Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215010270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8215010270.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.05.2020, v trestnej
veci obžalovaného O. R. pre pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
okresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejovsp.zn.1T/162/2015zodňa06.08.2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil obalovaného O.
R. spod obžaloby prokurátora pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, že

1/dňa02.11.2012včaseokolo18.00hod.vBardejovenaRhodyhoul.vbareBaštaCaffé,poškodenému

G. Š., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., Z.. L. Č.. XXX/XX, pod hrozbou násilia a pod hrozbou inej
ťažkej ujmy uviedol, že ak neprestane mať záujem o jeho firmu, tak skončí veľmi zle, či sa chce dožiť
Vianoc a či chce mať v poriadku svoju rodinu, čo u poškodeného G. Š. vyvolalo obavu o svoje zdravie
a život a zdravie a život svojej rodiny,

2/dňa02.11.2012včaseokolo20.00hod.vBardejovenaToplianskejul.vhoteliBardejov,poškodenému

Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX H. R., trvale bytom R. U. H., Z.. M. Č.. XXXX/X, pod hrozbou násilia a pod
hrozbou inej ťažkej ujmy uviedol, aby sa prestal kamarátiť s G. Š. a že ak sa bude vyvážať na Š.
autách, tak sa môže stať, že auto, v ktorom bude sedieť po tom, čo ho naštartuje, tak vybuchne, čo u
poškodeného Ľ. G. vyvolalo obavu o svoje zdravie a život a zdravie a život svojej rodiny,

čím mal spáchať v bode 1 a 2 rozsudku pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podal okresný prokurátor písomné odvolanie a v
jeho odôvodnení poukazoval na to, že poškodení Š. K. G. už v prípravnom konaní vypovedali, že skutky
sa stali, ako je uvedené v obžalobe a tiež tým, že podľa názoru odvolateľa aj svedok L. Č. obžalovaného

usvedčuje, pričom samotný obžalovaný nepoprel, že sa s poškodenými Š. K. G. stretol v čase a mieste
uvedenom v podanej obžalobe. Okrem toho odvolateľ dodal, že medzi obžalovaným a poškodenými
Š. K. G. vládli už pred spáchaním skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe, veľmi nevraživé vzťahy, čo
dokazovali viaceré trestné oznámenia, ktoré riešili orgány činné v trestnom konaní a ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku. Okresný prokurátor tiež odkazoval na výpoveď svedkyne N. F. v tom, že vtedy do
Bašta Cafe prišlo asi 15 až 20 chlapov, bola tam dusná atmosféra, chlapi tam stáli, nič si neobjednávali

a pohybovali sa po bare, boli oblečení v tmavom, všetko to boli silní, vysokí chlapi, všetko to bolo divné
a mala strach, z čoho podľa odvolateľa vyplynulo, že výpovede viacerých svedkov, že išlo o priateľskéstretnutie akoby otca a syna, vyznievajú veľmi nedôveryhodne a že sa nestáva predsa každý deň, aby
si niekto zavolal toľko chlapov zo západného Slovenska do Bardejova, do kaviarne. Podľa odvolateľa
tak oslobodenie obžalovaného bolo v rozpore so skutočnosťami preukázanými tak v prípravnom konaní,

ako aj na hlavnom pojednávaní a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľpodalodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Okresný súd sa pri doplnení dokazovania riadil uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3To/20/2017 zo dňa 24.10.2017, ktorým odvolací súd podľa § 321 ods. 1, písm. a), b), c) Tr. poriadku
zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/162/2015 zo dňa 22.02.2017 v celom rozsahu

a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol. V prejednávanej veci bolo potom dokazovanie vykonané v podstate v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku tak, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Pritom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa
do úvahy pri rozhodovaní o napadnutých výrokoch rozsudku, akými úvahami sa pri ich hodnotení

spravoval. Tieto úvahy vychádzali zo zákonne vykonaného dokazovania, pričom okresný súd dospel
nimi k správnym skutkovým i právnym úvahám. V tomto smere považuje odvolací súd, vzhľadom na
podstatu odvolacích námietok, za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti.

Obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom

nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie
(in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo). Vina obvineného
musí byť teda jednoznačne preukázaná. Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo
vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl).
Nepriamymdôkazomjetakýdôkaz,ktorýdokazujeskutočnosťinú,aletakú,zktorejjemožnéusudzovať,

či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú
skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah (napr.
výpoveď svedka o tom, že videl určitú osobu vchádzať do miestnosti, v ktorej sa nachádzala vec,
ktorá jej vlastníkovi od tejto doby chýba). Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou
skutočnosťou je zrejmá, musí byť súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je

predmetom dokazovania, ešte len zisťovaná.

O nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom
súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich
a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú všetky skutočnosti, ktoré

vo svojom súhrne preukazujú naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného
činu. Nestačí preto jeden nepriamy dôkaz. Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno
považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné
bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu, resp. presvedčenie o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala, že je pravdivá; nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti, teda len

jej pravdepodobnosť. Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími
dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým
jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho
súladnosťou s nimi. Z toho vyplýva, že nepriamy dôkaz sám o sebe spravidla nevedie vzhľadom k
svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania k jej preukázaniu;

výsledkomjehohodnoteniavspojenísďalšíminepriamymidôkazmitvoriacimisystém,ktoréhojednotlivé
články sú v súlade medzi sebou aj s dokazovanou skutočnosťou, však takýto záver byť môže.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej
skutočnosti a dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu

- harmonicky celok. Každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. Sústava nepriamych
dôkazov musí byť uzavretá, to znamená, že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a
musia vylučovať iný záver. /napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4To/5/2012 zo dňa 04.12.2012/K preukázaniu viny páchateľa totiž musia existovať priame, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých
súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo
svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usved-

čuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru (rozh. NS
SR sp. zn 1Kn 597/2010 zo dňa 26.11.2010).

Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých
dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za pravdivé

(dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie
vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa
podľa zákona vykonáva.

Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom
dokazovania, ak je na ich základe možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť

naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak však výsledky hodnotenia
dokazovania vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa
dokazovaná skutočnosť stala, a pripúšťajú teda aj možnosť (väčšia či menšia pravdepodobnosť) toho,
že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nie je možné urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti.
V takom prípade súd rozhodne - ako vyplýva z vyššie uvedeného - v prospech obvineného.

Podstatnou skutočnosťou, ktorú bolo nevyhnutné vykonaným dokazovaním pre vyslovenie viny
obžalovaného spoľahlivo objasniť, bolo, či skutočne obžalovaný pod hrozbou násilia a pod hrozbou inej
ťažkej ujmy poškodenému Š. uviedol, že ak neprestane mať záujem o jeho firmu, tak skončí veľmi zle,
či sa chce dožiť Vianoc a či chce mať v poriadku svoju rodinu a následne na inom pomenovanom mieste

vo vzťahu k poškodenému G. pod hrozbou násilia a pod hrozbou inej ťažkej ujmy uviedol, aby sa prestal
kamarátiť s G. Š. a že ak sa bude vyvážať na Š. autách, tak sa môže stať, že auto, v ktorom bude sedieť
po tom, čo ho naštartuje, tak vybuchne, a že to u týchto poškodených vyvolalo obavu o svoje zdravie
a život a zdravie a život svojej rodiny.

V prejednávanej veci z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že k stretnutiu medzi obžalovaným
O. R. a poškodenými G. Š. K. L. Č. dňa 02.11.2012 došlo, no po zabezpečení a vykonaní dokazovania
kontradiktórnym spôsobom nebolo bez pochybností potvrdené, že by sa obžalovaný dopustil niektorého
zo žalovaných konaní tak, ako to v podanej obžalobe okresný prokurátor uvádzal.

Obžalovaný O. R. poprel, že by sa niekomu vyhrážal alebo vydieral. Uviedol, že sa mu v danom období
G.Š.vyhrážalvtomzmysle,žehodádole,žetotakľahkoneskončí,pričomobžalovanýkoncommesiaca
október spozoroval, že ho sleduje biele auto Superb, ktoré riadil poškodený G.. Za účelom vyriešenia
týchto problémov sa stretol najprv s poškodeným Š. a následne s poškodeným G.. S poškodeným Š. sa
začali rozprávať, že prečo ho prenasleduje, čo ale Š. popieral, potom rozoberali veci okolo priateľky Š.

a jeho firmy, ale debata bola krátka, nemalo zmysel to rozoberať, pretože tam bol hluk, hrala tam hudba,
Š. stále tvrdil, že ho neprenasleduje, a že keď to robí jeho auto, tak už to robiť nebude a nato od nich
odišiel. Pri následnom stretnutí mu G. tvrdil, že ho nesleduje, C., ktorý sa s G. poznal, sa pýtal G., že čo
to robí, povedal mu, nech sa venuje škole a nech sa nezapája do vecí so Š.. G. sa ešte nejakú chvíľu
bavil s C., rozoberali nejaké veci okolo školy a nato G. odišiel s tým, že on osobne nemal pocit, aby

bol z toho niekto vystrašený. V podniku boli známi svedka Z., ale tí pri ich stole nesedeli, do debaty sa
nezapájali. Boli slušne oblečení a určite nikto z nich nemal zbraň, títo ľudia sa prišli do mesta zabaviť.

Svedok, poškodený G. Š. k obsahu toho, čo mu pri predmetnom stretnutí obžalovaný povedal,
nevypovedal totožne, pritom oproti svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pri konaní pred NAKA

udával obsah tohto rozhovoru zásadne odlišne. Takáto zmätočnosť o skutočnostiach dôležitých pre
trestné konanie vedie k nehodnovernosti, ktoré je potom posilňovaná na úkor hodnovernosti tým, že
poškodený Š. trestné oznámenie nepodal bezodkladne a jeho tvrdenia jednoznačne nepotvrdzuje ani
svedok Č..

Takto poškodený Š. v prípravnom konaní uviedol, že mu obžalovaný R. povedal, „či neprestane robiť to,
čo robí (čo sa týkalo činnosti firiem s obdobným predmetom podnikania) a že ak neprestane mať spolu s
L.záujemojehofirmu,taksaniečostanejemualebojehorodine“.Následne,užnahlavnompojednávaní
08.02.2017 však časť týkajúcu sa osoby L. a toho, aby prestal robiť s obdobným predmetom podnikania,už svedok Š. neuviedol a uvádzal aj to, že obžalovaný sa ho pýtal, či ho baví to, čo robí a tiež mu povedal,
že môže dopadnúť zle buď on alebo jeho rodina, či sa chce dožiť Vianoc a či neprestane robiť to, čo
robí, čo sa týkalo činnosti firiem s obdobným predmetom podnikania aký mala firma obžalovaného a

opakovane ho žiadal, aby sa vyjadril, či pochopil zmysel stretnutia, načo on povedal, že pochopil.

Uviedol síce aj to, že stretnutie považoval za demonštráciu sily obžalovaného, ktorý sa mu vyhrážal,
aby nerobil to, čo robí, ale on sám nevie, o čo obžalovanému išlo, pretože v tom čase on nemal žiadnu
agentúruamalnepríjemnépocity,dourčitejmierypociťovalstrach,adodal,žespáchanieskutkuoznámil

operatívcom NAKA, no nebolo to hneď po skutku, pričom trestné oznámenie v tejto veci polícii podal až
po dvoch rokoch. Zo spisu NAKA, Expozitúry Východ ČVS:PPZ-960/NKA-PZ-VY-2013 plynie, že podnet
k trestnému stíhaniu bol podaný v októbri 2013, pričom v tejto veci bol poškodený vypočutý dvakrát.
Najprv dňa 12.11.2013 ako poškodený ku skutku z 02.11.2012 uviedol, že vtedy mu obžalovaný dal
najavo, že ak mu nedá pokoj a bude pokračovať proti jeho osobe a násilným odobratím jeho spoločnosti,
predstavuje skupinu ľudí, ktorá sa postará o to, aby tu nebol, na stretnutí položil R. niekoľkokrát otázku,

na základe čoho má dedukciu, že mu chce zobrať firmu a potom dňa 12.12.2013 uviedol, že sa mu
na stretnutí 02.11.2012 vyhrážal neznámy muž, ktorý bol s obžalovaným, ktorý mu len hovoril, že ho
poškodený sleduje, že mu chce s L. zobrať firmu a ešte za ním vybehol von, že ešte neskončili.

Okrem toho v rozpore s výpoveďou obžalovaného a svedka C. a Z. uvádzal dňa 04.06.2015, že s A. C.

sa stretol len v lete 2013 v prítomnosti Z. a nepamätá si na iné stretnutie, no tiež v ten istý deň menil
výpoveď tak, že sa s C. stretol viackrát, kde ho C. E. Z. upozorňovali na to, že jemu a L. chce obžalovaný
ublížiť.

Rozpory vo svojich výpovediach pritom vysvetľoval vyhýbavo, keď uvádzal, že osobu L. spomenul vo

viacerých svojich výpovediach a keď tak neurobil na poslednom pojednávaní, tak tomu pravdepodobne
nepripisoval veľký význam alebo to len zabudol a že zo strany obžalovaného, Uličného a neznámej
osobyzBratislavy zaznelivyhrážkyvtomzmysle,žeakneprestane robiťto,čorobí,stanesaniečojemu
alebo jeho rodine a keď to neuviedol na hlavnom pojednávaní, tak to pravdepodobne uviesť zabudol,
pretože takých detailov bolo viac, každý z prítomných niečo tvrdil a dnes si spomenul, že obžalovaný R.

a mu vyhrážal, že ak neprestane niečo robiť, či sa chce dožiť Vianoc.

Oproti tomu bez pochybností o absencii vyhrážok zo strany obžalovaného na adresu poškodeného Š.
vypovedali svedkovia C. K. Z. a v jednej zo svojich výpovedí aj svedok L. Č..

Svedok L. Č. síce uvádzal pri svojej výpovedi dňa 11.12.2014 a na hlavnom pojednávaní, že R.
povedal Š., že či ho baví život, no zároveň dňa 28.05.2015 uviedol, že nepočul vyhrážky, len privítanie
obžalovaného s poškodeným Š., pričom pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach na hlavnom
pojednávaní uviedol, že vyhrážky vo vzťahu k poškodenému Š. on nepočul.

Podľa svedka Z. sa obžalovaný Š. nevyhrážal, aj keď na seba obidvaja zvyšovali hlas, obžalovaný viac,
pretože sa cítil byť ukrivdený, pri rozhovore sa trošku rozohnili, tak ich s C. upokojovali, na Š.Í. nevidel,
aby bol vystrašený a hneď na druhý deň sa stretli v hoteli Bardejov, kde sa už rozprávali bez emócii.
Podľa ďalšieho zúčastneného pri stretnutí, svedka A. C., v Bašta cafe nepočul zo strany obžalovaného
žiadne vyhrážky.

Poškodený Ľ. G. tvrdil, že pri stretnutí sa ho obžalovaný pýtal, prečo sleduje jeho a jeho rodinu s tým,
prečo sa vyváža na autách Š. a vyzval ho, aby sa so Š. prestal kamarátiť s tým, že ak sa s ním bude
kamarátiť aj naďalej, môže sa stať, že ak ráno nasadne do autá, môže vybuchnúť a z toho, čo mu
obžalovaný hovoril, mal strach. Dodal, že on osobne trestnú činnosť neoznamoval z dôvodu, že sa bál

a stále sa bojí o svoj život, a to aj napriek tomu, že zároveň potvrdil, že sa neudiali žiadne skutočnosti
tieto obavy odôvodňujúce.

Aj keď túto výpoveď svedok L. Č. potvrdzoval v časti svojich výpovedí, tento svedok zároveň uviedol, že
poškodený G. sa nezľakol a že sa normálne rozprávali, pričom tvrdil, že videl u mužov v bare Bašta Cafe

dve zbrane, no nevedel vysvetliť rozpor so svojou ďalšou výpoveďou, v ktorej poprel, že by si všimol,
aby mal niekto so sebou zbraň. Svedok M. pritom poprel, že by núkal tomuto svedkovi úplatok za zmenu
svedeckej výpovede a v konaní nebolo preukázané, že by skutočne došlo k ovplyvňovaniu svedka Č.
tak, ako tento vo vzťahu k svedkovi M. vypovedal. Oproti tomu stoja výpovede svedkov, ktorí sa stretnutiatiež zúčastnili a ktoré nepotvrdzujú pravdivosť výpovede poškodeného G. a pravdivosť usvedčujúcej
časti výpovede svedka Č..

Svedok Š. E., ktorý prevádzkoval hotel Bardejov, kde dňa 02.12.2012 boli hosťami obžalovaný, Z., M.
K. C. a bolo tam ešte aj ďalších asi 14 hostí uviedol, že keď si poškodený G. prisadol, obžalovaný sa ho
pýtal, prečo ho sleduje a prečo parkuje auto za jeho bytovkou, načo mu G. povedal, že on tam neparkuje.
Po tejto odpovedi mu obžalovaný ukázal v mobile fotografie bieleho auta značky Superb a košickými
EČ zaparkované za jeho bytovkou, načo G. povedal, že to nie je jeho auto. Uviedol, že si už presne

nepamätá, čo všetko sa tam povedalo, ale s určitosťou vie, že žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného
vo vzťahu k G. nezaregistroval, rozhovor sa viedol v pokojnom duchu a krátko na to G. odišiel, pričom
si nevšimol, aby ho pri odchode niekto z hostí zastavil alebo aby sa mu vyhrážal.

Svedok C. M. potvrdzoval, že obžalovaný sa pýtal G., že prečo parkuje biely Superb s košickými EČ
pred vchodom, kde on býva, načo G. spočiatku popieral a keď mu obžalovaný ukázal nafotené auto,

obžalovaný dal dole hlavu a nehovoril nič, pričom svedok počas svojej prítomnosti nepočul, aby sa
obžalovaný nejakým spôsobom vyhrážal G.. Podľa svedka Š. Z. obžalovaný dohováral G. ako otec
synovi, že prečo robí také veci, prečo ho sleduje a hoci G. po celý čas popieral, ale obžalovaný mu
predkladal argumenty. Svedok A. C. uviedol, že niekedy v roku 2012 alebo 2013 prišiel do Bardejova s
partiou svojich kamarátov za účelom zábavy. V hoteli Bardejov, v ktorom boli ubytovaní nepočul, aby sa

niekto vyhrážal G., ktorého pozná zo štúdia na vysokej škole. Svedok N. D. osobne nikdy nebol svedkom
nejakých sporov medzi obžalovaným a poškodenými. Uviedol, že niekedy v roku 2014 ho oslovil Č.,
ktorý sa ho pýtal, či si nechce zarobiť a povedal mu, že Š. hľadá svedkov, ktorí by mu potvrdili, že sa
mu obžalovaný vyhrážal, ale on mu nato povedal, že nemá záujem.

Ani svedkyňa N. F., pracujúca v kaviarni Bašta Cafe, kde pracovala od roku 2011 - 2017, aj keď na
predmetnom stretnutí situáciu vnímala tak, že v bare boli chlapi, boli oblečení v tmavom, všetko to boli
silní, vysokí chlapi, si nevšimla, aby niektorý z nich mal zbraň, všetko to bolo divné, mali strach, uviedla,
že ona nebola svedkom žiadneho rozhovoru a ani svedkom žiadneho fyzického ataku.

Svedkovia G. T., A. M., F. V. v podstate zhodne uviedli, že kritického dňa boli v Bardejove, kam prišli
v úmysle sa zabaviť. Popreli, že by obžalovaného alebo poškodených poznali. Všetci zhodne uviedli,
že sú držiteľmi zbrojného preukazu, zbraň so sebou nemali, maskáče nikto z nich oblečené nemal.
Svedok H. V. pripustil, že v roku 2012 mohol byť v Bardejove za účelom zábavy, aké zariadenia navštívil
si nepamätá, zbrojný preukaz nevlastní a ani nikdy nevlastnil. Podľa knihy ubytovaných hostí v hoteli

Bardejov ToG. V., H.A. V., A. C., G. T., A. M. boli 02.11.2012 ubytovaní v uvedenom hoteli s dátumom
odchodu 03.11.2012.

Podľa predložených fotografií osobného motorového vozidla Škoda Superb, L.-XXXIH a vyjadrenia
obžalovaného, toto vozidlo ho malo prenasledovať, po jeho príchode domov bolo zaparkované pri

zadných vchodových dverách bytovky, v ktorej on býval a zotrvalo tam až do rána a ako zistil
ďalej, vozidlo patrilo firme, ktorej konateľom bol poškodený Š.. Vyhrotené vzťahy obžalovaného a
poškodeného Š. potvrdzujú aj SMS zo dňa 18.11.2012 s textovými správami zaslanými z jeho telefónu
na telefón G. Š. a spätne z mobilného telefónu Š. na telefón obžalovaného zo dňa 19.11.2012. Z
oboznámeného podstatného obsahu spisov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku možno

poukázať na to, že malo dôjsť k zapáleniu motorových vozidiel, a to aj obžalovaného, pričom jedným
z obvinených z obdobného skutku bol aj poškodený G. Š., no došlo k zastaveniu trestného stíhania,
lebo bolo nepochybné, že skutok nespáchal tento obvinený. Podľa spisu Národnej kriminálnej agentúry
Košice sp. zn. PPZ960/NKA-PZ-VY-2013, mala byť osoba menom O. R. podozrivou v rámci trestného
stíhania pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v

štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zákona a poškodenými mali byť D.. G. L. (spoločnosť Y.) a G. Š.,
spolupracujúci s L. a skutok mal vrcholiť v mesiaci február 2013 v podobe oslovenia inej osoby za účelom
fyzickej likvidácie menovaných, ktorá to však odmietla. Uznesením zo dňa 06.05.2014 bolo trestné
stíhanie pre vyššie uvedený skutok zastavené, pretože bolo nepochybné, že skutok sa nestal. Ďalšie
spisy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov nasvedčujú tomu, že obžalovaný oznamoval

podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Tr. zákona a prečinu ohovárania podľa
§ 373 ods. 1 Tr. zákona, no nedošlo k takému vývoju trestného stíhania, že by bola vo veci obvinená
konkrétna osoba.Neboli zistené priame dôkazy, ktorý by už samé o sebe poskytli jednoznačný a hodnoverný
obraz odôvodňujúci podstatu skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Nepriame dôkazy obžalovaného

zo spáchania predmetného skutku spoľahlivo a bez akejkoľvek pochybnosti neusvedčujú, pretože
nevylučujú aj inú možnosť, a to, že nedošlo z jeho strany k verbálnemu prednesu vyhrážok, ktoré by
spájal s požiadavkou adresovanou niektorému z poškodených, aby nejako konali, či sa zdržali nejakého
konania. Netvoria ucelenú a na seba nadväzujúcu reťaz nepriamych dôkazov spoľahlivo svedčiacich pre
záver, že obžalovaný spáchal niektorý z dielčích skutkov v rámci skutku uvedeného v podanej obžalobe.

Vo výpovediach poškodených Š. K. G. a svedka Č., v ktorých výpovediach sú zásadné rozpory vedúce
k ich nedostatočnosti ako dôkazov o vine obžalovaného, pričom nevinu obžalovaného potvrdzujú alebo
podporujú vyššie uvedené výpovede viacerých svedkov. Nepriame dôkazy o vyhrotených vzťahoch
obžalovaného s poškodenými zahŕňajúce aj výpoveď svedkyne F. o dusnej atmosfére v mieste stretnutia
obžalovaného nevedú k jednoznačnému a výlučnému záveru, že by sa pri predmetných stretnutiach
obžalovaný dopustil niektorého zo žalovaných skutkov.

Prvostupňový súd dospel teda k správnemu záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo spoľahlivo
preukázané, že sa skutok stal, pretože to žiaden hodnoverný priamy dôkaz bez pochybností nepotvrdil
a ani zistené nepriame dôkazy v posudzovanom prípade netvoria takú uzavretú sústavu, ktorá by vo
svojom súhrne viedla len k jedinému záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, že ak aj po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov a po
ich vyhodnotení postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku bude prichádzať do úvahy viac skutkových
verzií,jesúdpovinnývziaťdoúvahytú,ktorá jepreobžalovanéhonajpriaznivejšia.Možnopretovysloviť,
že len dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin či spôsob jeho obhajoby,

nemôže vytvárať podklad pre spoľahlivý záver, že obžalovaný spáchal trestný čin, pre ktorý bola na
neho podaná obžaloba.

Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním napriek
rôznym indíciám vina obžalovaného spoľahlivo, teda bez akýchkoľvek pochybností, preukázaná nebola.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.