Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117202050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117202050.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom

H. , školská XXX/X, štátneho občana SR, právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom
Nám. Sv. Anny 15/25, Trenčín, proti žalovanému N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. M., N. E., H. XXX,
štátnemu občanovi SR, právne zastúpenému JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, Námestie Andreja
Hlinku 29/34, Považská Bystrica, o náhradu škody a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.018,90 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 3.2.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví v sume 4.092,63 Eur, a náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 5.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že
žalobca svoje nároky odvodzuje od zavineného protiprávneho konania, ktorého sa voči nemu dopustil
žalovaný tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod. v meste H. na ulici Z. námestie č. XX

v Z. športovej hale počas futbalového zápasu zimnej halovej mini ligy fyzicky napadol žalobcu takým
spôsobom, že po tom, ako do neho žalobca po odpískanom faule strčil rukami, ho následne udrel rukou
zovretou v päsť do oblasti tváre, v dôsledku čoho žalobca utrpel zlomeninu spodiny očnice vpravo
charakteru blow out, zlomeninu nosovo čeľustného komplexu vpravo a tržnú ranku pod pravou očnicou,
ktoré zranenia si vyžiadali nutnosť hospitalizácie žalobcu na Oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej
nemocnie Trenčín od 22.11.2014 do 26.11.2014 a na Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie vo
Fakultnej nemocnici a Univerzitnej nemocnici Bratislava od 26.11.2014 do 2.12.2014, teda celkom 11

dní, počas ktorých bol žalobca obmedzený prakticky vo všetkých bežných životných činnostiach a po
prepustení do ambulantnej starostlivosti bol čiastočne obmedzený v bežných životných činnostiach, a
to v oblasti príjmu stravy a v oblasti ústnej hygieny, nakoľko mohol prijímať len kašovitú stravu a mal
ponechané stehy v oblasti horného zuboradia, pričom tieto obmedzenia trvali do 11.12.2014 a teda
celkovo bol obvyklý spôsob života žalobcu sťažený v trvaní 20 dní. Za toto konanie bol žalovaný v
trestnom konaní, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 4T 110/2016 zo dňa 8.12.2016,
ktorým súd potvrdil schválenie dohody o vine a treste, uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a ) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a za to odsúdený na úhrnný peňažný trest vo výmere 500,-
Eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody na 3 mesiace pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu uloženého peňažného trestu. Žalobca vystupujúci v tomto trestnom konaní ako poškodený bolcitovaným rozsudkom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu
škodu na civilný proces. Podľa § 193 veta tretia CSP je súd v civilnom sporovom konaní viazaný
týmto právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Žalovaný bol právoplatne uznaný vinným za zavinené

úmyselné protiprávne konanie, pri ktorom bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví, zodpovedá podľa
ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Je daná aj
zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, a to práva na život a
zdravie (telesnú integritu). Náhrada škody na zdraví v sume 4.092,63 Eur sa skladá z nároku na bolestné
vsume3.214Eur,nárokunanáhraduzastratunazárobkupočaspracovnejneschopnostivsume210,26

Eur,nárokunanáhradunákladovspojenýchsliečenímanákladovnavyhotovenieznaleckéhoposudkuv
sume 668,37 Eur. Bolestné vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2015 zo dňa 23.3.2015 znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie stomatológia Z.. A. K. , ktorým obodoval bolesť žalobcu podľa § 3
ods. 2 zákona č. 437/2001 Z.z., a nevykonal bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
keďže od doby úrazu do vypracovania posudku neuplynul rok. Nárok na náhradu za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti od 22.11.2014 do 23.1.2015 v sume 210,26 Eur preukazuje žalobca

potvrdením jeho zamestnávateľa U. o predpokladanom príjme žalobcu a vyplatenej náhrade príjmu,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 13.1.2015 o priznaní nároku na nemocenské
a vyčíslením ušlej mzdy. Náklady spojené s liečením sa skladajú z cestovných náhrad v celkovej výške
309,81 Eur, ktoré preukazuje žalobca potvrdeniami o platbách parkovného, technickým preukazom
motorového vozidla, priemernými cenami PHM podľa Štatistického úradu SR pre roky 2014, 2015 a

lekárskymi správami o jednotlivých ošetreniach žalobcu, ktoré korešpondujú s vykonaným cestami a
tieto náklady predstavujú aj náklady na vyhotovenie znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie stomatológia v sume 358,56 Eur , ktorých vznik vyplýva z vyúčtovania znalečného a
bankového dokladu o ich úhrade. Následne žalobca v žalobe odcitoval ustanovenia § 442, § 444, § 446,
§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 437/2004

Z.z., § 85, § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 462/2003. Je nepochybné, že
konaním žalovaného, pre ktoré bol tento odsúdený právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní,
došlo nielen ku spôsobeniu škody na zdraví žalobcu ale aj k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv žalobcu, a to práva na život a zdravie (telesnú integritu). Žalovaný absolútne neadekvátnym a
neprimeraným spôsobom reagoval na bežnú situáciu, ktorá sa vyskytla počas futbalového zápasu a

teda pri športovom podujatí a celkom bezdôvodne a pritom veľmi surovým spôsobom napadol žalobcu,
pričom mu spôsobil z hľadiska útrap, ktoré žalobca prežíval počas doby liečenia a z hľadiska trvalých
a neodstrániteľných následkov, ktoré bude žalobca pociťovať už po celý zvyšok svojho života, veľmi
vážne poranenia. Žalovaný pritom takýmto surovým a veľmi agresívnym spôsobom zaútočil na životne
najdôležitejšiu časť tela žalobcu, a to na hlavu žalobcu, v ktorej sú umiestnené viaceré dôležité a zároveň

veľmi citlivé ľudské orgány ako zrak a sluch a tiež dôležité cievy zásobujúce nielen tvár ale aj mozog,
pričom tvárová časť lebky s mozgovou časťou lebky je úzko previazaná a vystupuje tam množstvo
dôležitýchnervov.Otom,oakýsurovýútokzostranyžalovanéhovočižalobcoviišlo,svedčiaajfotografie
tvárovej časti hlavy žalobcu vyhotovené v dobe krátkej po útoku, ktoré sú prílohou predloženého
znaleckého posudku, kde však ide len o viditeľné vonkajšie stopy po útoku. Z tohto znaleckého posudku

je zároveň zrejmý celkový rozsah a závažnosť zranení, ktoré žalovaný úmyselným útokom na hlavu
žalobcu tomuto spôsobil a zároveň z tohto znaleckého posudku vyplýva, že akýkoľvek úraz tvárových
kostí môže spôsobiť aj úraz mozgovej časti lebky a preto úrazy hlavy, pri ktorých sa lámu kosti tvárovej
časti lebky sú vždy nebezpečné a môžu spôsobiť ťažké poškodenia často aj s trvalými následkami až
smrťou a že aj v tomto prípade mohlo dôjsť aj k poškodeniu oka aj k zlomeniu bázy lebky a poškodeniu

mozgu, pričom záležalo len od smeru a intenzity úderu a polohy hlavy. Z toho je zrejmé, že bolo len vecou
náhody, že útokom žalovaného nedošlo k ešte závažnejším a dokonca až celkom fatálnym následkom u
žalobcu. Žalobca aj po vykonanej liečbe spojenej s nepríjemnými zákrokmi a ošetreniami sprevádzanými
silnými bolesťami počas ich realizácie ako aj po ich realizácii má v dôsledku zranení, ktoré mu žalovaný
spôsobil doposiaľ viaceré zdravotné ťažkosti a hlavne zníženú kvalitu svojho života, ktorá je trvalého

charakteru, pričom ku jej zníženiu došlo v celkom mladom veku žalobcu, ktorý mal v čase vzniku týchto
zranení len 24 rokov. Žalobca má na ľavej strane tváre v oblasti nosa tri platinové platničky, ktorých
implantácia bola potrebná za účelom vytvarovania tvárovej časti hlavy žalobcu a tieto zostanú v hlave
žalobcu počas celej doby jeho života. Tieto implantáty pritom spôsobujú žalobcovi necitlivosť časti zubov
nahornejčeľustiavprípadepobytužalobcuvonkuvchladnompočasímuspôsobujúnepríjemnémrazivé

pocity v tvári a tŕpnutie kože na tvári v oblasti, kde sú tieto implantáty umiestnené. V súvislosti s týmto
poúrazovým ošetrením sa žalobca bude musieť pravidelne zúčastňovať kontrol a nemožno vylúčiť do
budúcnosti ani nutnosť prípadnej korekcie či výmeny platinových platničiek a s tým súvisiacich ďalších
chirurgických zásahov do tvárovej časti hlavy žalobcu. Tak isto nemožno vylúčiť, že u žalobcu budedochádzať k dráždeniu trojklaného nervu, s ktorým sú spojené vždy neznesiteľné bolesti a rovnako
nemožno vylúčiť u žalobcu ani poruchy zraku súvisiace s uvedeným poranením a spôsobom jeho
ošetrenia. Ku zníženiu kvality života žalobcu okrem uvedeného došlo aj tým, že žalobca už nemôže

aktívne vykonávať viaceré športové činnosti, ktoré predtým s obľubou vykonával, a to najmä kontaktné
športy, medzi ktoré patrí aj futbal, ktorý predtým žalobca pravidelne hrával v rámci svojich záľub vrátane
účasti v mestskej lige v mini futbale. Zo súhrnu týchto skutočností je podľa žalobcu nepochybné, že
odškodnenie v rámci uplatneného nároku na náhradu škody nie je pre žalobcu postačujúce a že žalobca
má nárok aj na odškodnenie z titulu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv v podobe

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže vzhľadom na charakter neoprávneného zásahu a jeho
následky by iná forma odškodnenia nebola zjavne účelná a postačujúca. Žalobca hmotnoprávne svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy oprel o ustanovenia § 11, § 13 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcej časti tejto žaloby je nepochybné,
že úmyselným protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v nedôvodnom a veľmi surovom útoku
na žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu na život a zdravie (telesnú

integritu) a že rozsah tohto zásahu v podobe ujmy na zdrví žalobcu je značný a nenapraviteľný. Žalobca
má preto aj nárok na primerané zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
(materiálna satisfakcia). Pokiaľ ide o výšku tejto náhrady žalobca s prihliadnutím na kritéria jej určenia
v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, najmä vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je
zvýšená jej neodstrániteľným charakterom a vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,

kedy žalovaný len v dôsledku svojej nezvládnutej výbušnosti a agresivity pri športovom podujatí, ktoré by
sa malo niesť v duchu solidarity a priateľstva zúčastnených osôb, surovým spôsobom napadol žalobcu,
akoajsohľadomnadoterajšíodmietavýpostojžalovanéhokposkytnutiuakejkoľveksatisfakciezatakýto
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch sumu 5.000 Eur. Zároveň žalobca zdôrazňuje, že primeranosť takto požadovanej náhrady

nemajetkovej ujmy okrem už uvedených kritérií na strane žalobcu je potrebné podľa ustálenej súdnej
praxe posudzovať aj z hľadiska toho, že pri ochrane osobnosti nejde len o satisfakciu a zadosťučinenie
pre poškodenú osobu ale že takéto plnenie ma zároveň aj funkciu preventívno - sankčnú vo vzťahu
k osobe zodpovednej za neoprávnený zásah do osobnostných práv. V danej veci z odsudzujúceho
rozsudku, ktorým bol žalovaný v trestnom konaní odsúdený za spáchanie dvoch úmyselných trestných

činov v jednočinným súbehu s uvedenými následkami na zdraví žalobcu je zrejmé, že sankcia za takéto
protiprávne konanie žalovaného v podobe peňažného trestu vo výmere 500 Eur pri zákonnom rozpätí
tohto trestu v zmysle § 56 ods. 1 Trestného zákona od 160,- Eur do 331.930,- Eur, sa s ohľadom na
všetky okolnosti prípadu a následky javí všeobecne ako veľmi mierna a nízka. Preto aj z pohľadu tejto
skutočnosti poukazujúcej len na celkom mierne potrestanie žalovaného v trestnom konaní, ale aj z

pohľadu majetkových pomerov a príjmových schopností žalovaného, je žalobcom požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch čo do výšky primeraná a opodstatnená a zároveň spôsobilá splniť nielen
satisfakčný účel vo vzťahu k žalobcovi ale aj preventívno-sankčný účel vo vzťahu k žalovanému. Keďže
žalovaný vedel o uplatnenom nároku na náhradu škody na zdraví zo strany žalobcu ako poškodeného
v trestnom konaní a napriek tomu doposiaľ neprejavil ochotu akúkoľvek škodu žalobcovi nahradiť, je

zrejmé, že mimosúdne urovnanie nárokov žalobcu uplatňovaných touto žalobou so žalovaným možné
nie je a preto je žalobca nútený uplatňovať tieto nároky súdnou cestou.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 16.5.2017. V ňom žalovaný potvrdil, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/110/2016 bola súdom schválená dohoda o

vine a treste uzavretá medzi žalovaným v postavení obvineného a prokurátorkou Okresnej prokuratúry
Trenčín, v zmysle ktorej žalovaný, na tom skutkovom základe ako je uvedené v uzavretej dohode, priznal
vinu zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom
súbehusprečinomublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákona,začomuboluloženýúhrnný
peňažný trest vo výške 500 Eur. Táto okolnosť však nezakladá zodpovednostné nároky žalovaného v

rozsahu a výške ako uplatňuje žalobca podanou žalobou. Žalovaný už v trestnom konaní popieral, že
jeho konaním mali byť žalobcovi spôsobené poškodenia zdravia, na základe ktorých sa mal poškodený
liečiť20dní.Bolonadrámectrestnéhokonaniariešiťotázkuzodpovednostizaspôsobenúujmunazdraví
v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 441 Občianskeho zákonníka a teda
riešiťotázkuspoluviny.Konaniežalovanéhoažalobcuvzápaseminiligyniejemožnévytrhnúťzkontextu

celého deja tak, ako to urobil žalobca. Predovšetkým, obaja, žalobca aj žalovaný, boli reprezentantmi
futbalových mužstiev mini ligového turnaja, na ktorých sa obaja už predtým zúčastňovali a vedeli, že
pri takejto hre môže dôjsť aj k prípadnému telesnému kontaktu. Týmto kontaktom a spúšťačom celej
udalosti bol v hre faul žalobcu na žalovaného a následný faul žalovaného na žalobcu. Ide o konanie,ktoré je pre šport prirodzené s následkom, ktorým je prerušenie hry alebo iný následok podľa povahy
porušenia pravidiel hry. Nie je sporné, že po odpískaní faulu v rámci hry, bola hra prerušená a po
jej prerušení žalovaného odzadu úmyselne napadol žalobca, ktorý do neho celou silou strčil tak, že

sa žalovaný sklonil dopredu a ako sa otáčal smerom k agresorovi - žalobcovi, videl že sa na neho
žalobca zaháňa rukou zovretou v päsť a teda prejavil úmysel ho opätovne udrieť. Aby žalovaný predišiel
ďalšiemu ataku na jeho osobu, inštinktívne sa uhol a bránil sa adekvátne útoku. Je teda nevyhnutné,
pri posudzovaní skutkového deja a miery zavinenia a zodpovednosti za prípadnú škodu, posudzovať,
kto bol napadnutý ako prvý a ako sa celá dejová linka odohrala. Bol to žalovaný, ktorý bol po odpískaní

faulu napadnutý. Toto konanie žalobcu bolo nečakané a vedené priamym úmyslom žalovanému ublížiť,
a žalovaný nemal inú možnosť ako sa primerane útoku brániť a chrániť si svoje zdravie a život. Žalovaný
odvracal hroziaci útok proti jeho osobe. Žalovaný na rozdiel od žalobcu nepodal trestné oznámenie
ani na žalobcu a ani na jeho otca, ktorý zakrátko po incidente v telocvični pred rovnakým množstvom
ľudí inzultoval žalovaného tak, že mu vrazil päsťou do tváre a vyhrážal sa mu tým, že to „dotiahne
do dôsledkov“, čomu zodpovedá aj podanie tejto žaloby. Žalovaný popiera, že by opakovane udrel

žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia. Žalovaný rozhodne popiera, že by
žalobcovi úderom mohol spôsobiť zranenia aké sú popísané v znaleckom posudku Z. č. 76/2014, ktorý
bol predkladaný v trestnom konaní sp. zn. 4T/110/2016, od ktorého v spojení s posudkom Z. č. 2/2015
( ktorý bol vyhotovený na objednávku žalobcu v trestnom konaní a ktorý žalovaný namietal a namieta
pre jeho vecné a formálne vady), odvíja žalobca svoje nároky na náhradu škody na zdraví. Oba posudky

žalovaný spochybňuje aj preto, že vychádzajú z nesprávneho predpokladu a teda že žalovaný žalobcu
udrel opakovane. Táto okolnosť a skutkové tvrdenie boli vyvrátené vypočutými svedkami, ktorý boli
očitými svedkami incidentu. Žalovaný žalobcu udrel raz a z miesta ich kontaktu odišiel. Ďalší vývoj
udalostí nesledoval a nevnímal. Tieto skutočnosti uviedol žalovaný po udalosti a naďalej na nich trvá a
tiež vyplývajú zo všetkých výpovedí ostatných hráčov, ktoré sa v priebehu vyšetrovania ani v najmenšom

nelíšili.Sámžalobcavtrestnomkonanívypovedal,žepotomakohomaludrieťžalovaný,muspôsobovali
ďalšie zranenia ďalšie osoby útokom do tvárovej oblasti. Je teda vylúčené, a žalovaný to popiera,
že by okolnosťou, bez ktorej by nenastali znalcami popísané zranenia, bol práve úder žalovaného. V
príčinnej súvislosti s konaním žalovaného nemohlo dôjsť k takému poškodeniu zdravia ako uvádzajú
znalci a ako tvrdí žalobca. Jediný kontakt, ku ktorému došlo medzi stranami sporu bolo, keď žalovaný

v podstate len reagoval na atak žalobcu, odvracal útok, ktorý mu hrozil zo strany žalobcu, ktorý sa
pravdepodobne nevie športovo správať. Žalovaný odvracal útok hroziaci na zákonom chránený záujem,
ktorým je ľudské zdravie, pretože práve žalobca sa dopustil konania v rozpore s trestným zákonom, kedy
ho napadol odzadu a vyrazil mu dych po odpískanom faule. Žalobca na rozdiel od žalovaného konal s
priamymúmyslomublížiťmu.Žalovanýlenvyvinutousilou,adekvátnounaodstránenietrvajúcehoútoku,

zasiahol proti telesnej integrite útočníka - žalobcu. Žalovaný v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu
v žalobe, najmä že by „surovým“ spôsobom atakoval žalobcu. Bol to žalobca, ktorý ako prvý zaútočil
na hlavu žalovaného, kde sa nachádzajú orgány, ktoré sú pre ľudský život nevyhnutne potrebné a
dôležité a žalovaný len reflexívne reagoval na konanie žalobcu. Svedkovia incidentu zhodne vypovedali,
že žalobca jednoznačne chcel trafiť a udrieť rukami žalovaného, ale tento sa uhol. Ak mal niekto

preukázateľne úmysel ublížiť, bol to žalobca, ktorého následne žalovaný v obrannom zákroku udrel
päsťou do oblasti tváre. Žalobca je fyzicky zdatnejší a silnejší ako žalovaný a reakcia žalovaného bola
primeranátomu,kammierilútokžalobcuatonahlavužalovaného.Zpozíciežalovanéhoišlooreflexívne
konanie, kedy sa len prirodzene bránil. Žalovaný nepoprel, že v hre súperili obaja v zápase o loptu,
ale pokiaľ bolo odpískané, bol to žalobca, ktorý konfliktnú situáciu vyvolal a oplácal fauly po prerušení

hry. Z výpovedí oboch strán sporu v trestnom konaní je nesporné, a osoby, ktoré incident videli alebo
vnímali, potvrdili, že k žalobcovi podišiel ďalší hráč, ktorý ho zozadu udrel, za ktoré konanie bol X. Z.
priestupkovo potrestaný, takže žalovaný sám nemôže niesť zodpovednosť za správanie sa žalobcu ako
aj správanie sa ďalších osôb. Je nesporné, že žalovaný reagoval na situáciu vyvolanú žalobcom , ktorý
sa správal nešportovo a napadol ho zozadu, pričom jeho útok cielene mieril na hlavu žalovaného, keďže

sa za zím rozbehol a strčil ho a vedel čo ide spraviť a ako sa zachová, žalovaný sa len bránil. Správanie
sa žalobcu po incidente, ako aj správanie sa jeho otca viedlo a bolo motivované snahou poškodiť
žalovanéhoaznemožniťmuďalšieštartovanievzápasochligy,čoajdosiahol.Konštatovaniežalobcu,že
žalovaný „len nezvládol svoju agresivitu pri športovom podujatí, ktoré sa malo niesť v duchu solidarity“ je
v rozpore s dianím, ktoré predchádzalo ataku. Žalovaný nemal žiaden úmysel žalobcovi ublížiť a nekonal

premyslene,aleinštinktívne.Žalovanýnikdynemalproblémstým,žebysasprávalakokoľvekagresívne,
hral futbal a aj miniligu dlhodobo, športu sa venuje aj naďalej aktuálne pôsobí ako hráč MFK Myjava
a nikdy nemal žiaden problém so spoluhráčom a ani protihráčom a vždy si aj po prípadných fauloch,
ktoré sa stávajú, podať s protihráčom ruku. Medzi žalobcom a žalovaným došlo v hre ku kontaktu, kedysledovali obaja legitímny ciel a to zvíťaziť, a došlo aj k faulom, ktoré boli porušením pravidiel na oboch
stranách a výsledkom bolo prerušenie hry. Po prerušení hry žalobca napadol žalovaného čo potvrdil
žalobca ako aj ďalší spoluhráči a nie je teda na mieste aby sa proti žalovanému domáhal náhrady

škody v situácii, kedy celú situáciu vyvolal. Žalovaný popiera svoju zodpovednosť za škodu na zdraví
a rovnako namieta aj výšku a uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a aj jej odôvodnenie
v podanej žalobe nekorešponduje s celou udalosťou tak ako sa stala a vykresľuje žalovaného ako
agresora a pritom, celý incident vyvolal žalobca. Žalovaný spochybňuje znalecké posudky č. 76/2014,
a ZP č. 2/2015, pretože rozsiahlosť tam popísaných zranení nekorešponduje s jeho konaním a zároveň

nezohľadňuje okolnosť, že žalobca mal operovaný nos, resp. nosnú prepážku a sám sa vystavil riziku
možného zranenia pričom toto poranenie nie je možné pričítať na vrub žalovanému v žiadnom prípade.
Žalobca bol pred sporným futbalovým zápasom operovaný na pracovisku plastickej chirurgie, konkrétne
mu mal byť operovaný nos a teda musel vedieť, že má túto oblasť citlivú a mal si ju chrániť, pretože k
poškodeniu zdravia môže vo futbale dôjsť bežne, jedná sa o kontaktný šport. Žalovaný spochybnil, že
zranenia, ktoré mal žalobca utrpieť, a ktoré sú popísané v znaleckom posudku sú v príčinnej súvislosti

s jeho konaním. Škoda a jej výška nie je preukázaná a jej výšku a jednotlivé zložky ako sú uplatnené
žalobcom žalovaný namieta a tieto svedčia len o naplnení vyhrážok otca žalobcu a žalobcu v tom smere,
že „to tak nenechajú“. Žalovaný nedisponuje pracovnou zmluvou žalobcu, ktorý, ako vyplýva z listín ktoré
sú predložené by mal byť zamestnancov spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec
žalobcu a tejto spoločnosti pravdepodobne patrí aj vozidlo, ktorým mali byť vykonané jednotlivé jazdy k

lekárom. K uplatnenej náhrade cestovného žalovaný uviedol, že aplikácia amortizácie vozidla je sporná
a aplikuje sa len na služobné cesty, ku ktorým nedochádzalo a ak áno, nemohlo ísť o cestu v rámci
práceneschopnosti. Poprel aj vyčíslenú náhradu straty na zárobku v celom rozsahu s odôvodnením, že
za túto žalovaný nezodpovedá. V súvislosti so znaleckým posudkom Z. č. 2/2015 uviedol, že otázky, na
ktoré mal znalec odpovedať sú navádzajúce (otázka č. 4, 7 ) a že tento bol vyhotovený na objednávku

žalobcu a na základe ním podaných vyjadrení, na ktoré ako sám uvádza si ani sám dobre nepamätá.
Žalovaný uviedol k položke 13b obodovanej v časti záver, bod 8 posudku , že k posunutiu nosovej
prepážky by nedošlo, keby si poškodený vzhľadom na jeho zdravotný stav riadne chránil tvárovú časť,
keďže mal nosovú priehradku operovanú a teda už bol do nej vykonaný zásah a je náchylnejšia na
zranenia. Žalovaný uvádza, že si je vedomý toho, že medzi ním a poškodeným došlo k telesnému

kontaktu, ktorý nepopiera a uvedomuje si, že on neúmyselne žalobcu udrel, pretože tento sa neuhol,
na rozdiel od žalovaného, ktorému sa podarilo vyhnúť útoku žalobcu len z dôvodu, že žalovaný sa jeho
útoku, úmyselnému a cielenému vyhol a reagoval na tento, (akoby v danej situácii reagoval každý) aby
sa bránil bezdôvodnému ataku.

3. Žalobca v podaní zo dňa 4.7.2017 reagoval na vyjadrenie žalovaného. Uviedol, že všetky námietky
žalovaného považuje za nesprávne a neopodstatnené, a to tak po skutkovej ako aj právnej stránke.
Žalobca akcentoval na ustanovenie § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitnéhopredpisu,aotom,ktoichspáchal.Úplnezhodnáúpravaviazanostisúduinýmirozhodnutiami

bola pred účinnosťou CSP obsiahnutá v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p.. Súdna prax sa pri aplikácii § 135
ods. 1 O.s.p. ustálila na názore, podľa ktorého, ak je v čase rozhodovania civilného súdu právoplatný
rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, je súd viazaný výrokom, že bol trestný
čin spáchaný a výrokom kto ho spáchal, pričom z výroku o vine je potrebné vychádzať ako z celku a
brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného

činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979) a rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery
sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného
súdu o uplatnenom nároku (napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 101/2012 a č. 3Cdo
223/2016). Vychádzajúc z týchto ustálených zásad aplikácie ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. rovnako
použiteľných aj pre aplikáciu teraz platného ustanovenia § 193 CSP je potom nepochybné, že súd v

konaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví a ochranu osobnosti s náhradou
nemajetkovej ujmy musí vychádzať z toho, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom súdu uznaný
vinným zo spáchania v jednočinnom súbehu dvoch úmyselných trestných činov výtržníctva a ublíženia
na zdraví (kde zo skutkových podstát oboch týchto trestných činov definovaných v ustanoveniach § 364
ods. 1 písm. a/ a § 156 ods. 1 Trestného zákona jednoznačne vyplýva, že na naplnenie ich znakov sa po

subjektívnej stránke vyžaduje úmyselné zavinenie), pri ktorých spôsobom popísaným vo výroku o vine
spôsobil žalobcovi tam popísané poranenia, čo znamená, že ku vzniku ujmy na zdraví žalobcu došlo
úmyselným protiprávnym konaním žalovaného. Preto tvrdenia žalovaného o charaktere jeho konania
ako neúmyselného konania sú v tejto veci bezpredmetné, keďže súd je v tomto konaní viazaný výrokomo vine trestného rozsudku ako celkom a musí brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť, z ktorej
je nesporé, že žalovaný spôsobil všetky zranenia žalobcovi úmyselným protiprávnym konaním. Nemá
vôbec žiadne opodstatnenie námietka žalovaného týkajúca sa toho, že žalovaný sa mal len primerane

brániť útoku žalobcu proti jeho osobe a chrániť si tak svoje zdravie a život, pričom nemal žiaden
úmysel žalobcovi ublížiť a preto je potrebné riešiť otázku spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného na
vzniku škody na jeho zdraví. Civilný súd je viazaný výrokom trestného rozsudku o vine žalovaného
ako celkom a musí tak brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť a keďže je z výroku označeného
trestného rozsudku zrejmé, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za dva úmyselné trestné činy, tak

tvrdenia žalovaného v tomto civilnom spore o neexistencii jeho úmyslu ublížiť žalobcovi a teda fakticky
o neexistencii jeho úmyselného konania, sú nesprávne a zároveň bezpredmetné. Žalobca opätovne
zdôraznil, že z výroku o vine trestného rozsudku, ktorým je civilný súd viazaný v tomto konaní ako
celkom, vyplýva presný popis skutkového deja, ktorým žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty oboch
úmyselných trestných činov, zo spáchania ktorých bol uznaný vinným a za ktoré bol odsúdený. Žalobca
poukázal na popis skutkového deja obsiahnutého vo výroku o vine trestného rozsudku, z ktorého je

celkom zrejmé, že útoku žalovaného na žalobcu nepredchádzalo také konanie ako popisuje žalovaný
v jeho vyjadrení k žalobe, ale naopak že tomuto predchádzalo zo strany žalobcu len strčenie rukami
do žalovaného bez akýchkoľvek následkov na jeho tele a bez akéhokoľvek jeho ohrozenia, na ktoré
žalovaný reagoval absolútne neprimeraným agresívnym a veľmi intenzívnym útokom na telo žalobcu,
a to do najcitlivejšej časti tela žalobcu, teda do oblasti hlavy, v ktorej sú umiestnené najdôležitejšie

životné orgány, a to dokonca do oblasti tváre, ktorá je najzraniteľnejšia z hľadiska následkov na očiach,
nose či oblasti úst. Už samotné následky útoku žalovaného na zdraví žalobcu popísané vo výroku
o vine trestného rozsudku, ktoré boli nepochybne zistené v rámci znaleckého dokazovania z odboru
zdravotníctvo a farmácia svedčia o vysokom stupni intenzity útoku zo strany žalovaného voči žalobcovi
a takto preukázaný charakter úmyselného útoku úplne vylučuje žalovaným prednášané tvrdenia o jeho

akomsi nepremyslenom ale len inštinktívnom konaní, ktoré tak nemožno hodnotiť inak len ako celkom
účelové. Otázku spoluzavinenia zo strany poškodeného možno vo všeobecnosti posudzovať vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu následku vyvolanému konkrétnou škodnou udalosťou. V tomto prípade je
nepochybné, že škodnou udalosťou bol celkom neprimeraný agresívny útok žalovaného na telo žalobcu
a že následkom tejto škodnej udalosti boli rozsiahle poranenia na tvárovej časti hlavy žalobcu. V tomto

ponímaní škodnej udalosti a jej následku nemožno preto vôbec uvažovať o akomkoľvek spoluzavinení
zo strany žalobcu ako poškodeného. Tú okolnosť, že žalobca po odpískanom faule strčil rukami do
žalovanéhovôbecnemožnopovažovaťzaokolnosťzakladajúcuakýkoľvekpodielvinyžalobcunavzniku
škody na zdraví u žalobcu, ku ktorej došlo výlučne konaním samotného žalovaného bez akéhokoľvek
žalobcovho pričinenia. Žalovaného nič neoprávňovalo zaútočiť na žalobcu silným úderom päsťou do

tváre žalobcu a pokiaľ sa tak rozhodol urobiť, musel byť uzrozumený s tým, že takýmto konaním môže
žalobcovi spôsobiť vážne poranenia, k čomu napokon aj došlo. Dovolávať sa za tohto stavu aplikácie
ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak bola škoda spôsobená aj avinením
poškodeného, znáša škodu pomerne a ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám,
je celkom nenáležité a bez akéhokoľvek skutkového i právneho opodstatnenia. Za škodu spôsobenú

na zdraví žalobcu zavineným protiprávnym konaním žalovaného zodpovedá výlučne len žalovaný,
pretože žalobca sa žiadnym svojim konaním, ktoré by bolo súčasťou škodovej udalosti, teda konania,
pri ktorom škoda vznikla, nepodieľal. Bez významu je aj tvrdenie žalovaného o tom, že nemôže sám
niesť zodpovednosť za správanie sa žalobcu ako aj ďalších osôb s poukazom na to, že X. Z. mal byť
priestupkovo potrestaný za to, že mal tiež žalobcu počas sporného futbalového zápasu zozadu udrieť,

keď je zrejmé, že všetky zranenia žalobcu popísané vo výroku o vine trestného rozsudku, od ktorých
žalobca odvodzuje uplatnený nárok v tomto civilnom konaní, vznikli v prednej časti hlavy žalobcu a
hlavne vznikli konaním samotného žalovaného a nie aj ďalšej osoby. Tvrdenia žalovaného o tom, že
nemohol úderom spôsobiť žalobcovi také zranenia, aké sú popísané v znaleckých posudkoch znalcov
Z. pretože rozsiahlosť poranení popísaných v týchto znaleckých posudkoch nekorešponduje s konaním

žalovaného a tieto znalecké posudky nezohľadňujú to, že žalobca mal pred sporným futbalovým
zápasom operovaný nos a tento si mal preto chrániť, žalobca považuje za tvrdenia celkom mimo
rámca existujúceho dôkazného stavu, ktorý je nespochybniteľný. Je nesporné, že žalobca pred jeho
napadnutím žalovaným počas futbalového zápasu konaním, pre ktoré bol žalovaný trestným rozsudkom
uznaný vinným a odsúdený, nemal na tvári žiadne poranenia a zároveň je nesporné, že po napadnutí

žalobcupočasfutbalovéhozápasužalovanýmbolžalobcaihneďošetrenýahospitalizovanýnaOddelení
úrazovej chirurgie FN Trenčín a následne prevezený na Kliniku ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie
vo FN a UN Bratislava, kde bol rozsah jeho poranení podrobne zadokumentovaný a takáto zdravotná
dokumentácia s popisom stavu žalobcu po jeho napadnutí žalovaným bola podkladom na vypracovanieoboch znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, v zmysle ktorých je nesporné, že
takéto poranenia plne korešpondujú s charakterom a spôsobom útoku zo strany žalovaného voči
žalobcovi počas sporného futbalového zápasu. Preto tvrdenia žalovaného o tejto skutočnosti sú len

účelovým popieraním skutočností, ktoré boli riadne a objektívne už v rámci trestného konania zistené
a preukázané. Bez akéhokoľvek významu je v tomto smere poukaz žalovaného na to, že žalobca mal
mať pred sporným futbalovým zápasom operovaný nos, kde sa jednalo o drobný chirurgický zákrok
v oblasti nosovej priehradky (septoplastika, turbinoplastika a kiretáž nosohltana), ktorý bol vykonaný
na Otorhinolaryngologickom oddelení NsP Považská Bystrica dňa 16.7.2014 a v dôsledku ktorého v

následnom časovom období a tobôž už dňa 22.11.2014 kedy došlo k napadnutiu žalobcu zo strany
žalovaného, nemal žalobca žiadne obmedzenia vo výkone akýchkoľvek činnosti vrátane športových
činností. Žalobca sa sporného futbalového zápasu, počas ktorého bol žalovaným napadnutý zúčastnil
ako osoba zdravá a teda z hľadiska zdravotného aj plne spôsobilá na takúto športovú činnosť a úvahy
žalovaného o nutnosti na strane žalobcu chrániť si citlivú oblasť nosa sú tak zjavne nenáležité. Pritom
z už uvedených znaleckých posudkov je nesporné, že takýto drobný chirurgický zákrok vykonaný v

nosovej časti tváre žalobcu viac ako štyri mesiace pred sporným futbalovým zápasom nemal žiaden
vplyv na rozsah poranení, ktoré vznikli žalobcovi v dôsledku jeho napadnutia žalovaným počas tohto
futbalového zápasu. Žalobca napokon uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti U.o sídlom Nemšová
na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorej vykonával prácu administratívneho
pracovníka od 19.9.2014 a tento pracovný pomer zanikol ku dňu 31.7.2016 na základe dohody o

skončení pracovného pomeru zo dňa 27.7.2016. Motorové vozidlo, ktorým žalobca bol prepravovaný k
lekárom nepatrilo vôbec tomuto jeho zamestnávateľovi, ale matke žalobcu C. U., čo nepochybne vyplýva
aj z technického preukazu vozidla pripojeného na dôkaz už k podanej žalobe.

4. V podaní zo dňa 4.7.2017 žalovaný trval v celom rozsahu na svojich skutkových a právnych

argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 16.05.2017 a namieta tvrdenia žalobcu, že tieto
sú bez právneho a skutkového významu. Žalovaný v žiadnom prípade nenesie podiel zodpovednosti za
konanie žalobcu a ďalších osôb, ktoré sa v danom momente nachádzali na ihrisku a došlo k viacerým
konfrontáciám. Nemôže ostať bez povšimnutia, že svedok Z. E., rozhodca sporného zápasu vo svojej
výpovedi uviedol, že ako rozhodca rozhodol o vylúčení troch hráčov do konca zápasu pre ich správanie

sa, a to žalobcu a žalovaného a X. Z.. V tomto kontexte vypovedali všetky osoby, ktoré boli vypočuté
a nie je možné vynímať z celého diania žalobcu a pozerať sa na neho ako obeť. Ďalej žalovaný
uviedol, že v konaní vedenom na OO PZ Nemšová pod sp. zn. U..X v ktorom konaní bolo podané
trestné oznámenie na svedka Z. postúpené na priestupkové konanie, podal žalobca sťažnosť, proti
uzneseniu o postúpení veci s tým, že vyšetrovateľ nesprávne a nedôsledne postupoval keď nevychádzal

zo všetkých výpovedí a okrem iného nezisťoval (parafrázujem) akým spôsobom malo byť preukázané
kto a akú vinu na jeho zraneniach nesie a že v danom prípade ide o spolupáchateľstvo. Z tohto je
možné dedukovať, že samotný žalobca si uvedomuje, že nešlo o konanie žalovaného, ale o konanie
viacerých osôb (vrátane jeho ako popisuje vo svojej výpovedi, kde uvádza že sa na žalovaného zahnal),
pričom svedkovia vypovedali že to bol on, kto prvý atakoval žalovaného. Zbavovanie sa zodpovednosti

za vlastné konanie len preto, že je potrebné niekoho odsúdiť a žiadať náhradu škody, nie je ani slušné
a ani spravodlivé. Tvrdenie žalobcu o „nekritickom postoji žalovaného“ za jeho „agresívny“ útok, najmä
potom, čo sa žalovaný priamo na ihrisku ospravedlnil, nie je možné považovať za relevantné. Žalovaný
si svoje konanie uvedomoval a v tomto kontexte aj od počiatku v trestnom konaní a vypovedal.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov A. Q., Z. U. st.,
Z. E., B. S., oboznámením rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T 110/2016 zo dňa 8.12.2016,
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia stomatológia Z. č. 2/2015 zo
dňa 23.3.2015 s prílohami, vyčíslenia ušlej mzdy za obdobie od 22.11.2014 do 23.1.2015, potvrdenia
zamestnávateľa žalobcu U., s.r.o., rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 13.1.2015,

vyúčtovania cestovných náhrad, dokladov o zaplatení parkovného, fotokópie veľkého technického
preukazu NA XXXXXX, prehľadu priemerných cien pohonných hmôt, lekárskych a prepúšťacích správ,
vyúčtovania znalečného zo dňa 22.3.2015, detailu obratu zo dňa 26.3.2015, vyjadrenia žalovaného
zo dňa 16.5.2017, fotokópií zápisníc o výsluchu svedkov v trestnom konaní, stanoviska žalobcu zo
dňa 25.5.1990, prepúšťacej správy NsP Považská Bystrica zo dňa 17.7.2014, dohody o skončení

pracovného pomeru zo dňa 27.7.2016, pracovnej zmluvy zo dňa 18.9.2014, vyjadrenia žalovaného
zo dňa 30.7.2017, fotokópií zápisníc o výsluchu svedkov v trestnom konaní, sťažnosti žalobcu zo
dňa 17.2.2015, podania Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín zo dňa 18.10.2018, hlásenia úrazu na
účely nemocenského, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, podania žalobcu zo dňa19.10.2018, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín 4T/110/2016, ktorý obsahuje aj vyšetrovací spis
U.:X.-XXXX/NE-TN-XXXX, výpisu potrestaní ohľadom žalovaného zadováženého z internetu a zistil
nasledujúci skutkový stav:

6.OkresnýsúdTrenčínvydaldňa8.12.2016rozsudoksp.zn.4T110/2016,ktorýmschválildohoduovine
a treste uzatvorenú medzi prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trenčín a žalovaným ako obvineným
dňa 4.11.2016, a rozsudkom uznal žalovaného vinným, že dňa 22.11.2014 v čase asi o XX.XX hod. v
meste H. na ulici Z. námestie č. XX v Z. športovej hale počas futbalového zápasu zimnej halovej mini

ligy fyzicky napadol žalobcu ako poškodeného takým spôsobom, že po tom, ako do neho žalobca po
odpískanomfaulestrčilrukami,honásledneudrelrukouzovretouvpäsťdooblastitváre,vdôsledkučoho
žalobca utrpel zlomeninu spodiny očnice vpravo charakteru blow out, zlomeninu nosovo čeľustného
komplexu vpravo a tržnú ranku pod pravou očnicou, ktoré zranenia si vyžiadali nutnosť hospitalizácie
žalobcu na Oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnie Trenčín od 22.11.2014 do 26.11.2014 a na
Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie vo Fakultnej nemocnici a Univerzitnej nemocnici Bratislava

od 26.11.2014 do 2.12.2014, teda celkom 11 dní, počas ktorých bol žalobca obmedzený prakticky vo
všetkých bežných životných činnostiach a po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol čiastočne
obmedzený v bežných životných činnostiach, a to v oblasti príjmu stravy a v oblasti ústnej hygieny,
nakoľko mohol prijímať len kašovitú stravu a mal ponechané stehy v oblasti horného zuboradia, pričom
tieto obmedzenia trvali do 11.12.2014 a teda celkovo bol obvyklý spôsob života žalobcu sťažený v trvaní

20 dní, teda žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a ) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona, bol za to odsúdený na úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- Eur s ustanovením
náhradného trestu odňatia slobody na 3 mesiace pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého
peňažného trestu a žalobca bol ako poškodený podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so

svojim nárokom na náhradu škodu na civilný proces. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2016.

7. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že dňa 22.11.2014 hral za mužstvo G. v
mestskej športovej hale v H. proti mužstvu K., asi po 10 alebo 15 minútach zápasu ho hráč K. kopol
zozadu do stehna, tento faul nebol odpískaný. Žalobca zozadu sotil do tohto hráča, teda do žalovaného,

ktorý však nepadol, otočil sa a udrel žalobcu pravou rukou do oblasti tváre, a žalobca mu roztrhol tričko.
Žalobcaupresnil,žežalovanýhoudreldvakrátakroztrhnutiutričkažalovanéhodošlo,keďsahožalobca
snažil odstrčiť po jeho prvom údere do tváre žalobcu. Následne si žalobca kľakol na zem, krvácala
mu tvár, potom cítil kopnutia do oblasti rebier a úder do hlavy zozadu. Prišla pre neho expriateľka
S. K. a spoluhráč, ktorí ho odviedli do šatne. Žalobcovi bola privolaná záchranka, bol odvezený do

nemocnice, kde mu povedali, aké zranenia v dôsledku úderu utrpel. Žalobca bol hospitalizovaný 4 až
5 dní vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Bol hospitalizovaný aj v Univerzitnej Nemocnici v Bratislave v
Ružinove, kde podstúpil operáciu, boli mu vložené 2 titánové dlaždičky a so skrutkami boli prichytené o
kosti v hlave. Práceneschopný bol žalobca 9 týždňov, chodil následne na vyšetrenia. Po úraze žalobca
cíti aj následky tohto úrazu, pri zmenách počasia cíti tŕpnutia pod pravým okom, vrchné zuby, kde sa

viedla operácia má znecitlivené. Tým, že žalobca strčil do žalovaného zozadu, bolo toto konanie žalobcu
posúdené ako faul, rozhodca to takto odpískal. Útok žalovaného na žalobcu sa uskutočnil po tom ako
rozhodca odpískal faul. Žalobca potvrdil, že S. L. bol jeho spoluhráčom v ten deň a žalobca má vedomosť
o tom, že vypovedal on ako aj ostatní spoluhráči, že žalovaný žalobcu udrel len raz, no napriek tomu
žalobca trvá na tom, že žalovaný ho udrel dvakrát do tváre. Žalobca si nepamätal, že by sa mu žalovaný

ospravedlnil za jeho fyzický útok pri rokovaní pri uzavretí dohody o vine a treste na Okresnej prokuratúre
v Trenčíne, neospravedlnil sa mu ani inokedy.

8. Žalovaný bol na pojednávaní ochotný zaplatiť žalobcovi polovicu zo sumy uplatneného bolestného,
pretože má za to, že škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti nielen s konaním žalovaného, ale za

škodu zodpovedajú aj iné subjekty. Žalovaný uviedol, že k incidentu došlo tak, že faul bol odpískaný
už keď žalovaný fauloval žalobcu kopnutím do stehna. Žalobca do žalovaného zozadu strčil, a ako sa
žalovaný otočil, napriahol sa žalobca na neho päsťou, žalovaný sa inštinktívne uhol a reflexívne ho
udrel pravou rukou do tváre. Keď sa na žalovaného zaháňal žalobca, nebol čas brániť sa proti útoku
žalobcu iným spôsobom, skrátka žalovaný reflexívne udrel pravicou žalobcu do tváre. Udrel ho iba

raz, vypovedali takto aj svedkovia. Potom odtiaľ žalovaný odišiel. Z počutia žalovaný vie, že spoluhráč
žalovaného X. Z. dal žalobcovi jednu ranu, keď bol na zemi, udrel ho zozadu do hlavy. Keďže žalovaný
nebol iniciátorom tohto konfliktu, myslí si, že tam bola spoluúčasť žalobcu na vzniknutej škode. Asi po
5 minútach, čo žalobca odišiel do šatne, na palubovku vybehol jeho otec, ktorých sa všetkých pýtal,že kto zbil jeho syna. Žalovaný sa mu priznal, otec žalobcu udrel žalovaného to tváre, následne sa
priznal aj X. Z., na ktorého tiež otec žalobcu zaútočil, rozťal mu obočie a otec žalobcu vykrikoval, že
zaťali do nesprávneho koreňa, že ich všetkých pozabíja. Žalovaný sa žalobcovi ospravedlnil ústne pri

uzatváraní dohody o vine a treste pred Okresnou prokuratúrou v Trenčíne. Následne získal žalovaný
telefónne číslo na žalobcu a zaslal mu aj sms s ospravedlnením. Celé to žalovaného mrzí, avšak bitku
vyprovokoval žalobca.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca

4 mesiace pred zápasom podstúpil plastiku nosa nemala vplyv na vzniknuté zranenie, čo konštatovali
znalci v posudkoch. Žalobca si išiel zahrať halový futbal. Nemohol očakávať, že mu niekto vrazí päsťou
do tváre. Podľa názoru žalobcu žalovaný nezvládol vypätú a stresovú situáciu, keď mužstvo žalobcu
v zápase viedlo 5:2 a takýmto spôsobom si to žalovaný na žalobcovi vyventiloval. Z vykonaného
dokazovaniajednoznačnevyplýva,ženárokžalobcuuplatnenývtomtokonaníjeplnedôvodný.Nárokna
náhradu škody pozostáva z bolestného, ktoré bolo preukázané znaleckým posudkom. Náhrada za stratu

na zárobku bola preukázaná jednak potvrdením zamestnávateľa žalobcu spoločnosti U. s.r.o. H., ďalej
rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín, a nárok na náhradu nákladov spojených s liečením a
nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku, bol taktiež zdokumentovaný alebo preukázaný listinami,
ktoré boli oboznámené. Žalobca svoj nárok na náhradu škody opiera o rozsudok Okresného súdu
Trenčín zo dňa 8.12.2016, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia

na zdraví a prečinu výtržníctva. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.12.2016 bola bezpochyby
preukázaná zodpovednosť žalovaného za dva úmyselné trestné činy, a preto obrana žalovaného, že
nemal úmysel ublížiť žalobcovi je bezpredmetná. Ak by nebol žalovaný týmto rozsudkom uznaný za
vinného, nemohol by mu byť ukladaný ani trest, ktorý mu bol napokon uložený, a to trest peňažný
vo výške 500 Eur. Akékoľvek pokusy žalovaného zľahčiť svoju vinu či už tvrdeniami smerujúcimi k

preukázaniu akejsi nutnej obrany alebo tvrdeniami o tom, že zranenie žalobcu boli spôsobené aj inými
osobami považuje žalobca za absolútne nepreukázané dôkazmi, ktoré boli vykonané v konaní. Nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje žalobca zásahom do osobnosti žalobcu do jeho života a
zdravia, ktoré bolo spôsobené jednoznačne tým istým zavineným konaním žalovaného.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že hoci znalec Z.. Q. vo svojom posudku
uvádzal, že je istá pravdepodobnosť, že zranenia žalobcu vnikli v dôsledku dvoch úderov, z výsluchu
svedkov a z listín v spise bolo preukázané, že žalovaný udrel žalobcu len raz. V danom prípade by
sa mala zodpovednosť za škodu rozdeliť aj medzi X. Z., ktorý udrel žalobcu zozadu a tiež sa pričinil o
jeho zranenie. Žalovaný už štyri roky opakovane nepopiera, že žalobcu udrel. V trestnom konaní boli

vypočutí svedkovia, tak hráči resp. spoluhráči žalobcu ako aj žalovaného, ktorí zhodne vypovedali, ako
došlo k celému nehodovému deju. Pokiaľ zo strany žalobcu odznelo, že si žalovaný mal vybíjať nejakú
frustráciu voči mladému mužovi, ktorý má pred sebou celý život, treba prihliadnuť na okolnosť, že práve
žalobca viedol päsťou útok na hlavu žalovaného, ktorý zareagoval reflexívne. Otázka primeranosti bola
posúdená v inom konaní. Žalovaný nemal čas vyzvať žalobcu na to, aby upustil od konania, ktoré bolo

proti nemu vedené a rovnako rozhodca vypovedal, že celá udalosť trvala jednu až dve minúty. Žalovaný
priznáva svoju vinu, avšak nie je možné na neho preniesť bremeno celej zodpovednosti za zdravotný
stav žalobcu, ktorý sám vedomý si svojho predchádzajúceho operačného zákroku nastúpil dobrovoľne
na futbalový zápas, ktorý je kontaktnou hrou, kde sa hráči navzájom aj faulujú, aj si môžu niekedy ublížiť,
čo v konečnom dôsledku chcel aj sám spraviť. Žalobca uplatňuje jednak nárok titulom bolestného, ktorý

žalovaný v časti uznáva. Žalobca uplatňuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k poškodeniu zdravia
ako jeho určitej hodnoty, pričom žalovaný sa domnieva, že požiadavka na náhradu nemajetkovej ujmy
okrem toho, že nebola zdôvodnená a preukázaná, nie je ani správne uplatnená, pretože by sa mohli
následky pričítať žalovanému dvakrát. Žalobca nepreukázal, či a v akom rozsahu mohol trpieť ujmou na
nejakej svojej psychickej sfére, alebo by bol nejakým spôsobom a v značnom rozsahu zasiahnuté do

jeho osobnostných práv ako predpokladajú ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
stále zotrváva aj na tvrdení, že žalobca sám svojím konaním sa pričinil o to, že došlo k poškodeniu
jeho zdravia práve jeho konaním po odpískaní faulu to znamená, už mimo hry. V časti, v ktorej žalobca
uplatňuje nárok na náhradu cestovného žalovaný namieta počet jázd, spôsob preprav ako aj uplatnenie
náhrady pri jazde zamestnanca, teda uplatnenú amortizáciu.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

13. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

14. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.

15. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Žalobca sa proti žalovanému domáhal náhrady škody na zdraví, ktorú mu spôsobil žalovaný dňa

XX.XX.XXXX v Z. športovej hale v Z. H. počas futbalového zápasu, a to tak, že žalovaný udrel päsťou
do tváre svojho protihráča žalobcu. Bolo preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným v konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T 110/2016 z trestného činu ublíženia na zdraví a trestného
činu výtržníctva, keď dňa XX.XX.XXXX v Z. športovej hale v Z. H. počas futbalového zápasu zimnej
halovej mini ligy žalovaný fyzicky napadol žalobcu ako poškodeného takým spôsobom, že po tom, ako

do neho žalobca po odpískanom faule strčil rukami, ho následne udrel rukou zovretou v päsť do oblasti
tváre, v dôsledku čoho žalobca utrpel zlomeninu spodiny očnice vpravo charakteru blow out, zlomeninu
nosovo čeľustného komplexu vpravo a tržnú ranku pod pravou očnicou. Žalobca bol súdom odkázaný so
svojim nárokom na náhradu škodu na civilný proces. Súd bol v zmysle § 193 CSP viazaný právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T 110/2016 zo dňa 8.12.2016, v ktorom bolo ustálené,

že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. V zmysle konštantnej judikatúry bol súd viazaný aj vinou
v zmysle jej právnej a skutkovej zložky ako aj formou zavinenia. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
3Cdo 223/2016 zo dňa 26.1.2017 konštatoval, že civilný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu
škody spôsobenej trestným činom je viazaný výrokom o vine. Z výroku o vine je však treba vychádzať
ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej

podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Viazanosť sa vzťahuje na právnu
aj skutkovú časť výroku o vine, právnu kvalifikáciou skutku aj formou zavinenia. Zákonným znakom
skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví je škoda na zdraví poškodeného vzniknutá v
dôsledku konania páchateľa. Zo skutkového a právneho posúdenia konania žalovaného, ktoré obsahuje
výrok trestného rozsudku je zrejmé, že zranenia žalobcu sú následkom úderu rukou zovretou v päsť

žalovaného do tváre žalobcu. Za zranenia a ich rozsah tak ako sú tieto popísané vo výroku o vine
trestného rozsudku nesie zodpovednosť žalovaný. Iný subjekt nebol uznaný vinným za toto ublíženie
na zdraví žalobcovi. Preto súd nemohol zohľadniť tvrdenia žalovaného, že za zranenia žalobcu a
spôsobenú škodu na zdraví by mal niesť zodpovednosť aj X. Z.. Okrem toho súd dodáva, že zo zápisnice
o výsluchu X. Z. vykonaného dňa XX.XX.XXXX povereným príslušníkom PZ v trestnej veci U.: X. -

XXXX / NE - TN - XXXX bolo preukázané, že po fyzickom konflikte žalobcu a žalovaného X. Z. tiež udrel
žalobcu do hlavy, ale nie do tvárovej časti, udrel ho do zadnej časti hlavy zozadu, a rovnako vypovedali
pred vyšetrovateľom v uvedenej trestnej veci aj svedkovia Z. E. dňa X.X.XXXX, Z. E. dňa XX.X.XXXX,
U. Q. dňa XX.X.XXXX. Poranenia, ktoré žalobca utrpel sú pritom výsledkom úderu ruky zovretej v päsťdo tváre žalobcu, ako konštatoval vyšetrovateľom ustanovený znalec z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia Z.. A. Q., S.. v jeho posudku č. 76/2014 a rovnako tak znalec z odboru
zdravotníctva a farmácia, odvetvie stomatológia Z.. A. K., S.. v jeho posudku č. 2/2015. Taktiež je nutné

si uvedomiť, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom uznaný zo spáchania dvoch trestných činov, pri
ktorýchsavyžaduje úmyselnézavineniepáchateľa,apretonemožnobraťzreteľnatvrdeniažalovaného,
že on neúmyselne žalobcu udrel. Ako už bolo uvedené súd v tomto občianskom súdnom konaní nemohol
hodnotiť v zmysle § 193 CSP okolnosti ohľadom viny za spáchaný skutok, o ktorých už bolo rozhodnuté
trestným rozsudkom. Nerešpektovanie záverov právoplatného trestného rozsudku o vine vo vyššie

uvedených intenciách by bolo v rozpore s princípom právnej istoty (rovnaký záver konštatoval aj Ústavný
súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011). Na strane žalovaného boli teda splnené
všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie
povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody (na zdraví žalobcu), príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a škodou, ako aj zavinenie vo forme úmyslu.

21. Z uvedeného dôvodu sú irelevantné námietky žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 16.5.2017 ,
v ktorom popieral, žeby úderom do tváre žalobcu mu mohol spôsobiť zranenia , aké sú popísané v
znaleckom posudku č. 76/2014 Z.. A. Q., S... Žalovaný bol právoplatným rozsudkom uznaný vinným
z toho, že protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi tie zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej časti
výroku o vine. Tieto zranenia zadefinoval znalec Z.. A. Q., S.. vo svojom posudku, a vyjadril sa aj k

mechanizmu ich vzniku a súd v trestnom konaní pri rozhodovaní o vine žalovaného vychádzal z tohto
znaleckého posudku. Nezodpovedá pravde ani tvrdenie žalovaného, že znalecké posudky Z.. A. Q.,
S... a Z.. A. K. S.. vychádzajú z predpokladu, že žalovaný udrel žalobcu opakovane. T. Z.. A. Q., S..
v závere v posudku vyjadroval aj k tomu, či zranenia boli spôsobené jedným alebo dvoma údermi a
uviedol, že je pravdepodobné, že to mohli byť aj dva údery. Ide teda o vyjadrenie názoru znalca v rovine

pravdepodobnosti. Z.. A. K. S.. vo svojom posudku jednoznačne uzavrel, že zranenia žalobcu mohli
vzniknúť jedným presným silným úderom rukou zovretou v päsť. Rozhodujúce však je že tieto znalecké
posudky ako aj iné dôkazy vykonané v trestnom konaní už vyhodnotil súd z hľadiska ich správnosti a
presvedčivosti a trestným rozsudkom právoplatne ustálil, že žalovaný udrel žalobcu raz a spôsobil mu
všetky zranenia popísané v trestnom rozsudku. Druh a rozsah zranení žalobcu následkom predmetného

fyzického konfliktu vyplývajú aj z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 26.11.2014,
kde bol žalobca v deň úrazu hospitalizovaný, a z ktorej prepúšťacej správy tiež vychádzali obaja znalci
pri formulovaní záverov vo svojich posudkoch.

22. Súd preskúmal tvrdenie žalovaného o tom, že v danom prípade si mal škodu zaviniť žalobca.

Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka pripúšťa situáciu, keď sa na vzniku škody podieľal aj
samotný poškodený. V prípade preukázania spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody má uvedené
za následok pomerné zníženie náhrady škody podľa rozsahu, v akom sa poškodený podieľal na vzniku
škody. Nie je vylúčená ani situácia, že škoda bola spôsobená výlučne poškodeným a vtedy ju poškodený
znáša sám. Vzhľadom na to, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na

zdraví, súd poukazuje na to, že sa nejedná o porušenie ustanovenia § 193 CSP, pokiaľ civilný súd nad
rámecskutkovejaprávnejčastivýrokutrestnéhorozsudku(obsahujúcejvyhodnotenieztrestnoprávnych
hľadísk) vezme pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom na zreteľ
tiež niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov. Jedným z týchto
aspektov je aj skúmanie rozsahu spoluzavinenia poškodeného na vzniknutej škode. Medzi stranami

nebolo sporné, že počas futbalového zápasu, pri súboji o loptu žalovaný zozadu kopol žalobcu do nohy,
následne žalobca žalovaného zozadu strčil rukami. Súd musel zohľadniť správanie sa poškodeného
tesne pred vznikom škody ako aj správanie škodcu. Z. E., ktorý bol rozhodcom predmetného futbalového
zápasu v rámci svedeckej výpovede dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX v trestnej veci vedenej U.: X. -
XXXX / NE - TN - XXXX uviedol, že asi po 10 minútach zápasu žalobca hrajúci za mužstvo G. fauloval

žalovaného, ktorý hral za mužstvo K., a kým rozhodca stihol odpískať faul, žalovaný naschvál kopol do
nohy žalobcu, kedy rozhodca prerušil hru. Napriek tomu, že zápas bol prerušený, žalobca sa rozbehol
za žalovaným a bolo vidieť, že chce rukami na žalovaného zaútočiť, no žalovaný sa uhol a dal žalobcovi
päsťou jednu ranu niekde do tváre, na čo sa žalobca zohol a kľakol si na kolená. Celý incident sa podľa
vyjadrenia Z. E. udial dosť rýchlo, mohol trvať minútu, dve. Konanie žalobcu a žalovaného počas hry,

kedy sa navzájom faulovali, ako aj to, že žalobca po odpískaní faulu rozhodcom strčil do žalovaného,
ktorý sa otočil a žalobca chcel päsťou udrieť do tváre žalovaného, ktorý sa však uhol a udrel päsťou
do tváre žalobcu, ktorý následne sa ocitol na zemi popísali rovnako v rámci svedeckých výpovedí
na pojednávaní aj svedkovia Z. E., B. S., ktorí boli tiež účastní futbalového zápasu a incident videli.Uvedenísvedkoviavypovedalivpodstatnýchčastiachrovnakoajpredvyšetrovateľomvtrestnomkonaní
ako vyplýva zo zápisníc o ich výsluchoch zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, ktoré sú
obsahom spisu Okresného súdu Trenčín 4T 110/2016. Samotná skutočnosť, že svedkovia Z. E., B. S.

sú žalovaného spoluhráči z mužstva a kamaráti so žalovaným neznižuje vierohodnosť ich svedeckých
výpovedí, keďže skutočnosť, že po vzájomných fauloch žalobcu a žalovaného sa najprv žalobca päsťou
zahnal na tvár žalovaného, ktorý sa uhol a päsťou udrel do tváre žalobcu, uvádzal v trestnom konaní
v rámci svedeckej výpovede dňa 7.1.2015 a 18.8.2015 už spomínaný Z. E., ktorý svedok nie je v
žiadnom vzťahu k účastníkom konania a rovnako vypovedali pred vyšetrovateľom dňa 28.4.2015 aj

svedkovia S. L., U. Q., spoluhráči žalobcu, ktorí sa tiež zúčastnili daného zápasu, incident videli, a
tom čase boli od sporových strán asi 10 metrov. Výpovede týchto svedkov teda potvrdzujú pravdivosť
tvrdenia žalovaného, ktorý už v trestnom konaní v rámci svojho výsluchu uvádzal, že po tom, ako zozadu
do neho žalobca strčil, žalovaný sa otočil a uhol sa pred úderom päste ruky žalobcu miereného na
hlavu žalovaného a reflexívne dal žalobcovi do tváre jednu ranu päsťou. Žalobca, ktorý sotil zozadu
so žalovaného a chcel ho udrieť päsťou musel rátať s tým, že žalovaný môže zvoliť útočnú formu

obrany rovnakej intenzity. Z výpovedí svedkov najmä rozhodcu Z. E. vyplynulo, že celý incident medzi
žalobcom a žalovaným, pri ktorom utrpel žalobca zranenia, trval veľmi krátko asi 1 minútu. Žalovaný
mal teda málo času, aby vyzýval žalobcu k tomu, aby upustil od útoku, a žalovaný konal reflexívne,
opätoval útok. Spôsob akým reagoval žalovaný v danej vypätej situácii však nebol primeraný vzhľadom
na druh a rozsah zranení, ktoré mu spôsobil, čo sa prejavilo v tom, že žalovaný bol právoplatne

odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví žalobcovi. Žalovaný teda svojím konaním odvracal útok
žalobcu na chránený záujem rovnakej hodnoty (ochrana zdravia) a neboli splnené podmienky nutnej
obrany v zmysle Trestného zákona. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví, na majetku. Všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahuje
na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, teda aj na toho, komu riziko vzniku škody hrozí.

Žalobca však nepostupoval v súlade s touto všeobecnou prevenčnou povinnosťou v danom futbalovom
zápase, pretože v podstate svojím konaním, keď zozadu strčil do žalovaného a chcel ho udrieť rukou
vyprovokoval žalovaného k útoku, a preto z tohto pohľadu ani konanie žalobcu nemožno hodnotiť
ako súladné s právom. Súd potom uzavrel, že jednou z príčin vzniku škody na zdraví žalobcu bolo
aj protiprávne konanie žalobcu, ktorý po odpískaní faulu sa snažil fyzicky zaútočiť na žalovaného,

teda ohroziť jeho zdravie. Tvrdenia žalobcu, že v prípade žalovaného ide o nedisciplinovaného hráča,
ktoré tvrdenia sa snažil žalobca podložiť výpisom z internetu z webovej stránky futbalnet.sk, v ktorom
sú zaevidované žlté a červené karty žalovaného je preto irelevantné vzhľadom na uvedené okolnosti
konfliktu, pričom svedok Z. E. pred vyšetrovateľom v rámci výsluchu dňa 7.1.2015 uviedol, že vzhľadom
na nešportové správanie oboch sporových strán udelil tak žalobcovi ako aj žalovanému a aj X. Z.

červenú kartu a vylúčil ich zo zápasu. Ak by obe sporové strany hrali čisto, bez faulov, a žalobca
by nesotil žalovaného zozadu a rukou ho nechcel udrieť, nedošlo by k fyzickej inzultácii žalobcu
žalovaným, ktorý však tiež nereagoval adekvátne, keď rukou zovretou v päsť jedným silným úderom trafil
žalobcu do tváre. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že aj žalobca
sa podieľal na vzniku škody a to v rozsahu 50%. Súd nemohol pri posudzovaní spoluzavinenia žalobcu

na vzniknutej škode brať do úvahy skutočnosť, že žalobca dňa 16.7.2014, teda cca 4 mesiace pred
daným futbalovým zápasom podstúpil operačnú úpravu nosovej prepážky z dôvodu deformácie nosovej
prepážky s chronickou nádchou, čo vyplýva z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou Považská
Bystrica zo dňa 17.7.2014. Znalec Z.. A. K. PhD. pri posudzovaní príčin vzniku zranení žalobcu bol
oboznámený s touto operáciou, aj s uvedenou prepúšťacou správou, ktorá je prílohou jeho znaleckého

posudku č. 2/2015. Znalec v odpovediach na otázky v závere svojho posudku ohľadom okolností a
mechanizmu vzniku zranení žalobcu neuviedol, žeby sa nejakým spôsobom na vzniku a rozsahu zranení
žalobcu podieľala skutočnosť, že žalobca podstúpil uvedenú operáciu nosa. Za príčinu zranení, ktoré
utrpel žalobca znalec v posudku jednoznačne označil jeden presný silný úder rukou zovretou v päsť.
Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca v čase konania predmetného futbalového

zápasu nebol práceneschopný, a preto tieto tvrdenia považoval súd za nesporné. Žalobca uvádzal, že
bol v tom čase zdravý a preto nebol dôvod, aby sa futbalového zápasu nezúčastnil. Žalovaný svoje
tvrdenia v tomto smere nepreukázal. Preto podľa názoru súdu účasť žalobcu na zápase po absolvovaní
operácie nosa nemala žiaden vplyv na rozsah spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode na jeho
zdraví.

23. Škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje ujmu, ktorá nastala v osobnej,
majetkovej sfére poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Poškodený, ktorému vznikla škoda na zdravímá v zmysle zákona viaceré právne nároky slúžiace na refundáciu spôsobenej ujmy na zdraví.
Žalobca má podľa § 444 Občianskeho zákonníka nárok na bolestné, ktoré predstavuje jednorazové
odškodnenie náhrady škody na zdraví. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť sú

upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Bolesťou je v zmysle zákona ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu
bodov, ktorým sa bolesť ohodnotilo v lekárskom posudku. V danom prípade žalobca tento nárok uplatnil
vo výške 3.214 Eur podľa znaleckého posudku č. 2/2015 vypracovaného dňa 23.3.2015 znalcom z

odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie stomatológia Z.. A. K., PhD. Znalec pri vypracovaní posudku
vychádzal z prepúšťacích správ, lekárskych správ, z vlastného vyšetrenia žalobcu. K zraneniam žalobcu
znalec priradil položku 5 - Oderky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením a s následnými
krvnými výronmi 15 bodov, položku 13b Zlomenina nosovej priehradky s posunom 25 bodov, položku
16a zlomenina naso - maxilárneho komplexu 80 bodov, pričom v súlade s ust. § 9 ods. 5 písm.
c/ zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie tejto položky zvýšil o 50%, t.j. o 40 bodov, pretože

povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, ktorý nie je zahrnutý v sadzbe bodového
hodnotenia, položku 232a poranenie dôležitého periférneho nervu s krátkodobou obrnou 35 bodov, t.j.
znalec určil celkový počet bodov 195. Znalec stanovil hodnotu jedného bodu v roku 2014 na 16,48 Eur.
Postupoval v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. V roku 2013 (rok pred úrazom,
kedy vznikol nárok) predstavovala priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sumu 824 Eur, a 2% z nej predstavuje

16,48 Eur. Po vynásobení hodnoty bodu 16,48 Eur celkovým počtom bodov 195 výsledná suma
bolestného po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor predstavuje sumu 3.214 Eur. Znalec v
posudku uviedol, z akých podkladov pri hodnotení zranení žalobcu vychádzal, pričom šlo o relevantnú
zdravotnú dokumentáciu žalobcu z rozhodného obdobia po úraze, znalec vysvetlil postup, akým dospel
k výslednej sume bodového hodnotenia, jednotlivé zranenia, ktoré žalobca utrpel v dôsledku úrazu zo

dňa 22.11.2014 znalec v posudku označil ich popisom, číslom položky a priradil im sadzby bodového
ohodnotenia podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.. Preto považoval súd znalecký posudok znalca
Z.. A. K. S.. za komplexný a presvedčivý. Súd potom uzavrel, že žalobca tento nárok uplatnil oprávnene
a v správnej výške.

24. Žalobcovi patrí aj náhrada škody v podobe cestovných nákladov pri jeho prevoze osobným
motorovým vozidlom za účelom lekárskych vyšetrení a operácie z miesta bydliska v H. do Dubnice nad
Váhom a Bratislavy, ktoré náklady vynaložil žalobca v preukázanej výške pri liečení následkov zranení,
ktoré utrpel dňa 22.X1.2014. Podľa ustanovenia § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka spadajú tieto
výdavky žalobcu pod účelné náklady spojené s liečením. Žalobca predložil jasné vyčíslenie cestovných

náhrad, z ktorého vyplýva spôsob výpočtu tohto nároku a uniesol v tomto smere bremeno tvrdenia.
Námietka žalovaného ohľadom počtu jázd a spôsobu prepravy osobným motorovým vozidlom na
vyšetrenia k špecialistom, operáciu a lekárske kontroly nie je opodstatnená. Z predložených lekárskych
správ Z.. C. R., všeobecného lekára Dubnica nad Váhom, a Z.. R. A., neurológa Dubnica nad Váhom,
prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 2.12.2014, a z prepúšťacej správy

Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný oddelení
úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín od 22.11.2014 do 26.11.2014, kedy bol na lekárske
odporúčanie prevezený do Univerzitnej nemocnice Bratislava, na kliniku ústnej, tvárovej a čeľustnej
chirurgie LF UK a UNB, kde bol hospitalizovaný do 2.12.2014 a kde dňa 28.11.2014 podstúpil operáciu
spočívajúcej v repozícii a fixácii posunutých kostných úlomkov hornej čeľuste a nosových kostí za

použitia kovových dláh so skutkami, a následne absolvoval odporúčané kontroly u svojho obvodného
lekára v Dubnici nad Váhom v dňoch 3.12.2014, 15.12.2014, 23.1.2015 a odporúčané kontroly na
stomatochirurgickej ambulancii kliniky ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie Univerzitnej nemocnici v
Bratislave v dňoch 11.12.2014, 22.1.2015 a odporúčanú kontrolu u neurológa v Dubnici nad Váhom
dňa 28.1.2015. Žalobca teda v dňoch, za ktoré uplatnil náhradu cestovných výdavkov cestoval k

lekárom mimo miesta jeho bydliska za účelom liečenia zranení vždy na základe odporúčaní lekárov
obsiahnutých v lekárskych správach. Svedok Z. U. st. v rámci svojej výpovede uviedol, že vo Fakultnej
nemocnici v Trenčíne mu povedali, že nemajú pre žalobcu sanitku na prevoz žalobcu do nemocnice
v Bratislave na stomatochirurgický zákrok, a preto žalobcu zaviezol svedok na osobnom motorovomvozidle do Bratislavy, ako aj na následné vyšetrenia k lekárom. Žalobca bol prevezený na aute zn. N.
beetle, ev. č. R ktorého držiteľom je manželka svedka Z. U. st., ako to vyplýva aj z fotokópie veľkého
technického preukazu č. H XXX. Aj s poukazom na rozsah zranení žalobcu, operačný zákrok, súd mal

za to, že použitie osobného motorového vozidla na prepravu žalobcu bolo v danom prípadne dôvodné
a nevyhnutné. Z predloženého veľkého technického preukazu č. H XXX vyplýva priemerná spotreba
benzínu 6,6l/100km, a žalobca predložil aj prehľad priemerných cien PHM podľa údajov Štatistického
úradu SR, podľa ktorého bola cena benzínu 95 v novembri 2014 vo výške 1,407 Eur/1 liter, v decembri
2014 vo výške 1,353 Eur/1 liter, a v januári roku 2015 vo výške 1,276 Eur/1 liter. Za cestu dňa 26.11.2014

z Nemšovej do Trenčína a do Bratislavy a späť (150 km + 130 km = 280 km) patria náhrady za
spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 26,00 Eur, a to na základe výpočtu priemerná spotreba
PHM 6,6l/100km x 280 x cena benzínu 1,407 Eur/1 liter. Za cestu dňa 2.12.2014 z Nemšovej do
Bratislavy a späť za účelom odvozu žalobcu z nemocnice v Bratislave do domáceho liečenia (130 km
+ 130 km = 260 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 23,22 Eur, a to
na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 260 km x cena benzínu 1,353 Eur/1 liter. Za

cestu dňa 3.12.2014 z Nemšovej do Dubnice nad Váhom a späť za účelom kontroly u obvodného lekára
(6 km + 6 km = 12 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 1,07 Eur, a to
na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 12 km x cena benzínu 1,353 Eur/1 liter. Za
cestu dňa 11.12.2014 z Nemšovej do Bratislavy a späť za účelom kontroly v nemocnici v Bratislave (130
km + 130 km = 260 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 23,22 Eur, a

to na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 260 km x cena benzínu 1,353 Eur/1 liter.
Za cestu dňa 15.12.2014 z Nemšovej do Dubnice nad Váhom a späť za účelom kontroly u obvodného
lekára (6 km + 6 km = 12 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 1,07 Eur, a
to na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 12km x cena benzínu 1,353 Eur/1 liter.Za
cestu dňa 22.1.2015 z Nemšovej do Bratislavy a späť za účelom kontroly v nemocnici v Bratislave (130

km + 130 km = 260 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 21,90 Eur, a
to na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 260km x cena benzínu 1,276 Eur/1 liter.
Za cestu dňa 23.1.2015 z Nemšovej do Dubnice nad Váhom a späť za účelom kontroly u obvodného
lekára (6 km + 6 km = 12 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 1,01 Eur,
a to na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 12km x cena benzínu 1,276 Eur/1 liter.

Za cestu dňa 28.1.2015 z Nemšovej do Dubnice nad Váhom a späť za účelom vyšetrenia u neurológa
(7 km + 7 km = 14 km) patria náhrady za spotrebované pohonné hmoty benzín v sume 1,18 Eur, a
to na základe výpočtu priemerná spotreba PHM 6,6l/100km x 14km x cena benzínu 1,276 Eur/1 liter.
Preto súd vyhodnotil tieto náklady na spotrebovaný benzín v celkovej sume 98,67 Eur a parkovné v
Bratislave dňa 26.11.2014 v sume 4 Eur, dňa 11.12.2014 v sume 2 Eur, dňa 22.1.2015 v sume 2 Eur

podľa predložených dokladov o úhradách parkovného zo dňa 26.11.2014, 11.12.2014, 22.1.2015 ako
žalobcom účelné a nevyhnutne vynaložené náklady spojené s liečením zranení žalobcu spôsobených
mu trestným činom žalovaného. Náklady boli vynaložené účelne, pretože slúžili na obnovenie zdravia
poškodeného, resp. k zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného.

25. Súd nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na základnú náhradu za každý 1 km jazdy, ktorú uplatnil
žalobca za použitia amortizačnej konštanty 0,183 Eur/1 km jazdy x najazdené km ohľadom každej
jednotlivejcestyspoluvsume203,14Eur(zacestuzodňa 26.11.2014vsume51,24Eur,zacestuzodňa
2.12.2014 v sume 47,58 Eur, za cestu zo dňa 3.12.2014 v sume 2,20 Eur, za cestu zo dňa 11.12.2014 v
sume 47,58 Eur, za cestu zo dňa 15.12.2014 v sume 2,20 Eur, za cestu zo dňa 22.1.2015 v sume 47,58

Eur, za cestu zo dňa 23.1.2015 v sume 2,20 Eur, za cestu zo dňa 28.1.2015 v sume 2,56 Eur). Nárok na
túto základnú náhradu upravenú v ustanovení § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách patrí
zamestnancovi voči zamestnávateľovi za situácie, keď zamestnanec pri pracovnej ceste použije cestné
motorové vozidlo, ktoré nebolo poskytnuté zamestnávateľom, a teda použije vlastné cestné motorové
vozidlo. V posudzovanej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže žalobca bol prepravovaný osobným

motorovým vozidlom, ktoré nepatrilo jemu, ale manželke jeho otca, čo bolo preukázané výsluchom
svedka Z. U. st. a z fotokópie veľkého technického preukazu. Zároveň súd poukazuje na to, že základná
náhrada zohľadňuje amortizáciu vozidla, drobné opravy a údržbu, náklady na pneumatiky, oleje, filtre,
poplatok za umývanie, vodu do odstrekovača, teda všetky výdavky spojené s prevádzkou vozidla. Škoda
predstavuje ujmu v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľnú v peniazoch. Rozhodujúce je,

že výška vzniknutej škody musí byť vždy preukázaná, nemôže byť uplatnená v paušálne stanovenej
sume. Žalobca uplatnil túto škodu v paušálne stanovenej sume, avšak nepreukázal, že náklady na
prevádzku vozidla, ktoré má pokrývať základná náhrada, v tejto výške skutočne vznikli pri jeho preprave
a že ich žalobca uhradil. Tento nárok na základnú náhradu teda žalobca nepreukázal.26. Žalobca ako poškodený má voči žalovanému ako škodcovi v zmysle § 445, § 446 Občianskeho
zákonníka, nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti. Pri určení náhrady za stratu

na zárobku sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že žalobca od XX.X.XXXX pracoval pre
zamestnávateľa U., s.r.o., H. ako administratívny pracovník s dohodnutou mzdou 352 Eur za mesiac,
pričom tento pracovný pomer bol ukončený dohodou zmluvných strán dňa 31.7.2016 ako vyplýva
z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.7.2016. V konaní bolo z hlásenia úrazu na

účely nemocenského, potvrdenia Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu
preukázané, že žalobca bol v dôsledku ujmy na zdraví spôsobnej mu žalovaným práceneschopný
od 22.11.2014 do 23.1.2015. V potvrdení zamestnávateľa žalobcu U. Nemšová je uvedené, že
predpokladaný čistý príjem žalobcu za uvedené obdobie bol vo výške 588,35 Eur, pričom žalobcovi
zamestnávateľ vyplatil za obdobie od 22.11.2014 do 1.12.2014 náhradu príjmu v sume 53,49 Eur.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín zo dňa 13.1.2015 vyplýva, že žalobcovi bol

priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 2.12.2014 do zániku nároku vo výške 6,121885 Eur
za deň. Z vyčíslenia ušlej mzdy vyplýva, že pri výpočte uplatnenej náhrady za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti žalobca vychádzal zo zárobku , ktorý by dosiahol ak by nedošlo k jeho
práceneschopnosti a vyplatenými dávkami nemocenského poistenia. Uvedený spôsob výpočtu straty
na zárobku však nezodpovedá relevantnej právnej úprave, pretože zákonom č. 404/2004 Z.z., účinným

od 1.8.2014 bolo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka zmenené tak, že náhrada za stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako
ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zákonom č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení je v ustanoveniach § 84 až 87 stanovený zákonný limit, v ktorom poškodenému
patrí nárok na náhradu za stratu na zárobku. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. suma úrazového

príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho
dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa
§ 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania. Vzhľadom na uvedené spravidla poškodenému nevznikne nárok na celú

stratu na zárobku, ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy, podľa § 446 Občianskeho
zákonníka účinného do 31.7.2004, podľa ktorého predstavovala náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a
nemocenským. Spôsob určenia denného vymeriavacieho základu je stanovený v osobitnom ustanovení
§ 84 zákona č. 461/2003 Z.z. na určenie sumy úrazových dávok, vrátane úrazového príplatku. Podľa

§ 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy
úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a
rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa
zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods.
6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje

sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu
zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom
nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba
z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom

utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho
obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia
je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Žalobca pri
výpočte predmetného nároku nevychádzal z denného vymeriavacieho základu, tento údaj v žalobe, vo
svojich podaniach ani vo vyčíslení ušlej mzdy neuviedol a nie je uvedený ani v potvrdení zamestnávateľa

žalobcu. Žalobca neposkytol súdu listiny, dôkazy, z ktorých by bolo možné tento denný vymeriavací
základ zistiť, overiť správnosť výpočtu tohto nároku, a následne zistiť výšku straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti. Žalobca nenavrhol vykonať a ani nepredložil súdu dôkazný prostriedok -
vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, ktorá by vzhľadom na jej odborné znalosti nárok na náhradu za
stratu na zárobku vypočítala zákonnom stanoveným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd nemohol

žalobe v tejto časti vyhovieť, pretože žalobca ohľadom tohto nároku na náhradu škody neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.27. Súd považoval za dôvodný nárok žalobcu na náhradu nákladov v sume 358,56 Eur, ktoré ako bolo
preukázané z detailu obratu zo dňa 26.3.2015 žalobca uhradil na základe vyúčtovania znalečného
č. 2/2015 zo dňa 22.3.2015 znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia Z.. A. K., PhD. za ním

vypracovaný znalecký posudok č. 2/2015 pre účely trestného konania. Objednanie tohto posudku
žalobcom bolo nevyhnutné, pretože na základe tohto znaleckého posudku bolo obodované bolestné
žalobcu ohľadom zranení, ktoré utrpel v dôsledku trestného činu. Tento nárok súd v rámci právneho
posúdenia nevyhodnotil ako škodu, ale ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Jedná sa v
zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky

žalobcu a na náhradu týchto nákladov, ktoré vznikli pred začatím tohto súdneho konania má žalobca
právo voči žalovanému.

28. Súd mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví vo výške 3.320,67 Eur. Po zohľadnení
spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody v rozsahu 50%, je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu
na zdraví v rozsahu 50%, t.j. sumu 1.660,34 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume

358,56 Eur.

29. Citované ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho Zákonníka upravujú ochranu osobnostných práv,
t.j. práv spätých s osobnosťou človeka. Medzi tieto práva patrí aj právo na ochranu zdravia a života.
Koncepcia ochrany osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Nevyžaduje

sa teda zavinenie zodpovednostného subjektu, ktorý zasiahol do práva na ochranu osobnosti.
Zákon poskytuje ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Ďalšou podmienkou je, že
neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Vyvolanie
následkov sa nevyžaduje. Je nevyhnutná aj príčinná súvislosť medzi správaním sa zodpovednostného
subjektu a ohrozením, alebo porušením osobnostného práva. Ak sú v tieto predpoklady dané, má

fyzická osoba podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), aby sa odstránili následky už uskutočnených zásahov
(reštitučná žaloba), a aby bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (satisfakčná žaloba). Pokiaľ by
sa zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezdalo postačujúce najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Neoprávnenosť zásahu do osobnosti fyzickej osoby tvorí objektívnu kategóriu. Zásah môže spočívať
v aktívnom správaní pôvodcu zásahu ako aj v jeho pasívnom správaní, ktoré spočíva predovšetkým
v nesplnení konkrétnej právnej povinnosti. V posudzovanom prípade bolo nesporne preukázané, že
žalovaný svojím protiprávnym konaním ublížil na zdraví žalobcovi, teda zasiahol do jeho osobnostného

práva, konkrétne práva na ochranu zdravia a života. Konanie žalovaného bolo právoplatným rozsudkom
súdu vyhodnotené ako trestný čin, a je teda zrejmé, že zásah žalovaného do osobnosti žalobcu bol
neoprávnený. Tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobcu, keďže napokon
v príčinnej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Žalobcovi tak vzniklo právo domáhať
sa ochrany osobnostných práv v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienkou priznania

náhradynemajetkovejujmyvpeniazoch(t.j.materiálnejsatisfakcie)jevždy,vzávislostinaindividuálnych
okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,

prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Súd sa nestotožnil
s námietkou žalovaného, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch bola nesprávne uplatnená, a
že následky by sa v prípade priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovanému pričítali
dvakrát. Súd k tomu uvádza, že osobnosť človeka tvoria mnohé zložky, z ktorých v žiadnom prípade
nemožnovylúčiťzložkuzdraviafyzickejosoby,ktorájevýslovneuvedenávustanovení§11Občianskeho

zákonníka. Ďalej súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn.
7 Cdo 65/2013zo dňa 28.5.2014 (R 1/2015), podľa ktorého ten istý skutkový dej môže v niektorom
prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto
nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých

sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Nie je vylúčené, aby sa žalobca
ako poškodený domáhal okrem náhrady škody na zdraví aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Súd pri posudzovaní tohto nároku vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca nárok na náhradu
nemajetkovejujmyodôvodňovaltým,žeajpovykonanejliečbespojenejsnepríjemnýmisilnobolestivýmizákrokmi má v dôsledku spôsobených zranení, doposiaľ viaceré zdravotné ťažkosti a hlavne zníženú
kvalitu svojho života, ktorá je trvalého charakteru, a k zníženiu ktorej došlo v celkom mladom veku
žalobcu 24 rokov. Žalobca má v oblasti tváre vložené platinové platničky, ktorých implantácia bola

potrebná za účelom vytvarovania tvárovej časti hlavy žalobcu a tieto zostanú v hlave žalobcu počas
celej doby jeho života. Tieto implantáty pritom spôsobujú žalobcovi necitlivosť časti zubov na hornej
čeľusti v miestach, kde bol vykonaný operačný zákrok a v prípade pobytu žalobcu vonku v chladnom
počasí mu spôsobujú nepríjemné mrazivé pocity v tvári a tŕpnutie kože na tvári v oblasti, kde sú tieto
implantáty umiestnené. Že dôsledkom týchto zranení žalobcu je zníženie až strata citlivosti horných

zubov a kože líca a hornej pery v pravo potvrdil aj znalec Z.. A. K. S.. v posudku č. 2/2015 s tým, že
toto obmedzenie môže trvať pár týždňov až pár rokov v závislosti od veľkosti poškodenia druhej vetvy
trigeminálneho (trojklanného) nervu, no citlivosť sa obnoví. Otec žalobcu Z. U., st. vo svojej svedeckej
výpovedi potvrdil, že následkom zranení si žalobca necíti vrchné zuby, mal problémy s trojklanným
nervom, máva častejšie bolesti hlavy a musí užívať tabletku proti bolesti a keď prejde náhle z tepla
do studena, cíti mravčenie v tvári, kde má kovové platničky. Bolesti hlavy uvádzal žalobca aj na

vyšetrení v neurologickej ambulancii Z.. R. A., Dubnica nad Váhom, ako vyplýva z lekárskej správy
tohto neurológa zo dňa 28.1.2015 s odporúčaním lekára pre žalobcu užívať analgetiká. Vzhľadom
na charakter neoprávneného zásahu do telesnej integrity žalobcu, jeho preukázané následky, súd
mal za to, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane
vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na zdraví žalobcu. Náhrada nemajetkovej ujmy v

peniazoch je teda na mieste. Žalobcom uplatnenú výšku 5.000 Eur však súd nepovažoval za primeranú
okolnostiam prípadu. Súd zohľadnil závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy so zreteľom na jej intenzitu
a rozsah, keď v dôsledku fyzického útoku žalovaného žalobca utrpel stredne ťažké poranenia v oblasti
tvárovej časti hlavy, zlomeniny kostí tváre, vyžadujúce si operačné riešenie, s následkom preukázaných
obmedzení žalobcu v bežnom spôsobe života a znížením kvality života žalobcu, u ktorého pretrvávajú

bolesti hlavy, znecitlivenie časti zubov na hornej čeľusti (ktoré môže pretrvávať aj pár rokov podľa záveru
znalca Z.. A. K. PhD.), nepríjemné mrazivé pocity v tvári a tŕpnutie kože na tvári v oblasti umiestnenia
kovových implantátov (ktoré majú ostať v hlave žalobcu po celý jeho život) v prípade pobytu žalobcu
vonku v chladnom počasí. Je teda zrejmé, že sa nejedná o bežnú a krátkodobú pôsobiacu nemajetkovú
ujmu. Za túto ujmu v nemajetkovej sfére nebol žalobca odškodnený v rámci priznaného bolestného.

Iné spôsoby zníženia kvality života žalobcu neboli preukázané. Žalobca nijako nešpecifikoval dôvody,
pre ktoré už nemôže aktívne vykonávať viaceré športové činnosti, ktoré predtým s obľubou vykonával,
a to najmä kontaktné športy, futbal, ktorý predtým žalobca pravidelne hrával v rámci svojich záľub
vrátane účasti v mestskej lige v mini futbale. V konaní nebolo tvrdené, žeby žalobca mal poranené
nohy, prípadne inú časť tela, potrebnú na výkon týchto športových aktivít. Žalobca neuniesol bremeno

tvrdenia a nebolo ani preukázané, žeby sa v tomto smere znížila kvalita jeho života. Žalobca nepredložil
relevantné dôkazy na podporu svojho tvrdenia v žalobe, že nemožno vylúčiť do budúcnosti ani nutnosť
prípadnej korekcie či výmeny platinových platničiek a s tým súvisiacich ďalších chirurgických zásahov do
tvárovej časti hlavy žalobcu. Ako ničím nepodložené ostalo aj tvrdenie žalobcu, že nemožno vylúčiť, že
u žalobcu bude dochádzať k dráždeniu trojklaného nervu, s ktorým sú spojené vždy neznesiteľné bolesti

a rovnako nemožno vylúčiť u žalobcu ani poruchy zraku súvisiace s uvedeným poranením a spôsobom
jeho ošetrenia. Tieto skutočnosti nenastali a ani zo znaleckých posudkov Z.. K. a Z.. Q. nevyplýva,
žeby k nim malo dôjsť. Súd vzal zreteľ aj na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do
zdravia žalobcu, a síce, že žalovaný udrel päsťou žalobcu do tváre po tom, čo sa žalobca a žalovaný
počas futbalového zápasu vzájomne faulovali a žalobca si nepočínal tak, aby k jeho zraneniam nedošlo,

pretože najprv chcel on zaútočiť päsťou na žalovaného, ktorý sa však jeho útoku vyhol. Pri určení
výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd zohľadnil predovšetkým satisfakčnú funkciu tejto náhrady, ktorej
cieľom je zabezpečiť zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy na osobnosti žalobcu.
S poukazom na všetky uvedené dôvody mal súd za to, že adekvátna je náhrada nemajetkovej ujmy v
sume 1.000 Eur. K tvrdeniam žalobcu, že v trestnom konaní bol žalovanému uložený mierny peňažný

trest a že by uvedené by malo byť kompenzované vo výške priznanej nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka nemá charakter akéhosi
občianskoprávneho trestu, ktorý by mal dopĺňať trest uložený v trestnom konaní osobe zodpovednej za
neoprávnený zásah.

30.Súdtedapovyhodnotenívykonanýchdôkazovjednotlivoavovzájomnejsúvislostiuzavrel,žežaloba
žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 3.018,90 Eur (pomerná náhrada škody v sume 1.660,34
Eur+náhradanákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvsume358,56Eur+náhradanemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 1.000 Eur). Preto súd výrokom I. žalobe v tejto časti vyhovel, lehotu na plnenieurčil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP. Výrokom II. súd vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. V písomnom podaní zo dňa 19.10.2018 žalobca už netrval na výsluchu svedkyne S. K., ktorú navrhol
pôvodne vypočuť vo svojom podaní. Žalobca na pojednávaní netrval na tom, aby súd vyčkal na správu
zo Slovenského futbalového zväzu ohľadom hráčskych potrestaní žalovaného, ktorý dôkaz navrhol
žalobca. Preto súd tieto dôkazy nevykonal.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Súd z uplatneného nároku v celkovej sume 9.092,63 Eur žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy
3.018,90 Eur, a úspech žalobcu predstavuje 33,20%. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá v rozsahu
66,80%, čo predstavuje úspech žalovaného. Vzhľadom na tento čiastočný úspech oboch sporových
strán a s prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutie súdu o výške náhrady nemajetkovej ujmy záviselo
od úvahy súdu, bol súd toho názoru, že spravodlivé bude, že každá zo strán si bude znášať sama

náhradu trov konania. Preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.