Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203776
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. č. XXX, XXX XX Q., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová,
s.r.o., so sídlom kancelárie Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, IČO: 36806498 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova č. 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00585441, o zaplatenie 2 222,62 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 04.04.2019 č.k. 9C/16/2018-204 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a III., so spresnením označenia bydliska žalobcu: R. XXX,

XXX XX Y..

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 2 222,62 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny od 15.12.2017 do zaplatenia. Zaplatenia sumy sa
domáhal titulom doplatenia poistného plnenia a to z dôvodu nesprávneho stanovenia všeobecnej
hodnoty poisteného vozidla v čase vzniku poistnej udalosti. K poistnej udalosti došlo 12.11.2017 pri
ktorej motorové vozidlo žalobcu s EČ: Y. XXX E. bolo poškodené prevádzkou motorového vozidla s EČ:

Y., povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný posúdil škodu na vozidle žalobcu sako totálnu
škodu, určil všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 4.966,30 €, hodnotu predajných zvyškov vozidla vo
výške 3.030,- € a následne žalobcovi vyplatil poistné plnenie vo výške 1.936,38 €.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 122,48 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87,70 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov“.

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.,
§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 431, 422 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka.4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa v prvom rade vysporiadal s procesnou námietku
žalovaného týkajúcou sa tvrdeného nedostatku plnomocenstva udeleného žalobcom, ktoré by malo
byť v rozpore s ust. § 89 ods. 1 CSP teda, že strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Súd prvej inštancie plnomocenstvo zo dňa 15.02.2018 procesne posúdil tak, že žalobca splnomocnil
spoločnosť InHelp s.r.o. na svoje neobmedzené zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch
potrebnýchnauplatnenieavymoženienárokovsplnomocniteľanapoistnéplnenievyplývajúcezpoistnej
udalosti zo dňa 12.11.2017 proti spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Toto plnomocenstvo

súd prvej inštancie bez rozporu posúdil ako hmotnoprávne plnomocenstvo podľa ust. § 31 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V rámci toho žalobca splnomocnil spoločnosť InHelp s.r.o. aj na uzatvorenie i
ukončenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb s advokátom, vrátane výberu advokáta. Na základe
uvedeného splnomocnenia táto spoločnosť splnomocnila na zastupovanie v predmetnom súdnom
konaní advokátsku kanceláriu Hagara - Hagarová, s.r.o. Z tohto je zrejmé, že spoločnosť InHelp s.r.o.
nie je procesným zástupcom žalobcu v prejednávanej veci. Konštatoval, že plnomocenstvo udelené

advokátskej kancelárii Hagara - Hagarová, s.r.o. je riadne a táto je aj priamym procesným zástupcom
žalobcu.

5. Zároveň súd konštatoval, že zo znaleckého posudku č. 8/2018 vyplýva, že došlo k určeniu všeobecnej
hodnoty motorového vozidla žalobcu pred nehodou na sumu 7 189 eur. Tento znalecký posudok

vychádzal z toho, že vozidlo malo najazdených 286 669 km, a ďalej z toho, že východisková hodnota
vozidla s DPH bola 30 690 eur a technická hodnota vozidla s DPH 5 283 eur. Zároveň mal za to, že
vozidlo obsahuje aj mimoriadnu výbavu, ktorej technická hodnota predstavovala sumu 669 eur. Z listu
žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 12.11.2017 vyplynulo, že žalovaný oznámil žalobcovi, že
poškodenie na vozidle posúdil ako totálnu škodu, teda ako neekonomickú opravu. Zároveň uviedol,

že pre výpočet poistného plnenia bola vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 4 966,38 eur,
pričom hodnota predajných zvyškov bola stanovená na sumu 3 030 s DPH. Listom zo dňa 01.03.2018
žalovaný oznámil žalobcovi, že nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 8/2018, ale že pristúpil k zmene
všeobecnej hodnoty vozidla na sumu 5 057,52 eur. Listom zo dňa 01.12.2017 žalovaný oznámil
žalobcovi, že mu poskytuje poistné plnenie 1 936,38 eur a listom zo dňa 26.04.2018, že mu dopláca

poistné plnenie vo výške 91,14 eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.09.2018 žalobca
vzniesol námietky voči výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla vykonaného žalovaným. Na
základe návrhu žalovaného súd na preskúmanie znaleckého posudku Ing. J., ako aj na stanovenie
všeobecnej hodnoty motorového vozidla pred jeho poškodením pribral do konania znaleckú organizáciu
O., spol. s r.o. O. organizácia vypracovala znalecký posudok č. 39/2018 v rámci ktorého dospela k

všeobecnej hodnote motorového vozidla žalobcu pred poškodením vo výške 6 180 eur. Uviedla, že v
znaleckom posudku S.. R. J. sa nezhoduje východisková hodnota s mimoriadnou výbavou predmetného
vozidla s cenníkovou cenou od importéra, a preto nie je možné z predloženej spisovej matérie zistiť
príplatkovú výbavu, ktorá má veľký vplyv na predajnú cenu a tým aj na koeficient dopytu na trhu.
Zároveň spoločnosť KOOPERATIVA, a.s. nešpecifikovala výbavu predmetného vozidla, preto nie je

možné sa vyjadriť k východiskovej hodnote vozidla. Z predloženého spisového materiálu nie je možné
zistiť príplatkovú výbavu, ktorá má veľký vplyv na predajnú cenu. Znalecká organizácia vychádzala
tak ako spoločnosť KOOPERATIVA ako aj znalec S.. J. z rovnakého počtu kilometrov u predmetného
vozidla, ktoré malo najazdené 286 669 km. Pokiaľ ide o výbavu vozidla zahrnutú vo východiskovej
hodnote, táto je špecifikovaná v prílohe cenníka pre motorové vozidlo Opel Insignia, a pre model Cosmo,

a to sa rovnako týka aj príplatkovej výbavy. Východiskovú hodnotu vozidla s DPH tak táto znalecká
organizácia stanovila na sumu 34 774 eur.

6. Voči znaleckému posudku znaleckej organizácie neboli vznesené námietky. Znalecký posudok bol
doručený žalobcovi dňa 20.02.2019 a žalovanému v rovnaký deň 20.02.2019. Súd prvej inštancie

zároveňstanovillehotustranámsporunavyjadreniesakznaleckémuposudku,atolehotu14dní,pričom
ani jedna zo strán sporu nepožiadala o predĺženie lehoty. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie predmetnú
lehotu považoval za dostatočnú. V podaní doručenom súdu zo strany žalovaného dňa 04.04.2019,
teda v deň pojednávania, sa uvádzajú určité námietky voči znaleckému posudku, na tieto však súd
prvej inštancie nebral ohľad, a to z toho dôvodu, že určenie všeobecnej hodnoty vozidla je skutkovou

otázkou. Námietky voči znaleckému posudku sú rovnako skutkovými námietkami. Poukázal na ust. §
149 CSP, a taktiež na ust. § 153 CSP ods. 1, 2 a 3. Procesne právne uzavrel, že skutkové tvrdenia
týkajúce sa znaleckého posudku boli oznámené oneskorene a súd prvej inštancie z tohto dôvodu na nich
neprihliadal. V závere uviedol, že dospel k záveru, že všeobecná hodnota vozidla žalobcu pred poistnouudalosťou bola 6 180 eur. Ako použiteľné zvyšky vozidla tieto mali hodnotu 3 030 eur, čo nebolo ani
stranami sporu namietané a žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 1 936,38 eur a neskôr
91,14 eur. Preto rozdiel v poistnom plnení, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tak predstavuje

1 122,48 eur.

7. Pokiaľ súd nepriznal žiadne úroky z omeškania, zamietnutie návrhu v tejto časti odôvodnil tým, že
v prejednávanej veci k poistnej udalosti došlo dňa 12.11.2017. Už listom zo dňa 01.12.2017 žalovaný
oznámil žalobcovi, že poškodenie vozidla považuje za totálnu škodu, ktorá vychádza z toho, aká bola

hodnota vozidla a aká je cena použiteľných zvyškov. Listom zo dňa 01.12.2017 žalovaný tiež oznámil
žalobcovi, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 1 936,38 eur. Žalovaný svoju povinnosť uvedenú
v § 11 ods. 6 písm. a) b) zákona č. 381/2001 Z.z splnil, a žalobcovi právo na úroky z omeškania podľa
§ 11 ods. 8 predmetného zákona nevzniklo. Uvedený záver súd prvej inštancie podporil aj citáciou z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vec sp.zn.: 3Cdo/145/2017.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 251 CSP, 255 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP. Pri výpočte úspechu žalobcu vychádzal súd z toho, že pri rozhodovaní o výške doplatku
poistného plnenia, ide o rozhodnutie, ktoré závisí od znaleckého posudku. Preto plným úspechom
žalobcu je úspech v základe uplatneného nároku samozrejme s tým, že výška priznaných trov sa bude
odvíjať od sumy priznanej súdom. Zároveň však žalobca ku dňu rozhodnutia súdu požadoval zaplatenie

sumy 1 122,48 eur s 5 % ročným úrokom z tejto sumy od 15.12.2017 do 04.04.2019, teda sumu 1 122,48
eur plus sumu 73,04 eur, teda spolu 1 195,52 eur. Žalobcovi bola priznaná suma vo výške 1 122,48 eur.
Z tohto dôvodu úspech žalobcu predstavuje 93,85 %, úspech žalovaného 6,15 %, teda čistý úspech
žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania voči žalovanému predstavuje 87,70 %.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku I. a
III. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol,
že odvolanie podáva z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), f), h) teda, že neboli splnené
procesné podmienky, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok

prvoinštančného súdu v napadnutej časti je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Zároveň je
výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nepreskúmateľnosťou.

10. V zásade možno konštatovať, že žalovaný uviedol dve podstatné odvolacie námietky. Prvou
odvolacou námietkou bola skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym

spôsobom vysporiadal so zastúpením žalobcu v súdnom konaní. Poukázal na ust. § 89 ods. 1 CSP, v
ktorom sa uvádza, že strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Napádané plnomocenstvo
sa podľa názoru žalovaného z hľadiska obsahu zjavne nedá posúdiť ako výlučne hmotnoprávne
plnomocenstvo, tak ako to uvádza súd vo svojom rozsudku. Predmetom tohto plnomocenstva totiž bolo

„inter alia“ splnomocnenie na neobmedzené zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch potrebných
na uplatnenie a vymoženie nárokov, ako aj zastupovanie pred všetkými orgánmi štátnej a verejnej
správy, ako aj inými subjektmi. Z uvedených dôvodov má za to, že splnomocnenie udelené advokátskej
kancelárii je neplatným právnym úkonom.

11. Druhou podstatnou odvolacou námietkou bolo, že prvoinštančný súd v rozpore s procesnoprávnymi
predpismi sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a neprihliadal na námietky žalovaného voči znaleckému
posudku č. 39/2019 zo dňa 31.01.2019 vypracovaného znaleckou organizáciou O. spol. s r.o., ktoré boli
inkorporované vo vyjadrení žalovaného zo dňa 03.04.2019 a to z dôvodu, že sa údajne jedná o skutkové
tvrdenia v rámci oneskorene oznámených prostriedkov procesnej obrany, resp. procesného útoku.

Podľa názoru žalovaného sa v uvedenom prípade bez pochyby nejednalo o skutkové tvrdenia v rámci
prostriedkov procesnej obrany, resp. procesného útoku, ako sa mylne domnieval prvoinštančný súd.
Zároveň poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku vydaného v roku 2016 spoločnosťou
C. H. Beck, v zmysle ktorého prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany nie sú
vyjadrenia strán sporu k právnej stránke veci a vyjadrenia k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané

dôkazy. Zo zásady, že súd pozná právo, teda „iura novit curia“, ako aj zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov súdom vyplýva, že strany sa k týmto otázkam nevyjadrujú obligatórne.12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré považuje za presvedčivé a má za to, že súd v rozsudku jasne a
výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov

vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Čo sa týka prvej odvolacej námietky žalovaného,
k nej žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané
splnomocniť advokáta prostredníctvom zástupcu v zmysle ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z tohto dôvodu má žalobca za to, že žalovaným prezentovaný výklad skutkového i právneho stavu je
nesprávny. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. : 5Co/267/2018 zo

dňa 13.12.2018, kde aj tento súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou prezentovanou žalobcom. Vo
vzťahu k ostatným námietkam žalovaného, žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poznamenal, že
žalovaný mal dostatok času na doručenie svojich námietok súdu, urobil to však až v deň pojednávania,
pričom takýto postup je možné hodnotiť ako rozporný s ustanoveniami a zásadami Civilného sporového
poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

13. V rámci odvolacej repliky sa žalovaný nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad uvedených v ust.

§ 470 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na

ust. § 387 ods. 2 CSP.

16. K prvej odvolacej námietke žalovaného, že splnomocnenie udelené advokátskej kancelárii Hagara -
Hagarová, s. r.o. je neplatným právnym úkonom odvolací súd uvádza, že súd sa správne v prvom rade
vysporiadaval s tvrdeným nedostatkom plnomocenstva, ktoré namietal žalovaný. V uvedenom právnom

posúdení súd prvej inštancie správne rozlišoval medzi hmotnoprávnym a procesným plnomocenstvom,
teda posudzoval ust. § 31 ods. 1 OZ v priamom spojení k ust. § 89 ods. 1 CSP. Rovnako došiel
k správnemu právnemu záveru, že spoločnosť InHelp s.r.o. nie je procesným zástupcom žalobcu
v prejednávanej veci. Táto spoločnosť iba ako priamy zástupca uzatvorila zmluvu o poskytovaní
právnych služieb a udelila plnomocenstvo advokátskej kancelárii Hagara - Hagarová, s.r.o. Jedine táto

advokátska kancelária je priamym procesným zástupcom žalobcu. Z tohto pohľadu odvolacia námietka
žalovaného je nielen procesne, ale aj hmotnoprávne nesprávna a to z dôvodu nesprávneho výkladu
vyššie uvedených zákonných ustanovení.

17. Druhá odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v rozpore s procesnoprávnymi

predpismi neprihliadal na námietky žalovaného voči znaleckému posudku č. 39/2019 zo dňa 31.01.2019
odvolací súd konštatuje nasledovné. Súd prvej inštancie správne posúdil námietky žalovaného voči
predmetnému znaleckému posudku ako skutkové námietky. Následne správne dodržal procesný postup
v zmysle ust. § 149 CSP, ktorý uvádza, čo možno považovať za prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany, pričom v danom prípade sa jedná o demonštratívny výpočet. Správne aplikoval aj ust.

§ 153 CSP, ktoré hovorí o včasnom uplatnení procesného útoku a procesnej obrany sporovými stranami.
V predmetnom procesnom ustanovení sa konštatuje, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenieďalšiehopojednávaniaalebovykonanieďalšíchúkonovsúdu.Rovnakosasúdprvejinštancie
vo svojom rozhodnutí v zmysle ust. § 153 CSP ods. 3, riadne vysporiadal so skutočnosťou, že na

prostriedky procesnej obrany u žalovaného neprihliadol a z akých dôvodov tak vykonal. Tieto skutočnosti
podrobne, jasne a zrozumiteľne uviedol vo svojom rozhodnutí (bod 4.14. rozsudku). V žiadnom prípade
tak nemožno konštatovať, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie z procesného hľadiska bolo svojvoľné,
resp. arbitrárne. Súd prvej inštancie k druhej odvolacej námietke uviedol aj jasný záver, keď časovošpecifikoval, že skutkové tvrdenia týkajúce sa znaleckého posudku boli stranou žalovaného oznámené
oneskorene.

18. K tejto skutočnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v danom prípade
aplikoval prospektívnu sudcovskú koncentráciu. Pri posudzovaní uplatnenej sudcovskej koncentrácie
súdom sa odvolací súd v prvom rade vysporiadal so skutočnosťou, či vyjadrenie žalovaného zo dňa
03.04.2019 k znaleckému posudku sa má posudzovať ako procesná obrana. Základným kritériom, či sa
jedná o procesný útok alebo procesnú obranu je skutočnosť, či sa strany k niektorej zo sporných otázok

vyjadrujú obligatórne alebo nie. Možno konštatovať, že sporové strany sa obligatórne nevyjadrujú k
právnej stránke veci a k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané dôkazy. Ani jedno z týchto dvoch kritérií
vyjadrenie žalovaného voči znaleckému posudku nespĺňa. Jedná sa o typický príklad procesnej obrany,
keď samotný znalecký posudok je potrebné posúdiť ako konkrétny samostatne civilným sporovým
poriadkom uvádzaný dôkazný prostriedok, voči ktorému sa strana sporu má právo brániť, či už svojim
vyjadrením alebo aj následným predkladaním návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania. Výklad

civilného sporového poriadku prezentovaný žalovaným, že vyjadrenie k znaleckému posudku nie je
procesnou obranou je účelové, resp. vychádza z nepochopenia zmyslu ust. § 149 CSP.

19. Taktiež bolo potrebné z pohľadu odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie správne
aplikoval sudcovskú koncentráciu konania pri takto realizovanej procesnej obrane žalovaného. Tu

možno konštatovať, že procesná obrana v podobe námietok žalovaného voči znaleckému posudku
nebola vykonaná včas, teda v sudcovskej lehote 14 dní. Znalecký posudok bol žalovanému doručený
20.02.2019, pričom jeho námietky voči posudku neboli súdu prvej inštancie doručené v lehote 14 dní
ale značne oneskorene tesne pred termínom vytýčeného pojednávania. Žalovaný nikdy nepožiadal o
predĺženie sudcovskej lehoty, ktorá v zmysle Čl. 10 CSP po jej skončení vytvára procesnú preklúziu.

Jedným zo základných dôvodov prečo súd nemusí prihliadnuť na procesný útok a procesnú obranu je
skutočnosť, že by toto vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov
súdu. V danom prípade toto kritérium súdom prvej inštancie použitá sudcovská koncentrácia konania
spĺňa. Súd prvej inštancie teda mohol použiť sudcovskú koncentráciu konania. V závere je potrebné
ohľadne sudcovskej koncentrácie konania tak ako ju využil súd prvej inštancie konštatovať, že táto

bola použitá v súlade so všetkými zásadami civilného sporového poriadku a zároveň pri rešpektovaní
materiálnych korektívov, ktoré civilný sporový poriadok obsahuje. Súd prvej inštancie teda procesne
nepochybil, ak neprihliadal na oneskorené námietky žalovaného, ktoré predstavovali procesnú obranu
voči znaleckému posudku doručeného žalovanému. Na záver je potrebné uviesť, že inštitút pojmu
„neprihliadať“ znamená procesnú pozíciu fikcie „ako keby úkon urobený vôbec nebol“. Po naplnení

podmienok pre túto procesnú fikciu sa obsah takého úkonu už žiadnym spôsobom neposudzuje.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP,
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Po vykonanej lustrácii
trvalého pobytu žalobcu bolo zároveň potrebné rozhodnúť o spresnení označenia bydliska žalobcu tak,

aby rozhodnutie spĺňalo kritéria vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 261 ods.
1 CSP. Odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).