Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202688
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319202688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcov: v 1./ rade E. U., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, v 2./ rade M. U., rod. B.Á., nar.
XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, obaja trvale bytom XXX XX X. XXX, obaja zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Mierové nám. 943/4, IČO: 47
244 160, proti žalovanému: Z. U., rod. U., nar. X. XX. XXXX, zast.: Slovenský pozemkový fond, so
sídlom 817 15 Bratislava 11, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1./ a 2./ rade a žalovaného k nehnuteľnostiam

vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre okres T., obec Š., kat.
územie Š., a to parcely registra W. :
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 140 m2,
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2,
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 140 m2,
- č. XXXX/X vinica o výmere 728 m2,
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 448 m2,

- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 104 m2,
- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 89 m2,
- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 440 m2,
- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 483 m2.

II. Súd prikazuje podiel 16/32 v pomere k celku na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. tohto
rozsudku do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1./ a 2./ rade, pričom žalobcovia v 1./ a 2./
rade sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške 1923,- eur do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7. 6. 2019 žiadali, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam vedených OÚ Galanta, katastrálny odbor na
LV č. XXXX (špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku) a zároveň, aby súd prikázal podiel 16/32 do
BSM žalobcov, pričom títo sú povinní vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX (špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku) a to žalobcovia v16/32-inách v pomere k celku a žalovaný v 16/32-inách v pomere k celku. Mimosúdne vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nie je možné, keďže podielovým spoluvlastníkom je neznáma osoba
(žalovaný), ktorej vlastníctvo spravuje Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom na to, že medzi stranami

sporu zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie dohodou nie je možné uskutočniť a s
poukazom na ust. § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení, žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa s Potvrdeniami ceny
pôdy v obci Š. vydané ŠINTAVAN s.r.o. z 9. 4. 2019 a súkromným podnikateľom U. B. z 15. 4. 2019, na

základe ktorých cena parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 104 m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda
o výmere 89 m2 je 10,- eur/m2, t. j. za podiel žalovaného 96,5 m2 x 10 = 965,- eur a za parc. č. XXXX/
X orná pôda o výmere 140 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2, parc. č. XXXX/X orná
pôda o výmere 140 m2, parc. č. XXXX/X vinica o výmere 728 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
448 m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 440 m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 483
m2 je 0,40 eura/m2, t. j. za podiel žalovaného 1261,5 m2 x 0,40 = 504,60 eura, žiadali žalobcovia súd,

aby rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia s povinnosťou výplaty vyrovnacieho
podielu vo výške 1469,60 eura.

3. Právne poukázali žalobcovia na ust. § 136 OZ, § 142 OZ.

4. Zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril písomne dňa 23. 9. 2019 a dňa 27. 4. 2020 tak, že súhlasil so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, ako to navrhli žalobcovia,
avšak zdôraznil, že v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 1997, spis. zn. Cpj 30/97 „primeranú náhradu,
ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt“. Konajúci súd môže

vychádzať pri určení primeranej náhrady zo znaleckého posudku, avšak pri zohľadnení skutočností,
ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré môžu znalcom určenú cenu ovplyvniť. V tejto súvislosti SPF uviedol,
že v prebiehajúcom konaní vyšli najavo nasledovné skutočnosti spôsobilé ovplyvniť cenu pozemkov
určenú znalkyňou:
Podľa Územnoplánovacej informácie Obce Š. zo dňa 15 . 08 . 2019, cit .: „Obec Š. nemá

prijaté všeobecne záväzné nariadenie obce, ktoré upravuje cenu pozemkov, ale riadi sa Zásadami
hospodárenia s majetkom obce Š., schválené OZ v Š. dňa 5. 12. 2016, ktoré sú zverejnené na
oficiálnej stránke obce na adrese www.F..sk. V zmysle týchto zásad článku 4, bod 14, písm. d/ prevody
nehnuteľností - v prípade osobitného zreteľa je stanovená cena výmery pozemku do 20 m2 10,- eur/m2 a
nad20m2jestanovenácenaminimálne18,-eur/m2.Obecnemáv„Zásadáchhospodáreniasmajetkom

obce Š.“ bližšie špecifikované druhy pozemku.“ SPF v roku 2018 uzatvoril v k. ú. Š. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku s druhom zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúceho sa v extraviláne za kúpnu cenu 10,78 eura za l m2 pozemku.
Žalobcovia navrhli v podanej žalobe náhradu za pozemky nachádzajúce sa v extraviláne v sume 0,40
eura/m2, vychádzajúc zo stanoviska právnickej osoby vykupujúcej pôdu na poľnohospodárske účely k

obvyklej cene, za ktorú nadobúda pôdu a na úrovni 10,- eur/m2 v prípade pozemkov nachádzajúcich sa
v intraviláne, vychádzajúc zo stanoviska fyzickej osoby vykupujúcej pôdu na stavebné účely k obvyklej
cene, za ktorú nadobúda pôdu. Slovenský pozemkový fond vykonal šetrenie k určeniu výšky primeranej
náhrady, pričom zistil, že v ponuke realitných kancelárií, zverejnenej na webovej stránke www.cmn.sk
(cenová mapa nehnuteľností) nie je žiadna ponuka na pozemky s druhom orná

pôda v k. ú. Š., pričom v okolitých k. ú. (Š. a P.) sú dve ponuky na pozemky s druhom orná pôda za
cenu 8,- eur/m2 a 23,- eur/m2.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti SPF považuje za primeranú náhradu vo výške 0,80 eura/m2
pozemku v prípade pozemkov nachádzajúcich sa v extraviláne (parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc.
č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX) a 10,- eur/m2 pozemku v prípade

pozemkov nachádzajúcich sa v intraviláne (parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX).

5. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).6. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,

a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

8. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa

ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky

postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe

dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z
27. 7. 2009).

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených (najmä LV č.
XXXX, znalecký posudok č. 1/2020 zo dňa 6. 2. 2020 vypracovaný RO.. I. V., znalcom v odbore
poľnohospodárstvo, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, znalecký posudok č. 24/2020 zo dňa 6. 4.
2020 vypracovaný C.. U. T., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty

nehnuteľností) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobcovia podali žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

11. Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, jednoznačne vyplýva,

že ku dňu rozhodnutia súdu sú strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese T., obec Š., kat. územie Š., a to parcely registra W.:
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 140 m2,
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2,- č. XXXX/X orná pôda o výmere 140 m2,
- č. XXXX/X vinica o výmere 728 m2,
- č. XXXX/X orná pôda o výmere 448 m2,

- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 104 m2,
- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 89 m2,
- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 440 m2,
- č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 483 m2;
žalobcovia v podiele 16/32 k celku (tento podiel patrí do BSM žalobcov) a žalovaný v podiele 16/32 k

celku. Žalovaný je neznámym vlastníkom.

12. Obe strany zhodne uviedli, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Obe strany žiadali zrušiť
podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva žalobcov.

13. Znaleckým posudkom č. 1/2020 zo dňa 6. 2. 2020 vypracovaným E.. I. V., znalcom v odbore

poľnohospodárstvo, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, súd zistil všeobecnú hodnotu pozemkov
nachádzajúcich sa v extraviláne (parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X,
parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX) a to vo výške 702,61 eura za podiel žalovaného, zaokrúhlene
703,- eur.

14. Znaleckým posudkom č. 24/2020 zo dňa 6. 4. 2020 vypracovaným C.. U. T., znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil všeobecnú hodnotu
pozemkov nachádzajúcich sa v intraviláne (parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX)
a to vo výške 1220,- eur za podiel žalovaného.

15. Zástupca žalovaného predložil súdu na preukázanie výšky primeranej náhrady za podiel žalovaného
Kúpnu zmluvu uzatvorenú s právnickou osobou - VOTIX, s.r.o. (č. l. 59 spisu). Na predaj pozemkov v
obci Šintava bez uvedenia roku uzatvorenia zmluvy, podľa ktorej sa pozemky predali za 10,78 eura/m2.
Takýto dôkaz o kúpnej cene súd nemohol akceptovať a bol pre súd irelevantný, nakoľko kúpyschopnosť
právnickej osoby nemožno stotožňovať s kúpyschopnosťou fyzickej osoby a aj druh pozemku nie je

totožný s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania.

16. Jediným relevantným dôkazom o určení všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré sú predmetom tohto
konania boli pre súd znalecké posudky uvedené v bodoch 13. a 14. tohto odôvodnenia. Súd nemal
k dispozícii iné podklady, na základe ktorých by mohol určiť výšku primeranej náhrady za podiel

žalovaného v inej výške, ako je určená v znaleckých posudkoch.

17. Strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. V konaní o zrušeníspoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda

aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je
povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými
návrhmi strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat
iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.

20. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

21. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné (v danom prípade to mal súd za preukázané zhodnou
výpoveďou strán, ako aj s poukazom na zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom a v neposlednom rade aj tým, že žalovaný je neznámy vlastník, ktorý pozemky
nevyužíva), súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním
doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za

primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002
Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

22. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno

vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto

smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,
kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

23. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by

nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva,
tedacenaurčenápodľaponukyadopytu.Podľanejsúniektorénehnuteľnostivzhľadomnasvojupolohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá

poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške
všeobecnej ceny veci /túto má súd určenú znaleckými posudkami ako je uvedené vyššie). Len v takomto
prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože
nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel

dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo
podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

24. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná
záznam vzniknutých práv do príslušného katastra (§ 34 a nasl. KZ). Preto je súd povinný do 30 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaslať toto rozhodnutie správe
katastra (§ 21 KZ; zákonom č. 180/2013 Z.z., účinným od 1. októbra 2013, katastrálnemu odboru
okresného úradu).

25. Vzhľadom na uvedené súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, ako to vyplýva z

enunciátu a ako to žiadali žalobcovia vo svojej žalobe a teda prikázal nehnuteľnosti, resp. podiel
žalovaného do vlastníctva žalobcov, pričom vzal do úvahy, že nehnuteľnosti užívajú výlučne žalobcovia,
žalovaný je neznámy vlastník, z ktorého dôvodu ho aj zastupuje Slovenský pozemkový fond.26. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam treba v prípade
prikázania nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady
v peniazoch (§ 142 ods. 1 tretia veta OZ) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu

nehnuteľnosti, t. j. cenu, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať, alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť
v čase rozhodovania súdu (t. j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu) - pozri Rozsudok
NajvyššiesúduSR,sp.zn.3Cdo95/1995.Primeranounáhradouprivyporiadanízrušenéhopodielového
spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci pozri R 43/1997.

27. Všeobecná hodnota nehnuteľností je v danom prípade podľa znaleckých posudkov 1923,- eur za
podiel žalovaného (16/32).

28. O nároku žalobcov na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. V danom prípade plne úspešnou stranou v spore bol žalobcovia,
títo však výslovne uviedli, že náhradu trov konania si neuplatňujú, preto im súd túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.