Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 0T/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010068

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010068.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom pre prípravné konanie Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej
veci obžalovanej O. W., I.. X.X.XXXX O. B., stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: O. W., I.. XX.XX.XXXX O. B., trvale bytom Y. Č.. XXX,

j e v i n n á, ž e

dňa 23.02.2020 v čase o 23.55 hod. v obci Horná Streda po ceste I / 61 ul. Bratislavskej v smere jazdy
od obce Piešťany ako vodič viedla osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia EČV: I. XXX H. napriek
tomu, že požila alkoholické nápoje, pričom mu prístrojom zn. AlcoQuant 6020 plus bol zistený výsledok
merania 0,61 mg/l etanolu v litri vydýchnutého vzduchu.

t e d a

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j), l), n) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasprihliadnutímna§38ods.2,3,§36písm.j),l),n)Trestného
zákona obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého

druhu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde sudcovi pre prípravné
konanie postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu sp. zn. Pv 110/20/3304-9 zo dňa

25.2.2020 na obžalovanú O. W., stíhanú pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o
vine. V obžalobe na strane dva v bode 3/ navrhol obžalovanej uložiť aj trest prepadnutia veci - osobného
motorového vozidla zn. Opel Insignia, ev. č. I..

Sudca pre prípravné konanie najskôr vypočul obvinenú a rozhodol vo veci trestným rozkazom, proti

ktorému podal ihneď po doručení trestného rozkazu prokurátor odpor, pričom trval na uložení trestu
prepadnutia motorového vozidla.

Sudca pre prípravné konanie s výslovným súhlasom obžalovanej v zmysle § 348 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku vykonal ihneď po výsluchu aj hlavné pojednávanie.

Obžalovaná na tomto hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods.
1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto sudca
pre prípravné konanie postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanej kládol otázky

uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná
odpovedala :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovanej : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovanej : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovanej : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,

odpoveď obžalovanej : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovanej : áno

Nakoľko obžalovaná odpovedala na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti

o pravdivosti jej priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovanej o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovanú uznal za vinnú zo spáchania prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaná svojím konaním

naplnila znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2020 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej

sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému

po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci,

a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
a) poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené
prepadnutím veci,
b) hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo

c) súd upustil od potrestania páchateľa.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ odsúdená za spáchanie trestného
činu.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov ministerstva vnútra vyplýva, že obžalovaná nebola nikdy
postihnutá za spáchanie priestupku.

Z evidenčnej karty vodiča - obžalovanej vyplýva, že vodičský preukaz má od roku 2012 a nespáchala
žiadny priestupok na úseku dopravy.Zevidenčnejkartyvozidla-OPELINSIGNIA,ev.č.I.vyplýva,žesajednáoosobnévozidlo,kategórieM1
sdátumomprvejevidencievSlovenskejrepublike6.10.2009snaftovýmpohonom.Výlučnýmvlastníkom
vozidla je obžalovaná.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa, možnosti jeho nápravy ale taktiež následky spôsobené následky trestným
činom. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin)
pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa

páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanej ako druh trestu trest odňatia slobody a to

pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej
doby na 12 mesiacov a trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 12 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovanej zistil 3 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaná
viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, ďalej podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa

obžalovaná priznala a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže
obžalovaná svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku v podstate odbremenila súd od dokazovania jej viny, ktorou skutočnosťou napomáhala súdu
pri objasňovaní trestnej činnosti. U obžalovanej súd pritom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Obžalovanú súd odsúdil a trest jej ukladal za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 0 až 1 rok. Vzhľadom k tomu,
že v prípade obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0, znižovala sa
zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzietrestnejsadzbypoúpravepredstavovalotrestnúsadzbu0až8mesiacov.Súdprikonečnomrozhodovaní
o výške trestu odňatia slobody, prihliadol aj na samotný postoj obžalovanej k spáchanému trestnému
činu,teda,žesakspáchaniupriznala,trestnýčinoľutovalaanahlavnompojednávaníurobilavyhlásenie,

že je vinná, čím obžalovaná neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania
dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Okrem toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností až 3:0 v prospech poľahčujúcich okolností. Súd pri rozhodovaní neopomenul
ani predchádzajúci život obžalovanej, ktorá je v podstate bezúhonnou osobou nielen čo do odsúdenia
za trestný čin ale aj priestupok. Na základe uvedeného súd mal za to, že je možné ukladať obžalovanej

trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý trest spolu s uložením trestu zákazu činnosti
možno považovať na za dostatočný za nápravu obžalovanej ako aj ochranu spoločnosti.
Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovanej
s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, na
zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a

preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň jej určil skúšobnú dobu na dolnej hranici
12 mesiacov, ktorú považuje za dostačujúcu.
Keďže obžalovaná spáchala trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd za použitia § 61
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladal obžalovanej aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Súd

bolpritomtohonázoru,žetentotrestjepotrebnéobžalovanejuložiťzaspáchanútrestnúčinnosť,pretože
súdna prax sa zhoduje v tom, že uloženie trestu zákazu činnosti je plne odôvodnené pri tomto trestnom
čine a vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o výmeru tohto trestu, vzhľadom na
absolútnu bezúhonnosť obžalovanej (trestnoprávnu, priestupkovú), jej predchádzajúci život, kedy riadne
pracovala (do januára tohto roku), výraznú prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0 ako

aj nameranú hladinu alkoholu v krvi, ktorá je relatívne blízko k hranici s priestupkom (1,27 promile),
súd mal za to, že je postačujúce uložiť jej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu
vo výmere 1 rok, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest zákazu činnosti spolu s
uloženým trestom odňatia slobody je trest zákonný, primeraný a absolútne dostatočný na zabezpečenie
ochrany spoločnosti ako aj nápravy obžalovanej, tiež napĺňa funkciu individualizácie trestu. V súvislosti

s ukladaním trestu zákazu činnosti pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona na samej dolnej hranici trestnej sadzby u prvotrestaných osôb súd poukazuje aj na
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trenčíne (napr. sp. zn. 2To/79/2019, 2To/49/2015), kedy Krajský
súd prezentoval názor, že je postačujúcim aj uloženie trestu zákazu činnosti na samej dolnej hranici
trestnej sadzby 1 rok, v prvom prípade sa dokonca jednalo o osobu, ktorá pred spáchaním trestného

činu neviedla riadny život a spáchala viacero priestupkov na úseku dopravy. Tiež hladina alkoholu bola
v daných konaniach u odsúdených vyššia.
S prihliadnutím na uvedené, súd mal za to, že práve takto uložený trest u obžalovanej bude napĺňať
nielen znaky zákonnosti, ale aj spravodlivosti a individualizácie trestu a zároveň bude plniť funkciu
individuálnej ako aj generálnej prevencie a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.
V zásade možno konštatovať, že súd odôvodňuje výrok vyhláseného rozsudku, teda v tomto prípade
trest ktorý uložil a nie trest, ktorý neuložil. V súvislosti však s návrhom prokurátora v obžalobe, aby
súd uložil obžalovanej trest prepadnutia veci - motorového vozidla Opel Insignia, súd považuje za
potrebné vyjadriť sa aj k tomu, prečo tento trest neuložil. Rok 2020 priniesol trestnému úseku Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom zmeny aj v podobe paušálne podávaných návrhov tunajšej prokuratúry
v každom jednom prípade obžaloby pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona na prepadnutie motorového vozidla obžalovaného, pokiaľ je jeho výlučným
vlastníkom. Podľa názoru konajúceho sudcu pre prípravné konanie, takýto postup nie je udržateľný.
V zásade sa sudca stotožňuje s myšlienkou, že uloženie trestu prepadnutia motorového vozidla pri

tomto trestnom čine je možné, avšak rovnako ako každý uložený trest, aj tento musí spĺňať kritéria
stanovené trestným zákonom pre ukladanie trestov v § 34 Trestného zákona. Tiež nemožno opomenúť,
že by sa uložením takéhoto trestu jednalo už v podstate o tretí trest za trestný čin, ktorý je v trestnom
zákone podľa výšky trestnej sadzby jeden z najmenej závažných (odňatie slobody 0-1rok). Prvým
býva štandardne buď trest odňatia slobody prípadne peňažný trest a súdna prax zaujala stanovisko,

že je plne na mieste aj trest zákazu činnosti. Individualizácia trestu a tiež jeho primeranosť sú popri
ostatných funkciách trestu dôležitými zásadami pri ukladaní trestu. Za absolútne neprimeraný a v
rozpore so zásadami pre ukladanie trestov sudca považuje taký postup, ak by bol osobe doposiaľ
bez akejkoľvek poškvrny pri prvom pochybení (odsúdení za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestnéhozákona) uložený aj trest prepadnutia motorového vozidla, ktorý táto osoba používa na súkromné aj
pracovné účely. Rozhodne ochrana spoločnosti si uloženie tohto trestu nevyžaduje, túto dostatočne
napĺňa najmä uloženie trestu zákazu činnosti ale tiež podmienečný trest odňatia slobody s určením

skúšobnej doby. Tiež výchovné pôsobenie trestu z pohľadu individuálnej prevencie je u obžalovanej
dostatočné už aj pôsobením uloženého trestu. Nemožno u bezúhonnej osoby bez akýchkoľvek bližších
indícii zaujať záver, že by sa z odsúdenia, ktoré jej bolo uložené nemohla poučiť. Naopak, práve pri
takejto osobe, ktorá vo svojom živote nespáchala ani len jeden priestupok, ktorá sa ihneď k trestnému
činu priznala a tento oľutovala možno predpokladať, že išlo naozaj o ojedinelé vybočenie z vedenia inak

riadneho života, pričom v prípade obžalovanej sa jednalo o skratové konanie po hádke s priateľom.
Uloženie ešte aj trestu prepadnutia motorového vozidla u obžalovanej by bolo absolútne neprimeraným
až „drakonickým“ trestaním. Už aj samotné zaistenie motorového vozidla a nemožnosť jeho prípadného
využitia zo strany rodiny, či blízkych osôb je výrazným zásahom do vlastníckych práv obžalovanej a
nejaví sa s prihliadnutím na všetky okolnosti ako žiaduce.
Okrem toho, za dôležité sudca považuje aj to, že v prípadoch podávania obžalôb podľa § 204 ods.

1 Trestného poriadku v „superrýchlom konaní“, v ktorých sa navrhuje ukladanie trestu prepadnutia
motorového vozidla absentuje zo strany prokuratúry dôležitý a nevyhnutný dôkaz - odborné vyjadrenie,
prípadne znalecký posudok, ktorý by určoval hodnotu predmetného motorového vozidla. Pokiaľ
prokuratúra chce paušálne zaisťovať vozidlá a následne navrhovať ich prepadnutia, je jej obligatórnou
povinnosťou pamätať aj na ustanovenia trestného zákona v § 60 ods. 6 písm. b), ktoré ustanovenie

vylučuje možnosť uloženia trestu prepadnutia veci, ak by hodnota tejto veci bola v zjavnom nepomere
k miere závažnosti prečinu. Predložený spis neobsahuje žiadne dôkazy o aktuálnej hodnote vozidla,
hoci obsahuje dve iné odborné vyjadrenia. Takýto dôkaz nebol vykonaný v prípravnom konaní ani
navrhovaný na hlavnom pojednávaní. Nie je tak možné ani s určitosťou vedieť hodnotu vozidla a podľa
nejposúdiťpomeralebonepomerkmierezávažnostispáchanéhoprečinu.Súdvšakvtomtokonkrétnom

prípadeosobyobžalovanejajejpredchádzajúcehoživotapopísanéhovyššie,tiežjejpostojukspáchanej
trestnej činnosti a možnostiam jej nápravy, by jej trest prepadnutia vozidla nikdy neukladal, ani keby
malo hodnotu čo aj len 100 € alebo menej. Sudca si však dovoľuje vyjadriť názor vyplývajúci len z
vlastných poznatkov, že vozidlo Opel Insignia, čo je vozidlo strednej triedy, naftové, 10,5 ročné aj s
počtom najazdených kilometrov môže mať stále hodnotu niekoľko tisíc eur. Nie je známa ani výbava a

bližší stav vozidla. Pre príklad, len veľmi orientačne, podľa stránky ministerstva financií, inštitút finančnej
politky, v kalkulačke odhadu hodnoty vozidla, uvedené vozidlo Opel Insignia pri určení počtu rokov
vozidla 11, pohonu a najazdených kilometrov odhaduje hodnotu na 4.000 eur. Obžalovaná pritom vozidlo
kúpila v roku 2015 za 12.000 €, pričom 7.000 € jej darovali jej rodičia a 5.000 € zaplatila s bývalým
manželom, s ktorým sa po rozvode vyporiadala tak, že mu dala 2.500 €.

Záverom si sudca dovoľuje vyjadriť názor, že navrhovanie a ukladanie aj trestu prepadnutia motorového
vozidla pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
by bolo predstaviteľné v prípadoch opakovanej recidívy páchateľov tohto trestného činu, prípadne
opakovaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, kedy by sa z predchádzajúceho života
páchateľa javilo uloženie daného trestu nielen za primerané ale aj nevyhnutné z hľadiska naplnenia

všetkých zásad pre ukladanie trestov pri zohľadnení aj ustanovenia § 60 ods. 6 písm. b) Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.