Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/731/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112206345
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112206345.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Goldcrystal SK s.r.o., so sídlom
Bratislavská 445, Dubnica nad Váhom, IČO: 46 406 131 (predtým GOLDCRYSTAL, s.r.o., so sídlom
Bratislavská 445, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 327 298), zastúpeného +ULTRA Legal s.r.o., advokátní
kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, 19000 Praha 9, Česká republika, v mene ktorej poskytuje

právne služby na území SR organizačná zložka + ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná
zložka so sídlom Grösslingova 56, Bratislava, proti žalovanému: SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR, so sídlom Špitálska 6, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. októbra 2014, č.k. 4C/46/2012 -574, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa právny predchodca žalobcu

domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody z dôvodu nekonania žalovaného a neplatného
odstúpenia od zmluvy. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 346.242,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne
zo sumy 346.242,25 eur od 27.2.2012 do zaplatenia, v priebehu konania zobral
späť žalobu v časti o zaplatenie 5.538,14 eur, a preto v tejto časti zastavil konanie uznesením zo dňa
8.1.2014 a následne žalobca zobral späť žalobu v časti zaplatenia sumy 35.000 eur, v ktorej časti súd

konanie zastavil uznesením na pojednávaní dňa 9.10. 2014. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny
predchodca žalobcu ako prijímateľ uzavrel dňa 15.6.2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. UZ2711023045601 s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v
zastúpení Sociálnej implementačnej agentúry ako poskytovateľom v zmysle § 269 ods.2 Obchodného
zákonníkavzneníneskoršíchpredpisov,vzmysle§15ods.1zákonač.528/2008Z.z. opomoci
a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a pri zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

ďalších predpisov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR konajúce prostredníctvom Sociálnej
implementačnej agentúry ako poskytovateľ listom zo dňa 7.9.2010 odstúpilo od Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. UZ2711023045601 zo dňa 15.6.2010, uzatvorenej
s právnym predchodcom žalobcu z dôvodu, že zistil, že právny predchodca žalobcu
ako prijímateľ nesplnil základnú podmienku oprávnenosti v zmysle § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z.
Listom zo dňa 28.3.2011 právny predchodca žalobcu vyzval Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

na náhradu škody v sume 346.242,25 eur z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy a porušenia
zmluvnej povinnosti. Listom zo dňa 23.2.2012 adresovaný Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny
SR právny predchodca žalobcu odstúpil od predmetnej zmluvy v zmysle § 345 a § 348 Obchodnéhozákonníka s odôvodnením, že v dôsledku postoja druhej zmluvnej strany je možné vyvodiť, že k splneniu
zmluvných povinností zo strany Ministerstvo práce, sociálnych vecí SR nedôjde. Zistený skutkový stav
posúdil podľa § 373 a § 379 Obchodného zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za

preukázané, že právny predchodca žalobcu uplatnil svoj nárok proti ním označenému žalovanému, a to
SR zastúpenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR titulom náhrady škody za porušenie
zmluvnej povinnosti vyplývajúcej mu zo od Zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku
č. UZ2711023045601 zo dňa 15.6.2010, pričom škoda mu mala vzniknúť titulom straty príležitosti
dokončiť projekt, v dôsledku ktorej došlo k zmareniu zvýšenia kvalifikácie zamestnancov a produktivity

práce v rámci výrobného procesu, ktorá viedla k strate ďalších zákaziek a ku vzniku ďalšej ešte
nevyčíslenej škody. Dospel k záveru, že Slovenská republika, ktorú právny predchodca žalobcu označil
ako žalovaného, nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z obchodných záväzkov, a
preto nie je pasívne vecne legitimovaná. Zmluva o poskytovaní nenávratného finančného príspevku
č. UZ2711023045601 zo dňa 15.6.2010 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako
prijímateľom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení Sociálnej implementačnej

agentúre ako poskytovateľom v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Subjektom, ktorý je v
danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
ako samostatný subjekt civilného procesu a pokiaľ ho právny predchodca žalobcu označil
ako orgán zastupujúci Slovenskú republiku, vymedzil tým jasne okruh strán v konaní, ale nesprávne.
Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného neskúmal ďalšie námietky vznesené

stranami a nezaoberal sa ani námietkou žalovaného, ktorou žiadal započítať sumu 96.538,14 eur ako
kompenzačnú námietku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému
nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že si ich náhradu neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovej lehote právny predchodca žalobcu, žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalovanému uložiť

povinnosť zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávne zisteného skutkového stavu, súd nesprávne právne vec posúdil a strane sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Súd sa pri identifikácii subjektu zaoberal len jeho označením tak,
ako ho uviedol jeho právny predchodca v žalobe a to "SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR" a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa nezaoberal identifikačným

číslom organizácie, ktoré v žalobe jeho právny predchodca pri identifikácii žalovaného taktiež uviedol.
Z obsahu spisu je jasné, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej zodpovedá jeho právo a nárok,
ktorý si uplatňuje tento v konaní, je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako právnická
osoba, ktoré ani nikdy nenamietal svoju pasívnu legitimáciu. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva,
že ako žalovaného označil Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako právnickú osobu, a nie štát

Slovenskú republiku. Toto odvodzuje predovšetkým z označenia použitého v
žalobe IČO pri identifikácii žalovaného. Zo skutočnosti, že v označení názvu žalovaného popri označení
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol pred týmto označením aj skratku SR, nemožno
vyvodiť záver, že ako žalovaného označil Slovenskú republiku. S poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p. a
aj na ustálenú a konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR namietal nepreskúmateľnosť napadnutého

rozsudku z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keď súd v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a
výstižne nevysvetlil, prečo považuje označenie žalovaného za určité a jasné, a na základe čoho určil,
že žalovaným by mala byť Slovenska republika, a nie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR, keď právny predchodca žalobcu pri identifikácii žalovaného uviedol aj IČO, ktoré je pridelené
práve Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a slúži na jeho jednoznačnú identifikáciu

a nezameniteľnosť s inými organizáciami. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku nedal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
týkajúce sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a jeho označenia v žalobe. Nezdôvodnil presvedčivo
závery o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a z akých dôvodov sa vôbec nezaoberal údajom
o identifikačnom čísle žalovaného. Ďalej namietal, že súd sa nevysporiadal so vzájomným návrhom

žalovaného na zaplatenie sumy 96.538,14 eur, tento kvalifikoval len ako kompenzačnú námietku podľa
§ 98 O.s.p. a neodôvodnil zamietnutie tohto vzájomného návrhu, resp. o tomto vzájomnom návrhu vo
výrokovej časti nerozhodol.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že i keď právny predchodca žalobcu použil IČO, ktoré

prislúcha Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, žalovaného označil jednoznačne SR -
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, z čoho vyplýva označenie žalovaného ako Slovenská
republika v zastúpení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Poukázal na to, že na otázku
súdu na pojednávaní dňa 9.10.2014 prečo žaluje na náhradu škody Slovenskú republiku, zastúpenúMinisterstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, keď zmluvu uzavrel s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny, právny predchodca žalobcu uviedol, že zmluvu uzavrel s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny a má za to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je organizačná zložka

štátu, a preto žaluje žalovaného. Z odpovede právneho predchodcu žalobcu jednoznačne vyplýva, že
žaloval Slovenskú republiku, pretože bral Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny v danom prípade iba ako jej organizačnú zložku, a nie ako samostatný subjekt práva. Taktiež na
otázku súdu, prečo v podaní zo dňa 4.2.2014 vo svojom vyjadrení označil ako žalovaného Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, právny predchodca žalobcu uviedol, že to netuší, asi tam vypadlo

označenie SR - nebolo to myslené ako zámena subjektu. Pokiaľ právny predchodca žalobcu namietal,
že žalovaný nikdy nenamietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, uviedol, že otázka pasívnej vecnej
legitimáciejeotázkouhmotnoprávnouasúdsaňoumápovinnosťzaoberaťvrámciskúmaniapodmienok
konania (§ 103 a § 104 O.sp.). Navyše právny predchodca žalovaného je zastúpený advokátom, takže
nemožno v danom prípade plne aplikovať poučovaciu povinnosť súdu a tiež vzhľadom na to, že o
povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva, súd nepoučuje. Nesúhlasil s námietkami, týkajúcimi sa

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, podľa jeho názoru súd sa dostatočne zaoberal pasívnou
vecnej legitimáciou žalovaného a vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
neexistoval dôvod, aby sa súd ďalej zaoberal skutočnosťami, ktoré namietal právny predchodca žalobcu
alebo žalovaný v súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobcu.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

(ďalej len "C.s.p."), účinného od 1.7.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa právny predchodca
žalobcu domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom
náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy žalovaným, jeho skutkové zistenia majú
oporuvovykonanomdokazovaní,keďvzaldoúvahyvšetkyrozhodujúceskutočnosti,ktorézvykonaných

dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom,
zktorýchvyvodilajsprávnyprávnyzáver,žeSlovenskárepublika,ktorúžalobca označilakožalovaného,
nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, vyplývajúceho z obchodných záväzkov, a nie je preto pasívne
vecne legitimovaná. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby aj v súlade s ust. § 157 ods.2 O.s.p., resp.

§ 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a to po stránke skutkovej,
aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie
mohol právny predchodca žalobcu náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti

bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať
pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľné, či
zjavne neodôvodnené. S ohľadom na uvedené odvolací dôvod právneho predchodcu žalobcu založený
na tvrdení, že odôvodnením napadnutého rozsudku došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.
a odňala sa mu postupom súdu možnosť konať pred súdom, nemôže obstáť.

6. V odvolacom konaní právny predchodca žalobcu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, uzavretú
dňa 25.7.2018, medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Goldcrystal SK
s.r.o., ako postupníkom, ktorou preukázal, že po začatí konania došlo k prevodu práv, o ktorých sa koná
a navrhol, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť, na ktorú boli tieto práva prevedené, ktorá
súhlasila s jej vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu. Odvolací súd preto uznesením zo dňa

24.9.2018 č.k. 8Co/731/2015 - 641, 8Co/732/2015 pripustil, aby pôvodný žalobca vystúpil z konania a
na jeho miesto vstúpil do konania nový žalobca: Goldcrystal SK s.r.o., so sídlom Bratislavská 445,
Dubnica nad Váhom, IČO: 46 406 131, s ktorou spoločnosťou pokračoval v
odvolacom konaní ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.
7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu označil ako

žalovaného v konaní Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
keď táto skutočnosť nesporne vyplýva z označenia žalovaného v žalobe, ako aj z vyjadrení právneho
predchodcu žalobcu v konaní, keď na pojednávaní dňa 9.10.2014 na otázku súdu uviedol, že zmluvu
uzatváral s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa jeho názoru Ministerstvo práce,sociálnych vecí a rodiny je organizačná zložka štátu, a preto žaluje žalovaného. Pokiaľ
ide o jeho podanie zo dňa 4.2.2014, v ktorom označil ako žalovaného Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny uviedol, že označenie SR v podaní vypadlo a nebolo to myslené ako zámena subjektu.

Nedôvodne preto žalobca v odvolaní namieta, že ako žalovaného označil Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny ako právnickú osobu, a nie štát Slovenskú republiku, a to s poukazom
najmä na to, že v žalobe uviedol pri identifikácii žalovaného aj údaj o jeho identifikačnom čísle, s ktorým
sa súd prvej inštancie nezaoberal. Z označenia žalovaného ako SR - Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky so sídlom Špitálska 6, Bratislava, IČO: 00 681 156, a to nielen v

žalobe, ale aj v odvolaní, jednoznačne vyplýva, že žalovaným subjektom nie je Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako samostatný subjekt, ale Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a uvedením IČO pri označení
žalovaného v žalobe je identifikovaný práve tento orgán zastupujúci Slovenskú republiku v
konaní.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkudostatočneodôvodnil,nazákladečoho
dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok proti žalovanému, a to Slovenskej republike zastúpenej

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, keď poukázal aj na vyjadrenie
žalobcu v konaní, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je organizačná
zložka štátu a že v podaní zo dňa 4.2.2014 označenie Slovenská republika vypadlo omylom, a nie z
dôvodu návrhu na zmenu strany.
8. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v

konaní vychádzal zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
UZ2711023045601 zo dňa 15.6.2010, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako prijímateľom
a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení
Sociálnej implementačnej agentúry ako poskytovateľom v zmysle Obchodného zákonníka, na základe
ktorej si právny predchodca žalobcu uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu škody, spôsobenému

porušením zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z uvedenej zmluvy a neplatným odstúpením od tejto zmluvy
a správne dospel k záveru, že na základe uvedenej zmluvy je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako samostatný subjekt, a
nie Slovenská republika. Správne preto zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v konaní a nezaoberal sa ďalšími námietkami strán.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s§ 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijate pomerom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobokminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).