Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216590
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8112216590.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1./ M. E., nar.: X.X.XXXX,
bytom J. Z.. a 2./ Z. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom E. J., zastúpených JUDr. Jánom Klimekom, advokátom,
so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovaným: 1./ I. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom Z. 2, XXX XX
K., 2./ Z. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom Z. 2, XXX XX K., a 3./ F. S., nar.: XX.X.XXXX, bytom S. 3, XXX
XX K., zastúpeným JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Námestie Slobody 2, 050 01 Revúca, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov z 09.01.2018, č. k. 13C/115/2012 - 348 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným vo vzťahu k žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný v 1., 2. a 3.
rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú sú
im žalobcovia povinní nahradiť spoločne a nerozdielne a ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcov ako neopodstatnenú. Zdôraznil, že žalobcovia
v konaní svoje vlastnícke právo všeobecne odvodzovali od rozhodnutia pozemkového úradu o
vydaní nehnuteľnosti, keď toto pôvodné rozhodnutie po obnove konania bolo zrušené, resp. dotknuté
podstatnou zmenou jeho obsahu. Žalobcovia počas konania netvrdili a nepreukázali a súd inak nezistil,
žiadne také konkrétne a dostatočne určité rozhodnutie pozemkového úradu, resp. Okresného úradu
K., lesného a pozemkového odboru, z ktorého by vyplývalo, že žalobcom po zmene, resp. zrušení
pôvodného rozhodnutia po obnove konania, bolo priznané vlastnícke právo práve k nehnuteľnosti, ktorá

je predmetom konania, konkrétne pozemku parcela C KN XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
308 m2, zapísanej aktuálne na LV č. XXX,kat. úz. X.. Zo žiadneho výroku rozhodnutia Pozemkového
úradu v K. záver o vlastníckom práve žalobcov k spornému pozemku nijako nevyplýva. Tento záver
je pritom kompatibilný aj s názorom Najvyššieho súdu SR citovaným v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/95/2008 v podobnej veci. V danom prípade totiž vlastnícke právo po
obnove konania nebolo priznané k celému pozemku, označenému ako pozemok mpč. XXX, kat. úz.
X.. Je zrejmé, že pôvodne vydaný pozemok zmenšený o nevydanú neidentifikovanú časť v rozhodnutí

po povolení obnovy konania, nie je dostatočne identifikovaný takým spôsobom, aby bolo možné
jeho reálne vymedzenie ako časti zemského povrchu, ku ktorej bolo žalobcom priznané vlastnícke
právo. Tento pozemok z výroku rozhodnutia pozemkového úradu po obnove konania nemožno nijako
individualizovať, a teda ani posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok. Inými slovami, po povolení obnovykonania a v novom rozhodnutí je pôvodné rozhodnutie o vydaní nehnuteľností (priznaní vlastníckeho
práva)zrušené,aakbysaajpripustilo,žepôvodnérozhodnutievnedotknutejčastiplatí,totorozhodnutie
je po jeho zmene novým rozhodnutím o nevydaní neidentifikovanej časti nehnuteľnosti neurčité a

neumožňuje posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok. Súd prvej inštancie zdôraznil, že identita a určitosť
vlastníckeho práva žalobcov vo vzťahu k spornému pozemku tak zo žiadneho v konaní predloženého
aleboinakzistenéhorozhodnutiapríslušnéhoštátnehoorgánuniejezrejmá.Ničbynatomnezmeniloani
žalobcami požadované doplnenie dokazovania dopytom na vyžiadanie podkladov správnych orgánov
(ktoré napokon aj samy predložili), nakoľko tieto nie sú súčasťou žiadneho výroku rozhodnutia týchto

správnych orgánov a žiadne rozhodnutie, resp. výrok týchto orgánov, na tieto podklady ani neodkazuje
tak, ako tomu bolo napríklad v prípade odkazu na konkrétne geometrické plány uvedené vo výrokoch
pozemkového úradu v iných rozhodnutiach. S odkazom na bod 38. tohto odôvodnenia, tieto podklady
rozhodnutia správnych orgánov nijako nedopĺňajú, a ani záväzne nevysvetľujú, ktorých konkrétnych
plôch sa týkajú.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že výrok rozhodnutia štátneho orgánu je z hľadiska ustálenej judikatúry
súdov najdôležitejšou časťou rozhodnutia, a preto musí byť jasný, presný a určitý tak, aby z jeho
formulácie bolo bez pochýb zrejmé rozhodnutie štátneho orgánu, nemá možnosť poskytovať iný výklad
a podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, iba výrok obsahuje rozhodnutie vo veci.
Preto žalobu pre nepreukázanie vlastníckeho práva žalobcov žiadnym konkrétne tvrdeným alebo inak

procesnýmpostupomsúduzisteným platnýmrozhodnutímorgánuštátnejsprávy,ktorýbyimdostatočne
jasne a určito priznával vlastnícke právo k spornému pozemku - zamietol. O trovách konania strán sporu
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil a určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý po 1 pozemku C KN XXX, vo
výmere 308 m2, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. X. a priznal im náhradu trov konania, alternatívne
navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Majú za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových
záverov a právneho posúdenia veci a v rozpore s ust. § 391 ods. 2 CSP. Zdôrazňujú, že predchádzajúce

rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené uznesením, ktoré bolo vydané v konaní
odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/57/2013. Poukazujú na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, kde
z hľadiska určitosti výroku pozemkového úradu v označení pozemnoknižej parcely v stave E KN odvolací
súd zaujal stanovisko. Odvolací súd zároveň uložil doplniť dokazovanie oboznámením spisu OS Banská
Bystrica sp. zn. 12C/306/95. Žalobcovia pociťovali neochotu zo strany súdu pri vykonaní tohto dôkazu

a prístup súdu k žalobcom by osvetlil aj zvukový záznam z pojednávaní z 24.02.2015 a 31.03.2015.
Za podstatné ďalej považujú druhé rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/151/2015, ktorý uložil
prvoinštančnému súdu pokyn, aké dokazovanie má vykonať, na ktorú skutkovú okolnosť. Bolo potrebné
urobiť dotaz na Okresný úrad v K. o tom, ako sa rozhodlo o celej mpč. XXX, kat. úz. X. v rámci
reštitučného konania, ako aj zabezpečiť kartografický podklad pre určenie rozlohy, ktorá sa žalobcom v

rámci obnovy konania a nového rozhodnutia nevydala a prípadne aj znaleckým dokazovaním zistiť, či do
tejto časti nevydanej nehnuteľnosti patrí aj plocha sporného pozemku. Žalobcovia navrhli tieto dôkazy
vykonať aj podaním z 21.11.2017. Namietali správu zo dňa 27.10.2017 na čl. 331, ako nedostatočnú.
Navrhli dotazovať Slovenský pozemkový fond, ktorý vyplácal finančnú náhradu za nevydané plochy z
parcely č. XXX a nebol vykonaný dôkaz, hoci by bol vniesol odstránenie pochybnosti ohľadom určitostí

výroku správneho rozhodnutie o obnove konania. Rovnako nebol vykonaný ani dôkaz znaleckým
posudkom. Vzhľadom na túto situáciu tak prichádza do úvahy postup podľa § 390 písm. a), b) CSP, keď
tieto dôkazy vykoná odvolací súd. Ďalej tvrdia, že celkovo rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, vyhotovenie ktorého trvalo dlhú dobu je nepresvedčivé, súd na jednej strane podrobne
vysvetľuje záväznosť výroku rozhodnutia v správnom konaní, na druhej strane skutkové zistenia dopĺňa

dokresľujúcou úvahou. Navrhli preto na základe týchto dôvodov podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.
Zdôrazňujú, že žalobcovia neuviedli, ako im súd prvej inštancie tvrdeným nesprávnym postupom odňal
procesné práva a neuviedli, akou konkrétnou vadou je zaťažené predmetné konanie. K ďalšiemu

dokazovaniu uvádzajú, že toto sa ukázalo ako nadbytočné, nakoľko žalobcovia odvodzovali svoje
vlastnícke právo od rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené a ani novo vydané reštitučné rozhodnutie
neobsahuje sporný pozemok. Podľa žalovaných sa žalobcovia pokúsili uviesť súd aj ich do omylu v
otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k sporného pozemku rozhodnutím bývalého Pozemkovéhoúradu v K. z 21.06.1996, keďže už v čase podania žaloby mali žalobcovia vedomosť o existencii
rozhodnutia, ktorého vydanie v rámci obnovy konania žalobkyňa v 1. rade iniciovala, a to rozhodnutia
zo dňa 17.03.1998. Týmto novým rozhodnutím bolo pôvodné rozhodnutie zrušené a nové reštitučné

rozhodnutie neobsahovalo sporný pozemok a je zrejmé, že celá parcela mpč. XXX sa žalobcom
nevydáva. Zdôrazňujú, že toto rozhodnutie sporný pozemok ani obsahovať nemohlo, pretože mpč. XXX
bolo z PKV č. XXX odpísaná dňa 06.09.1960 a zapísaná do PKV č. XXX, kat. úz. X.. Z tejto PKV bol
sporný pozemok odčlenený geometrickým plánom už v roku 1992, a teda dva roky pred vydaním prvého
reštitučnéhorozhodnutia,bolzastavanýstavbou,čobybolopreukážkouprejehovydanieajvprípade,ak

by tvoril súčasť parcely mpč. XXX v čase vydania reštitučného rozhodnutia. Za pozemky, ktoré žalobcom
neboli vydané, týmto bola priznaná finančná náhrada.

6. Žalobcovia vo vyjadrení z 29.01.2019 zotrvali na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní.
Zdôrazňujú, že právny predchodca žalovaných mal preukázané vlastnícke právo k stavbe a nie k
pozemku. K pozemku nemá ani platný nadobúdací titul. Chatka bola postavená s dočasným povolením

na cudzom pozemku. Právny predchodca žalovaných SAD K. pozemok od žalobcov neodkúpil, ani
od štátu a nie je preukázané, že by bol nadobudnutý na základe iného nepochybného právneho
titulu. Prevod správy nie je prevod vlastníctva. O vydržanie zo strany žalovaných nemôže ísť, keďže
stavba bola povolená ako dočasná a na cudzom pozemku. Nebolo zriadené osobné právo užívania na
postavenie chatky.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov opodstatnené nie je.

8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, súd prvej inštancie konal a rozhodoval o žalobe žalobcov smerujúcej
proti žalovaným, na základe ktorej sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. X., parcely C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
308 m2.

9. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ust.
§ 126 Občianskeho zákonníka vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho
práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základným
predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, keďže bez jeho

preukázania k predmetu sporu žalobca nie je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako
vlastníkovi prislúcha.

10. Ust. § 132 Občianskeho zákonníka potvrdzuje povahu tohto základného právneho predpisu
súkromného práva. Platí totiž všeobecne pre nadobúdanie vlastníckeho práva v systéme súkromného

práva. Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je právomoc
tohto orgánu, teda jeho oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o vzniku (zániku) vlastníckeho práva.
Príslušný orgán štátnej správy tak môže rozhodnúť napr. aj o vlastníctve v reštitučnom konaní podľa §
9 nasl. zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. K nadobudnutiu vlastníctva rozhodnutím
štátneho orgánu dôjde dňom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti takéhoto rozhodnutia alebo dňom,

keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tieto rozhodnutia štátnych orgánov, aj keď sú právnym
dôvodom a spôsobom nadobúdania vlastníctva, podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z., ešte treba
zapísať v záznamoch do príslušného katastra nehnuteľností.

11. Výrok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) je najdôležitejšou časťou rozhodnutia,

pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku
rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa
zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež
autoritatívne deklarujú určité právne stavy.

12. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci,
ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom
rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.13. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným žiadaný nárok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
uplatňujú na základe toho, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudli v rámci reštitučného konania
rozhodnutímbývaléhoPozemkovéhoúraduvK.č.2356/92/Buj./150zodňa21.06.1994,ktorénadobudlo

právoplatnosť dňa 25.07.1994. Týmto rozhodnutím bolo žalobcom ako oprávneným osobám podľa § 6
ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. priznané vlastnícke právo okrem iného aj k parcele mpč. XXX vo výmere
8434 m2, zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. X..

14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že pozemok C KN XXX bol vytvorený z časti pôvodnej

mpč. parcely XXX, vedenej od roku 1960 v PK č. XXX, kat. úz. X., čo potvrdzuje aj geometrický plán z
28.05.19XX č. XXX - XXX - XX - 90 (č.l. 49).

15. Na základe návrhu žalobkyne v 1.rade príslušný správny orgán podľa § 62 ods. 1 písm. a) a § 63 ods.
1 zákona o správnom konaní rozhodnutím ČJ XXXX/XX - PL - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, povolil obnovu
predchádzajúceho správneho konania ukončeného spomínaným rozhodnutím z 21.06.1994. Následne

Okresný úrad v K. - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím č. Q.
XX/XXX - XX - TÚ zo XX.XX.XXXX nevydal žalobcom časť pôvodných nehnuteľností zapísaných v PK č.
XXX, kat. úz. X., a to aj pokiaľ ide o parcelu mpč. XXX vo výmere 2242 m2. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.04.1998.

16. Na LV č. XXX, kat. úz. X. sú aktuálne žalobcovia vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra
E KN XXX vo výmere 6192 m2 - trvalý trávnatý porast a spoluvlastníctvo žalovaných k pozemku C KN
XXX vo výmere 308 m2 je zapísané na LV č. XXX, kat. úz. X..

17. Okresný úrad K. - katastrálny odbor v priebehu konania potvrdil (č. l. 236), že neeviduje duplicitný

záznamvlastníctvapozemkuEKNXXXspozemkomparcelyCKNXXX,kat.úz.X..Uviedol,žekparcele
C KN XXX bolo zaevidované vlastníctvo na LV č. XXX už v roku 1992 na základe žiadosti ČSD, n. p., H.
a predloženej Hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia k predmetnej parcele. Vlastníctvo k
parcele E KN XXX je na LV č. XXX, kat. úz. X., evidované po spracovaní V. mimo hraníc pozemkov, ktoré
sú už zapísané v LV registra C KN, a teda aj mimo hraníc parcely C KN XXX. Polohové a geometrické

určenie parcely C KN XXX bolo zadefinované pri mapovaní, ide o záväzný údaj, spracovateľ registra
hranice parcely C KN tento musel rešpektovať a do operátu sa teda zapísala parcela E KN XXX mimo
plochu, ktorá je vysporiadaná v registri C KN.

18. Okresný úrad Prešov - pozemkový a lesný odbor ďalej potvrdil (č.l. 331), že pokiaľ ide o uvádzané

rozhodnutie č. Q. XX/XXX - XX zo XX.XX.XXXX, na základe nových údajov z registra obnovenej
evidencie pozemkov oprávnené osoby požiadali o obnovu pôvodného konania. Za nevydané plochy
pozemkov majú nárok na náhradu, výmera pozemkov, ktoré neboli vydané, bola určená kartografickou
digitalizáciou s tým, že geometrický plán na vyčlenenie tejto plochy nebol vypracovaný.

19. V závislosti od takto zisteného skutkového stavu je správny záver súdu prvej inštancie o
nepreukázaní existencie príslušného rozhodnutia orgánu štátnej, z ktorého by nepochybne a určito
vyplývalo priznanie vlastníckeho práva žalobcom práve k predmetnej nehnuteľnosti. Nové rozhodnutie,
ktorýmsažalobcomakooprávnenýmosobámnevydalaneurčitáabližšieneidentifikovanáčasťparcelyE
KN XXX, kat. úz. X. nepreukazuje, či sa toto rozhodnutie (ne)týka spornej nehnuteľnosti. Ako už odvolací

súd vyššie uvádzal, Okresný úrad v K. - obor katastrálny, v tejto súvislosti naviac poukazoval na to, že
vlastníctvo k pozemku E KN XXX na danom liste vlastníctva je v súčasnosti evidované už mimo hraníc
C KN XXX, kat. úz. X. a duplicitné vlastníctvo týchto nehnuteľností evidované nie je. Za tejto situácie súd
prvej inštancie správne poukazoval na neopodstatnené vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania,
ktorým argumentujú žalobcovia a ktoré by nemohlo nahradiť výrok rozhodnutia orgánu štátnej správy,

keďže neodkazuje na konkrétny geometrický plán, ako v prípade výrokov iných rozhodnutí týkajúcich a
vydaných vo vzťahu k žalobcom u iných nehnuteľností prejednávaných v reštitučnom konaní.

20. Táto skutková situácia je tak odlišná ako v prípade obdobného konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 12C/306/95, v ktorom súdy poukazovali na existenciu rozhodnutia orgánu

štátnej správy, ktorým sa vo vzťahu k žalobcom vydala celá pôvodne skonfiškovaná nehnuteľnosť.
Uvedené platí aj pre ďalšie žalobcami spomínané konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/162/2011,
v ktorom nariadené znalecké dokazovanie súviselo s posudzovaním (ne)správnosti geometrickéhoplánu, ktorý pre žalovanú stranu tvoril podklad pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam notárom.

21. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov nezistil, aby postupom súdu prvej inštancie
došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací
dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

22. Súd prvej inštancie napokon svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Je potrebné uviesť,
že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu,
čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení
rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994).

23. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie
jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno
konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcov
konať pred súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred

súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie
neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľov.

24. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v súvisiacom výroku o trovách konania,
odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2

CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania patrí žalovaným vo vzťahu k žalobcom nárok
na náhradu vzniknutých trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).