovel.

27. Žalovaný obranu v spore postavil na námietke, že v danom prípade nedošlo k naplneniu hypotézy
právnej normy v ust. § 630 OZ a vzniku práva žalobkyne domáhať sa voči nemu vrátenia daru, keďže z
jeho strany nedošlo vo vzťahu k žalobkyni ku konaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy.
28. Súd tak vychádzajúc z toho, že v danom prípade došlo medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným
ako obdarovaným k uzavretiu platnej darovacej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol sporné pozemky

evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. X., sa zaoberal otázkou, či žalobkyni ako
darkyni vzniklo právo podľa cit. ust. § 630 OZ domáhať sa voči žalovanému ako obdarovanému vrátenia
predmetu daru.
29. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo
o porušovanie sústavné, napr. fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného
správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky ust. § 630 OZ; predpokladom aplikácie
tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného,

ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie len podľa subjektívneho názoru
darcu. OZ však neustanovuje, že by správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny muselo
dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
33Cdo 2425/98 zo dňa 28.11.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa
12.03.2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32Odo 429/2003)

30. Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti
treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami

morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 Cdo
191/96 zo dňa 21.08.1997, spis. zn. 5Cdo 72/2008 zo dňa 30.06.2008, spis. zn. 3Cdo 53/2006 zo dňa
01.11.2010)
31. Ak je úvaha o naplnení dôvodov pre vrátenie daru založená na dokázanom sústavnom porušovaní

dobrých mravov, kedy jednotlivé konania obdarovaného samostatne nedosahujú intenzitu správania
hrubo porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného
konaniaobdarovaného,akýmmožnoužjehosprávanievyhlásiťzahruboporušujúcedobrémravy.(napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa 12.03.2010)
32. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru však nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči

darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Nezáujem
žalovaných, spočívajúci v nenavštevovaní žalobkyne pri príležitosti sviatkov a životných jubileí, je síce
porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 81/97 zo dňa 30.01.1998)
33. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie

dobrých mravov, treba v ďalšom vychádzať aj z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do
úvahy a hodnotiť správanie sa darcu, zistiť či tento sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s
dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči
nemualebočlenomjehorodiny.Vkladnomprípadebysatotižnemoholdarcaúspešnedomáhaťvráteniadaru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by bolo sotva možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
2Cdo 108/2007 zo dňa 27.05.2008)
34. Žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa 15.02.2016 za správanie žalovaného ako obdarovaného
hrubo porušujúce dobré mravy považovala nasledovné ňou tvrdené správanie žalovaného: 1.

nezaplatenie dane z darovaných pozemkov; 2 neochota spolupodieľať sa na finančnej podpore na jej
liečebné náklady tak, ako jeho súrodenci; 3. nezáujem o darkyňu a jej zdravotný stav.
35. Súd sa tak zaoberal otázkou, či sa žalovaný dopustil konania (správania), ktoré žalobkyňa vo výzve
na vrátenie daru, resp. v podanej žalobe, označila ako správanie sa žalovaného hrubo porušujúce dobré
mravy vo vzťahu k nej (uvedené pod bodmi 1. až 3. v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku) a súčasne v prípade toho, že by sa takéhoto správania dopustil, či je toto možné samo o sebe,

prípadne vo vzájomnej spojitosti a intenzite tohto správania, považovať za správanie sa žalovaného vo
vzťahu k žalobkyni ako darkyni hrubo porušujúce dobré mravy.
36. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 1. v odseku č. 34 odôvodnenia tohto
rozsudku, možno konštatovať, že žalovaný v spore nepopieral, že zo strany žalobkyne došlo za obdobie
predo dňom 08.09.2015 (list žalobkyne z tohto dňa, ktorým vyčíslila celkové náklady za uplynulé roky v

sume 29,35 eur) k úhrade dane z nehnuteľností za sporné pozemky (žalobkyňa potvrdenkami Obecného
úradu Kunerad na č. l. 12 až 14 spisu) preukázala úhradu dane z nehnuteľností za roky 2010 až 2015
v celkovej sume 11,05 eur. Je teda možné konštatovať, že žalovaný sa dopustil správania uvedeného
pod bodom 1 v odseku č. 34 odôvodnenia tohto rozsudku. Neplnenie daňovej povinnosti žalovaným voči
správcovidane(ObciKunerad)všaksamoosebevovzťahukžalobkyninemôženaplniťznakysprávania

akokoľvek porušujúceho dobré mravy. Súd však nepovažoval za správanie žalovaného v rozpore s
dobrými mravmi vo vzťahu k žalobkyni ani tú skutočnosť, že žalobkyňa plnila túto daňovú povinnosť za
žalovaného (v rozsahu ňou tvrdenej sumy 29,35 eur), a to s prihliadnutím aj na tú okolnosť, že žalovaný
sporné pozemky dlhodobo neužíval (čo vyplýva jednak z tvrdení žalobkyne, ako aj z výsluchu svedka G.
U., ktorý vypovedal, že sporné pozemky tvoria na tvári miesta so záhradou prislúchajúcou k rodinnému

domu súp. č. 2, vlastnícky patriaceho pôvodne žalobkyni, ktorý obýva spolu so žalobkyňou, synom T. U.
a jeho rodinou) a súčasne na jednom so sporných pozemkov (parcela X.-O. Č.. XXX/XX) sa nachádza
stavba rodinného domu súp. č. 248, ktorý nesporne žalobkyňa ako vlastníčka v priebehu sporu previedla
na svojho syna T. U. (rovnako tomu je aj v prípade rodinného domu súp. č. 2). Naopak tieto sporné
pozemky užívala žalobkyňa s manželom a ich synom T. U..

37. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 2. v odseku č. 34 odôvodnenia tohto
rozsudku, možno opätovne konštatovať, že žalobkyňa nesporne požiadala žalovaného o finančnú
podporu listom zo dňa 08.09.2015 v sume 40,- eur mesačne s odôvodnením, že jej odchodom na
dôchodok sa jej finančná situácia výrazne zhoršila a jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené náklady
na lieky. Zároveň o túto podporu mala požiadať aj ostatných súrodencov žalovaného (toto potvrdila

svedkyňa H. U. vo svojej výpovedi). Ako už bolo vyššie zmienené, neposkytnutie pomoci obdarovaným
darcovi je možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi za tej podmienky, že ide o
neposkytnutie potrebnej pomoci, inak povedané pomoci, na ktorú je darca odkázaný. Takýto výklad
je potrebné v danej sporovej veci považovať za správny, a to v kontexte vzájomného príbuzenského
pomeru medzi stranami sporu prihliadajúc na vyživovaciu povinnosť podľa cit. ust. § 66 ZoR (dieťaťa

- žalovaného k rodičovi - žalobkyni). Zo znenia cit. ust. § 66 ZoR možno vyvodiť základné podmienky
vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to 1. existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu
(rodič - dieťa), 2. schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a 3. potreba na strane rodiča. Pokiaľ ide o
prvú a druhú podmienku vzniku vyživovacej povinnosti žalovaného k žalobkyni, možno považovať v
danom prípade tieto za naplnené. Žalovaný je dieťaťom žalobkyne a je nepochybne spôsobilý sám sa

živiť (resp. bol aj v období, kedy ho žiadala žalobkyňa o príspevok 40,- eur mesačne). Ak však ide o
tretiu podmienku vzniku vyživovacej povinnosti žalovaného k žalobkyni, v konaní nebolo žalobkyňou
preukázané, že by na jej strane vznikla potreba, aby jej žalovaný prispieval na výživu. Žalobkyňa v
konaní nepreukázala, že ani pri zohľadnení vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi (teda
vyživovacej povinnosti jej manžela G. U. podľa ust. § 71 ods. 1 ZoR, ktorá predchádza podľa ust. § 71

ods. 2 ZoR vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi) jej príjmové a majetkové pomery nepostačujú
na krytie peňažných výdavkov spojených s jej primeranou výživou. Žalobkyňa sa v spore obmedzila
len na tvrdenie, že jej príjem bol v rozhodnom čase (kedy požiadala žalovaného o finančnú pomoc)
tvorený starobným dôchodkom (podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.03.2017 bol tento do31.12.2016 vo výške 337,10 eur mesačne; č. l. 28 rub spisu) a jej zdravotný stav bol zhoršený (žalobkyňa
v konaní nepreukázala, akými konkrétnymi zdravotnými problémami trpela v období pred tým, ako
požiadala žalovaného o vrátenie daru a ani aké konkrétne výdavky mala s liečbou týchto zdravotných

problémov spojené). Naopak z výpovede svedka G. U.Q. na pojednávaní dňa 22.05.2018 vyplynulo,
že jeho (podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016 bol tento do 31.12.2016 vo výške
488,- eur mesačne; č. l. 28 rub spisu), ako aj dôchodok žalobkyne (žalobkyňa tak s jej manželom mali
do 31.12.2016 starobný dôchodok spolu v sume 825,10 eur mesačne) im postačuje na krytie výdavkov
spojených so zabezpečovaním ich životných potrieb. V kontexte s potrebami žalobkyne a jej výdavkami

na ich krytie, nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že v rozhodnom čase (t. j. v čase kedy
žalobkyňa žiadala žalovaného o finančnú pomoc) býval v spoločnej domácnosti so žalovanou a jej
manželom aj jej syn T. U., ku ktorému už žalovaná zjavne vyživovaciu povinnosť nemala a ktorý tak
mal (minimálne v rovine dobrých mravov) povinnosť podieľať sa na výdavkoch spojených s užívaním
predmetného rodinného domu súp. č. X, k. ú. X., ktorý bol v rozhodnom čase vo vlastníctve žalobkyne.
Napokon na strane žalobkyne nebolo možné ponechať bez povšimnutia skutočnosť, ktorá nesporne

vyšla v spore najavo, že okrem vlastníctva rodinného domu súp. č. X, v ktorom žalobkyňa spolu s jej
manželomrealizovalasvojepotrebybývania,žalobkyňabolavlastníkomajďalšejdomovejnehnuteľnosti
-rodinnéhodomusúp.č.XXX,ktorúvpriebehusporupreviedlanasvojhosynaT.U..Súčasnevsúvislosti
s prípadným vznikom vyživovacej povinnosti žalovaného k žalobkyni nebola bez právneho významu
ani žalovaným tvrdená (žalobkyňou nerozporovaná) skutočnosť, že žalovaný mal (a aj toho času má)

ako rodič vyživovaciu povinnosť podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR k svojim dvom deťom, synovi W. a dcére
Y.. Vyživovacia povinnosť žalovaného k deťom má prednosť pred ostatnými vyživovacími povinnosťami
žalovaného (§ 62 ods. 5 ZoR). Rovnako v konaní nevyšlo najavo, že by mal žalovaný príjmy vo väčšom
rozsahu, ako to uviedol pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.11.2017, teda vo väčšom rozsahu
ako v sume 750,- eur brutto mesačne. Aj keď žalobkyňa výslovne ako dôvod pre vrátenie daru vo výzve

na vrátenie daru zo dňa 15.02.2016 neuviedla, neposkytnutie inej ako finančnej podpory, súd na margo
argumentácie žalobkyne produkovanej v spore poukazuje na výpoveď žalobkyne ako strany sporu na
pojednávaní dňa 07.11.2017. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o pomoc s odvozom
napr. k lekárovi, spolu s manželom vlastnia osobné motorové vozidlo a v prípade potreby ju odviezol buď
manžel, alebo syn T.. K otázke, aby konkretizovala, akú pomoc potrebovala od žalovaného, žalobkyňa

vo svojej výpovedi uviedla len toľko, že len, aby jej vrátil sporné pozemky. Svedok manžel žalobkyne G.
U. vypovedal, že žalovaný im asi 6 rokov spätne pomohol v dome, keď sa im pokazila elektrika. Následne
už pomoc od žalovaného nežiadali s odôvodnením, že by to bolo zbytočné. Tiež si v poslednej dobe,
keď potrebujú, dajú doviesť drevo, a na žalovaného sa tak s týmto neobrátil. Žalobkyňa tak zásadne
nekonkretizovala na akú pomoc od žalovaného bola odkázaná, ktorú jej on neposkytoval. Súd tak dospel

k záveru, že skutočnosť, že žalovaný žalobkyni neposkytol finančnú podporu na jej liečebné náklady,
nebolo možné považovať za správanie sa žalovaného porušujúce dobré mravy.
38. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 3. v odseku č. 34 odôvodnenia tohto
rozsudku, súd považuje za potrebné poukázať na to, že medzi stranami sporu došlo k narušeniu
vzájomných vzťahov. Strany sporu sa už dlhodobejšie pred tým, ako žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2016

nestretávali a komunikovali viac menej len prostredníctvom občasných telefonátov a SMS správ.
Žalovaný aj skutočne aktívne neprejavil záujem o informácie o zdravotnom stave žalobkyne, ktorá ho
sama ani o tomto preukázateľne neinformovala. Rovnako žalobkyňu nenavštívil ani pri príležitosti jej,
alebo iných sviatkov. Rovnako však v konaní nevyšlo najavo, že by takúto snahu prejavovala vo vzťahu
k žalovanému samotná žalobkyňa, tak aj ona v určitom čase pred datovaním jej výzvy na vrátenie

daru zo dňa 15.02.2016 už žalovaného nenavštevovala. Pokiaľ ide o dôvody narušenia vzájomných
vzťahov medzi stranami sporu, tieto ostali v spore zásadne sporné a tak neobjasnené. Žalobkyňa
tieto zásadne pripisovala nevďaku a nezáujmu zo strany žalovaného a žalovaný zas majetkovým
nárokom, či už zo strany žalobkyne, resp. brata Vladimíra Baránka, konkrétne ich požiadavke o spätný
prevod sporných pozemkov na žalobkyňu, resp. o založenie týchto nehnuteľností ako zábezpeky pre

hypotekárny úver a neochote žalobkyne nahradiť mu investície do domu súp. č. XXX nachádzajúcemu
na jednom zo sporných pozemkov. Súd tak vychádzajúc zo zásady vzájomnosti uvedenej v odseku
č. ... odôvodnenia tohto rozsudku nepovažoval v správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 3. v
odseku č. 34 odôvodnenia tohto rozsudku za správanie svojou intenzitou hrubo porušujúce dobré mravy.
V kontexte žalobkyňou namietaného nezáujmu žalovaného o ňu v čase jej jubileí, príp. iných rodinných

príležitostí, alebo sviatkov, súd odkazuje na citovaný právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR
v rozsudku spis. zn. 2Cdo 81/97 zo dňa 30.01.1998 (zmienený v odseku č. 32 odôvodnenia tohto
rozsudku).39.Akajžalobkyňavďalšomvpriebehukonaniaprodukovalaskutkovétvrdeniaoinomhrubomsprávaní
sa žalovaného voči nej spočívajúceho v hrubých urážkach, možno konštatovať, že táto jej argumentácia
ostala len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení popretých žalovaným.

40. Súdu nedá neuviesť, že sa mu javí, že žalobkyňa v danom prípade konala účelovo v snahe opätovne
nadobudnúť sporné pozemky, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka jej manžela G. U., ktorý na otázku,
prečo chce späť žalobkyňa predmetné pozemky, že je to pre nich dôležité, keďže sporné pozemky tvoria
na tvári miesta súčasť ich záhrady, nimi užívanej, ako aj prístupovú cestu k bránke ústiacej na verejnú
komunikáciu. Súčasne je na jednom z darovaných pozemkov stojaca stavba domu súp. č. 248, ktorý bol

v čase urobenia výzvy na vrátenie daru vlastnícky nevysporiadaný, avšak následne (súdu neznámym
titulom) k tomuto osvedčila svoje vlastníctvo žalobkyňa a tento počas sporu previedla na svojho syna
T. U..
41. Vzhľadom k nenaplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v cit. ust. § 630 OZ, nedošlo k vzniku
práva žalobkyne voči žalovanému na vrátenie predmetu daru, a preto súd žalobu v dôsledku nedostatku
vecnej legitimácie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

42. Pokiaľ sa súd nezaoberal listinnými dôkazmi, ktoré produkovala žalobkyňa a ktoré mali preukazovať
zdravotnýstavjejmanželaG.U.,bolotojednakzdôvodu,ženeposkytnutiepomocizostranyžalovaného
jeho otcovi G. U., ktorej potreba mala vyplývať z jeho zdravotného stavu, nebolo dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2016 požiadala žalovaného o vrátenie predmetu daru a súčasne z
dôvodu, že všetky tieto listiny (zo zdravotnej dokumentácie G. U. na č. l. 89 až 91 spisu) zdravotné

problémy G. U., ku ktorým došlo už počas konania v roku 2018. Rovnako pokiaľ súd nevykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyňou označenej svedkyne JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej (§ 185 ods.
1 CSP) bolo tak tomu z dôvodu, že svedkyňa mohla vypovedať o právne relevantných skutkových
okolnostiach prejednávanej sporovej veci, teda o správaní sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni ako
darkyni, len sprostredkovane, teda len o tom, čo jej pri konzultácii v jej advokátskej kancelárii v roku

2013 uviedla samotná žalobkyňa. Takéto svedectvo by tak pre skutkové zistenia súdu nemohlo mať
relevantnú výpovednú hodnotu.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
46. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaného na náhradu

trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore,
priznal tomuto proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).