Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212226836
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7212226836.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne U. S., K.. XX. XX.

XXXX, O. J.U., J. P. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1/ B. D., K.. XX. XX. XXXX, O. S., Ž. XX a 2/ Q. O., K.. XX.
XX. XXXX, O. S., S. XX, V. O. S., K. Z. XX, právne zastúpeného JUDr Milošom Taragelom a a JUDr.
Natáliou Počubayovou, advokátmi Advokátskej kancelárie, Starosaská 11, Spišská Nová Ves, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova
17,Bratislava26,IČO:31383408,právnezastúpenejJUDr.JurajomLangerom,advokátomAdvokátskej
kancelárie Moravská 20, Košice, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- Eur a žalovaného v 2. rade
zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej
časti z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle §
151 ods. 3 O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 60.000,- Eur od žalovaného v 1. rade a
zaplatenia sumy 60.000,- Eur od žalovaného v 2. rade, titulom náhrady nemajetkovej ujmy a navrhovala,

aby súd zaviazal žalovaných k náhrade trov konania. Uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade dňa 21. 09.
2010 zavinili dopravnú nehodu, následkom ktorej došlo k smrteľnému poraneniu a úmrtiu jej dcéry X..
Q. S. a k zraneniu jej maloletého vnuka. Úmrtie dcéry a skutočnosť, že z jej vnuka sa stala polosirota
vážne zasiahlo do jej súkromného a rodinného života. Od tej doby sa vážne zhoršil jej psychický stav,
bola nútená navštevovať psychiatrickú ambulanciu Q.. G. R. a naďalej je vedená na psychiatrickej
klinike Fakultnej nemocnice Košice. Začala trpieť ťažkým stavom depresie, v dôsledku ktorej bola nútená
požívaťsilnélieky,avšakajnapriekichužívaniuveľmimálospíatrpíchronickounespavosťou,pričomspí

len od 22.00 do 02.00 hod., následne ráno už nevie spať, potom zase spí niekedy cez deň a v podstate
sa jej stále vracajú situácie úmrtia jej dcéry, ktoré nedokáže zvládať, preto nežije plnohodnotný život.
Bez požívania antidepresív a iných liekov by nedokázala fungovať. Jej stav si vyžaduje neustálu opateru
zo strany rodinných príslušníkov, pričom jej psychický a fyzický stav sa natoľko zhoršil, že nemôže už
vykonávať ani bežné domáce práce, práce okolo rodinného domu, práce v záhrade, nedokáže sama
nakupovať. Má neustále obavy a strach, nevie sa zmieriť so smrťou svojej dcéry, neustále plače. Jej
vzťah bol nadštandardný a citové väzby medzi ňou a dcérou a aj vnukom, boli veľmi silné. Od úmrtia

jej dcéry nechodí do spoločnosti, nenavštevuje kultúrne a iné podujatia. Nevie sa na nič sústrediť.
Veľmi málo je, pričom jedlo jej nechutí. Aj pokiaľ chce navštíviť svojho vnuka, potrebuje na to doprovod
rodinných príslušníkov. Pri návštevách vnuka trpí depresiou a stresmi, nakoľko neustále jej pripomína jej
dcéru a to, že dieťa ostalo bez matky. V podstate už ani s vnukom nemá taký intenzívny vzťah, aký malaza života svojej dcéry. V dôsledku psychických depresívnych stavov začala mať zdravotné problémy a
to kožné problémy, ekzémy a vypadávanie vlasov. Stratila akúkoľvek radosť a spokojnosť zo života, je
mimoriadne precitlivelá a niekedy aj na dobre mienené gestá zo strany rodinných príslušníkov alebo

iných ľudí reaguje neprimerane a plačlivo. V podstate je odkázaná na pomoc iných ľudí. Jej život sa
zmenil absolútnym spôsobom a to v rodinnom aj v spoločenskom postavení. Proti obidvom žalovaným
bolo vedené trestné konanie na Okresnom súdu Prešov sp. zn. 2T 15/2011, obidvaja boli uznaní vinnými
a právoplatne odsúdení, avšak toto zďaleka nie je postačujúce ujme, ktorú žalobkyňa pociťuje a akú jej
ich konanie spôsobilo. Obidvaja žalovaní jej spôsobili nemajetkovú ujmu porušením právnej povinnosti,

svojim protiprávnym konaním, preto zodpovedajú za ňu. Z týchto dôvodov navrhovala, aby súd žalobe
vyhovel.

Žalovaný v 1. rade. vyjadril ľútosť a ospravedlnil sa za ujmu žalobkyni, ktorú spôsobil. Nespochybňoval
nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, avšak uviedol, že výšku nemajetkovej ujmy, žiadanú
žalobkyňou, považuje za neprimerane vysokú a nedôvodnú. Poukázal na to, že náhrada nemajetkovej

ujmy nie je náhradou za život, slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Navrhoval, aby súd
pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, z ktorej
vyplýva, že žalobou žiadaná suma nemajetkovej ujmy je nadhodnotená. Uviedol, že nielen on sám
bol pôvodcom neoprávneného zásahu, ku ktorému došlo neúmyselne. V trestnom konaní, na základe
rozsudku Okresného súdu v Prešove, č. k. 2T/15/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

zo dňa 12. 09. 2012 bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, bol mu uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 5 rokov a bol zaviazaný k náhrade škody.
Trest odňatia slobody riadne vykonal, ktorý zmenil jeho život k horšiemu na nepoznanie. Okrem rozpadu
rodiny, nemožnosti sa zamestnať, sa denne potýka s výčitkami svedomia a existenciálnymi problémami,
ako zarobiť peniaze, aby mal z čoho platiť svoje životné náklady a výživné pre svoje maloleté deti.

Poukázal na to, že pri vjazde do križovatky pred dopravnou nehodou mal minimálnu rýchlosť vozidla.
Naproti tomu vodič druhého vozidla - žalovaný v 2. rade mal rýchlosť vozidla cca 100 km/hod., čo
preukazujú aj znalecké posudky z odboru dopravy, preto ku kontaktu vozidiel došlo najmä zavinením
žalovanéhov2.rade,vdôsledkučohojehovozidloponárazenáhlezmenilosmerjazdy,čímzišielzcesty
a zrazil chodkyňu X.. Q. S.. Navrhoval, aby súd sa oboznámil s obsahom trestného spisu a znaleckým

posudkom súdneho znalca z odboru cestnej dopravy H.. Q. E.Ú., ktorý je súčasťou trestného spisu,
ktorý potvrdzuje uvedenú verziu priebehu dopravnej nehody. Navrhoval, aby súd sa zaoberal s jeho
spoluvinou, resp. jej výškou, do akej miery sa podieľal na usmrtení poškodenej, pretože podľa výsledkov
dokazovania v trestnom konaní bola to nižšia spoluvina, ako v prípade žalovaného v 2. rade. Navrhoval
vstup vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa

a.s., u ktorej mal poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Poukázal na
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci S. Z. proti Y. V., O. Z., sp. zn. C-22/12. Uviedol, že
toto rozhodnutie súdneho dvora exaktne vymedzilo, že náhrada nemajetkovej ujmy musí byť krytá z
povinného zmluvného poistenia, teda náhradu nemajetkovej ujmy by mal zaplatiť priamo poisťovateľ
motorových vozidiel. O svojich majetkových pomeroch uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný na

úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Živí sa príležitostnou prácou. V zmysle rozhodnutia súdu o
rozvode jeho manželstva je zaviazaný na platenie výživného na dve maloleté deti v celkovej výške 250,-
Eur. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Žije s priateľkou v podnájme, pričom náklady
bývania činia 200,- Eur, ktoré nájomné platí jeho priateľka prenajímateľovi. Zdravotné poistenie si platí
sám, nakoľko nie je evidovaný na úrade práce.

Žalovaný v 2. rade opakovane vyjadril ľútosť a ospravedlnil sa za ujmu žalobkyni, ktorú spôsobil. Mal
za to, že za skutok bol dostatočne potrestaný. Dvojročný nepodmienečný trest odňatia slobody a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 5 rokov, ktoré mu boli uložené trestným
rozkazom sp. zn. 2T/15/2011 - 199 zo dňa 20. 05. 2011 prijal bez výhrad. Uznával, že došlo k zásahu

do práv na ochranu a osobnosti žalobkyne, avšak finančné zadosťučinenie, ktoré žalobkyňa žiada,
považoval za absolútne neprimerané a to nie z hľadiska závažnosti zásahu, ale z hľadiska toho, že už
bol za skutok potrestaný. Žalobkyni bola poskytnutá morálna satisfakcia vo forme ospravedlnenia sa
a žalobkyňou požadovaná kompenzácia nemajetkovej ujmy v tomto konaní spolu vo výške 120.000,-
Eur je neprimeraná v porovnaní s výškou náhrady nemajetkovej ujmy priznávaných súdmi v iných

obdobných konaniach. Finančná kompenzácia vo výške 60.000,- Eur žiadaná od neho by bola ďalším
trestom za skutok, za ktorý už bol potrestaný, postihovala by aj ďalšie osoby, ktoré sú naňho odkázané
svojou výživou a starostlivosťou, čo by bolo v príkrom rozpore s požiadavkou spravodlivosti trestu.
Poukázal na to, že v zmysle § 5 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnýmitrestnými činmi, ak bola úmyselným následným trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok
na vyplatenie odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy (teda za rok 2012 - 16.360,- Eur).
Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým

dielom. Vzhľadom na tieto pomery v právnej úprave je požiadavka žalobkyne v ňou uplatnenej výške
naozaj neprimeraná, keďže zákon priznáva pozostalým po obetiach, ktoré o život prišli v súvislosti so
závažnejším trestným činom podstatne nižšiu finančnú kompenzáciu. Za primeranú výšku finančného
plnenia za účelom zmiernenia ujmy žalobkyne považoval vo vzťahu k svojej osobe sumu 6.000,- Eur ,
nakoľko v trestnom konaní bolo ustálené zavinenie dvoch osôb za skutok, ktorý spôsobil zásah do práv

žalobkyne, pričom ohľadom výšky priznaných nárokov za rovnakú ujmu poukázal na ustálenú súdnu
judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/139/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/46/2010, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/189/2010). V súvislosti so zdravotným
stavom žalobkyne považoval za nespravodlivé, aby nepriaznivý psychický stav žalobkyne bol pričítaný v
plnej miere na ťarchu žalovaných v 1. a 2. rade, pretože žalobkyňa mala psychické zdravotné problémy
aj pred usmrtením svojej dcéry. Uviedol, že nespochybňuje závažnosť vzniknutej ujmy žalobkyne, ale

domnievasa,ženegatívnyzdravotnýstavžalobkyneniejevpríčinnejsúvislostispredmetnoudopravnou
nehodou. Navrhoval, aby súd zaviazal žalobkyňu predložiť doklady o jej psychickom zdravotnom stave
pred dopravnou nehodou, o jej prípadnom ambulantnom liečení u psychiatra alebo hospitalizácii a
dôvodoch liečby. O svojich osobných a majetkových pomeroch uviedol, že je ženatý, žije v spoločnej
domácnosti s manželkou a dospelým synom. Je zamestnaný u Železníc SR, kde pracuje od roku 1993

v pracovnom zaradení ako posunovač a jeho mesačný príjem predstavuje 500,- až 600,- Eur. Jeho
manželka je zamestnaná, dosahuje zárobok 550,- až 600,- Eur a ich dospelý syn tiež je zamestnaný.
Má úspory vo výške 1.200,- Eur, je vlastníkom motorového vozidla zn. Škoda Octavia, rok výroby 2001
a spolu s manželkou sú vlastníkmi trojizbového bytu v Košiciach.

Žalovaní v 1. a 2. rade navrhovali vstup poisťovateľov do konania. Žalovaný v 1. rade navrhoval vstup
poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. a žalovaný v 2. rade poisťovne Wüstenrot poisťovňa, a. s.,
so sídlom v Bratislave, ktoré súd považoval za podnet na vstup poisťovateľov na strane žalovaných do
konania, ako vedľajších účastníkov. Ide o poisťovateľov, u ktorých na motorové vozidlá žalovaných v 1. a
2. rade v čase dopravnej nehody boli uzatvorené zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. . Žalovaný
poukázali na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-22/12 v právnej veci Z., Z. a uviedli, že
náhrada nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,pretožepokiaľzákonč.381/2001Z.z.vustanovení§4ods.
1 písm. a) uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil

poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, v
širšom ponímaní a v súlade s eurokonformným výkladom pojmu ujma na zdraví je potrebné za ujmu
na zdraví považovať aj nemajetkovú absolútnu ujmu, preto poisťovateľ je povinný uhradiť náhradu
nemajetkovej ujmy pozostalej po obeti dopravenej nehody.

Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1.
rade uviedla, že nakoľko v súčasnom právnom poriadku Slovenskej republiky chýba právny základ na
priznanie nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a náhradu nemajetkovej ujmy je možné uplatňovať len mimo inštitútu
povinného zmluvného poistenia, nakoľko sa nejedná o nárok na náhradu škody, ktorý by bol krytý

povinnýmzmluvnýmpoistenímzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla(viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20. 04. 2011), poisťovňa nemá právny
záujem na výsledku konania a nevstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v 1.
rade, nakoľko nie sú preto splnené zákonné podmienky v zmysle § 93 O. s. p.

Wüstenrot poisťovňa, a. s. vstúpila do konania ako vedľajší účastník na základe podnetu žalovaného
v 2. rade, jej vstup do konania zo strany ostatných účastníkov konania nebol namietaný, teda vstup
tohto vedľajšieho účastníka nebol sporný, preto súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane
žalovaného v 2. rade nerozhodoval a konal s týmto vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník - Wüstenrot
poisťovňa, a. s., Bratislava, v písomnom podaní doručenom súdu 09. 05. 2013 k vyjadreniu žalovaného v

2. rade uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. nezahŕňa aj úpravu zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu, preto v zmysle platnej legislatívy poisťovňa nie je povinná vyplatiť žalobkyňou
uplatnený nárok voči žalovaným, ani v prípade úspechu žalobkyne v súdnom konaní. Napriek tomu
poisťovňa má záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade, keďže nieje možné vylúčiť, že do doby rozhodnutia súdu dôjde k zmene legislatívy vo vzťahu k rozsahu nárokov
hradených poisťovňou za škodcu.

K tvrdeniu žalovaných o povinnosti poisťovateľa uhradiť náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým
osobám po obetiach dopravenej nehody zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel súd uvádza nasledovné:

V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 24. 10. 2013 vo veci sp. zn. C-22/12, povinné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobnej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo
veci samej. Rozhodným právom uplatniteľným v prípade, na ktorý poukázali žalobcovia (rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora zo dňa 24. 10. 2013 vo veci S. Z. proti Y. V., O. Z., sp. zn. C-22/12) bolo
právo české, ktoré upravuje nemajetkovú ujmu ako náhradu na základe zodpovednosti poisteného za

škodu. Platná slovenská právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka a s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
a právom na náhradu škody podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide teda o dve samostatné
práva, preto pod pojmom náhrada škody nemožno rozumieť aj náhradu nemajetkovej ujmy. Zákon
č. 381/2001 Z. z. upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Rozsah poistenia zodpovednosti je taxatívne vymenovaný v § 4 ods. 2 citovaného
zákona. Okrem prípadu vymenovaného v § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona ostatné prípady
náhrady škody vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona sú zhodné s právnou úpravou spôsobu a
rozsahu škody uvedenom v § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného
zákona neobsahuje aj úpravu zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá je upravená v § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka, v súvislosti s právom na ochranu osobnosti. Vzhľadom na to, že vnútroštátne
právo uplatniteľné vo veci samej, Zákon č. 381/2001 Z.z. neobsahuje úpravu náhrady nemajetkovej
ujmy na základe zodpovednosti poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie
je daný právny základ na úhradu nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľom.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovné.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava, zo dňa 15. 07. 2005 vyplýva, že žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok bola zamietnutá.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, detašované pracovisko Levoča, zo
dňa 21. 08. 2006, č. PÚ 2006/16345 vyplýva, že po preskúmaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne
posudkovým lekárom bolo prehodnotené zdravotné postihnutie a určená miera funkčnej poruchy u
žalobkyne na 50 %, preto žalobkyňa sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z lekárskej správy od Q.. G. R. - psychiatra zo dňa 16. 04. 2013 vyplýva, že pacientka - žalobkyňa je v
psychiatrickej starostlivosti dlhodobo, v tejto ambulancii vedená od januára 2011 s diagnózou organický
psychosyndróm, depresívna porucha. Na kontroly chodí pravidelne, lieky užíva. V roku 2004 aj ústavne
preliečenánaII.Psychiatrickejklinikepoúraze.Zozáverusprávyvyplýva,žežalobkyňatrpínaorganický

psychosyndróm, recidivujúca porucha - ťažká fáza. Prognóza ochorenia je nepriaznivá.

ZprepúšťacejsprávyodUniverzitnejnemocniceL.PasteuraKošice,II.psychiatrickejkliniky,predloženej
žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 24. 06. 2013 do 09. 07. 2013. Zo záveru tejto
správy vyplýva, že u žalobkyne ide o recidivujúcu depresívnu poruchu - ťažkú fázu s psychotickými

príznakmi,organickýpsychosyndróm.Žalobkyniboloodporúčanéužívanielekárompredpísanýchliekov.

Z lekárskej správy Q.. G. R. - psychiatra zo dňa 31. 12. 2013 vyplýva, že u žalobkyne došlo k zhoršeniu
stavu, ide o recidívu ťažkej depresie pri záťažovej situácii, preto lekárka neodporúčala účasť žalobkyne
na pojednávaní.

Z prepúšťacej správy od Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča, psychiatrické oddelenie, vyplýva,
že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 09. 09. 2014 do 01. 10. 2014.V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom Q.. V. P., Q., za účelom zistenia, či
došlo k zmenám v psychickom zdraví žalobkyne, v porovnaní s jej stavom pred 21. 09. 2010. Znalec
podal znalecký posudok č. 14/2015. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalec po oboznámení

sa s obsahom spisu Okresného súdu v Rožňave, sp. zn. 9C/7/2013 a zdravotnou dokumentáciou
žalobkyne, nachádzajúcej sa u jej ošetrujúceho lekára Q.. D. S. a vykonanom vyšetrení žalobkyne
uviedol nasledovné:

Žalobkyňa 11. 06. 2004 utrpela kraniocerebrálne poranenie, následkom ktorého došlo k poškodeniu

čuchu, chuti, pravostrannému ochrnutiu a vzniku organického psycho-syndrómu. (ktorého prejavy
boli najmä vo funkciách učenia, pamäte a intelektu), pre ktorý bola následne hospitalizovaná na
Psychiatrickej klinike FNsP v Košiciach v dobe od 23. 06. 2004 do 04. 08. 2004. Od tejto hospitalizácie
sa stala psychiatrickou pacientkou. Adekvátnou neurologickou, psychiatrickou liečbou a rehabilitáciou
sa postupne poškodenia mozgu eliminovali, okrem poruchy chuti a čuchu a preto je možné konštatovať,
že v dobe tesne pred dátumom 21. 09. 2010 žalobkyňa už netrpela psychickými problémami, ktoré

by vyžadovali psychiatrickú medikamentóznu liečbu. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a z jej
vyšetrenia vyplýva, že pred dňom 21. 09. 2010 netrpela depresívnou poruchou. Po 21. 09. 2010
došlo u žalobkyne k rozvoju ťažkého depresívneho stavu, ktorý chronifikoval, a vo forme recidivujúcej
depresívnej poruchy u nej odvtedy pretrváva prakticky kontinuálne. Jej prejavy sa manifestujú v
psychickej, telesnej aj sociálnej oblasti, spôsobujú znekvalitnenie a znefunkčnenie života chorého a

jeho rodiny, je spojená s častou a dlhou neschopnosťou podávať primerané výkony. Nie sú žiadne
objektívne dôkazy, žeby u žalobkyne dochádzalo k nadužívaniu alkoholu v súčasnosti ani pred dátumom
21. 09. 2010. V prepúšťacej správe z hospitalizácie v dobe od 09. 09. 2014 do 01. 10. 2014 na Psy-
chiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice v Levoči je prvýkrát uvedená aj dg.:„ Poruchy psychiky a
správania súvisiaca s nadužívaním BZD in observ.", čo znamená, že je tu podozrenie z nadmerného

užívania benzodiazepínov: „v pozorovaní" , avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia tohto záveru.
Aktuálne nie sú žiadne objektívne dôkazy, žeby u žalobkyne dochádzalo k nadužívaniu iných ná-
vykových látok, napríklad liekov - v súčasnosti ani pred dátumom 21. 09. 2010. Vyšetrením žalobkyne
zistená recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa je jednoznačne zapríčinená závažnou psycho-
traumou, ktorou bolo usmrtenie jej dcéry.

Znalec uviedol, že žalobkyňa je vzhľadom na jej súčasný zdravotný stav schopná zúčastniť sa súdneho
pojednávania, avšak je viac ako pravdepodobné, že to pre ňu bude tak závažnou emočnou záťažou,
že nebude schopná vypovedať na pojednávaní ani vyjadrovať sa k vyjadreniam ostatných účastníkov
konania a k vykonaným dôkazom bez záchvatov plaču a je možné, že nebude schopná zmysluplnej

výpovede. Vzhľadom na pravdepodobné značné reaktívne zhoršenie jej psychického stavu (najmä ak
budú na pojednávaní prítomní aj žalovaní) , znalec jej účasť na pojednávaní neodporúčal.

Nakoľko znalec účasť a výsluch žalobkyne na pojednávaní neodporúčal, súd upustil o výsluchu
žalobkyne.

V konaní boli vypočutí svedkovia Q.. S. S., syn žalobkyne a Q.. G. S., nevesta žalobkyne.

Q.. S. S. potvrdil, že vzťahy jeho matky a nebohej sestry boli veľmi blízke, boli ako sestry. Jeho sestra
bývala v Košiciach, bola na materskej dovolenke s maloletým synom, žila sama s dieťaťom. Vzhľadom

na to, často chodila domov k mame na víkendy a cez týždeň zase matka chodila k nej do Košíc a
pomáhala jej v starostlivosti o dieťa. Spoločne chodili tiež na výlety alebo nákupy. Sestra jej kupovala
veci a takto ju obdarúvala. V čase tragickej nehody jeho sestra bola zdravá. Bola síce na materskej
dovolenke, ale už plánovala vrátiť sa do práce. Pôsobila ako sudkyňa Okresného súdu Košice II. Matka
v čase nehody žila v spoločnej domácnosti s otcom, aj toho času žijú spolu. Od tragickej nehody jeho

matka sa podstatne zmenila, je depresívna, potrebuje starostlivosť inej osoby. Stará sa o ňu otec a v
prípade, že otec nemôže, tak o matku sa stará on s manželkou. Pokiaľ jeho otec je v práci, mama je
sama doma. Matka je odkázaná na pomoc inej osoby, je potrebné jej pripomenúť, že sa má najesť, piť.
Niekedy jej príde zle, je jej na odpadnutie a sama s hromadnou dopravnou nikde nemôže cestovať, preto
je potrebné ju voziť autom. Mala blízky vzťah k dcére, aj k synčekovi jeho nebohej sestry, preto ak príde

k nim na návštevu a vidí ich deti, je jej do plaču a spolu s otcom sa zdržia iba krátko. Od tragickej nehody
zdravotný stav jeho mamy sa výrazne zhoršil, bola aj niekoľkokrát hospitalizovaná. Je slabá, domáce
práceskorožiadnenevykonáva,tietozabezpečujeotec.Domasedíprisviečkachapočúvahudbu.Nevie
v noci spať, má predpísané lieky na spanie, avšak tieto lieky jej veľmi nepomáhajú. Nasledujúci deň jeunavená a skôr zaspí cez deň. Pred nehodou nebola zamestnaná, pretože pred niekoľkými rokmi utrpela
úraz. Bola v domácnosti a jej zdravotný stav bol celkovo dobrý, až na to, že niekedy sa sťažovala, že ju
bolí hlava a nemala chuť a čuch. Pred úrazom pôsobila ako vychovávateľka. V čase tragickej nehody

si hľadala prácu. Okrem toho, že ju občas bolela hlava a nemala chuť a čuch, iné zdravotné ťažkosti
nemala. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, aké lieky užívala jeho mama pred dopravnou nehodou,
avšak nadužívanie liekov nepripúšťal. Uviedol, že alkohol požívala príležitostne. Po dopravnej nehody
užíva lieky predpísané lekárom, alkohol vôbec nepožíva.

Svedkyňa Q.. G. S., nevesta žalobkyne, uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo v roku 2006.
Pred dopravnou nehodou bola žalobkyňa veselej povahy a so svojou dcérou Q. trávili spolu veľa času,
mali krásny vzťah. Navzájom sa navštevovali, najmä po narodení vnuka, syna nebohej švagrinej.
Od dopravnej nehody žalobkyňa je zoslabnutá, užíva antidepresíva, ktoré pred dopravnou nehodou
neužívala. Pokiaľ je doma, nevykonáva žiadne domáce práce, nevykonáva žiadnu činnosť, väčšinou
leží. Žalobkyňa je odkázaná na pomoc inej osoby, stará sa o ňu jej manžel - svokor a v jeho neprítomnosti

aj svedkyňa a jej manžel - syn žalobkyne.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov súd zistil, že žalovaný v 2. rade bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 20. 05. 2011, č. k. 2T/15/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
18. 06. 2011, na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov na dobu 5 rokov, žalovaný v 1. rade bol odsúdený na základe rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 2T/15/2011 zo dňa 16. 01. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.
09. 2012 na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 5 rokov, a týmto rozsudkom boli obidvaja žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne k
náhrade škody vo výške 1.318,46 Eur. Zo záveru znaleckého posudku č. 15/2011 podaného v trestnom

konaní súdnym znalcom z odboru cestnej dopravy H.. Q. E. vyplýva, že vjazd motorového vozidla
zn. AUDI riadeného žalovaným v 1. rade a motorového vozidla zn. BMW riadeného žalovaným v 2.
rade do križovatky „v nesprávnom čase“ mal z hľadiska príčinnej súvislosti bezprostredne priamy vzťah
iba ku kolíznej situácii medzi týmito dvomi vozidlami samými. Kolízna situácia smerujúca k poškodenej
chodkyni vznikla až v sekundárnom slede, ako dôsledok zrážky vozidiel, pričom následok predmetnej

nehody presahujúci materiálne poškodenie vozidiel bol vyvolaný spôsobom jazdy vodiča vozidla BMW,
charakteristickým technicky neprimeranou rýchlosťou jazdy.

Ochrane osobnostných práv, z ktorých jedným je právo na súkromie, právny štát poskytuje ochranu.

V zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

V zmysle článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý má
právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

V zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v
oznámení FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.

V zmysle § 11 Zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení - Občianskeho zákonníka fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, ktorého súčasťou je
právo na rodinný život. Zahŕňa právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými

bytosťami, hlavne v oblasti citovej, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.
Úprava ochrany súkromia vrátane rodinného života vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby
utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťah medzi členmi rodiny, založený na silných citových väzbách. Ak medzi
fyzickými osobami existujú sociálne, morálne a citové vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a

rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva
na súkromie druhých z týchto osôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp.
práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne
alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma, ku ktorej nepochybne patrí aj
citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenského vzťahu

s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej
osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade spôsobili dňa 21.09.2010

dopravnú nehodu, zrážku osobných motorových vozidiel nimi riadených, pretože obaja vodiči vošli do
križovatky na červené svetlo svetelného signalizačného zariadenia križovatky, v križovatke došlo k ich
zrážke a v dôsledku neprimeranej rýchlosti vozidla BMW X5 riadeného žalovaným v 2. rade vozidlo AUDI
A4 riadené žalovaným v 1. rade odhodilo na deliaci ostrovček do priestoru pre chodcov, kde narazilo
do tam stojacej chodkyne X.. Q. S.Č. a jej maloletého syna Q. Z., K.. XX. XX. XXXX, prepravovaného

v detskom kočíku, pričom X.. Q. S. utrpela smrteľné poranenia, následkom ktorých toho istého dňa
zomrela. Žalovaní v 1. a 2. rade pri dopravnej nehode dňa 21. 09. 2010 zavinili smrť dcéry žalobkyne,
čím došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv, do práva na súkromie, konkrétne na
právo na rodinný život, na udržiavanie a rozvoj osobných vzťahov v rámci rodiny a udržiavanie vzťahov
s rodinnými príslušníkmi. Smrťou dcéry žalobkyne toto právo pre žalobkyňu definitívne zaniklo, bez

možnosti nápravy. Dcéra žalobkyne v čase dopravnej nehody mala 34 rokov, bola v mladom veku, kedy
aktívne prežívala svoj život, bola zdravá. Otázka možného zániku ich vzájomného vzťahu v deň, kedy
došlo k dopravnej nehode, nebola vôbec aktuálna a nikto nemal dôvod sa s ňou zaoberať. O to viac bola
pre žalobkyňu tragická skutočnosť, že nečakane a navždy stratila svoju dcéru.

Za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky
dopravných prostriedkov zodpovedajú žalovaný v 1.a 2.rade ako pôvodcovia tohto neoprávneného
zásahu a analogicky ako prevádzkovatelia motorových vozidiel podľa § 853 a §427 Občianskeho
zákonníka. Zásah bol neoprávnený, bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v
porušení osobnostného práva žalobkyne, práva na súkromie a rodinný život. Znaleckým dokazovaním

bolo preukázané, že usmrtenie dcéry žalobkyne vyvolalo u žalobkyne rozvoj ťažkého depresívneho
stavu, ktorý vo forme recidivujúcej depresívnej poruchy odvtedy pretrváva kontinuálne a je
jednoznačne v príčinnej súvislosti so závažnou psycho-traumou, ktorou bolo usmrtenie jej dcéry. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že sú dané predpoklady pre uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jedného z prostriedkov ochrany práva na ochranu

osobnosti.

Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka súd priznal náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorá nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie vzniknutej ujmy. Pri
stanovení jej výšky súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušenie

práva došlo. Porušením právnej povinnosti obidvaja žalovaní spôsobili dopravnú nehodu, v dôsledku
ktorejdošlokusmrteniudcéryžalobkyne.Ktomutoneoprávnenémuzásahudošloneúmyselne.Obidvaja
žalovaní boli uznaní vinnými z prečinu usmrtenia a v trestnom konaní boli právoplatne odsúdení na
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonali. Zásahom do práva žalobkyne na udržiavanie a
rozvoj rodinných vzťahov so svojou dcérou však došlo k tak intenzívnemu zásahu do práv žalobkyne,

že ako satisfakcia nestačí zadosťučinenie vo forme ospravedlnení a prichádza u nej v úvahu náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto intenzita bola preukázaná výpoveďou vypočutých svedkov,
lekárskymi správami predloženými žalobkyňou a znaleckým posudkom súdneho znalca Q.. V. P., Q..Obranu žalovaného v 1 rade., ktorý poukázal na to, že po vykonaní trestu odňatia slobody jeho život
sa zmenil k horšiemu na nepoznanie, že okrem rozpadu rodiny, nemožnosti sa zamestnať, sa denne
potýka s výčitkami svedomia a existenčnými problémami, ako zarobiť peniaze, aby mal z čoho platiť

svoje životné náklady a výživné pre svoje maloleté deti, súd nevyhodnotil v jeho prospech, nakoľko u
žalovanéhovzhľadomnajehovekazdravotnýstav možnosťzamestnaťsaje objektívnedaná.Žalovaný
v 2. rade je zamestnaný, jeho manželka tiež je zamestnaná a takto zdroj príjmov na zabezpečenie
životných nákladov rodiny je daný. Majetkové pomery žalovaných nie sú rozhodujúcim hľadiskom pre
stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

Žalobkyňa je v ťažšej životnej situácii ako žalovaní. Po smrti jej dcéry došlo u nej k zhoršeniu jej
zdravotného stavu, k rozvoju ťažkého depresívneho stavu, ktorý vo forme recidivujúcej depresívnej
poruchy u nej odvtedy pretrváva a spôsobuje znekvalitnenie a znefunkčnenie jej života, je spojená
s častou a dlhou neschopnosťou podávať primerané výkony, z čoho vyplýva, že u žalobkyni došlo k
podstatnej zmene v jej postavení v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, nakoľko v podstate je

odkázaná na pomoc iných osôb.

Súd pri určení výšky peňažnej satisfakcie vychádzal z okolností prípadu a prihliadal na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v obdobných právnych veciach a za primeranú peňažnú
náhradu nemajetkovej ujmy považoval sumu celkovú sumu 25.000,- Eur. Znaleckým dokazovaním

v priebehu trestného konania bolo preukázané, že príčina stretu motorových vozidiel riadených
žalovanými v 1. a 2. rade súvisí s konaním oboch vodičov v čase vzniku dopravnej nehody, avšak kolízna
situácia smerujúca k poškodenej chodkyni vznikla až v sekundárnom slede, ako dôsledok zrážky vozidiel
bola vyvolaná neprimeranou rýchlosťou jazdy žalovaného v 2. rade. Vychádzajúc z obsahu žalobného
návrhu a z vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaných k náhrade nemajetkovej ujmy podľa ich účasti

na jej spôsobení, a to žalovaného v 2. rade k zaplateniu 60 % z celkovej peňažnej náhrady a žalovaného
v 1. rade v sume 10.000,- Eur, ktorá suma zodpovedá 40 % z celkovej sumy, priznanej z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy.

Z týchto dôvodov súd žalobe čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodnutie o trovách konania odložil s
tým,žeonichrozhodnedo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,samostatnýmuznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).