Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119011027
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119011027.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17.02.2020 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

K. N., nar. XX.XX.XXXX C. D. D., trvale bytom K. P. Č.. XXXX/XX, D. D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
je vinný, že

dňa 17.08.2019 v čase okolo 13:20 hod. v Banskej Bystrici na Novej ulici č. 13 podišiel k maloletým F.
R., nar. XX.XX.XXXX a F. H., nar. XX.XX.XXXX a oslovil ich, či nemajú nejakú trávu, pričom po tom,
ako mu povedali, že trávu nemajú, im vulgárne nadával a opakovane od nich žiadal, aby mu dali trávu,
maloletému F. R. strhol z hlavy šiltovku a zobral mu slnečné okuliare, následne ich vyzval, aby mu ukázali
vrecká a obsah tašiek, na čo maloletý F. H. ukázal obžalovanému obsah vreciek na svojich nohaviciach
a otvoril svoj vak a maloletý F. R. mu ukázal obsah príručnej tašky, pretože obžalovaný mu povedal,
že inak mu nevráti okuliare a šiltovku, následne obžalovaný vrátil poškodenému F. R. šiltovku, po čom

mu poškodený navrhol, že za okuliare mu dá peniaze a vybral svoju peňaženku, ktorú mu obžalovaný
vytrhol z ruky a zobral z nej peniaze vo výške 15,- € a následne vrátil poškodenému F. R. okuliare,
po čom ho poškodený F. R. vyzval, aby mu peniaze vrátil, pričom obžalovaný mu vrátil 5,- € a odišiel
smerom na Švermovu ulicu, čím spôsobil poškodenému F. R., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 10,-
€, a takto konal napriek tomu, že
- na základe trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/48/2019 zo dňa 20.06.2019,

právoplatným dňa 10.07.2019, bol odsúdený za spáchanie prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 zákona
č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.07.2019
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe a pri sebe, čin
spáchal hoci bol za taký čin v prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal
na chránenej osobe - dieťati
čím spáchal

zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 psím. f) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a za to súd mu
ukladá
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr.

zák., trest odňatia slobody vo výmere tri roky.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. R., nar.
XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom K. Č.. XX, D. D. škodu vo výške 10,- €. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 19.12.2019 obžalobu voči obžalovanému,
pre skutok, ktorý mal byť spáchaný tak, že „dňa 17.08.2019 v čase okolo 13:20 hodiny v Banskej Bystrici

na Novej ulici č. 13 podišiel k maloletým F. N., narodený XX.XX.XXXX a F. H., narodený XX.XX.XXXX
a oslovil ich či nemajú nejakú trávu, potom ako mu povedali, že trávu nemajú, im vulgárne nadával,
vyhrážal sa im, že ich zbije, aby mu dali trávu, aby mu ukázali vrecká, pričom maloletému F. N. strhol
z hlavy šiltovku a slnečné okuliare a maloletý F. H. z obavy fyzického útoku zo strany obvineného mu
ukázal obsah vreciek na svojich nohaviciach a otvoril svoj vak, maloletý F. N. mu ukázal obsah príručnej
tašky, nakoľko obvinený mu povedal, že šiltovku a slnečné okuliare mu nevráti pokiaľ mu neukáže obsah

jeho príručnej tašky, ktorú mal prevesenú cez rameno a následne z tejto tašky vybral peňaženku a po
jej prezretí mu ju vrátil s tým, že si zobral okuliare a šiltovku maloletého F. N. a odchádzal smerom k ulici
Nové Kalište, Banská Bystrica, kedy mu maloletý F. N. navrhol, že za vrátenie vecí mu dá 5,- €, vybral z
tašky peňaženku, ktorú mu následne obvinený vytrhol z ruky a vybral z nej 15,- € a prázdnu peňaženku
so šiltovkou a okuliarmi vrátil maloletému F. N., ktorý ho následne žiadal, aby mu peniaze vrátil, pričom

obvinený mu vrátil 5,- € a rozbehol sa smerom na Švermovu ulicu v Banskej Bystrici, čím týmto konaním
spôsobil maloletému F. N., narodenému XX.XX.XXXX škodu vo výške 10,- €“. Prokurátor tento skutok
navrhol právne kvalifikovať ako zločin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (č.l. 237).
Súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 30.01.2020, 13.02.2020 a 17.02.2020 vykonal

dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný K. N. v prípravnom konaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať (č.l. 57).
Na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že dňa 17.08.2019 išiel po chodníku, kde stretol chlapca, o
ktorom si myslel, že je Miro, ktorý mu v minulosti dvakrát predal marihuanu. Pýtal si od neho trávu, na
čo mu on povedal, že trávu nemá. Pritom mu zobral okuliare a čiapku, aby mu dal trávu a ten chlapec

mu navrhol, že keď mu vráti čiapku a okuliare, tak mu dá dobrovoľne 15,- €, čo aj urobil. Potom ho
poprosil, aby mu vrátil 5,- €, ktoré mu aj vrátil. Obžalovaný priznal, že chlapcovi vulgárne nadával, avšak
nepovedal mu, že ho zbije. V čase spáchania skutku bol pod vplyvom marihuany a ten chlapec sa na
toho Mira veľmi podobal. Chlapci boli dvaja a vyzval ich, aby mu ukázali, čo majú v taške, pretože chcel
zistiť či v nej nemajú nejakú trávu. V čase spáchania skutku bol pri ňom aj svedok N. D., ktorého pozná

asi 10 rokov a s ktorým v minulosti konzumoval marihuanu (č.l. 288).
Obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania svoje konanie viackrát oľutoval a zákonným zástupcom
poškodených sa ospravedlnil (č.l. 288, 290, 291, 312).
Súd na hlavnom pojednávaní (v súlade s návrhom prokurátora v podanej obžalobe) oboznámil výpovede
maloletých poškodených na technickom zariadení, keďže poškodení sú osoby mladšie ako 18 rokov,

pričom vzhľadom na ich vek, povahu a okolnosti spáchania trestného činu by mohol ich opätovný
výsluch nepriaznivo pôsobiť na ich duševný vývoj. Súd uvádza, že ich výsluch v prípravnom konaní bol
realizovaný zákonným spôsobom.
Poškodený maloletý F. R. v prípravnom konaní (č.l. 111 - 112) uviedol, že dňa 17.08.2019 zhruba okolo
obeda išiel s kamarátom Filipom z posilňovne a chystali sa na plaváreň. Ako prechádzali okolo Billy,

dobehli za nimi dvaja páni trošku tmavšej pleti a začali od nich pýtať drogy, resp. marihuanu. Oni im
povedali, že nič nemajú, no oni išli stále za nimi. Keď im opakovane hovorili, aby im dali trávu, tak začali
chcieť od nich peniaze a stále ich otravovali. Následne zastavili niekde pri daňovom úrade a chceli od
nich, aby im ukázali vrecká, lebo si mysleli, že niečo majú, čo by ich mohlo zaujímať. Tak ich k tomu v
podstate donútili, lebo sa vyhrážali, že ak neurobia to čo chcú, že ich vlastne zbijú. Vtedy im už nebolo

všetko jedno, tak im ukázali vrecká, že nič nemajú, čo by mohli chcieť. V tom ten jeden mu zobral šiltovku
a okuliare. Poškodený chcel, aby mu to vrátil, na čo ten jeden povedal nech nerobí hlúposti, ale on ho
neposlúchol. Ten druhý zatiaľ odišiel a s tým jedným sa rozprávali, aby mu to vrátil. Šiltovku mu dal, ale
okuliare si nechal a chcel odísť, tak s ním začal vyjednávať, pretože chcel naspäť okuliare, pretože neboli
najlacnejšie. Tak sa s ním chcel dohodnúť, že mu dá nejaké peniaze a on mu vráti okuliare. Obžalovaný

mu však vybral z peňaženky 15,- € a vrátil mu okuliare. Poškodený ho však stále otravoval a obžalovaný
mu vrátil 5,- €. Na otázku policajta poškodený uviedol, že obaja sa im vyhrážali, že ich zbijú.
Poškodený maloletý F. H. v prípravnom konaní (č.l. 117 - 118) uviedol, že spolu s F. R. išli spolu na
plaváreň, kedy prišli ku nim dvaja páni a chceli si od nich kúpiť za 10,- € trávu. Keď im opakovane
hovorili, že žiadnu trávu nemajú, tak obžalovaný strhol Filipovi z hlavy čiapku s okuliarmi. On sa od

tohto momentu snažil tie veci dostať naspäť, lebo sa bál o tie veci, pretože mali hodnotu. Následnezastavili pri daňovom úrade, kde sa Filip snažil získať veci naspäť a oni sa stále snažili od nich dostať
trávu s tým, že ak im nedajú trávu, tak ich zbijú. Po chvíli chceli vedieť, čo majú pri sebe, vo vakoch a
vreckách, na čo mu ukázal vrecká. Potom sa obrátil na Filipa s tým, že čo má v kapsičke. Ten druhý pán

začal nervóznieť a povedal obžalovanému, aby mu vrátil tie veci, po čom mu ich nevrátil a tento druhý
potom odišiel. Filip sa ďalej snažil vyjednávať, on sa vzdialil a zavolal na políciu. Ďalej nevedel uviesť,
o čom sa Filip s obžalovaným bavili, vie však, že mu zobral nejaké peniaze, avšak vrátil mu čiapku,
okuliare aj 5,- €. Na otázku policajta poškodený uviedol, že hrozbu, že ich zbijú použil ten druhý pán,
ktorý odišiel ako prvý, avšak Filip mu vravel, že aj obžalovaný sa mu s tým originálne vyhrážal. On si

to však nepamätá. Poškodený ďalej uviedol, že tí páni im mali povedať niečo v zmysle „neojebávajte
nás, lebo vám najebeme“.
Poškodená O. R., matka maloletého F. R., na hlavnom pojednávaní (č.l. 289) vypovedala v zhode s jej
výpoveďou z prípravného konania (č.l. 70 - 79).
Dňa 17.08.2019 išiel jej syn Filip s kamarátom F. H. do posilňovne Relax Gym na Internátnej ulici v
Banskej Bystrici a odtiaľ išli na plaváreň. Okolo obeda jej syn telefonoval, že sú s políciou a že má prísť

k benzínovej pumpe na Štiavničkách podpísať nejaké papiere. Do piatich minút sa dostavila na miesto,
kde sa od syna dozvedela, že ich prepadli dvaja Rómovia, ktorí od nich pýtali trávu. Vyhrážali sa im,
že keď im nedajú trávu tak ich zbijú. Syn Filip jej povedal, že jeden z tých Rómov bol dospelý, silný,
nepríjemný aj v tvári a bál sa ho, bol mohutnejšej a vyššej postavy. Ten mohutnejší potom strhol jej
synovi z hlavy šiltovku a okuliare a povedal, že ak im nedajú trávu tak ide preč. Chlapci mu opakovali, že

nič nemajú. Ten silný Róm im povedal, aby ukázali vrecká, na čo mu F. H. povedal, že mu nič neukáže,
ale keď k nemu pristúpil bližšie, tak mu hneď vrecká ukázal, lebo sa zľakol. Ten druhý Róm potom vravel
tomu silnejšiemu, aby to nechal tak a aj odtiaľ odišiel späť smerom na Nové Kalište. Ten silný Róm sa
venoval jej synovi a medzitým sa F. H. vzdialil a volal policajnú hliadku. Syn Filip sa bál, že ten Róm
odíde s jeho okuliarmi a nevráti mu ich a tiež z dôvodu, že od nich pýtal peniaze. Filip totiž vedel, že má

v peňaženke 15,- € a rozmýšľal, čo má robiť, že mu dá nejaké peniaze, len aby mu vrátil okuliare späť,
pretože mu na nich záležalo. Bol to darček, boli značkové a mali veľkú hodnotu. Ten Róm zobral Filipovi
z ruky peňaženku a vybral z nej sumu 15,- €. Filip však išiel za ním a snažil sa vyjednávať, aby mu
peniaze vrátil, lebo chcel ísť ešte na plaváreň, na čo mu následne vrátil 5,- €. F. H. následne opäť volal
na políciu, že už nemusia chodiť, pretože tí Rómovia odišli. Keď prišla na pumpu po skutku, chlapci boli

prekvapení, vystrašení, báli sa a preto nezareagovali inak, bola to ich prvá skúsenosť. Obaja jej hovorili
svoje pocity. Jej syn Filip chcel ísť na to psychologicky, pretože videl, že im to až tak „nepáli“, pretože
mali pri sebe drahé veci ako mobily a mohli im to všetko zobrať. Preto išiel na to tak, že potrebuje tie
okuliare naspäť. Ich hodnota bola oveľa vyššia a preto chcel s ním vyjednávať. Tí Rómovia boli najskôr
dvaja, avšak ten druhý povedal tomu prvému, aby mu to vrátil a potom odišiel. Z jej pohľadu syn Filip

vyzerá na 16 rokov, jeho kamarát F. H. vyzerá ešte mladšie.
Poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške 10,-
€, ktoré pozostávajú z odcudzených peňazí (č.l. 77).
Poškodená Z. H., matka maloletého F. H., na hlavnom pojednávaní (č.l. 290) vypovedala v zhode s jej
výpoveďou z prípravného konania (č.l. 91 - 99).

Jej syn odišiel v sobotu doobeda dňa 17.08.2019 do posilňovne aj s kamarátom F. R. a keď docvičili,
išli na plaváreň. Počas tejto cesty na plaváreň išli na nimi dvaja Rómovia, ktorí ich oslovili a žiadali od
nich trávu, na čo im chlapci povedali, že žiadnu trávu nemajú. Títo Rómovia stále dobiedzali a neverili
im. Potom od nich žiadali, aby im ukázali vrecká, že naozaj žiadnu trávu nemajú. Jej syn sa zľakol a
vrecká ukázal. Vie, že jej syn povedal, že predtým F. R. zobrali šiltovku a slnečné okuliare. Tí Rómovia

mali byť jeden silnejší a jeden chudší. Ten chudší mal tomu silnejšiemu povedať, že nech to nechá tak.
Ten silnejší mal zobrať F. R. nejaké peniaze, asi 15,- €, z ktorých mu potom asi 5,- € vrátil. Jej syn využil
chvíľku nepozornosti, vzdialil sa od nich a zavolal na políciu, aby prišli policajti. Keď prišli policajti, tak
sa tam tí Rómovia už nenachádzali a preto ich policajti mali naložiť do svojho auta a prejsť s nimi okolie,
či ich niekde neuvidia.

Poškodená na hlavnom pojednávaní doplnila, že jej syn jej povedal, že ten veľký chlap sa im vyhrážal
tak, že im povedal, že im „prijebe“ (č.l. 290).
Poškodená si voči obžalovanému neuplatnila náhradu škody, pretože jej žiadna nevznikla (č.l. 86).
Svedok N. D. v prípravnom konaní (č.l. 107 - 108) uviedol, že niekedy v druhej polovici augusta 2019 sa
stretol pri zmrzline na Okružnej ulici v Banskej Bystrici s obžalovaným, ktorý mu povedal, aby sa s ním

išiel prejsť. Išli smerom k daňovému úradu, kde na ceste obžalovaný zbadal dvoch chlapcov, zastavil ich
a povedal im, aby mu vybavili trávu. Chlapci mu povedali, že idú z fitka a že nič také nevedia vybaviť, že
nefajčia a v tom im začal prehľadávať ruksaky. Jednému z tých chlapcov povedal, že ak mu nevybaví
trávu, tak mu nevrátil slnečné okuliare. Následne od nich odišiel. Obžalovaný chlapcom povedal, že akmu nevybavia trávu tak mu nevráti okuliare alebo že dostanú, alebo niečo v tom zmysle. Obžalovaného
odhováral, aby išiel preč, na čo on len odvrkol. Obžalovaný nebol agresívny, len mal hlúpe reči. Preto
potom odišiel. Chlapci sa ho určite báli, boli mladí, mohli mať po 15 rokov.

Na hlavnom pojednávaní (č.l. 291) svedok uviedol, že po tom, ako obžalovaný pýtal od chlapcov trávu,
títo mu povedali, že by trávu aj vedeli vybaviť. Chlapci sa začali medzi sebou dohadovať, avšak napokon
uviedli, že im to nevybavia. On chlapcom nič nepovedal, lebo s cudzími ľuďmi sa nerozpráva a už vôbec
nie s deťmi. Obžalovaný zobral chlapcovi čiapku z hlavy a vrátil mu ju naspäť. Obžalovaný im tiež pozrel
do ruksaku, či tam náhodou niečo nemajú. Keďže chlapci povedali, že to vedia vybaviť, tak to asi fajčia.

Nevedel uviesť, či sa im obžalovaný vyhrážal. On odišiel asi po dvoch minútach od toho stretnutia.
Obžalovaný bol triezvy, nebol ani sfajčený.
Keďžeanijednazostránnenavrhlanahlavnompojednávaníodstrániťpodstatnérozporyvovýpovediach
tohto svedka, súd postupoval v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por., v spojení s § 264 Tr. por. a upozornil svedka
na zistené rozpory a spýtal sa ho na príčinu týchto rozporov.
Svedok aj po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania zotrval na svojej výpovedi učinenej na

hlavnom pojednávaní a uviedol, že chlapci povedali, že trávu vedia vybaviť. Ďalej uviedol, že aj jeho
výpoveď z prípravného konania je pravdivá a žiadny rozpor v nej nevidí (č.l. 292).
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním (so súhlasom obžalovaného a prokurátora) znaleckého
posudku a prečítaním listinných dôkazov zhromaždených v priebehu trestného konania, ako aj
oboznámením sa s obrazovým záznamom na technickom zariadení.

Zo znaleckého posudku K.. W. Q. a K.. C. Č. (č.l. 129 - 157) ohľadom duševného stavu obžalovaného
mal súd preukázané, že znalec nezistil u obžalovaného duševné ochorenie v pravom slova zmysle,
t.j. psychózu. Obžalovaný je však závislý od psychostimulancií a canabinoidov v klinicky rozvinutom
štádiu,máemočnenestabilnúporuchuosobnosti,ktorájezforenznéhohľadiskapovažovanázaporuchu
trvalú, liečbou neovplyvniteľnú a mentálnu subnormu. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a v

čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol
ovládať. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska znalec nepovažuje za nebezpečný
pre spoločnosť. Z hľadiska páchania trestnej činnosti je limitovaný abstinenciou od návykových látok.
Vzhľadom na diagnostické závery znalec navrhol obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že intelektové schopnosti obžalovaného zodpovedajú
pravdepodobne pásmu mentálnej subnormy. Simplexná osobnosť má málo diferencovanú, chudobnú
emočnú zložku s rysmi impulzivity, emočnej lability, nezdržanlivosti. V životnom štýle prevládajú
momenty vlastného záujmu, je subjektívne nastavený, všetko vnímajúci cez svoju osobu, ťažšie
sa prispôsobuje, s účelovým, teatrálnym a demonštratívnym správaním. Je nezrelý, nespoľahlivý,

neprispôsobivý a psychicky nevyrovnaný. Jeho schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežité
udalosti, následne si ich zapamätať a reprodukovať je zachovaná a nie je znížená vplyvom psychickej
poruchy ani choroby. Prezentovaná mentálna neschopnosť obžalovaného vyplýva z jeho osobnostných
charakteristík a simulačných tendencií. Fantazijné spracovanie skutočností a sugestibilita nebola u
obžalovaného zistená, avšak klamstvá, alibistické spracovávanie situácie s účelovým spracovávaním

jednotlivých údajov možno jednoznačne potvrdiť. Motivácia spáchania trestného činu vychádzala z
abnormnej, emočne nestabilnej štruktúry osobnosti obžalovaného, ako aj jeho nekompenzovanej
závislosti od psychoaktívnych látok. Recidíva konania obžalovaného obdobného charakteru je preto v
prípade obžalovaného pravdepodobná.
Z obrazového záznamu (č.l. 158) oboznámenom na technickom zariadení mal súd o.i. preukázané, že

obžalovaný spolu so svedkom N. D. išli po ulici spolu s poškodenými F. R. a F. H.. Z tohto záznamu je
taktiež viditeľné, že obžalovaný zobral poškodenému F. R. z hlavy šiltovku aj slnečné okuliare, následne
poškodení ukázali obžalovanému obsah vreciek a tašiek, po čom obžalovaný vrátil poškodenému F.
R. šiltovku a svedok N. D. sa vzdialil od obžalovaného a poškodených. Poškodený F. R. následne
vybral svoju peňaženku, ktorú mu obžalovaný vytrhol z ruky a zobral z nej peniaze. Obžalovaný spolu

s peniazmi aj so slnečnými okuliarmi odchádza. Po spáchaní skutku obžalovaný z miesta činu odišiel
voľným krokom.
Z prepisov hovorov (č.l. 169 - 170) zaznamenaných na tiesňovú linku 158 dňa 17.08.2019 o 13:23 hod.
vyplýva, že volajúci (F. H.) zavolal na políciu s tým, že ich obťažuje cigáň, zobral kamarátovi okuliare a
vyhráža sa, nech mu ich vráti za 10,- €. Pýta sa ich, či nemajú trávu a stále ich otravuje.

Z lekárskych správ (č.l. 171 - 172) bolo zistené, že obžalovaný bol v dňoch 19.08.2019 až 20.08.2019
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, pričom ide o jeho prvú hospitalizáciu takéhoto druhu.
Obžalovaný na oddelení simuluje duševnú poruchu (udáva bohaté auditívne halucinácie, sprevádzanévýrazným nekľudom, hrubé nepriliehavosti), v dôsledku čoho bola realizovaná psychodiagnostika, ktorá
potvrdzuje simuláciu duševnej poruchy.
Zo správ Centra špeciálno-pedagogického poradenstva a lekárskej správy (č.l. 182 - 183) vyplýva, že

obžalovaný mal ako žiak základnej školy problémy v správaní. Opakovane opakoval ročník, v škole sa
správal agresívne.
Z uznesení OR PZ v Banskej Bystrici (č.l. 189, 196, 202) bolo zistené, že trestné stíhania pre prečin
„Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 Tr. zák. a pre prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 Tr. zák. boli
odložené, pretože trestné stíhanie je neprípustné a nemožno ho začať, ak ide o osobu, ktorá pre

nedostatok veku nie je trestne zodpovedná. Vo všetkých prípadoch bol podozrivý zo spáchania trestných
činov obžalovaný, ktorý ich mal spáchať voči spolužiakom na základnej škole.
Z uznesenia OR PZ v Banskej Bystrici (č.l. 207) mal súd preukázané, že trestné stíhanie pre zločin
„Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, bolo odovzdané
Okresnému úradu v Banskej Bystrici na prejednanie priestupku.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/48/2019 zo dňa 20.06.2019 (č.l. 187

- 188) bolo zistené, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu „Krádež“ podľa § 212
ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace. Výkon trestu
odňatia slobody bol podmienečne odložený a obžalovanému bola určená skúšobná doba na osemnásť
mesiacov. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 10.07.2019, pričom obžalovanému plynie skúšobná
doba od 11.07.2019.

Za správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 214) vyplýva, že správanie obžalovaného vo výkone
väzby je na požadovanej úrovni.
Zo správy ÚPSVR (č.l. 222) bolo zistené, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Rovnako nie je (ani v minulosti nebol) poberateľom dávok v hmotnej núdzi.
Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 300 - 301) vyplýva, že voči obžalovanému nie je v súčasnosti

okrem predmetného trestného konania vedené ďalšie trestné konanie.
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 302 - 306) bolo zistené, že obžalovaný spáchal v minulosti tri
priestupky, z toho dva proti majetku a jeden na úseku cestnej premávky. O priestupku proti majetku, ktorý
obžalovaný spáchal dňa 17.02.2019, t.j. ešte pred spáchaním trestného činu, správny orgán rozhodol
dňa 18.09.2019 (po spáchaní predmetného trestného činu) tak, že obžalovanému uložil pokutu.

Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne (č.l. 307) mal súd preukázané, že obžalovaný bol doteraz
zamestnaný len raz, a to v krátkom časovom intervale na základe dohody o vykonaní práce.
Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 308) vyplýva, že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdom
trestaný, pričom toto odsúdenie ešte nemá zahladené.
ZvyjadreniaZákladnejškolysmaterskouškolouasusedovobžalovaného(č.l.309-310)bolozistené,že

počas školskej dochádzky sa u obžalovaného nevyskytli vážnejšie výchovné problémy a medzi susedmi
požíva dobrú povesť.
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje
znaky trestného činu a za jeho spáchanie je obžalovaný trestne zodpovedný.
Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú najmä výpoveďou poškodených

maloletých F. R. a F. H. ako priamych svedkov, ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a
majúce logickú súvislosť. Ich výpovede sú podporené výpoveďou (nepriamych) svedkýň O. R. a Z.
H., zákonných zástupkýň maloletých poškodených, ako aj obrazovým záznamom z miesta spáchania
trestného činu.
Čiastočne spáchanie trestného činu potvrdzuje aj výpoveď svedka N. D., ktorý bol v určitom štádiu

prítomný na mieste trestného činu. Tento svedok však na hlavnom pojednávaní vypovedal podstatne
odlišneakovprípravnomkonaní,pričomrozpornevedelobjasniť.Súdmázato,žejehovýpoveďučinená
na hlavnom pojednávaní je účelová, pričom nemá oporu v žiadnych vykonaných dôkazov. Súd preto
vychádzal z jeho výpovede z prípravného konania, ktorú považuje za hodnovernú a ktorá korešponduje
vo viacerých súvislostiach s výpoveďami ďalších priamych svedkov, poškodených F. R. a F. H..

Obžalovaný počas konania pred súdom nepopieral spáchanie skutku, avšak nesúhlasil s právnou
kvalifikáciou trestného činu uvedeného v obžalobe. Svoje konanie viackrát oľutoval. Jeho obhajobu, že
v skutočnosti si myslel, že v prípade poškodeného ide o bližšie nešpecifikovaného Mira, ktorý mu v
minulosti predával drogy, súd neakceptoval a považoval ju za lživú. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
závery znaleckého posudku ohľadom duševného stavu obžalovaného, v ktorom znalec opísal osobnosť

obžalovaného a potvrdil u neho možné klamstvá a alibistické spracovávanie situácie s účelovým
spracovávaním jednotlivých údajov.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že maloletí poškodení F. R. a F. H. zhodne uviedli, že
dňa 17.08.2019 okolo obeda išli po Novej ulici v Banskej Bystrici smerom na plaváreň, kde stretliobžalovaného a N. D.. Obžalovaný im začal vulgárne nadávať a pýtať od nich „trávu“. Po tom, ako mu
povedali, že „trávu“ nemajú, obžalovaný strhol poškodenému F. R. z hlavy šiltovku a slnečné okuliare
a žiadal od nich, aby im ukázal obsah vreciek a tašiek. Obžalovaný následne vrátil poškodenému F.

R. šiltovku. Svedok N. D. počas incidentu z miesta odišiel. Kým poškodený F. H. sa z miesta vzdialil
a išiel volať políciu, poškodený F. R. zostal s obžalovaným a začal s ním vyjednávať, aby mu vrátil
slnečné okuliare, keďže tieto mali vyššiu hodnotu a ponúkol mu peniaze. Keď poškodený F. R. vybral
svoju peňaženku, obžalovaný mu ju vytrhol z ruky a vybral si z nej peniaze vo výške 15,- € a vrátil mu
slnečné okuliare. Potom odišiel, avšak poškodený F. R. žiadal od obžalovaného naspäť peniaze, po čom

mu obžalovaný vrátil 5,- € a zvyšných 10,- € si ponechal.
Súd z vykonaných dôkazov nemal jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa maloletým poškodeným
vyhrážal násilím, resp. hrozbou bezprostredného násilia. Súd pritom nemohol vychádzať ani z podanej
obžaloby a osvojiť si prípadné odôvodnenie prokurátora. Prokurátor síce v právnej vete uvádza, že
obžalovaný „proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci...“,
avšak v samotnej obžalobe absentuje dostatočné odôvodnenie takto uvedenej právnej vety. Prokurátor

opísal v obžalobe všetky dôkazy, pričom k právnej vete len stručne poznamenal, že „obvinený použil
násilie ako prostriedok na prekonanie kladeného odporu napadnutej osoby - poškodených....“ (str. 6
obžaloby). Takéto odôvodnenie obžaloby súd považuje za nedostatočné a zmätočné, keď prokurátor na
jednej strane tvrdí, že obžalovaný použil hrozbu bezprostredného násilia, na druhej strane v odôvodnení
obžaloby uvádza, že použil násilie ako prostriedok na prekonanie kladeného odporu napadnutej osoby.

Súd uvádza, že medzi hrozbou bezprostredného násilia a samotným násilím je rozdiel a nemožno ich
zamieňať. Rovnako z celého spisového materiálu nebolo zistené, že by poškodení kládli odpor, práve
naopak, poškodený F. R. s obžalovaným vyjednával. Súdu teda nie je zrejmé, akými právnymi úvahami
sa prokurátor spravoval pri určovaní právnej kvalifikácie predmetného skutku.
Súd odmietol vykonať návrh obžalovaného na osobný výsluch maloletých poškodených, ktorý navrhol

obhajca obžalovaného až na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2020 (č.l. 311). Súd v tejto súvislosti
uvádza, že návrh na vykonanie takéhoto dôkazu bol podaný oneskorene, keďže nebol podaný
bezprostredne po doručení obžaloby a poučenia v zmysle § 240 ods. 1, ods. 3 Tr. por., ktorá bola
obžalovanému doručená dňa 27.12.2019 a jeho obhajcovi dňa 03.01.2020 (č.l. 259). Odhliadnuc od
toho je však potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade poškodených ide o maloleté osoby, ktoré

boli vypočuté v prípravnom konaní zákonným spôsobom. Obhajca svoj návrh pritom odôvodnil tým, že
poškodení pred vznesením obvinenia zhodne uvádzali, že vyhrážať sa im mal práve svedok N. D., v
dôsledku čoho mal záujem odstrániť tento rozpor. Súd však uvádza, že aj v prípade osobného výsluchu
týchto poškodených pred súdom by nebolo možné na hlavnom pojednávaní odstraňovať rozpor s ich
výpoveďami, ktoré učinili ešte pred začatím trestného stíhania (v rámci zápisnice o trestnom oznámení),

keďže takéto ich výpovede nie sú za týmto účelom procesne použiteľné. Navyše obhajca bol prítomný pri
výsluchu oboch poškodených a teda mal možnosť aj klásť poškodeným otázky a zistiť dôvody takéhoto
rozporu.
V konaní obžalovaného súd teda nevzhliadol žiadne prvky použitého násilia. Pokiaľ ide o hrozbu
bezprostredného násilia, súd uvádza, že pod takouto hrozbou treba rozumieť hrozbu takým násilím,

ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Hrozba je spravidla vyjadrená
výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a z ostatných okolností zrejmé, že násilie sa
uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli poškodeného.
Súd nemal spoľahlivo a jednoznačne preukázanú výslovnú hrobu bezprostredným násilím zo strany
obžalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede poškodených F. R. a F. H., ako aj výpoveď

svedka N. D., ktorí boli priamo účastní pri páchaní trestného činu. Kým poškodený F. R. uvádza,
že vyhrážky bitkou im mali adresovať tak obžalovaný, ako aj svedok N. D. (č.l. 111 - 112), podľa
poškodeného F. H. sa im mal vyhrážať svedok N. D. a len od poškodeného F. R. sprostredkovane vie, že
tak mal učiniť aj obžalovaný (č.l. 117 - 118). Svedok N. D. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný
poškodeným povedal, že dostanú, alebo niečo v tom zmysle (č.l. 107 - 108). Rovnako nie je preukázané

konkrétne akými slovami sa im mal obžalovaný vyhrážať. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje na rozpor
v jednotlivých výpovediach, kedy podľa poškodeného F. R. sa im obaja vyhrážali, že „ich zbijú“, podľa
poškodeného F. H. im mali obaja povedať niečo v zmysle „neojebávajte nás, lebo vám najebeme“ a
podľa svedka N. D., že „dostanú“.
Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný sa pri komunikácii s poškodenými vulgárne

vyjadroval, čo ani on sám nepoprel, avšak len samotné vulgárne vyjadrovanie nemôže zakladať hrozbu
bezprostredného násilia. Rovnako súd nepochybuje o tom, že takáto situácia bola pre poškodených
nepríjemná a že mohli mať aj z obžalovaného strach. Súd však nemal jednoznačne preukázané, že
poškodení mali strach práve z prípadného násilia zo strany obžalovaného (resp. svedka N. D.). V tejtosúvislosti súd poukazuje na vyjadrenie poškodeného F. R., ktorý začal s obžalovaným vyjednávať,
aby mu vrátil okuliare, pretože mali veľkú hodnotu. Poškodený F. H. uviedol, že poškodený F. R. sa
snažil získať veci (šiltovku a slnečné okuliare) späť, lebo sa o tie veci bál, pretože mali hodnotu.

Matka poškodeného O. R. rovnako uviedla, že syn Filip sa bál, že obžalovaný odíde s jeho okuliarmi
a nevráti mu ich a taktiež, že rozmýšľal, čo má robiť, že mu dá nejaké peniaze, len aby mu vrátil
okuliare, pretože mu na nich záležalo. Aj po odcudzení peňazí obžalovaným začal poškodený F. R. s
obžalovaným vyjednávať, aby mu vrátil 5,- €, lebo chcel ísť na plaváreň. Z takýchto vyjadrení vyplýva
záver, že poškodený F. R. sa skôr bál o svoje veci, ktoré mali vysokú hodnotu, ako obžalovaného,

ktorý by ho mohol teoreticky fyzicky napadnúť. Súd týmto v žiadnom prípade neospravedlňuje ani
nezľahčuje konanie obžalovaného, ktoré vykazuje znaky absolútnej arogancie a zároveň vyzdvihuje
veľmi inteligentný spôsob riešenia situácie poškodenými, avšak obžalovanému nemožno pričítať hrozbu
bezprostredného násilia len z dôvodu, že poškodení mali strach.
Napokon ani neočakávané vytrhnutie peňaženky z ruky poškodeného F. R., resp. strhnutie jeho šiltovky
a okuliarov z hlavy, nemožno považovať za formu násilia. Za násilie v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zák. by bolo

trebapovažovaťtaképočínaniepáchateľa,priktorompáchateľprekonávaodpornapadnutéhonapr.tým,
že vec pevne zviera alebo vecou myká (R 19/1972, R 1/1980), čo v danom prípade preukázané nebolo.
Súd mal ďalej preukázané, že obžalovaný trestný čin spáchal na chránených osobách, t.j. maloletých
osobách. Obaja poškodení mali v čase spáchania trestného činu 16 rokov, pričom aj po vzhliadnutí
obrazových záznamov s ich výpoveďami súd konštatuje, že poškodení vyzerajú priamo úmerne svojmu

veku. Napokon súd poukazuje aj na výpoveď svedka N. D., ktorý poškodených označoval za „chlapcov“
a v prípravnom konaní uviedol, že chlapci mohli mať po 15 rokov (č.l. 107 - 108). Súd teda nemal
pochybnosti o vedomosti obžalovaného, že poškodení nemajú ešte 18 rokov.
Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedeného v podanej obžalobe tak,
aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť

skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.).
Podľa obžaloby sa mal obžalovaný vyhrážať, že poškodených zbije. Ďalej obžalovaný mal po prezretí
peňaženky odísť aj so šiltovkou a slnečnými okuliarmi. Následne po tom, ako mu maloletý F. R. navrhol,
že mu dá 5,- €, vybral z tašky peňaženku, ktorú mu obžalovaný vytrhol z ruky a vybral z nej 15,- €
a prázdnu peňaženku a šiltovku s okuliarmi mu vrátil. Napokon z obžaloby vyplýva, že po skutku sa

obžalovaný rozbehol smerom na Švermovu ulicu v Banskej Bystrici.
Z vyššie vykonaných dôkazov nevyplýva, že obžalovaný sa poškodeným vyhrážal bitkou. Ďalší sled
udalostí je viditeľný z prehratého obrazového záznamu, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný najskôr vrátil
poškodenému F. R. šiltovku. Následne po tom, ako mu zobral peniaze z peňaženky mu vrátil slnečné
okuliare. Obžalovaný sa po skutku nerozbehol smerom na Švermovu ulicu, ale odišiel voľným krokom.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného napĺňa znaky zločinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods.
2 písm. b), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Obžalovaný sa zmocnil cudzej veci, ktorú mal iný pre sebe, taký čin spáchal napriek tomu, že bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený za prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.07.2019, a to trestným rozkazom Okresného súdu

Banská Bystrica sp.zn. 1T/48/2019 zo dňa 20.06.2019 a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.
Dieťaťom je v zmysle § 127 ods. 1 osoba mladšia ako osemnásť rokov.
Súd sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil s právnou kvalifikáciou trestného činu
uvedeného v obžalobe, keďže na základe vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané,
že obžalovaný použil pri svojom konaní násilie, resp. hrozbu bezprostredného násilia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu.
Obžalovaný bol v minulosti jedenkrát odsúdený za spáchanie trestného činu, pričom toto odsúdenie
nemá ešte zahladené.
Súd teda uložil obžalovanému najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), pričom pri rozhodovaní

o výmere tohto trestu súd zisťoval, či na strane obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce alebo
priťažujúce okolnosti.
Súd zistil, že na strane obžalovaného existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže
obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal a svoje konanie aj úprimne oľutoval. Obžalovaný
sa počas konania pred súdom viackrát ospravedlnil za spáchanie trestného činu. Rovnako na strane

obžalovaného existuje však aj priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný
bol v minulosti jedenkrát odsúdený, pričom toto odsúdenie nemá zahladené.
Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal obžalovanému trest
odňatiaslobodyvzmysletrestnejsadzbyurčenejvosobitnejčastiTrestnéhozákonazaspáchanýtrestnýčin (3 - 10 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici do úvahy pripadajúcej
trestnej sadzby, a to aj napriek tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin v krátkom časovom intervale
po začatí plynutia skúšobnej doby uloženej mu v inej trestnej veci. Vzhľadom na postoj obžalovaného k

spáchanému trestnému činu, ako aj jeho následok, takýto trest súd považuje na nápravu obžalovaného
za dostatočný.
Okremvyššieuvedenýchúvahsúduvádza,ževýkonuloženéhotrestuaninemoholpodmienečneodložiť
(so súčasným uložením probačného dohľadu), pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
Obžalovaný totiž tento úmyselný trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/48/2019. Ak teda obžalovaný pokračoval
v páchaní tej istej trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku
zmeny jeho správania sa v tomto smere, je zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody, nesplnilo sledovaný účel trestu.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že obžalovaný je závislý od psychostimulancií a canabinoidov v klinicky rozvinutom
štádiu. Pobyt obžalovaného na slobode síce nie je s psychiatrického hľadiska nebezpečný pre
spoločnosť, avšak z hľadiska páchania trestnej činnosti je limitovaný abstinenciou od návykových látok.
Z tohto dôvodu súd s poukazom na návrh znalca uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou. Je zrejmé, že závislosť obžalovaného od požívania omamných a
psychotropných látok je tak vysoká, že jedine prostredníctvom uloženého ochranného liečenia ústavnou
formou obžalovaný bude (po jeho vykonaní) schopný v budúcnosti abstinovať.
Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. R. škodu vo výške 10,- €, ktorá
pozostáva z odcudzených peňazí, keďže zákonná zástupkyňa maloletého poškodeného si túto škodu

riadne a včas uplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.