Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010590
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718010590.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.06.2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. E. proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 4T/84/2018 zo dňa 10.09.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/84/2018 zo dňa 10.09.2019 bol obžalovaný X. E. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 20.01.2018 v čase okolo 12.00 hod. v Poprade - Veľkej, na ulici SNP pred bránou do rodinného
domu č. XXXX/XX, po predchádzajúcej hádke pristúpil k poškodenému B. B. a tohto najmenej trikrát
udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho B. B. spadol na chodník, kde X. E. ďalej

pokračoval v útoku a jedenkrát chodidlom nohy dupol do tváre poškodeného, čím takto poškodený B.
B. utrpel zranenia a to zlomeninu spodiny pravej očnice s posunom úlomkov, zlomeninu nosových kostí
a rozsiahly podkožný emfyzém s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 24.01.2018 do 04.03.2018,
s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii po dobu od 26.01.2018 do
01.02.2018, podstúpení operácie v celkovej anestéze a taktiež po dobu troch týždňov s problémami pri
prijímaní potravy,

za čo mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený
peňažný trest vo výmere 500,- eur, pričom podľa § 57 ods. 4 Tr. zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť W. poisťovni, pobočka
V., škodu vo výške 436,90 eur, B., pobočka V., škodu vo výške 3.080,03 eur a poškodenému B. B. škodu
vo výške 2.918,40 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný. V dodatočne predložených
dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že odvolanie podal proti

všetkým výrokom rozsudku z dôvodu skutkových chýb, pretože zistený skutkový stav nezodpovedá
skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. V súvislosti s predmetnou vecou poukázal na to, že v priebehu celého
trestného konania sa nevyskytol žiaden usvedčujúci dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa dopustil
skutku tak, ako to uviedol prvostupňový súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Súd považoval
výpovede svedkov Q. B., matky poškodeného, a B. B., otca poškodeného, za pravdivé aj napriek tomu,

že v konaní boli uvedené spochybňujúce pravdivosť ich výpovedí, a súd nevzal do úvahy výpovede V..
E., brata obžalovaného, a A. E.. Svedkovia M. B. a Š. B. spolu s poškodeným vypovedali o priebehuincidentu rozporne. Podľa rozsudku mal poškodeného najmenej trikrát udrieť päsťou pravej ruky do
oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde obžalovaný ďalej pokračoval v útoku a
jedenkrát chodidlom nohy dupol do tváre poškodeného. Svedkyňa M. B. však incident neopísala tak,

ako je uvedené v rozsudku, ale tak, že mal najskôr podraziť poškodenému nohy, ten spadol na chrbát,
a tak sa mal skloniť k poškodenému a biť ho päsťami do tváre a kopnúť alebo dupnúť poškodenému do
tváre. Ďalším svedkom incidentu mal byť Š. B., o ktorom svedkyňa M. B. tvrdila, že pri incidente nebol,
pretože bol po nočnej a spal, ale na hlavnom pojednávaní tvrdila menovaná svedkyňa, že všetko videl.
Poškodený striedavo vypovedal, že Š. B. bol prítomný pri incidente a potom zasa tvrdil, že tam nebol.

Prvostupňový súd vzal za svoju verziu, že Š. B. je dôveryhodným svedkom, ktorý videl ako obžalovaný
kopol do hlavy a aj dupol nohou na tvár poškodeného. Rovnako poškodený rozporne popísal incident,
keď uviedol, že mu dal úder päsťou do tváre, na čo spadol na zem, ostal omráčený a domnieval sa, že
dostal aj ďalšie údery do tváre. Nie je jasné, ktorá verzia je pravdivá. Incident sa stal dňa 20.01.2018,
avšak poškodený sa nechal lekársky vyšetriť až na piaty deň po incidente, t. j. 25.01.2018, pričom
v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, že na ošetrenie išiel po dvoch dňoch. Na základe

uvedenéhonemožnourčiť,čosadialopočasdoby5dnívživotepoškodeného,vzhľadomnajehoživotný
štýl, nakoľko poškodený pravidelne požíva alkohol, má agresívne sklony a často sa pobil s kamarátmi,
keď spolu popíjali. Z výpovede svedkyne E. E., ktorá žila spoločne v dome s poškodeným vyplynulo, že
poškodený máva často konflikty, v čase ich spolužitia išlo o konflikty s rodičmi poškodeného, s rodičmi
A. E. ako aj s jej bratom, či kamarátmi, ktorí pravidelne navštevovali poškodeného v dome a spoločne

požívali alkoholické nápoje. Svedkyňa E. E. vypovedala, že poškodený sa pravidelne opíjal s partiou,
je u nich bežné, že sa pobijú, rovnako sa často pobil aj s dedom, teda jeho otcom. Š. B. pravidelne
skákal do jej otca, aj do jej mamy, taktiež skákal do jej babky a deda a aj do jej brata, tak nerozumie,
prečo sa ho babka teraz zastáva. Ďalší svedok P. E., ktorý žil v spoločnej domácnosti s poškodeným
uviedol, že v dome bola vždy strašná atmosféra, čo súviselo s požívaním alkoholu poškodeným a s

jeho agresívnym správaním ku každému. Deň pred incidentom napadol poškodený svedka P. E., za čo
bol aj poškodený právoplatne odsúdený a uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
4T/54/2018 zo dňa 13.11.2018 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Ohľadne
zdravotného stavu poškodeného sú rozpory. Poškodený tvrdil na hlavnom pojednávaní, že mal bolesti,
obmedzené jedenie a stav sa zhoršoval v nasledujúcich dňoch, čo je v rozpore s výpoveďou svedkyne

E. E., ktorá sa s ním stretla v dome, keď si šla po veci do domu, v ktorom žije poškodený. Menovaná
svedkyňa nevidela na tvári poškodeného žiadne zranenia, od poškodeného cítila alkohol a z miestnosti,
v ktorej býva poškodený, bolo počuť ďalšie hlasy. Preto je otázne, kto spôsobil poranenia poškodenému
počas 5 dní po incidente, keď svedkyňa jasne uviedla, že deň po incidente poškodený žiadne poranenia
na tvári nemal. Svedkyňa M. B. pritom uviedla, že poškodený v čase od incidentu nepožíval žiadny

alkohol, pretože mal bolesti, a užíval lieky a rovnako tvrdila, že nemal žiadne návštevy, čo je znova
v rozpore s výpoveďou svedkyne E. E.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa lekára zranenia
poškodeného sú viditeľné pre laika, pokiaľ sa nachádza od poškodeného na 2-3 m, pritom svedkyňa E.
E. bola s poškodeným v priamom osobnom kontakte na minimálnu vzdialenosť. Tiež poukázal na to, že
z lekárskych správ je zrejmé, že poškodený bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení

pre suicidálne vyhrážky a tendencie v opitosti v disponovanej osobnosti s rysmi emočnej nestability a
impulzivity. Zdôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. poriadku, pretože prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Súd len uviedol, že dôkazy hodnotil samostatne

a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že bolo jednoznačne a bez najmenších pochybností
preukázané, že sa skutok stal, tento má znaky trestného činu, spáchal ho obžalovaný a je príčinná
súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako
sa súd vysporiadal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu. Tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku absentujú. Napriek tomu, že
Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení
dôkazov v rozpore s touto zásadou a prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Má za to, že dôkazy,
ktorévykonalprvostupňovýsúdvinunepreukazujú,pretožezvykonanéhodokazovaniavyplynuliviaceré
vzájomné rozpory, ako sa mal skutok stať. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu alebo rozhodol sám vo veci tak, že ho spod
obžaloby oslobodí.Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmal postup konajúceho súdu, pretože bez zákonného postupu niet

ani zákonného rozhodnutia. V rámci neho zistil, že konajúci súd umožnil obžalovanému, aby sa vyjadril
ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, umožnil mu tiež navrhovať dôkazy, vykonávať ich aj
prostredníctvom ním zvoleného obhajcu, obžalovaný mal tiež možnosť predniesť argumenty o svojej
nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pričom tieto argumenty predkladal aj jeho obhajca.
Tieto zistenia vyhodnotil odvolací súd ako skutočnosti preukazujúce dodržiavanie práva na obhajobu.
Ostatne, obžalovaný ani nenamietal porušenie tohto práva.

Konajúci súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto o zákonne
zabezpečenú dôkaznú situáciu mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nej vyvodil závery, ktoré našli
svoj odraz v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktoré ale obžalovaný namietal ako nesprávne,
pretože konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Je faktom, že úvahy konajúceho súdu sú veľmi stručné a vyhodnotenie dôkazov je skôr všeobecnejšieho
charakteru, avšak aj napriek tomu odvolací súd skutkové závery považuje za správne a v súlade
s výsledkami dokazovania. Z nich je totiž možné bez rozumných pochybností vyvodiť, že medzi
obžalovaným a poškodeným došlo k fyzickému kontaktu, pri ktorom obžalovaný spôsobil poškodenému

poranenia vyžadujúce si dobu liečenia od 24.01.2018 do 05.03.2018. Obžalovaný totiž sám priznal, že
poškodeného udrel trikrát, i keď spôsob útoku zmiernil tak, že poškodenému dal iba dve facky, a tiež
popísal, že obaja spadli na zem. Toto vyjadrenie obžalovaného sa v podstate zhoduje s výpoveďou
poškodeného, ktorý tvrdil, že ho najprv obžalovaný udrel päsťou do tváre, následkom čoho spadol na
zem, s rozdielom, že poškodený v ďalšom tvrdil, že na zemi ho ešte obžalovaný udrel päsťou, a posledné

čo si pamätal, bol tlak na oblasť oka a to pätou obžalovaného. Svedkyňa M. B., ktorá registrovala iba
časť konania obžalovaného, sa vyjadrila k pádu na zem poškodeného, kde ho obžalovaný udrel päsťou
do tváre a videla, ako obžalovaný kopol alebo dupol do tváre poškodeného. Útok na poškodeného
sledoval sčasti aj otec poškodeného, svedok Š. B. st., ktorý registroval poškodeného na zemi, kde
do jeho tváre kopol alebo dupol obžalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že opis útoku obžalovaného a

poškodeného sa v podstate zhoduje v tom, že obžalovaný zaútočil na tvár poškodeného, ktorý spadol na
zem. Ak obžalovaný uvádzal útok iba otvorenou dlaňou, poškodený a svedkyňa popisovali útok päsťou
a vypovedali aj o útoku na tvár poškodeného nohou, čo potvrdzoval aj svedok Š. B. st.. Z týchto tvrdení
prítomných osôb pri konflikte a z výpovede svedka Š. B. je možné vychádzať a na podklade nich aj
ustáliť skutkové tvrdenia v rozsahu stanovenom konajúcim súdom. K počtu úderov do tváre sa priznal

obžalovaný a dupnutie na tvár v oblasti pravého oka okrem poškodeného registrovali aj svedkovia M.
B. a Š. B. st..

Záver konajúceho súdu, že poškodenému Š. B. boli spôsobené poranenia dňa 20.01.2018 svedčia tak
výpovede samotného poškodeného a svedkov M. B. a Š. B., ako aj lekárske správy, v ktorých sa uvádza

deň vzniku poranení 20.01.2018 na podklade udania poškodeného, či závery znaleckého dokazovania,
ktorými bolo vylúčené, aby poranenia vznikli v deň ošetrenia alebo predvečer tohto dňa, pretože by v
lekárskej správe bola popísaná aj zaschnutá krv v nose, čo v nej absentovalo. Znalec stanovil, keďže
nebolo možné určiť z medicínskeho hľadiska presný dátum vzniku poranení u poškodeného, že tieto
poranenia mohli vzniknúť od 20.01.2018 do 23.01.2018. Neobstojí ani spochybnenie obžalovaného, že

k poraneniu poškodeného mohlo dôjsť od ich incidentu kedykoľvek do dňa jeho vyšetrenia 25.01.2018,
jednak s poukázaním na vyjadrenie znalca, ale tiež aj preto, lebo poškodený sa od vzniku poranení
zdržiaval doma, nedostal sa do fyzického kontaktu s nikým iným od tohto fyzického útoku na jeho telesnú
integritu, čo potvrdil poškodený a jeho rodičia, a toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené ani výpoveďou
svedkyne E. E., ktorá iba počula, že poškodený mal mať návštevu vo svojej izbe, čo poškodený

nepoprel, pretože vypovedal o návšteve jeho kolegu uňho doma. Je nespochybniteľným, že poškodený
pri lekárskych vyšetreniach uvádzal dobu vzniku poranení deň 20.01.2018 a za útočníka buď uviedol
obžalovaného alebo osobu jemu známu, čo vyplýva z lekárskych správ. Preto niet dôvodu pochybovať
o jeho tvrdeniach, najmä za situácie, ak iný fyzický konflikt s inou osobou u poškodeného nebolpreukázaný. Napokon nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný keď odchádzal spred bránky rodinného
domu, kde poškodený býval, videl, že obžalovaný má zakrvavené okolie úst a krv mal na pere, čo
nesvedčí jeho tvrdeniam, že poškodenému dal iba dve facky.

Útok spočívajúci v dvoch fackách zo strany obžalovaného je vylúčený z dôvodu existencie zlomeniny
nosa a zlomeniny spodiny pravej očnice, pretože na vznik týchto zlomenín sa vyžaduje stredne vysoká
až vysoká intenzita pôsobiacej sily, čo stanovil znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie. Odvolací
súd nemá pochybnosti o tom, že poranenia poškodenému boli spôsobené obžalovaným pri tomto útoku,

pretože z výpovede poškodeného jednoznačne vyplýva, že počas útoku pocítil tlak v oblasti oka a
to v čase, keď videl podrážku topánky obžalovaného, čo preukazuje moment, kedy bola spôsobená
poškodenému zlomenina spodiny pravej očnice. Tvrdenie poškodeného o vnímaní tlaku v oblasti
pravého oka po tomto útoku je objektivizované výpoveďou znalca, ktorý posúdil, že tlak v oblasti oka
vznikol zrejme vpáčením úlomkov kostí zo zlomeniny spodiny pravej očnice do dutiny nachádzajúcej sa
pod ňou, čo poškodený mohol vnímať. To vylučuje, aby toto poranenie bolo spôsobené úderom päsťou,

čo je prípustným mechanizmom vzniku tohto poranenia zlomeniny spodiny očnice. Zlomenina nosových
kostí určite nemohla vzniknúť pôsobením facky, ktorú mal dať obžalovaný poškodenému, pretože pre
tento typ poranenia sa vyžadovala vyššia intenzita útoku a tomu zodpovedá úder päsťou stredne vysokej
intenzity útoku. Práve mechanizmus vzniku poranení objektívne zistených u poškodeného preukazuje,
že poranenia mu boli spôsobené tak ako to popísal, teda obžalovaným úderom päsťou a tiež aj dupnutím

nohou na jeho tvár.

Kďalšímodvolacímnámietkamajzpohľadudoposiaľrozvedenéhoodvolacísúduvádza,žeaksvedkyňa
M. B. aj inak popisovala priebeh skutkového deja, t. j. že najprv poškodený spadol na zem, kde ho
obžalovaný bil päsťami do tváre a potom ho buď kopol alebo dupol mu nohou do tváre, ide síce o

nezrovnalosť s výpoveďou poškodeného, ale len v jeho začiatku, pretože aj poškodený tvrdil, že po
páde na zem ho obžalovaný mal ešte udierať do tváre. V súvislosti s hodnotením výpovede tejto
svedkyne je potrebné si uvedomiť, že svedkyňa začiatok konfliktu sledovala cez zatvorené okno,
následne vyšla von, kde pomáhala svojmu synovi počas útoku obžalovaného, čo mohlo ovplyvniť jej
vnímanie celého konfliktu. Podstatným pre ustálenie skutkových zistení je, že svedkovia videli útok na

poškodeného nielen údermi päsťou, ale aj útok nohou na tvár ležiaceho poškodeného, čo korešponduje
tvrdeniam poškodeného, pritom obžalovaný potvrdil, že svedkyňa bola prítomná pri nich a svedka Š.
B. st. registroval periférne niekde na dvore. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou obžalovaného,
že menovaní svedkovia nevypovedali úplne zhodne o priebehu skutkového deja, ale je potrebné si
uvedomiť, že každý zo svedkov vníma dianie okolo neho zo svojej pozície (miestnej, časovej) so

zameraním, čo je preňho dôležité, preto i výpovede svedkov musia byť v detailoch odlišné. Podstatným
je, že základná línia priebehu skutkového deja, resp. jej pozorovaná časť, zodpovedá popisu útoku
poškodeným.

Požívanie alkoholu poškodeným nemalo vplyv na vznik poranení a teda pokiaľ aj obžalovaný poukazuje

na spôsob života poškodeného pred skutkom, či po ňom, vzhľadom na existenciu dôkazov, ktoré
objektivizujú tvrdenia poškodeného, nemožno prijať úvahy obžalovaného, že výpoveď poškodeného je
nedôveryhodná. Na to nemá vplyv ani zistenie, že poškodený deň pred týmto útokom spôsobil poranenia
bratovi obžalovanému, za ktoré konanie bol odsúdený, na čo poukázal aj konajúci súd v dôvodoch
napadnutého rozsudku. K výpovedi svedkyne E. E., ktorá by mala spochybniť tvrdenia poškodeného do

tej miery, že im nemožno uveriť, odvolací súd poznamenáva, že menovaná svedkyňa nebola účastná
pri fyzickom konflikte, samotná skutočnosť, že poškodený mal mať návštevu na druhý deň vo svojej
izbe nevyvracia žiadnym spôsobom útok obžalovaného na poškodeného a tvrdenie svedkyne, že
na tvári poškodeného nevidela na druhý deň poranenia, samo osebe nevyvracia skutkový záver, že
poranenia poškodenému spôsobil obžalovaný. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa odišla z domu, kde

býval tak poškodený ako aj ona so svojimi rodičmi, jej tvrdenia mohli byť účelové, aby spochybnili
výpoveď poškodeného. Uvedené úvahy viedli odvolací súd k vyhodnoteniu námietok obžalovaného ako
nedôvodných.

Právne posúdenie skutku ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona zodpovedá

zákonu. Obžalovaný svojím konaním, keď napadol poškodeného päsťou a nohou do tváre strednou
až vysokou intenzitou útoku a spôsobil poškodenému poranenia, ktoré si vyžadovali liečbu takmer
6 týždňov, naplnil objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví, pretože inému úmyselne spôsobil
ujmu na zdraví. Konajúci súd správne určil formu zavinenia v priamom úmysle podľa § 15 písm. a)Tr. zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel poškodenému spôsobiť ublíženie na zdraví a ho
aj spôsobil, pričom medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je príčinná súvislosť. O
priamomúmyslespôsobiťpoškodenémuporaneniavoblastitvárisvedčíajprevedenieútoku,opakované

údery päsťou do tváre a použitá intenzita útoku.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný napadol výrok o vine, odvolací súd mal povinnosť preskúmať aj ďalšie
výroky obsahovo nadväzujúce na výrok o vine, ktorými sú výrok o treste a o náhrade škody.

Obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere 500,- eur, ktorý trest možno považovať za zákonný,
avšak vzhľadom na spôsobený následok, ktorý je na rozhraní ľahkej ujmy na zdraví a ťažkej ujmy
na zdraví, a motív konania, ktorým podľa konajúceho súdu je určitá odplata za konanie poškodeného
vo vzťahu k jeho bratovi v predchádzajúci deň, odvolací súd hodnotí tento trest ako neprimeraný k
okolnostiam prípadu. Odvolanie však podal iba obžalovaný vo svoj prospech, preto v zmysle zásady
„zákazu zhoršenia postavenia obžalovaného“ uvedenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku nebolo možné trest

obžalovanému sprísniť.

V rámci prípravného konania si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas poškodený Š. B. pri
svojom výsluchu dňa 17.05.2018, kedy vyslovil, že si uplatňuje škodu vo výške ako ju uvedie znalec
a žiada, aby súd zaviazal páchateľa k úhrade škody. Poškodená strana W. V. prostredníctvom svojej

splnomocnenkyne si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 436,90 eur a B. žiadala nahradiť za
vynaložené liečebné náklady poškodeného sumu 3.080,03 eur.

V rámci trestného konania boli predložené doklady preukazujúce rozsah poskytnutej liečby
poškodeného, jej úhrada, či úhrada práceneschopnosti u poškodeného, ako aj znalcom bolo stanovené

bodové ohodnotenie objektívne zistených poranení u poškodeného na celkový počet bodov 160. Za
zlomeninu nosa s posunom úlomkov prináleží 40 bodov, za zlomeninu spodiny pravej očnice s posunom
úlomkov je 80 bodov, ktorú hodnotu znalec navýšil o polovicu podľa § 9 ods. 5 písm. c) zák. č. 437/2004
Z. z. z dôvodu, že povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon. Pri hodnote jedného bodu
18,24 eur v zmysle Opatrenia MZ SR publikovaného pod č. 33/20174 účinného od 31.05.2017 finančné

ohodnotenie zranenia tak zodpovedá sume 2.918,40 eur.

W. V. predložila podklady o vyplatení nemocenských dávok a súčasne predložila aj doklad o úhrade
sumy 436,90 eur poškodenému z titulu vyplatenia nemocenskej dávky počas jeho práceneschopnosti.
B. okrem rozpisu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predložila aj špecifikáciu jednotlivých

položiek za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a doklad o ich úhrade, čo bolo potom podkladom pre
preukázanie vynaložených nákladov z jej strany na celkovú sumu 3.080,03 eur.

Vzhľadom k tomu, že škoda bola v adhéznom konaní preukázaná tak čo do základu ako aj jej výšky u
všetkých poškodených subjektov, odvolací súd vyhodnotil ako správny a zákonu zodpovedajúci aj výrok

o náhrade škody.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné a ako také ho zamietol podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.