Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520201927
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7520201927.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v právnej veci navrhovateľky H. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXX, zast. Alena Zadáková a spol., advokátska kancelária, so sídlom Košice, Kováčska
32, proti odporkyni Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340
890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu 10Csp/130/2020 z
31.3.2020 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Odporkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošice-okolie(ďalejtiežlen„súdprvejinštancie“alebo„prvoinštančnýsúd“)napadnutým
uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky, ktorým žiadala, aby
odporkyni bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy z 5.2.2018 do
právoplatného skočenia veci samej o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a oznámiť platiteľovi mzdy
Slovenskej pošte a.s. rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol takto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý skutkovo navrhovateľka
odôvodnila tým, že ako dlžníčka dňa 5.2.2018 uzavrela s odporkyňou ako veriteľom Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej tiež len „úverová zmluva“), záväzky z ktorej
boli zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa. Túto považovala navrhovateľka za
absolútne neplatný právny úkon, nakoľko s ňou ako spotrebiteľkou nebola osobitne vyjednaná, išlo o
formulárovú zmluvu, ktorú ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľka ďalej dôvodila, že je osobou neznalou zákona a odporkyňa
zanedbala svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, keď ju neoboznámila o forme tohto
zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Preto pri tomto úkone došlo k nedostatku jej vôle ako
spotrebiteľky vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy, dohoda jej bola vnútená, pretože bez nej by jej
úver nebol poskytnutý. Vyjadrila názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa podmienky uvedené v
§ 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď v nej nie je špecifikované označenie pohľadávky,

uspokojenie ktorej sa má dohodou vykonať a nie je v nej konkretizovaná výška dohodnutých zrážok zo
mzdy. Navrhovateľka argumentovala aj tým, že daná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková,
pretože odporkyňa dostatočne nepreverovala bonitu navrhovateľky a RPMN v zmluve je nesprávne
určená v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľky.

3. Súd vec právne posudzoval podľa § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. b/, § 328 ods. 1, 2 veta

prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, § 551 OZ a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. K tvrdenému rozporu s ust. § 551 OZ súd poukázal na bod 2.1zmluvy, v ktorom je uvedené, že dohodou sa zabezpečuje pohľadávka banky voči dlžníkovi vzniknutá zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 30.000
€, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením

týchto nárokov. Podľa názoru súdu je logické, ak si veriteľ zabezpečil celú výšku pohľadávku, pretože
pri podpise zmluvy nemohol predpokladať budúce správanie sa dlžníka, t.j. či dôjde k úhrade aj prvej
splátky úveru. Pokiaľ ide o výšku zrážanej sumy, v bode 2.3. je uvedené, že banka má právo na výplatu
zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite, vo výške mesačnej splátky v sume 393,71 € s tým, že
pokiaľ pôjde o vyššiu zrážku, než ktorá zrážka sa môže zraziť pri výkone rozhodnutia, banka má právo

na výplatu zrážok zo mzdy, ako by bola pri výkone rozhodnutia. Odporkyňa takto postupovala žiadosťou
o realizáciu dohody o zrážky zo mzdy zo dňa 10.5.2019, ktorá bola zamestnávateľovi navrhovateľky
doručená dňa 20.5.2019. Súd uviedol, že výška zrazenej sumy je jednak naviazaná na výšku dlhu,
ktorá sa zväčša odráža v tom, že veriteľ sa snaží zrážať aspoň výšku pravidelnej splátky, a pokiaľ toto
nie je možné pre zákonnú prekážku, tak sa postupuje podľa kritérií ustanovených v zákone č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom minimálna suma, ktorá sa nesmie zraziť sa

vypočítava podľa výšky životného minima za daný kalendárny rok a to jednak na osobu, ktorej sa zráža
(vo výške 100 %) plus na osoby žijúce v spoločnej domácnosti ako manžel, deti a ďalšie vyživované
osoby (za každého 50 %). Navrhovateľka v návrhu nešpecifikovala aká suma jej bola zrážkami zrazená,
lebo predložila len poslednú výplatnú pásku za obdobie 02/20. Súd ďalej zistil, že v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX je na konci čl. 2 uvedené, že zvýhodnená úroková sadzba je poskytovaná klientovi/

dlžníčke ako zamestnanecký benefit poskytovaný bankou výlučne po dohode s jeho zamestnávateľom
Slovenskou poštou. Vychádzajúc z tejto skutočnosti je sporné, či na danú vec je možné aplikovať zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v plnom znení, alebo len v rozsahu ustanovenom podľa
§ 1 ods. 3 písm. j/ spolu s § 24 citovaného zákona. Uvedená úroková sadzba 5,90 % ročne z úveru
bola o niečo nižšia, než priemerné úrokové sadzby poskytované bankami v danom období (12/17) cca

8,25 % a za obdobie 1/18 cca 7,90 % a RPMN bola takisto približne rovnaká ako priemerné RPMN za
úvery poskytované bankami v danom období tak, že priemerná RPMN za obdobie 4 kvartálu roku 2017
činila 8,75 % a za 1. kvartál roku 2018 hodnotu 9,05 %. Vychádzajúc z týchto skutočností súd ustálil,
že vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o zamestnanecký benefit, bonita spotrebiteľa bola vopred
známa, a preto nebolo potrebné dodatočné zisťovanie bonity klienta. To však nevylučuje aby si veriteľ

poistil splácanie úveru zrážkami zo mzdy, nakoľko výška poskytnutého úveru 30.000 € je značne vysoká
a celá poskytnutá úverová suma sa použila na splatenie už existujúcich úverov (špecifikovaných v
bode 2.3 zmluvy). Podľa právneho názoru súdu podstatné z hľadiska posúdenia individuálnosti uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy je skutočnosť, že táto bola uzavretá osobitne vo vzťahu k spotrebiteľovi, je
individualizovaná pokiaľ ide o spotrebiteľa ako aj z hľadiska zabezpečovaného záväzku, ku konkrétnemu

číslu zmluvy o úvere, je osobitne datovaná aj osobitne podpísaná spotrebiteľom a zo zmluvy o úvere
nevyplýva skutočnosť, že podmienkou jej uzavretia je uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V
samotnej zmluve o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy bola navrhovateľka ako spotrebiteľka
zreteľne a jasne poučená o tom, že ide o zabezpečenie záväzku veriteľa v tom zmysle, že keď si
ako dlžníčka nebude svoje povinnosti plniť riadne a včas, tak veriteľ môže pristúpiť k zrážkam z jej

mzdy. Navrhovateľka mala možnosť odmietnuť podpísať danú dohodu o zrážkach zo mzdy a nemožno
opomenúť určitú mieru obozretnosti spotrebiteľa, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a
následne sa slobodne rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Vyhodnotiac zistený skutkový stav súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

4.Uznesenienapadlavčaspodanýmodvolanímnavrhovateľkanamietajúc,žesúdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie a vyhovel navrhovanému neodkladnému opatreniu. Uplatnila si náhradu
trov konania. Za nesprávne považovala závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k jej tvrdeniam, že úver

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 5.2.2018 je bezúročný a bezpoplatkový. Poukázala na to, že
odporkyňa nie je jej zamestnávateľkou. Tou je Slovenská pošta. Ide teda o dve rozdielne právnické
osoby. Namietala záver súdu, že zamestnávateľ pozná vopred bonitu spotrebiteľa, a teda nie je nutné
ju preverovať a v tejto súvislosti poukazovala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
- 449/13 CA Consumer Finance SA/ Ingrid Bakkaus, z ktorého citovala ako aj na rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 26.1.2017 sp.zn. 7Co/126/2016, z ktorého tiež citovala. Nepovažovala za náležité
skúmanie svojej bonity, že odporkyni na jej posúdenie postačoval jej občiansky preukaz a 3 výplatné
pásky. Za nesprávne považovala tiež závery súdu vo vzťahu k RPMN. Nesprávnym vyhodnotením
povinnosti skúmať bonitu a absenciou podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdlogicky zle vyhodnotil aj naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výkon zrážok zo mzdy je
súkromným procesom, nepodliehajúcim nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže
byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa, čo je vo veci zrejmé najmä zo skutočnosti,

že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere má veriteľ nárok len na zaplatenie istiny. Vyjadrila
názor, že takýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, a je preto neplatný podľa § 39 OZ, nakoľko
sa ním odporkyňa snaží zabezpečiť vyplatenie pohľadávky, na ktorú nemá zákonný nárok z dôvodu,
že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková. Mala za to, že konanie odporkyne- výkon
zrážok zo mzdy je v rozpore s dobrými mravmi. To, že jej bola vnútená dohoda o zrážkach zo mzdy (bez

nej by jej nebol poskytnutý úver) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, ktorá je v zmysle § 53 ods. 1 OZ považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup
odporkyne vyhodnotila ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 ako
aj ust. § 52 a nasl. OZ nepožíva právnu ochranu. Argumentovala, že dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú
bola nútená prijať, je nútená kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na
úhradu pohľadávky veriteľa, vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, bez možnosti zamedziť

ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie potvrdiť ako vecne správne po právnej aj
skutkovej stránke a uplatnila si náhradu trov konania. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie,
ktoré mala za podložené dostatočným zdôvodnením. Poukázala na to, že strany uzavreli samostatnú,

od zmluvy o úvere oddelenú Dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej navrhovateľka vlastnoručne potvrdila,
že bola oboznámená o následkoch Dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumela. Odporkyňa tak
splnila všetky zákonné predpoklady pre platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a táto spĺňala zákonné
predpoklady platnosti v zmysle ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, čo vyplýva napr. z Formulára pre štandardné informácie o

spotrebiteľských úveroch, ktorý vlastnoručne podpísala. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj
v spotrebiteľských vzťahoch (§5a z.č. 250/2007 Z.z. - ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
na samostatnej listine a dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia), ide o štandardný spôsob
zabezpečenia záväzku, je to aprobovaný právny inštitút, a preto nie je možné bez ďalšieho a priori
tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca o neprijateľné dojednanie. Navrhovateľka podľa zmluvy

o úvere mala splácať úver formou pravidelných 96- tich mesačných splátok po 392,73 € vždy ku 20.
dňu v mesiaci. Pokiaľ namieta, že v zmluve nebola správne uvedená RPMN vo výške 6,10 %, lebo ona
vypočítala RPMN vo výške 6,13 % podľa internetovej kalkulačky, odporkyňa dôvodila, že tieto kalkulačky
sú len informatívne, nezáväzné, ich závery nie je možné považovať za hodnoverné, pretože neposkytujú
úplné a presné výpočty a sú len orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no nemožno

nanehľadieťakonazáväznýdôkaz.Odporkyňatrvalanatom,ževzmluveuviedlasprávnyúdajoRPMN
a v žiadnom prípade nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa. Nemožno preto zmluvu sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané

včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože

napadnuté uznesenie je vecne správne.

7. Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h/ CSP, nastolila predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť spôsobu právneho
posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú

úpravu pomerov strán zamedzením uspokojenia úverovej pohľadávky odporkyne voči navrhovateľke
výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust.

§ 324 ods. 1 a ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9.Zcitovanýchustanovenízákonavyplýva,ženeodkladnýmopatrením,bezohľadunato,čijenariadené

pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že
zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom

neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia
ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci
samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok

je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s
1540, str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery

strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.

10. Na základe všetkých doterajších tvrdení strán a listinných dôkazov nimi predložených možno pre
zjednodušenie zhrnúť niekoľko kľúčových momentov: 1/ medzi stranami je právny vzťah z úverovej

zmluvy, záväzky z ktorého sú zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, 2/ navrhovateľka netvrdí,
aby pri realizácii hlavného alebo zabezpečovacieho právneho vzťahu s odporkyňou vznikli konkrétne
nezrovnalosti, vyžadujúce okamžitú úpravu; osobitne neprezentuje ani, aby odporkyňa pristúpila k
uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy neoprávnene. Potrebnosť
neodkladnej úpravy pomerov teda navrhovateľka odvodzuje len zo svojho subjektívneho presvedčenia

o tom, že z dôvodu formálneho nedostatku - údajného neskúmania jej bonity právnym predchodcom
odporkyne (nie je zrejmé, akého právneho predchodcu má na mysli) a nesprávneho údaja o RPMN v
zmluve(neuviedlavčomvidínesprávnosť),jeúverbezúročnýabezpoplatkový,3/navrhovateľkanetvrdí,
aby úhrn ňou doposiaľ zaplatených splátok úveru zodpovedal aspoň výške poskytnutých peňazí, pričom
zúverovejzmluvyvtejtosúvislostimožnovyvodiť,žeaktuálnesaúvernachádzavstaveuplynutiaaninie

tretiny dohodnutého času jeho splácania (prvá splátka bola splatná 20.3.2018 a posledná 96 - ta splátka
je zročná 20.2.2026), pričom pri predpoklade doterajšieho riadneho splácania úveru navrhovateľka
zatiaľ odporkyni zďaleka nezaplatila ani sumu zodpovedajúcu poskytnutým peniazom, 4/ navrhovateľka
nepopiera, že výška vykonávanej zrážky z jej mzdy zodpovedá podľa dojednania v dohode o zrážkach
zo mzdy výške úverovej splátky.

11. Je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporkyňa uspokojuje
svoju pohľadávku voči navrhovateľke v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým úverovým splátkam.
Z tohto dôvodu výkon práva z dohody o zrážkach zo mzdy sám o sebe nie je spôsobilý materiálne
zaťažiť navrhovateľku o nič viac, než jej povinnosť platiť dohodnuté úverové splátky, ktorú prevzala v

úverovej zmluve. Je teda evidentné, že pohnútkou pre úpravu pomerov u navrhovateľky nie je ani tak
fakt, že sú jej vykonávané zo mzdy zrážky, keďže i tak by tú istú časť svojej mzdy musela mesačne
zaplatiť na úverové splátky, ale predpoklad, že zrážkami zo mzdy bude uspokojovaná aj tá časť jej
úverového záväzku, ktorá zodpovedá úrokom a poplatkom, a to i napriek jej predstave o bezúročnostia bezpoplatkovosti úveru. Z toho potom vyplýva, že potrebnosť okamžitej úpravy pomerov musí v
myšlienkovej konštrukcii navrhovateľky priamo nadväzovať na skutočnosť splatenia úveru v rozsahu
poskytnutého úveru. Až následne totiž, za predpokladu, ak sa ukáže byť správny jej názor o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru, môže sa odporkyňa ďalším výkonom práva z dohody o zrážkach zo mzdy
bezdôvodne obohacovať. Dovtedy navrhovateľka, hoc inou formou - cestou zrážok zo mzdy, platí
nateraz dlh v rozsahu, ktorý sama nemôže rozporovať. Preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že nateraz nie je opodstatnené neodkladne upraviť pomery. Navrhovateľka
netvrdí, aby zrážkami zo mzdy už bola uspokojovaná úverová pohľadávka nad rozsah poskytnutých

peňazí, alebo aby k tomu malo dôjsť v časovom horizonte odôvodňujúcom vôbec len uvažovať o
naliehavostipožadovanejochrany.Potrebnosťúpravypomerovsialenemožnozamieňaťspotrebnosťou
neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán
musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že
neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o
naliehavosti okamžitej úpravy preto musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný

vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou
úpravou.Akistetotižnaliehavosťriešeniabezďalšiehonevyplývalenzpredpokladu,ževistommomente
trvania úverového vzťahu strán už zaplatené splátky úveru prevýšia poskytnutú sumu úveru a rovnako
ani z aktuálneho spôsobu uspokojovania úverovej pohľadávky, pokiaľ navrhovateľka výšku zrážok v
rozsahu dohodnutých úverových splátok nijak nerozporuje. Odvolací súd súhlasí s tým, že skutočne

možno za potenciálnu ujmu považovať prípadné uspokojovanie úrokov a poplatkov z úveru, ktorého
úročenie a uplatňovanie s ním súvisiacich poplatkov je medzi stranami sporné. Aj v spotrebiteľských
vzťahoch však platí základná zásada záväzkového práva, v zmysle ktorej sa majú dohody plniť. Pokiaľ
preto navrhovateľka spochybňuje rozsah prevzatých zmluvných povinností, odvolací súd považuje
za rozumné a spravodlivé, aby autoritatívne usporiadanie sporného právneho vzťahu s odporkyňou

iniciovala práve ona. Ostáva len dodať, že navrhovateľke ako spotrebiteľovi platná právna úprava
poskytuje celý rad právnych inštrumentov, ktorými je možné takéto usporiadanie dosiahnuť. Odvolací
súd na záver zdôrazňuje, že požiadavku preferencie výkladu vedúceho k platnosti zmluvy pred výkladom
zakladajúcim jej neplatnosť nemožno podľa jeho názoru prehliadať ani pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení a ani len preto, že jeho navrhovateľom je spotrebiteľ. Ani v konaní o nariadení neodkladného

opatrenia totiž nemožno poskytnúť ochranu pochybnému právu a ani v prípade spotrebiteľa nemožno
bez ďalšieho neodkladne upraviť pomery subjektov právneho vzťahu len na podklade paušálnej a
formalistickej argumentácie celkom zrejme sledujúcej len zámer vyhnúť sa plneniu inak z hľadiska práva
a dobrých mravov dostatočne pravdepodobných záväzkov. Z týchto dôvodov, odvolací súd potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie.

12. Nakoľko potvrdzujúce uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1
CSP odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

14. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).