Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205263
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116205263.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. S., A.. XX.X.XXXX, W. U. XXXX/
X, XXX XX F.-A. Š.B., o zaplatenie 5.638,34 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý splniť povinnosť - zaplatiť žalobcovi sumu 5.855,14 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.847,78 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia, uloženú mu
rozsudkom č.k. 13C/88/2016-29 zo dňa 23.06.2016 - v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 28. dňa toho-ktorého mesiaca
až do úplného zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, okrem trov konania
spojených s odvolaním žalobcu, za ktoré mu náhrada nepatrí, a to vo výške, o ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 14.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
nezaplatenú istinu 5.638,34 Eur, nezaplatené poplatky za poistenie 4,58 Eur, úrok 209,44 Eur, úroky z
omeškania 2,78 Eur, úrok 13,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5.638,34 Eur od 22.12.2015 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 5.638,34 Eur a nezaplatených
úrokov 209,44 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania - súdny poplatok vo výške
338,- Eur.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/88/2016-29 zo dňa 23.6.2016 tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.855,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5.847,78 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 338,-

Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný, o ktorých rozhodol Krajský súd v
Prešove rozsudkom č.k. 3Co/100/2017-67 tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti potvrdil, a vo výroku o splatnosti istiny a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho výroku uviedol, že „súd môže (napr. s poukazom na zlú
finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky
a splátky.“ Poukázal na to, že súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť, že
omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. Súd jeoprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, ale po spoľahlivom zistení možnosti
a schopností toho, kto je na dané plnenie povinný. „Keďže súd prvej inštancie nevykonal žiadne
dokazovanie v tom smere, či by bolo v možnostiach žalovaného splatiť celý dlh bez potreby jeho

rozloženia na splátky, a nepreskúmal finančnú situáciu či zárobkové pomery žalovaného, z tohto dôvodu
je rozsudok o splatnosti istiny nepreskúmateľný.“ Na základe toho odvolací súd uzavrel, že „keďže
nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, postupom vyplývajúcim z ust. §389 ods. 1 písm. b)

CSP rozsudok vo výroku o splatnosti istiny a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie“.

5. Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a vybavení dovolania žalobcu voči nemu (ktoré NS
SR odmietol), súd žalovaného vyzval, aby v zmysle uznesenia odvolacieho súdu a ust. § 150 ods. 2
CSP doplnil skutkové tvrdenia o jeho finančnej situácii, zárobkových a majetkových pomeroch a zároveň

predložil dôkazy na ich preukázanie.

6. Na základe výzvy súdu žalovaný predložil potvrdenie o tom, že jeho dcéra je žiačkou strednej
školy a potvrdenie o výške príjmu manželky s čistou priemernou mesačnou mzdou 689,51 Eur, ďalej
predložil svoje daňové priznanie z 19.3.2019, podľa ktorého mal daňovú povinnosť vo výške 233,06

Eur, kópiu dokladov SIPO u úhradách spojených s bývaním, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o
zmene podmienok úveru žalovaného s výškou splátky 315,47 Eur, a 3 rozhodnutia tunajšieho súdu z
iných konaní, podľa ktorých bol buď on sám (žalovaný) alebo jeho manželka zaviazaní na úhradu (2 x)
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. dlžnej sumy vo výške 2.575,35 Eur s príslušenstvom a dlžnej
vo výške 2.661,35 Eur s príslušenstvom, a (1 x) aj spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. (teda tomu

istému subjektu, ktorý vystupuje ako žalobca aj v tomto konaní) dlžnú sumu vo výške 5.564,75 Eur s
príslušenstvom, a to vo všetkých týchto prípadoch (vždy) v mesačných splátkach po 50,- Eur. Následne
žalovaný ešte doplnil, že sú štvorčlenná rodina, dcéra je neplnoletá a študuje na SZŠ v Košiciach, s
manželkou vlastnia rodinný dom a pozemok, nič viac nevlastní. Uviedol, že je SZČO a má aj zdravotné
problémy, pre ktoré ho nedávno doviezla sanitka domov zo zahraničia, a vzhľadom na to nie stále a

pravidelne má prácu. Doplnil, že na označené nehnuteľnosti je v súčasnej dobe vedená exekúcia.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podaniu žalovaného vyjadril súhlas s priznaním plnenia v splátkach
za podmienky, že žalovaný uhradí celú pohľadávku do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalovaný písomným podaním zo dňa 6.9.2019 (po tom, čo mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k
splátkam) oznámil (okrem iného), že bez ohrozenia zabezpečenia základných potrieb rodiny je schopný
dlh splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne, a prílohe predložil lekárske správy o svojom zdravotnom
stave. Dňa 11.9.2019 súd toto podanie aj s prílohami doručil žalobcovi.

9. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, svoju neúčasť
však ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti, preto súd v zmysle
ust. § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy
(doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP).

10. Predmetom konania pritom zostalo už len rozhodnutie o splatnosti istiny, za ktorú súd (vzhľadom na
jej chýbajúcu definíciu a vymedzenie) považoval celú povinnosť, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie
vydaným v tomto konaní v jeho vyhovujúcej časti, ktorá odvolaním napadnutá nebola (a o existencii i
výške ktorej tak už bolo právoplatne rozhodnuté), a rozhodnutie o trovách konania.

11. Pokiaľ ide o skutkový stav, všetky listiny a vyjadrenia predložené žalovaným súd v rámci prípravy
pojednávania doručil žalobcovi, ktorý ich obsah žiadnym spôsobom nespochybnil, a preto v rámci
zisteného skutkového stavu z ich obsahu vychádzal aj súd v zhode s tým tak, ako bol tento ich obsah
opísaný vyššie.

12. Žalovaný a jeho manželka splácajú viacero úverov, a situácia a pomery žalovaného sú také, že bez
ohrozenia zabezpečenia základných potrieb jeho rodiny mu umožňujú zaplatiť dlh v splátkach vo výške
100,- Eur. Toto v konaní spochybnené nebolo, a súd z toho vychádzal.13. O splnení dlhu v splátkach tak súd rozhodol za primeraného použitia ust. § 232 ods. 3 CSP na
základe dodatočnej žiadosti žalovaného, ako aj s prihliadnutím na celkovú výšku dlhu (niekoľkonásobne
presahujúcu minimálnu mzdu), situáciu žalovaného, a vychádzajúc aj z pôvodne dohodnutej dlhšej doby

splatnosti i priznaného úročenia dlhu až do jeho zaplatenia (úrokom z omeškania), keď podľa zisteného
skutkového stavu a názoru súdu plnenie v splátkach zároveň nezasiahne neprimerane do majetkovej
sféry žalobcu, a zachovanie priebežnej platobnej schopnosti žalovaného (oproti exekúcii a hrozbe jeho
bankrotu) by malo byť aj v záujme jeho veriteľov.

14. Súd preto umožnil žalovanému vykonať uložené peňažné plnenie v súlade s jeho možnosťami v
mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku,
a to pri súčasnej snahe o zabezpečenie jeho finančnej disciplíny zároveň so stanovením podmienky
riadneho plnenia splátok pod stratou výhody splátok (pri omeškaní s ich plnením) v zmysle ust. § 232
ods. 4 CSP tak, ako jej to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zároveň pripomína, že určený
spôsob splnenia dlhu predstavuje minimálne splátky a je na žalovanom a v jeho záujme, aby uložené

peňažné plnenie, podľa svojho uváženia, vykonal prípadne dobrovoľne aj skôr.

15. O náhrade trov konania, zahŕňajúcich aj trovy odvolacieho konania, súd rozhodoval v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalobca bol v základnom konaní, okrem nepatrnej časti, úspešný v podstate v plnom rozsahu, a
preto mu súd voči žalovanému v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu jeho trov v
rozsahu 100 % (pozostávajúce zrejme iba zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu). V odvolacom

konaní však žalobca úspešný nebol, a preto mu súd náhradu trov konania spojených s jeho odvolaním
nepriznal.

17. Už len pre úplnosť, v súvislosti s eventuálnymi ďalšími úvahami o nepriznaní náhrady z dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP (aj keď ich, podobne ako predtým žiadosť o splátky,

doposiaľ nikto ani netvrdil) súd uvádza, že žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi
jemu vzniknuté trovy tohto konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu
vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva - v danom prípade najmä zaplatený
súdny poplatok za žalobu) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal
sám, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o

aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa napokon poukazuje aj na výklad obsahovo
obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého
„Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná
o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda,
či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto

akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je
výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné.
Inými slovami povedané, povinnosť odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150
O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.