Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213542
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316213542.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: N. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa O. B. P. XXX, zastúpenej
advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Kolíkova & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Radvanská 21, IČO: 47 239 441, o zaplatenie 4.828,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8Csp/36/2016-2010 zo dňa 22.10.2019 - vo vyhovujúcej
časti výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi 2.580,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 1.2.2015 až do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

II. V časti o zaplatenie 344,- Eur s 5,05% úrokom z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia, rozsudok vo
výroku I. m e n í tak, že žalobu v tomto rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a
odvolacieho) v rozsahu 8,38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2924 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od
1.2.2015 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 21,12%, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že
dňa 19.1.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorý vystupoval ako veriteľ a žalovanou,
ktorá vystupovala ako dlžník uzavretá zmluva o pôžičke č. 8008708 na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 7.000,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 260,- Eur mesačne po dobu 36 mesiacov. V zmluve je uvedené, že schválená výška

pôžičky je 7.000,- Eur, celková suma pôžičky je 9.360,- Eur, že celkové náklady spotrebiteľa činia 2.360,-
Eur. Termín konečnej splatnosti pôžičky je január 2015. Ročná úroková sadzba je 21,89 euro, PRMN
je 21,89% a priemerná hodnota RPMN je 12,80%. Článok IV pod čiarou Zmluvy o pôžičke, článok VI,článok X a XI predmetnej zmluvy sú absolútne nečitateľné. Taktiež nečitateľné sú „Podmienky k zmluve
o poskytnutí pôžičky PQ-06“.

3. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 7.000,- Eur a že z tohto úveru
vrátila 4.076,- Eur. Čo sa týka platenia žalovaná dňa 15.3.2012 zaplatila 520,- Eur, 23.4.2012 zaplatila
260,- Eur, 22.5.2012 zaplatila 260,- Eur, 3.7.2012 zaplatila 260,- Eur, 23.7.2012 zaplatila 260,- Eur,
6.9.2012 zaplatila 260,- Eur, 24.10.2012 zaplatila 260,- Eur, 31.10.2012 zaplatila 286,- Eur, 21.12.2012
zaplatila 260,- Eur, 1.2.2013 zaplatila 260,- Eur, 9.4.2013 zaplatila 260,- Eur, 27.6.2013 zaplatila 260,-

Eur, 17.2.2014 zaplatila 90,- Eur, 10.7.2014 zaplatila 100,- Eur, 30.12.2014 zaplatila 15,- Eur, 15,- Eur
zaplatila 17.2.2015, 26.2.2015. 16.3.2015, 23.4.2015, 15.5.2015, 26.6.2015, 20.7.2015, 31.8.2015. 30,-
Eur žalovaná zaplatila dňa 16.10.2015, 11.1.2016, 7.3.2016, 22.4.2016, 20.5.2016, 1.6.2016. Dňa
24.2.2016 žalovaná zaplatila 45,- Eur. Žalovanej úhrady k mesiacu jún 2016 činili 3.965,- Eur.

4. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.6.2013 vyzval žalovanú na nedoplatok v splátkach

vo výške 1.375,40 Eur, ktorý žiadal uhradiť obratom najneskôr však do 10 dní odo dňa doručenia
upomienky.Žalovanábolaupozornená,ževprípadenesplneniasipovinnostizmluvabudevypovedanáa
budesapožadovaťúhradacelejistiny.Listomzodňa20.7.2013označenomakopredžalobnáupomienka
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nevyužila možnosť splácať svoj záväzok a preto bola
vyzvaná k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. V liste jej bolo oznámené, že istina je vo

výške 6.055,40 Eur a má ju uhradiť obratom najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistené a medzi
sporovými stranami nie je sporné, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 7.000,- Eur a že z tohto
úveru žalovaná vrátila 4.076,- Eur a jej dlh na istine predstavuje sumu 2.924,- Eur.

6.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľahmotnoprávnychust.§1ods.2,§2písm.d),§4ods.3,§
9, § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), § 53 ods. 1, § 53b ods. 1, 4 písm. k), 5, §
101 a § 103, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

7. K námietke žalovanej, že bolo povinnosťou veriteľa informovať dlžníka o skutočnostiach uvedených
v ustanovení § 4 ods. 1 písm. a) až t, zákona o spotrebiteľských úveroch, že žalovaná mala
byť oboznámená o následkoch nesplácania úveru. Žalovaná však nebola oboznámená so všetkými
zákonom vyžadovanými skutočnosťami. Súd prvej inštancie uviedol, že ochrana spotrebiteľa - dlžníka

nie je absolútna, že sa predpokladá, že aj spotrebiteľ aspoň v minimálnom rozsahu pozná svoje práva
a že jeho jediným cieľom nie je získať peniaze za hocijakú cenu. Žalovanej bola zmluva predložená a
žalovaná túto zmluvu podpísala a kópiu zmluvy mala žalovaná k dispozícii. V prípade, že by žalovanej
neboli jasné niektoré ustanovenia zmluvy tieto si mohla nechať pred podpisom zmluvy vysvetliť. Taktiež
v priebehu splácania zmluvy sa mohla obrátiť na dodávateľa s tým, aby jej vysvetlil príslušné zmluvné

dojednania. Taktiež na ochranu spotrebiteľa existuje mnoho združení na ktoré sa žalovaná mohla
obrátiť a žiadať o odbornú pomoc. Predmetná zmluva odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré by mali bližšie určovať práva a povinnosti zmluvných strán. Tieto podmienky neboli žalovanej
predložené a nebola s nimi oboznámená napriek tomu, že vyhlásila, že sa nimi oboznámila. Ustanovenia
zmluvy týkajúce sa čl. VI, X, XI sú absolútne nečitateľné. Sú písané tak malým písmom, že sťažujú

ich prečítanie a tým znemožňujú pochopenie ich obsahu. V rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4Co 195/2013 sa okrem iného uvádza, že zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť
písma, nesmie byť vo výrazne menšej veľkosti ako ďalší text, nesmie byť umiestnené v oddieloch, ktoré
vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti sa vzťahuje aj na aplikáciu
obchodných podmienok.

8. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 320/2013 zo dňa 24.11.2015 podľa ktorého
súdy správne a v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. určili neprijateľnosť zmluvných podmienok
uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sú neprijateľné ako celok už zo samotného dôvodu, že z hľadiska veľkosti

písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ
dokázal čo i len oboznámiť z takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd. Tento názor podporuje aj § 16 novely nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

9. Všeobecné obchodné podmienky sa majú stať súčasťou zmluvy prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentná inkorporačná doložka je neprijateľná zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Úroky z úveru a
ostatné poplatky obsiahnuté v úverových podmienkach sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky

nestávajú súčasťou zmluvy (viď rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 6Co 135/2012, 21Co 28/2012, 2Oco
133/2012). V danom prípade ide o netransparentnú inkorporačnú doložku.

10. Čo sa týka nejasnosti zmluvy ohľadne slovných spojení „Schválená výška pôžičky 7000 Euro“ a
„Celková suma pôžičky 9.360,- Eur“ a tak toto súd prvej inštancie považoval za jasné a zrozumiteľné pre
spotrebiteľa. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú 2.360,- Eur a keď k tejto sume

pripočítame 7.000,- Eur dostaneme sumu 9.360,- Eur. V tejto časti je zmluva jasná a zrozumiteľná.

11. Žalovaná strana vo svojom odpore uvádza, že vzhľadom na neprijateľnosť VOP, neurčenie termínu
splátok sa považuje zmluva - poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods.
1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo svojom záverečnom prednese advokát žalovanej

strany uviedol, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom nakoľko nemá náležitosti stanovené
zákonom, zmluva je neurčitá, nezrozumiteľná, odporujúca dobrým mravom. Súd je však toho názoru,
že zmluva je určitá, nakoľko je tu jasne vymedzený predmet. Je tu jasne uvedené, že sa jedná o
pôžičku, kto ju poskytuje, komu sa poskytuje a ako sa má vrátiť. Zmluva je tiež dostatočným spôsobom
zrozumiteľná. To, že zmluva obsahuje niektoré neprijateľné podmienky tak ako boli v predchádzajúcich

častiachrozvedenénespôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Jejneplatnosťnespôsobujeanito,ženiektoré
časti zmluvy sú nečitateľné. Zákonodarca ako sankciu za neprijateľné podmienky alebo chýbajúce
ustanovenia určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

12. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že porušenie povinnosti právneho

predchodcu žalobcu, čo sa týka § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012
je tak závažného charakteru, že je potrebné prihliadať na predmetnú zmluvu ako na neplatnú ako
celok. Odôvodnené to bolo tým, že spotrebiteľ nebol oboznámený so zmluvou. Z týchto dôvodov došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného dňa 19.1.2012 a s prihliadnutím na to došlo k premlčaniu
nároku dňa 19.1.2015 nakoľko sa jedná o trojročnú premlčaciu lehotu. Doručovanie zosplatnenia

úveru žalovaná strana vníma ako dôležitú otázku platnosti inkorporácie podmienok a Všeobecných
obchodných podmienok do predmetnej zmluvy. Podľa žalovanej strany nebolo medzi predchodcom
žalobcu a žalovanou dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie,
niektorej zo splátok. Z tohto dôvodu listina nemohla spôsobiť predčasnú splatnosť všetkých splátok
jednorázovo.Kdoručeniulistinynebolpredloženýžiadnydôkaz.Žalovanástranataktiežnamietalavýšku

zákonných úrokv z omeškania čo do úrokovej sadzby z dôvodu uplatnenia obchodnoprávnej úrokovej
sadzby, čo je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol tiež namietaný čo
do začiatku omeškania, keď žalovaný tvrdí, že ak by bol zmluva platná pôžička je splatná až mesiacom
január 2015 čo znamená, že žalovaná sa dostala do omeškania najskôr až dňa 1.2.2015. Podľa čl.
12 bod 2.2 Všeobecných obchodných podmienok, keďže žalovaná strana si nesplnila svoje zmluvné

povinnosti bol žalobca - právny predchodca oprávnený zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia
dôvodu. Žalovaná bola vyzvaná listom zo dňa 26.6.2013 na jednorazovú úhradu dlžnej sumy v lehote
10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná resp. matka žalovanej písomnosť prevzala dňa 12.7.2013. O tejto
skutočnosti svedčí fotokópia doručenky (č.l. 180 spisu).

13. Sudca súdu prvej inštancie za pomoci inej osoby rozlúštil text uvedený na zmluve obzvlášť malým
písmom a zistil, že v zmluve je zakotvené, že dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že bol oboznámený
s obsahom zmluvy vrátane podmienok a Všeobecných obchodných podmienok. Tesne pod tým ako
žalovaná deklarovala uvedené skutočnosti sa nachádza jej podpis. Okrem toho súd považuje žalovanú
aspoň za priemernú spotrebiteľku, ktorá má aspoň priemernú finančnú gramotnosť. Usudzuje to z toho,

že v čase podpisu zmluvy žalovaná bola podnikateľka a zrejme na živnosť pracovala u zahraničnej
obchodnej spoločnosti. Samotná ekonomická kategória pôžičky sa používa desiatky storočí a u populácii
nerobí problém vysvetliť si význam pôžičky. Súd bol toho názoru, že žalovaná vedela, že pôžičku treba
splácať, čo do určitej doby aj činila. V spore bolo preukázané, že žalovaná sa oboznámila s listinou opôžičke a so Všeobecnými obchodnými podmienka čo potvrdila svojim podpisom. Opak tejto skutočnosti
žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala.

14. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr so splatnosti
najbližšej splátky. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, komentované ustanovenie
umožňuje veriteľovi pri splnení v zákone uvedených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky

naraz. Žiadosť veriteľa na zaplatenie celej splátky možno charakterizovať ako jednostranný adresný
a hmotnoprávny úkon, čo znamená že v stanovenej lehote musí byť doručený dlžníkovi. Na plnenie
predpokladu doručiť žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti nasledujúcej pohľadávky bude
vyplývať z obsahu dohody a splatnosti vyplývajúcej zo zmluvného dojednania. Dohoda o strate výhody
splátok musí vyplývať z obsahu pôvodnej dohody. Existenciu takejto dohody preukazuje veriteľ. Vo
všeobecných obchodných podmienkach sa hovorí o tom, (čl. 12 bod 12.2), že ktorákoľvek zo zmluvných

strán je oprávnená vypovedať zmluvu. V spore nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu by
vypovedal zmluvu. Listina na čl. 5 má označenie ako predžalobná upomienka. Nemožno ju považovať
za vypovedanej zmluvy alebo zosplatnenie úveru keď sa na takom niečom sporové strany nedohodli.
Žalobca tvrdil, že úver bol zosplatnený. Zo strany súdu bol vyzvaný aby preukázal že zosplatnenie úveru
bolo doručené žalovanej. Žalobca súdu zaslal fotokópiu doručenky, ktorú prevzala matka žalovanej a

na ktorej je uvedený dátum 12.7.2013. toto však bola iba predžalobná upomienka, kde bola žalovaná
vyzvaná na zaplatenie 1375,40 Eur. Čo činí nedoplatok na splátkach a v tejto listine bola upozornená na
možnosť vypovedania zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by listinu o zosplatnení zo dňa 20.7.2013 doručil
žalovanej. Z vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že účinky zosplatnenia nenastali z toho
dôvodu, že neexistoval a medzi veriteľom a dlžníkom dohoda, ktorú má na mysli § 565 Občianskeho

zákonníka. Okrem toho listina zo dňa 20.7.2013 žalovanej doručené nebola, teda zmluva zrušená
nebola.

15. Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania.

16. S použitím § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie ustálil, že keďže nedošlo
k zosplatneniu úveru, nakoľko sa na tom veriteľ s dlžníkom nedohodli premlčujú sa jednotlivé splátky.
Žaloba bola na súd podaná dňa 19.7.2016 a premlčujú sa nároky žalobcu spred 19.7.2013. Zo zmluvy
nebolo možné zistiť, v ktorý deň sú jednotlivé mesačné splátky zročné. Jednotlivé mesačné splátky činili
260,- Eur a konečná splatnosť úveru daná poslednou splátkou bola v mesiaci január 2015. Nepremlčané

sú nároky žalobcu za mesiace august 2013 až január 2015, čo je 18 mesiacov po 260,- Eur čo spolu činí
4.640,- Eur. Úhrady žalovanej po 19.7.2013 činili 685,- Eur, čo vyplýva z prehľadu platbe uvedených v
bode 11 rozsudku. Keď od sumy 4.640,- Eur odpočítame žalovanej platby 685,- Eur dostaneme sumu
3.955,- Eur. Žalobca si však uplatňuje sumu 2.924,- Eur, ktorú sumu ako nepremlčanú súd žalobcovi
priznal.

17. Úver je bezúročný a bez poplatkov avšak žalobca má v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka právo na úrok z omeškania. Výška úrokov z omeškania stanovuje § 3 ods. 1 Nariadenie
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Súd určil omeškanie žalovanej od 1.2.2015, t.j. od prvého
dňa nasledujúceho mesiaca po konečnej splatnosti úveru, kedy bola úroková sadzba 5,05%. Vzhľadom

na to, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, jedná sa o občianskoprávnu vec, je zákonné použiť úroky z
omeškania podľa občianskeho práva, ktoré boli v čase vzniku omeškania vo výške 5,05%. Na základe
toho v presahujúcej časti žaloba bola zamietnutá, keď že žalobca požadoval úrok vo výške 8,5%.

18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu

a neúspechu sporových strán. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, teda v
časti zaplatenia istiny vo výške 2.924,- Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 60,56% a neúspech 39,44%,
čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok
na náhradu trov konania v pomere 21,12% a preto vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

19. Proti tomuto rozsudku výslovne v rozsahu vyhovujúceho výroku I. a výroku III. o náhrade trov konania
podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaná, pričom uplatnila odvolacie
dôvody, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu

zamietne a zároveň žalovanej prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu
100%.

20. V rámci nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) namietala:
a) Chýbajúci formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý spôsobuje neplatnosť

zmluvy, čo v konečnom dôsledku znamená premlčanie žalovaného nároku. Táto skutočnosť podľa
odvolateľka nebola medzi stranami sporná (§ 151 ods. 1 CSP). Preukázaniu splnenia spomenutej
informačnej povinnosti žalobcom v konaní nedošlo, práve naopak odvolateľka poprela splnenie
informačnej povinnosti žalobcom, čím došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý toto
dôkazné bremeno neuniesol. Odvolateľka nemá možnosť preukázať neexistenciu určitej skutočnosti.
Nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje pri nedodržaní informačnej povinnosti veriteľa

sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkosti úveru, je potrebné tieto informačné povinnosti vnímať v
úzkej súvislosti s pravidlom zakotveným v § 53 ods. 4 písm. a) OZ, čím dochádza k rozšíreniu neplatnosti
zmluvných podmienok na celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže podmienky zmluvy o pôžičke
mala odvolateľka plniť napriek skutočnosti, že sa s týmito podmienkami nemala možnosť oboznámiť.
Z uvedených dôvodov je potrebné prihliadať na predmetnú zmluvu ako neplatnú v celom rozsahu,

čo spôsobilo na strane odvolateľky bezdôvodné obohatenie, s prijatím plnenia dňa 19.1.2012 a tak v
zmysle objektívnej trojročnej premlčacej lehoty došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku dňa
20.1.2015, keďže žaloba bola podaná až dňa 19.7.2016, odvolateľka namietala premlčanie v celom
rozsahu, na čo súd prvej inštancie neprihliadol, resp. nesprávne právne posúdil.
b) Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy s ohľadom a dobré mravy napriek

zistenej nečitateľnosti zmluvy o pôžičke, čo v konečnom dôsledku znamená premlčanie žalovaného
nároku. Odvolateľka si je vedomá, že odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že podľa jeho
názoru písomný text zmluvy je pre priemerného bežného spotrebiteľa čitateľný, avšak predpokladom
takéhoto konštatovania bolo vykonanie dôkazu, ktoré v odvolacom konaní nebolo uskutočnené, inak by
bola odvolateľka ukrátená na svojich právach. Naopak vykonanie dôkazu vykonal súd, ktorý konštatoval

nečitateľnosť niektorých ustanovení zmluvy. Na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť
zmluvy nespôsobuje ani to, že niektoré časti zmluvy sú nečitateľné. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na fakt, že písmo v čl. VI., X. a XI., ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nečitateľné, je v rovnakej
veľkosti ako písmo v článkoch zmluvy, ktoré obsahujú podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. V
tomto ohľade sa javí konštatovanie súdu prvej inštancie, že pre neplatnosť zmluvy nie je spôsobená

nečitateľnosťou niektorých častí zmluvy ako arbitrárne. Súd správne zvolenú a správne interpretovanú
právnu normu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi pre nečitateľnosť (§
39 OZ) nesprávne aplikoval.
c) Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie žalovaného nároku s ohľadom na
zosplatnenie pôžičky dňa 11.7.2013. Odvolateľka pochybenie súdu vníma aj v tom, že súd nereflektoval

jej námietku premlčania. V predžalobnej upomienke zo dňa 26.6.2013 žalobca zakotvil nejasné
ustanovenia, ktoré pripúšťajú rôzny výklad, žiada uhradiť nedoplatok obratom a zároveň do 10 dní od
doručenia upomienky. Napriek týmto nejednoznačným formuláciám súd prvej inštancie nepostupoval v
zmysle § 54 ods. 2 OZ podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ale naopak aplikoval pre spotrebiteľa menej priaznivý výklad a to

taký, že k zosplatneniu pôžičky nedošlo, pričom z tohto dôvodu ani nie je premlčaný žalovaný nárok.
Súd na tento hmotnoprávny úkon neaplikoval právnu normu týkajúcu sa doručovania hmotnoprávnych
úkonov podľa § 45 ods. 1 OZ. Nezohľadnil ani judikát NS SR sp. zn. 4Obdo 73/2016 podľa ktorého ak
bola výpoveď zmluvy doručovaná poštou, pre začatie plynutia výpovednej lehoty je rozhodujúci deň,
kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta,

bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol. Súd prvej inštancie mal s
prihliadnutím na uvedené dospieť k záveru (ak mal za to, že zmluvné podmienky v predmetnej zmluve
sú čitateľné), že inkorporácia VOP bola transparentná - platná, dňa 8.7.2013 bol doručený list právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 26.6.2013 predžalobná upomienka, dňa 9.7.2013 bola odvolateľka povinná
plniťsumuvomeškaní,dňa10.7.2013došlokvypovedaniupredmetnejzmluvyatedaksplatnosticelého

zvyšku nároku v sume 2.580,- Eur, dňa 11.7.2016 došlo k premlčaniu, keďže žaloba bola podaná na
súd dňa 19.7.2016.
d) Súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie niektorých splátok v celkovej hodnote 344,- Eur. S
odkazom na ods. 37 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolateľka namieta, že z odôvodnenianie je zrejmé, prečo súd postupoval smerom od najneskoršie zročných súm splátok. Keby sa vychádzalo
z výšky mesačných splátok 260,- Eur za celé obdobie trvania zmluvy, tak celková zaplatená suma by
predstavovala 9.360,- Eur, teda sumu istiny 7.000,- Eur vrátane úrokov 2.360,- Eur. Bezpoplatkovosť a

bezúročnosť pôžičky skracuje dobu splácania, keďže ide o sumu nižšiu, ktorá sa splátkami 260,- Eur
mesačne spláca. Suma istiny 7.000,- Eur tak je splatená už celkovým počtom 27 splátok. Pokiaľ prvá
splátka bola splatná vo februári 2012, ako prvý mesiac nasledujúci po podpise predmetnej zmluvy, tak
poslednásplátkavovýške240,-Eurbolasplatnávapríli2014.Jepretochybnýzáversúduprvejinštancie
o tom, že za mesiace august 2013 až január 2015 spolu činia splátka 4.640,- Eur. Odvolateľka poukázala

na prehľad úhrad predložených na pojednávaní dňa 24.9.2019, z ktorého vyplýva, že suma 84,- Eur bola
premlčaná najneskôr v máji 2016 a suma 260,- Eur v júni 2016, pretože žaloba bola podaná na súd dňa
10.7.2016. Odvolateľka je preto názoru, že súd prvej inštancie pochybil, pretože neaplikoval príslušné
ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku žalobcu vo výške 344,- Eur.

21. V ďalšej časti odvolania žalovaná odôvodnila uplatnený odvolací dôvod, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
a) K doručeniu predžalobnej upomienky došlo už dňom 8.7.2013 a nie až 12.7.2013. Predžalobná
upomienka mala byť podľa doručenky dňa 8.7.2013 uložená na pošte a dňa 12.7.2013 mala byť vydaná
matke odvolateľky. Dňom 8.7.2013 tak začala plynúť lehota na prevzatie zásielky na pošte, teda už dňa
8.7.2013 mala žalovaná objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, a preto v súlade s teóriou

doručovaniahmotnoprávnychúkonovnemoholbyťtentolistdoručenýžalovanejinéhodňanež8.7.2013.
Súd tak chybne vyhodnotil vykonaný dôkaz - doručenky k žalobnej upomienke.
b) Z obsahu predžalobnej upomienky vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval odvolateľku na
úhradu dlžnej sumy obratom. Súd neuvádza v akej lehote bola odvolateľka vyzvaná na plnenie dlžnej
sumy. Slovo obratom znamená vrátiť ihneď po prijatí zásielky. Význam spomenutého slova je v súlade s

§ 563 OZ na druhý deň po prijatí zásielky. S ohľadom na § 54 ods. 2 OZ tak ide o nejednoznačné určenie
termínu splatnosti na jednej strane v dňoch od doručenia a na druhej dňom nasledujúcim po doručení
zásielky. Súdom prvej inštancie tak došlo k chybnému vyhodnoteniu vykonaného dôkazu - predžalobnej
upomienky.
c) Z obsahu predžalobnej upomienky vyplýva, že pôžička bola zosplatnená. Podľa odvolateľky obsah

predžalobnej upomienky s textom „Upozorňujeme Vás, že nezaplatením dlžných splátok v stanovenej
lehote bude zmluva č. 8008708 vypovedaná, budeme požadovať úhradu celej istiny s príslušenstvom
jednorazovo“ značí, že ide o odkladaciu podmienku právneho úkonu zosplatnenia pôžičky a účinky
zosplatnenia pôžičky nastanú len v prípade, ak dôjde k naplneniu odkladacej podmienky, ktorej obsahom
je nezaplatenie dlžnej sumy do stanoveného dátumu. V tejto súvislosti opätovne poukázal na výkladové

pravidlo spotrebiteľských zmlúv v § 54 ods. 2 OZ. Z obsahu tohto právneho úkonu nevyplýva, že bude
odvolateľke zaslaná osobitná listina, teda aj ohľadom skutočnosti, či bude nezaplatením dlžných splátok
pôžičkazosplatnenáalebonieexistujúpochybnosti.Sprihliadnutímnadoručenietohtohmotnoprávneho
úkonu dňa 8.7.2013, keď mala odvolateľka plniť dňa 9.7.2013, je zrejmé, že pre odvolateľku ako
spotrebiteľku je priaznivejší výklad ten, že inkorporácia VOP bola transparentná, a preto platná.

Právny predchodca žalobcu a odvolateľka platne dohodla možnosť zosplatnenia v zmysle § 565 OZ,
a k zosplatneniu zvyšného dlhu došlo už dňa 10.7.2013, pretože v takom prípade je nárok žalobcu
premlčaný 11.7.2016, keď žaloba bola podaná 19.7.2016. Z uvedeného odvolateľka vyvodila, že súd
pochybil, keď chybne vyhodnotil obsah vykonaného dôkazu predžalobnej upomienky v neprospech
odvolateľky ako spotrebiteľky.

22.Kodvolaciemudôvoduvzmysle§365ods.1písm.b)CSP,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivý
proces odvolateľka uviedla, že súd porušil právo žalovanej na spravodlivý proces nedostatočným
odôvodnením napádaného rozsudku, ktoré je nejasné a zrozumiteľné. Súd prvej inštancie po zhrnutí
chronológie súdneho konania, zhrnutí dokazovania kopíruje obsah Zákona o spotrebiteľských úveroch a

následne bez vzájomných logických súvislostí a v niektorých ohľadoch vzájomne protirečiacimi závermi
odôvodňuje priznaný nárok. V ods. 24. až 37. rozsudku súd uvádza tvrdenia, z ktorých nie je zrejmé,
či ide o parafrázu alebo citáciu judikatúry alebo vlastné úvahy súdu (ods. 27. - 28. rozsudku) Napokon
sa súd nevysporiadal s podstatnými argumentami pre posúdenie nároku žalobcu a ktoré namietala v
konaní odvolateľka. V tejto súvislosti odkázala na citované state z rozhodnutia Ústavného súdu II. ÚS

383/06, II. ÚS 85/06, rozhodnutie ESĽP vo veci Ruiz Torija c.Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), NS SR
sp. zn. 2 Cdo 238/08.23. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti vo vzťahu k sume
344,- Eur s príslušenstvom dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť (§ 388 CSP).

25. Keďže žiadna zo strán nepodala odvolanie proti zamietajúcemu výroku II., táto časť rozsudku sa

stala právoplatnou a nepodliehala prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom odvolacieho prieskumu
bola vyhovujúca časť rozsudku vo výroku I. ako i rozhodnutie o náhrade trov konania obsiahnuté vo
výroku III. preskúmavaného rozsudku. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu
bolo potom vychádzajúc z odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou posúdiť správnosť skutkových
a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o potrebe vyhovieť žalobe v rozsahu

2.924,- Eur istiny spolu s príslušenstvom a posúdiť tiež i odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v
napadnutom rozsahu zodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2
CSP) a či prípadným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k znemožneniu žalovanej, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

26. Ako prvý odvolací dôvod odvolateľ uplatnil nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365
ods. 1 písm. h) CSP vo vzťahu k chýbajúcemu formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere, čo má spôsobovať neplatnosť zmluvy a v konečnom dôsledku premlčanie žalovaného nároku.
Žalovaná pritom namietala, že jej právnym predchodcom žalobcu neboli poskytnuté informácie zákonom

predpokladanej forme prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,
ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

A) Chýbajúci formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere

27. Ust. § 4 ZoSÚ ukladá veriteľovi povinnosť v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím
zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi široký okruh informácií zákonom predpísanou formou prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskej zmluve podľa prílohy citovaného zákona v listinnej
podobe. V danom prípade žalovaná poprela, že by jej žalobca poskytol uvedenou formou predpísané
informácie a žalobca opak nepreukázal, keď predmetný formulár ako listinný dôkaz do spisu nedoložil.

Splnenie povinností žalobcom ako veriteľom v zmysle citovaného § 4 ZoSÚ preto v konaní preukázané
nebolo. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale s nesplnením uvedenej povinnosti veriteľa nespája žiadnu
sankciu, nevyvodzuje z nesplnenia danej povinnosti žiaden následok. Zmluvné podmienky sa v zmysle
cit. § 53 OZ stávajú neprijateľnými a v dôsledku toho neplatnými podľa ods. 4 písm. a) len vtedy, ak ide o
ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Nemožnosť spotrebiteľa oboznámiť sa s ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy pred jej uzavretím nie
je možné vyvodiť iba z toho, že veriteľ si nesplnil povinnosť v zmysle cit. § 4 ZoSÚ. Spotrebiteľ sa
totiž má možnosť oboznámiť so zmluvnými podmienkami resp. ustanoveniami zmluvy priamo z jej textu
pred jej podpisom. V danom prípade v bode XI. - Vyhlásenie zmluvných strán, v závere predmetnej
zmluvy o pôžičke tesne nad podpismi zmluvných strán, zmluvné strany, teda aj žalovaná, vyhlásili, že si

zmluvu vrátane jej súčastí prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní,
je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz týchto skutočností pripájajú svoje podpisy.
Žalovaná opak, teda že nemala možnosť pred podpisom zmluvy sa oboznámiť s jej obsahom, v konaní
ani netvrdila. Vzhľadom na uvedené nebolo možné prijať záver, že nesplnenie si povinností veriteľapodľa § 4 ZoSÚ a teda neposkytnutie spotrebiteľovi zákonom predpísané informácie prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, samo osebe zakladá neprijateľnosť
zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve, v podstate sa prekrývajúcich s rozsahom

informáciípodľa§4ods.1písm.a)ažt)ZoSÚ,vzmysle§53ods.4písm.a)OZsnásledkomneplatnosti,
podľa ods. 5 tohto ustanovenia. Tento odvolací dôvod žalovanej teda neobstojí.

B) Ne/čitateľnosť zmluvy o pôžičke

28. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v
otázkene/čitateľnostitextuzmluvyopôžičkejevnútornerozporné.Napriektomusúdprvejinštancieprijal
záver, že predmetná spotrebiteľská zmluva nie je pre malú veľkosť písma neplatnou, z ktorého záveru
následne aj vychádzal. Nenáležitý text ods. 26. a 27. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, zrejme
z nepozornosti, bol do odôvodnenia preskúmavaného rozsudku prekopírovaný z predchádzajúceho
zrušeného rozsudku (ods. 14. a 15.).

29. Odvolací súd sa pridržiava svojho stanoviska vysloveného v predchádzajúcom rozsudku, že z kópie
predmetnej zmluvy založenej v spise je zrejmé, že jej predtlačený text je písaný malým písmom o výške
cca 1 mm, avšak dopisované údaje o spotrebiteľovi a jeho pomeroch, ako aj podstatné údaje zmluvy,
najmä o predmete, splátke, splatnosti, ročnej úrokovej sadzby, RPMN, či priemernej RPMN, sú dopísané

ručne, väčším písmom (cca 3 - 4 mm). V predtlačenom texte je použitá veľkosť písma štandardne a
hromadne používaná v obdobných dokumentoch. Žiadna z členiek odvolacieho senátu pritom nemala
problém celý text zmluvy (vrátane časť VI. 10.11.) bez problémov prečítať za pomoci svojich dioptrických
okuliarov. Dokonca jedna z členiek senátu, napriek tomu, že používa dioptrické okuliare na čítanie, celý
text zmluvy dokázala prečítať aj bez nich. Odvolací súd preto uzatvára, že hoci časť textu predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy je písaná veľmi malým písmom, pre bežného priemerného spotrebiteľa, v prípade
zrakovej vady za použitia dioptrickej pomôcky, je čitateľný.

30.Vzmysle§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,vzneníúčinnomvčaseuzavretia
predmetnejzmluvy,predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

31. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na popísanú formu písomného vyhotovenia predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy, v nej použitá veľkosť písma sama o sebe nemôže založiť rozpor s dobrými
mravmi v zmysle citovaného § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.. Konanie žalobcu vo vzťahu k použitej
veľkosti daného písma bolo v rozhodnom období bežné, nediskriminuje žalovanú, nevybočuje z pravidiel

morálky uznávanej pri poskytovaní danej služby a za daných okolností nemôže privodiť ani ujmu
žalovanému spotrebiteľovi, pričom nevyužíva ani omyl, lesť, vyhrážku, či nerovnosť zmluvných strán
ani porušovanie zmluvnej slobody. Odvolací súd preto uzatvára, že veľkosť písma, ktorá bola použitá
v písomnom vyhotovení predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nezakladá jej rozpor s dobrými mravmi
a nespôsobuje preto jej absolútnu neplatnosť. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie obsiahnutým v preskúmavanom rozsudku.

32. V zmysle § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej opis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina,
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

33. Podľa obsahu spisu, zápisníc z pojednávaní, dôkaz listinou - predmetnou zmluvou o pôžičke bol
v danom prípade vykonaný v zmysle citovaného ustanovenia v znení za bodkočiarkou, keďže odpis
listiny bol žalovanej doručený a listina resp. jej obsah ňou neboli spochybnené. Pri posudzovaní otázky,
či text predmetnej zmluvy je alebo nie je čitateľný, sa pritom nejedná o vykonanie dôkazu v zmysle cit.

ust. § 204 CSP, ale ide o vnútorné senzorické vyhodnotenie čitateľnosti textu čitateľom. Nebolo preto
potrebným, aby odvolací súd za účelom tohto senzorického zistenia nariaďoval odvolacie pojednávanie
v zmysle odvolateľkou poukázaného ust. § 384 CSP. Takýto postup by bol aj v hrubom rozpore so
zásadou hospodárnosti sporového konania zakotvenou v čl. 17 základných princípov CSP.C) Premlčanie s ohľadom na zosplatnenie pôžičky dňa 11.7.2013

34. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2013
(č.l. 181) vyzval žalovanú aby nedoplatok na splátkach vo výške 1.375,40 Eur uhradila obratom na
označený účet, najneskôr však do 10 dní od doručenia upomienky. Zároveň v liste žalovanú upozornil,
že nezaplatením dlžných splátok v stanovenom termíne, bude predmetná zmluva vypovedaná a bude
požadovať úhradu celej istiny z príslušenstvom jednorazovo. Podľa pripojenej doručenky predmetná

upomienka bola žalovanej doručená doporučene do rúk jej matky dňa 12.7.2013.

35. Následne žalobca vyhotovil predžalobnú upomienku zo dňa 20.7.2013 (č.l. 5), ktorou žalovanú
vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo s tým, že celkovú istinu vo výške 6.055,40 Eur
má uhradiť obratom, najneskôr však do troch dní od doručenia upomienky na označený účet. V konaní
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že táto predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná

resp. doručená.

36. Podľa bodu 12.2. všeobecných obchodných podmienok vyhlásených v predmetnej zmluve za jej
neoddeliteľnú súčasť, klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia
dôvodu tak, ako to ustálil aj súd prvej inštancie. Zo žiadneho textu predmetnej zmluvy, ani jej súčastí

nevyplýva dohoda strán v zmysle § 565 OZ, podľa ktorej ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Pre absenciu takejto dohody by tzv. zosplatnenie úveru pre rozpor so zákonom bolo
i absolútne neplatné (§ 39 OZ).

37. Keďže doručenou výzvou - predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2013 bola žalovaná právnym
predchodcom žalobcu vyzvaná iba na úhradu nedoplatku na dosiaľ splatných splátkach, nielen podľa
formy ale ani podľa obsahu, touto listinou nedošlo k zosplatneniu žalovaného dlhu v zmysle § 565 OZ.
Odvolací súd nevidí rozpor v texte predmetnej upomienky, na ktorý s prepiatym formalizmom poukazuje
odvolateľka, ktorý má spočívať v tom, že sa žiada označenú sumu uhradiť obratom a zároveň do 10 dní,

keďže odvolateľka opomína, že v texte je výzva na úhradu predmetnej sumy obratom, najneskôr však
do 10 dní od doručenia upomienky, ako hraničná lehota.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že
v danom prípade nebolo preukázané účinné zosplatnenie predmetného úveru v súlade s ust. § 565 OZ.

Vzhľadom na to sú potom aj irelevantné ust. § 45 ods. 1 OZ o doručovaní v spojení so závermi NS
SR vo veci sp. zn. 4Obdo/73/2016, na ktoré odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje.

D) Ne/premlčanie niektorých splátok v sume 344,- Eur

39. Súd prvej inštancie sa otázkou premlčania uplatneného nároku vysporiadal v ods. 37
preskúmavaného rozsudku, pričom uzavrel, že vzhľadom na to, že žaloba na súd bola podaná dňa
19.7.2016, premlčujú sa všetky nároky spred 19.7.2013, pričom jednotlivé mesačné splátky činili 260,-
Eur a posledná splátka bola splatná v januári 2015. Za nepremlčané tak považoval nároky žalobcu
od augusta 2013 do januára 2015, t.j. 18 mesiacov po 260,- Eur, čo činí 4.640,- Eur. Od tejto sumy

potom odpočítal úhrady žalovanej po 19.7.2013 v sume 685,- Eur a dostal sumu 3.955,- Eur. Následne
žalobcovi priznal ním uplatňovanú sumu 2.924,- Eur.

40. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávnosť týchto záverov súdu prvej inštancie s tým, že
súd nemal postupovať od najneskoršie zročných súm. Ak sa vychádza z výšky mesačných splátok 260,-

Eur, pritom sa zohľadní bezpoplatkovosť a bezúročnosť pôžičky, zaplatenie celej istiny v sume 7.000,-
Eur skracuje dobu splácania. 7.000,- Eur tak je splatených celkovým počtom 27 mesačných splátok s
tým, že ak prvá bola splatná vo februári 2012, tak posledná vo výške 240,- Eur v apríli 2014. Odvolateľka
je preto názoru, že súd prvej inštancie pochybil, pretože neaplikoval príslušné ustanovenia týkajúce sa
premlčania nároku žalobcu vo výške 344,- Eur.

41. V danom prípade späťvzatím žaloby v časti presahujúcej istinu úveru, žalobca uznal bezúročnosť
a bezpoplatkovosť predmetného úveru, takže túto skutočnosť tvrdenú žalovanou nebolo možné v
konaní považovať za spornú (§ 151 CSP). V takom prípade dohodnutými splátkami po 260,- Eurmesačne s počiatkom od 20.2.2013 bola žalovanou uhrádzaná iba istina. Bolo teda nesporné, že dĺžka
splácania predmetného úveru sa tým priamo úmerne skrátila. V danom prípade je preto nevyhnutné celú
dohodnutú výšku splátky považovať v celom rozsahu za splátku istiny. Spotrebiteľ je povinný uhrádzať

dojednané splátky v dohodnutých lehotách splatnosti, avšak nakoľko je povinný uhradiť iba istinu, je
povinný uhrádzať splátky len do doby, kedy dosiahnu poskytnutú peňažnú sumu, čím sa skracuje
konečná splatnosť úveru.

42. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v danom prípade žalovaná bola povinná uhradiť celkovú

sumu istiny 7.000,- Eur v splátkach po 260,- Eur mesačne a prvú splátku do 20.2.2012,ib mal byť celý
tento dlh uhradený v 27 splátkach, pričom 26 splátok bolo po 260,- Eur, t.j. 6.760,- Eur a 27. splátka v
sume 240,- Eur. Posledná 27. splátka tak bola splatná 20.4.2014. Keďže žaloba na súd bola podaná
dňa 19.7.2016, vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie
v preskúmavanom uznesení s použitím ust. § 101 a § 103 OZ, boli premlčané všetky splátky spred
19.7.2013 a nepremlčané splátky od júla 2013 do apríla 2014, čo predstavuje 6 splátok za rok 2013 po

260,- Eur, t.j. 1.560,- Eur, tri splátky za rok 2014 po 260,- Eur, t.j. 780,- Eur a štvrtá splátka za rok 2014
v sume 240,- Eur, t.j. za rok 2014 spolu 1.020,- Eur a za obe uvedené obdobia spolu 2.580,- Eur, vo
zvyšku bol nárok na istine premlčaný. Súd prvej inštancie teda žalobcovi nesprávne priznal premlčanú
časť istiny v rozsahu 344,- Eur aj s príslušenstvom. Žalobca mal nárok na nepremlčanú istinu iba v
rozsahu 2.580,- Eur. Žalovaná preto správne v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v

tomto smere vec nesprávne právne posúdil, čím bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP vo vzťahu k posúdeniu rozsahu premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky.

E) K dátumu doručenia predžalobnej upomienky zo dňa 26.6.2013

43. Vzhľadom na to, že odvolací súd vyššie pod písm. c) uzavrel, že obsahom predžalobnej upomienky
zo dňa 26.6.2013 nie je vypovedanie zmluvy, resp. jej zosplatnenie, a teda predmetná upomienka
nemohlamaťzanásledokzosplatneniepredmetnéhoúveru,jepotomirelevantnéavrozporesozásadou
hospodárnosti(čl.17ZákladnýchprincípovCSP)riešiťkakémudátumubudeposudzovanéjejprevzatie,
teda či k 8.7.2013, kedy bola podľa doručenky táto zásielka uložená alebo až ku dňu 12.7.2013, kedy

bola fakticky prevzatá matkou žalovanej.

F) K termínu plnenia podľa predžalobnej upomienky zo dňa 26.6.2013

44. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, podľa neho je formulácia termínu na zaplatenie pohľadávky

uvedená v predžalobnej upomienke zo dňa 26.6.2013 jednoznačná, nevyvolávajúca pochybnosti i keď v
nejniejejednoznačneuvedenýdátum,konkrétnydeň,doktorého mábyťuhradená,čobyaleaninebolo
dobre možné, keďže pisateľ nemohol vedieť, v ktorý deň dôjde k skutočnému doručeniu predmetnej
zásielky. Odvolací súd nevidí nič nezrozumiteľné, nejednoznačné, ani nejasné na formulovaní termínu
splatnosti spôsobom „...obratom, najneskôr však do 10 dní odo dňa doručenia upomienky“.

G) K ne/zosplatneniu pôžičky na základe predžalobnej upomienky zo dňa 26.6.2013

45. Žalovaná tiež namieta, že formulácia obsiahnutá v predžalobnej upomienke zo dňa 26.6.2013 v
znení „Upozorňujeme Vás, že nezaplatením dlžných splátok v stanovenom termíne bude zmluva č.

8008708 vypovedaná a budeme požadovať úhradu celej istiny s príslušenstvom jednorazovo!“. Podľa
odvolateľky citovaná časť značí, že ide o odkladaciu podmienku právneho úkonu zosplatnenia pôžičky,
ktoré nastanú, keď nebude zaplatený dlh do stanoveného dátumu.

46. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľky nestotožňuje. Predmetná listina je jednoznačne

označená ako predžalobná upomienka. V citovanej vete je žalovaná ako dlžníčka iba informovaná o
tom, že v prípade ak nezaplatí dlžné splátky v stanovenom termíne potom bude predmetná zmluva
vypovedaná a veriteľ bude požadovať úhradu celého dlhu jednorazovo. Predmetná listina v žiadnom
prípade podľa jej obsahu neobsahuje právny úkon, ktorým by bola predmetná zmluva vypovedaná resp.
zosplatnená, ktorého účinky by boli iba viazané na odkladaciu podmienku a to nezaplatenie uvedeného

dlhu v stanovenej lehote. Podľa obsahu predmetného úkonu žalovaná bola iba upozornená na budúcu
možnosť vypovedania predmetnej zmluvy, k čomu by musel pristúpiť následný a konkrétny právny úkon,
obsahom ktorého by bolo vypovedanie zmluvy. V konaní pritom nebolo preukázané, že k takémuto
právnemu úkonu v danom prípade došlo. K výkladu obsahu predmetnej predžalobnej upomienky podľažalovanej nie je možné dospieť ani podľa jej jazykového vyjadrenia, ani podľa vôle veriteľa (§ 35 ods.
2 OZ).

47. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,

ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

48. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou
argumentáciou žalovanej, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust.
§ 387 CSP vo výroku I. v časti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2.580,- Eur spolu s úrokom
z omeškania, ktorý bol súdom prvej inštancie priznaný v rozsahu 5,05% ročne od 1.2.2015 až do
zaplatenia, potvrdil. Žalobca pritom zamietnutie žaloby v časti úroku z omeškania, ktorý bol uplatňovaný

v rozsahu 8,5% ročne a už od 29.7.2013 podaním odvolania nenapadol, v dôsledku čoho tieto závery
súdu prvej inštancie nepodliehali prieskumu odvolacieho súdu, a to aj s prihliadnutím na zásadu zákazu
reformatio in peius zakotvenú v čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP. V časti výroku I., ktorou
bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 344,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 1.2.2015 do
zaplatenia,spoužitím§388CSProzsudokzmenil,tak,ževtomtorozsahužalobu(zdôvodupremlčania),

zamietol.

49. Keďže s poukazom na vyššie uvedené došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, bolo s
poukazom na ust. § 396 ods. 2 CSP potrebným, aby odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

50. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

51. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

53. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

54. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od
úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.55. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd
prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo

dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí
celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané
zavinenie jednej zo strán treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech.
Vždyplatí,žektozavinilčiastočnézastaveniekonania,malohľadnetejtočastižalobyneúspechaúspech
sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo

19/2010).

56. V konaní s poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská bola úspešnejšia žalovaná. Zo
žalovanejsumy4.828,23Eursúrokomzomeškaniavovýške8,50%ročneod29.07.2013dozaplatenia,
vzal žalobca dňa 22.5.2017 žalobu späť v časti istiny 1.904,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne od 29.07.2013 do zaplatenia, čo po vyčíslení ku dňu čiastočného späťvzatia predstavuje

kapitalizovaný úrok 617,73 Eur, a celkom sumu 2.521,96 Eur (1.904,23 Eur + 617,73 Eur) ako neúspech
žalobcu; žalobcom uplatnená istina po čiastočnom späťvzatí predstavovala 2.924,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne od 29.07.2013 do zaplatenia, ktorý úrok po vyčíslení ku dňu
vyhlásenia odvolacieho rozsudku (k 12.5.2020) predstavuje kapitalizovaný úrok 1.688,03 Eur, spolu
sumu 4.612,03 Eur (2.924,- Eur + 1.688,03 Eur), a celkom žalovaná suma 7.133,99 Eur (2.521,96,- Eur

+ 4.612,03 Eur).

57. V konaní bolo napokon žalobcovi priznaných 2.580,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 01.02.2015 do zaplatenia, čo po vyčíslení ku dňu vyhlásenia tohto odvolacieho rozsudku
predstavuje kapitalizovaný úrok 687,86 Eur, a celkom priznanú sumu 3.267,86 Eur (2.580,- Eur + 687,86

Eur). Podľa uvedeného neúspech žalobcu bol v rozsahu 3.866,13 Eur (7.133,99 Eur - 3.267,86 Eur), čo
zároveň predstavuje úspech žalovanej.

58. Úspech žalovanej a zároveň neúspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 54,19 %,
neúspech žalovanej a úspech žalobcu 45,81 %. Pomerný (čistý) úspech žalovanej je potom 8,38 %

(54,19 % - 45,81 %).

59. Úspešnejšej žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie

končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

60. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v konaní bola napokon úspešnejšia žalovaná, žalovanej

vznikol nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči žalobcovi v rozsahu 8,38 %.
Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné
nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,
ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 8,38 %.

61. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).