Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/297/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313203779
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6313203779.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, s
miestompodnikaniaX.XX,XXXXXP.P.,C.:XXXXXXXX,ovymoženiepohľadávkyvovýške414,64Eur
s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskychhrdinov2946/6,90101Malacky,oodvolaníoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúdu

Brezno č. k. 3Er/1250/2013-25 zo dňa 20. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1250/2013-25 zo dňa 20. júna 2019 vo výroku o
zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 3Er/1250/2013-25 zo dňa 20. júna 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že

oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,22 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že poverením exekučného súdu č. 5603 039014 * zo dňa 18. apríla 2013 bol súdny exekútor poverený
vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 414,64 Eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného. Exekučný súd uviedol, že z obsahu podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie

a predloženého exekútorského spisu mal exekučný súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal
lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Lustráciou bolo
zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného či hnuteľného majetku, ktorý by postačoval na
uspokojenie pohľadávky a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Nemá vedený účet v banke. Aktuálne
vykonáva živnostenské oprávnenie, avšak bez zisteného príjmu z tejto činnosti, ktorý by mohol byť

exekučne postihnuteľný. Voči povinnému je vedených viacero exekúcií, čo znižuje reálnu vymožiteľnosť
pohľadávky oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo
spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a ďalšie
pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania.
Exekučný súd na základe uvedených skutočností exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 zastavil, keďže povinný nedisponuje žiadnym majetkom

ani príjmami, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď

v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.
Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielenpreukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a
nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická
osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že

povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,
ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola

predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje
len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil

svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa
v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný
súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený
navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná

(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov,
v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti,

ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca
vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30
mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora
pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie)

je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že, hoci Exekučný poriadok výslovne neupravuje
situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok

mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné
nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý
stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická
osoba v produktívnom veku (37 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že
povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej

činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený tiež v tejto súvislosti poukázal na znenie
Uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn.: 2CoE/218/2016. V súvislosti s vykonanou lustráciou v
registri CRE oprávnený uviedol, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu
vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je
alebo nie je nemajetný. Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových

pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou
na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný
nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva
oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v
zmysle platných právnych predpisov. Na základe uvedeného oprávnený trvá na svojom odvolaní.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP beznariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 09. apríla 2013 bola exekučnému súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol
právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. septembra 2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. novembra 2012, a ktorým bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému sumu 414,64 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 18. apríla 2013 udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 039014 *. Exekučnému súdu bol

následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 12. júna 2017 na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol
zistený žiadny majetok“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu aj
exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 06. júna 2019 vyzval na jeho predloženie. Súdny
exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 12. júna 2019, ktorý obsahoval vykonané úkony v

danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 20. júna 2019 prvou
výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou
vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí

exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,

III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného
súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom

rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc

rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

13. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci

skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú

splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

15. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

16. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).