Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208001
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119208001.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu, PhD. a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcov 1. V. C., B.. XX.X.XXXX, W.,
U. X, 2. Y.. B. C., B.. XX.X.XXXX, X., P. B. XX, obidvaja zastúpení JUDr. JÁNOŠÍK Tomáš, advokát,
Advokátskej kancelárie, Trebišov, Hviezdoslavova 1018, proti žalovaným 1. N.. L. T.Č., B.. XX.XX.XXXX,
W., U. XX, 2. N.. I. T., B.. XX.X.XXXX, W.N., U. XX, obidvaja zastúpení JUDr. Helenou Knopovou,

advokátkou, Košice, Štúrova 20, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaných proti uzneseniu 36C/24/2019-88 z 2.8.2019 Okresného súdu Košice I.

r o z h o d o l :

Mení výroky I. a II. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odmieta odvolanie vo výrokoch III. a IV.
Mení výrok V. tak, že žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. žalovaní 1. a 2. sú do 60 dní od
vykonateľnosti tohto uznesenia povinní na svoje náklady vykonať dielo „Zabezpečenie existujúceho
oporného múru mikropilótami" stojaceho na hranici pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, C. W. - U.,
W..Ú.. U. T., a to na pozemku parc. C KN č. 5983, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku pare. C
KN č. 5982, záhrady a pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, C. W. - U., W.. Ú.. U. T., pozemku

pare. C KN č. 5978/16, záhrada a pozemku parc. C KN č. 5984, zastavaná plocha a nádvorie, a to za
splnenia týchto podmienok: - Dielo vykonať v súlade s Odborným vyjadrením č. 18 Znaleckého ústavu
Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach z 20.3.2019 a Statickým posúdením PON-17-45
STATIC STUDIO s.r.o. z 05. 2019. - Obnoviť stabilitu oporného múru ukotvením oporného múru po celej
jeho dĺžke kotvou KÍ s korunkou 0115mm (tyče R-38-N, únosnosť na medzi kízu 400kN). - V mieste
podkopania oporného múru a klincovaného svahu zabezpečiť základovú škáru torkrétom s klincami K2,

ktorými sú tyče R-32L (únosnosť na medzi kízu 160kN) s korunkou o 90mm, kotvami umiestnenými v
rasti 1500x900mm. - Kotviace klince realizovať pod uhlom 15° v rámci prvej pracovnej etáže. - Očistiť
svah po úroveň etáže č. 1, zrealizovať prvú radu kotiev, nastriekať torkrét v hrúbke cca 25mm, osadiť
kari sieť - O5/100xO 5/100 a doplniť nástrek do hrúbky min 70-80mm, postup opakovať následne na
ďalších etážach po technologických prestávkach do hĺbky min. 2m. II. žalovaní 1. 2. sú povinní zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo realizácii diela „Zabezpečenie existujúceho oporného múru

mikropilótami" nachádzajúceho sa na hranici pozemkov zapísaných na LV Č.. XXXX, C. W. - U., W..Ú..
U. T., a to na pozemku parc. C KN č. 5983, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. C KN č. 5982,
záhrady a pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, C. W. - U., W.. Ú.. U. T., pozemku parc. C KN č.
5978/16, záhrada a pozemku parc. C KN č. 5984, zastavaná plocha a nádvorie, III. žalobcom 1. a 2.
sa ukladá povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
podať na príslušnom súde žalobu proti žalovaným 1.a 2. o náhradu škody. IV. žalobcovia 1. a 2. sú

povinní zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur, naúčet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, V. priznáva žalobcom 1., 2.,
nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100 %.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia domáhali a ako ho skutkovo a právne odôvodnili, zhrnuli skutkový stav nasledovne: - V roku
2016 žalobcovia na svoje náklady postavili oporný múr za účelom zvýšenia stability zosunutého svahu
a k zabezpečeniu ochrany ich nehnuteľností - pozemkov a stavby. - V novembri 2016 (po dokončení
oporného múru!) žalovaní vykonali neoprávnené búracie práce zadnej časti svojho rodinného domu
vstavaného do svahu pod domom žalobcov. K zastaveniu búracích prác došlo až na základe Uznesenia

Okresného súdu Košice I. - V novembri 2018 žalobcovia spevnili svah v mieste odstránenej zadnej časti
rodinného domu žalovaných, a to tzv. „klincovaním svahu". - V decembri 2018 (po zaklincovaní svahu!)
žalovaní opätovne bez ohlásenia Stavebnému úradu začali s výkopovými a stavebnými prácami v tesnej
blízkosti oporného múru. - Žalovaní napriek výzvam a rozhodnutiam Stavebného úradu na zastavenie
stavebných prác pokračovali v stavebných prácach a rozširovali narúšanie stability svahu ďalej, a to až
do konca februára 2019. - Znalecký ústav Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach vo svojom

odbornom vyjadrení konštatoval, že výkopovými a stavebnými prácami na susednom pozemku došlo k
výraznému ohrozeniu stability rodinného domu, klincovaného svahu, oporného múru aj pivnice žalobcov
a za účelom ochrany životov a majetku žalobcov je potrebné a nevyhnutné urobiť technické zákroky
v čo najkratšom možnom čase. Žalobcovia ďalej poukázali na Odborné vyjadrenie Znaleckého ústavu
str. 12, 13, 15, 17. Ďalej súd konštatoval, že žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia doložili listinné dôkazy (uviedol aké), a čo z nich zistil. Citujúc znenie § 324 ods.1,3, § 325
ods.1,2, § 326 ods.2 CSP, § 329 ods.1 veta prvá, § 329 ods.2, § 330 ods.1,2, § 332 ods.1, § 336 ods.
1 veta prvá, § 336 ods.2,3 CSP konštatoval, že žalobcovia 1., 2. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnili tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. d)
postačuje, ak je osvedčená existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a túto potrebu možno

pre účely nariadenia neodkladné opatrenia podľa CSP považovať za danú predovšetkým v prípade, ak
došlo, resp. dochádza zo strany žalovaných k zásahu do práv alebo oprávnených záujmov žalobcov,
a možno považovať za osvedčené, že bez úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia by
zásah, prípadne jeho následky pretrvávali, a tak i naďalej v dôsledku nesúladu faktického stavu so
stavom sledovaným platnou právnou úpravou spôsobovali žalobcom majetkovú, či nemajetkovú ujmu,

bez opory v právnom poriadku. Žalobcovia uviedli, že so zreteľom na listiny, ktoré tvoria prílohu
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú toho názoru, že splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého cieľom je odstránenie havarijného stavu spôsobeného
neoprávnenou činnosťou žalovaných, riadne osvedčili. Tiež uviedli a dôvodili, že pre naplnenie účelu
sledovaného navrhovaným neodkladným opatrením, v súlade s požiadavkou na minimalizáciu zásahu

do práv žalovaných, sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhujú
neodkladným opatrením upraviť pomery strán len na nevyhnutný rozsah zabezpečujúci predbežnú
ochranuporušenýchprávaoprávnenýchzáujmovžalobcov; povinnosťuloženáneodkladnýmopatrením
zabezpečí stabilitu svahu a na ňom sa nachádzajúcich konštrukcií. Tiež uviedli, že vzhľadom na to, že
žalobcom sa v správnom konaní nepodarilo dosiahnuť efektívnu ochranu svojich práv a tým, že konaním

žalovaných dochádza k porušovaniu ich práv, pričom žalovaní dlhodobo a sústavne svojou stavebnou
činnosťou zasahujú do práv žalobcov, čím priamo ohrozujú zdravie a životy žalobcov, prípadne ďalších
členov rodiny žalobcov, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to nariadením
neodkladného opatrenia. Súd na základe predložených dôkazov spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia jednoznačne dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné, odôvodnené

nariadiť neodkladné opatrenie v súlade s § 325 ods.2 písm. d) CSP, nakoľko žalobcovia osvedčili
samotnú naliehavosť upraviť dočasne pomery strán sporu, dostatočne osvedčili hrozbu vzniku alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy. Tiež osvedčili základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a
trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Citoval znenie § 415 O. z., ktoré zakotvuje všeobecnú
preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je

vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu
prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či
už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane
týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky a tiež citoval § 417 ods.1,2 O. z., ktoré upravuje

tzv. súdnu (teda kvalifikovanú) prevenciu škôd, čomu sa ten, ktorý sa cíti byť vážne ohrozený môže
domáhať proti tomu, z konania ktorého ohrozenie vzniklo, t. j. voči tomu, kto by zodpovedal za škodu,
pokiaľbyknejskutočnedošlo.Predmetnéustanovenieslúžinaposkytnutiepreventívnejochrany,pričom
pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody ohrozil bezprostredne. Ďalej poukázal na § 123,§ 124, § 127 ods.1 O. z., ktorých znenie citoval a uviedol, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na

ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo
svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Pri úpravách

pozemku alebo úpravách stavby na ňom zriadenej musí vlastník urobiť dostatočné opatrenia na
upevnenie stavby alebo pozemku tak, aby neohrozil susedovu stavbu alebo pozemok. Toto obmedzenie
práv vlastníka úzko nadväzuje na stavebnoprávne predpisy a posúdenie otázky, či došlo, alebo nedošlo
k ohrozeniu susedovej stavby alebo pozemku, patrí znalcovi z príslušného odboru. Citoval znenie
§ 48 ods.1,2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a stotožnil sa
so skutočnosťou, resp. tvrdeniami žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež

má zato, že zo strany žalovaných mohlo dôjsť k stavebným úpravám, resp. prácam na pozemkoch
žalovaných až po tom, čo by urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku žalobcov
a žalovaní nielenže neurobili dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku žalobcov,
ale stavebné práce vykonávali svojvoľne, nerešpektovali pozastavenie prác stavebným úradom,
dokonca tieto vykonávali bez akéhokoľvek rozhodnutia príslušného správneho orgánu a výsledkom

tohto konania žalovaných je havarijný stav oporného múru, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listinných
dôkazov doložených žalobcami spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý si
vyžaduje akútnu nápravu a taktiež z listinných dôkazov vyplýva aj hrozba zrútenia ostatných konštrukcií.
Súd je toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením povinnosť, ktorá je uložená žalovaným,
zabezpečí stabilitu svahu a na ňom nachádzajúcich konštrukcií, čím sa predíde možným hroziacim

škodám na majetku, prípadne ujmám na zdraví a živote ľudí, bývajúcich v nehnuteľnosti vlastnícky
patriacej žalobcom 1., 2, prípadne samotným žalobcom. Súd poukazuje na dôvody uvedené žalobcami
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobcovia podložili aj hodnovernými listinnými
dôkazmi a súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu vážnemu zásahu
do práv a oprávnených záujmov žalovaných, nedôjde k zásahu do výkonu ich vlastníckeho práva a

neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Súd zároveň v súlade s § 336 ods.1 veta
prvá, ods.2 CSP uložil povinnosť žalobcom 1. a 2. podať žalobu vo veci samej o náhradu škody proti
žalovaným 1. a 2. a v tejto súvislosti súd uvádza, že v rámci ochrany poskytnutej § 417 ods.2 OZ, možno
uložiť povinnosť niečo konať, vykonať určité opatrenia, pretože žalobcovi hrozí závažná škoda a pokiaľ
ohrozený vlastník uvedie skutkový stav tak, že to bude odôvodňovať zdržanie ohrozujúcej činnosti,

nie je vylúčená aj kumulácia ochrany podľa § 127 ods.1 OZ a § 417 ods.2 OZ, pretože uložiť aktívnu
činnosť žalovanému len za použitia § 127 OZ nie je možné. Podmienkou pre aplikáciu § 417 ods.2 OZ je
vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného
vzniku škody, stačí, že v dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda v budúcnosti. § 147 ods.2 OZ je
prostriedkom na poskytnutie ochrany ohrozenému proti hroziacemu rušivému zásahu - proti škode, a to

vážnej, ktorá ešte len hrozí. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia nie je vznik škody ako majetkovej
ujmy a nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, ale stačí, že zatiaľ
ide len o ohrozenie. V rámci poskytnutia ochrany podľa § 417 ods.2 OZ možno uložiť povinnosť na
vykonanie konkrétnych opatrení tomu, z ktorého konania ohrozenie vzniklo, t.j. tomu, kto by za škodu,
ak by už vznikla, zodpovedal. Ďalej citoval znenie § 2 ods.1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods.1, § 8

ods.1,4, § 9 ods.4, § 10 ods.1, ods.2 písm. d) z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, položku 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov a zaviazal žalobcov k povinnosti
zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2, § 255 ods.1 CSP a keďže v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenie boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia 1. a 2, ktorí majú

tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
3.Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalovaní (č.l. 116-119) v zmysle § 357 písm. d) a §
365 ods.1 písm. d), f), h) CSP, ktoré odôvodnili nasledovne: v prvom rade sa vyjadrili ku skutkovému

stavu, ktorý popísali v návrhu žalobcovia a ktorý bol i v zmysle odôvodnenia na napadnutého uznesenia
dôvodom vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je pravdou, aby oni v roku
2012 odstránili hustý agátový porast, ktorého koreňový systém zabezpečoval drenážny systém a
stabilitu svahu, na ktorom je postavená nehnuteľnosť žalobcov. Tento porast odstránili žalobcovia vroku 2013, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti SDM mont s.r.o., Watsonova 43, Košice. K
výrubu krovín, geodetickému zameraniu a vytýčeniu hranice medzi ich pozemkami, prieskumu skladby
podložia a prieskumu statiky neobývanej nehnuteľnosti oni dávali písomný súhlas 5.8.2013 na žiadosť

žalobcov, ktorí vykonanie vyššie uvedených prác objednali v obchodnej spoločnosti SDM mont s.r.o.,
Watsonova43,Košiceavprílohepriložilifotokópiuichsúhlasu.Vrámciprác,ktoréobchodnáspoločnosť
SDM mont s.r.o. vykonávala na objednávku žalobcov, bola zbúraná predná časť starého rodinného
domu postaveného na parc. č. 5984. Nakoľko žalobcovia ukončili spoluprácu s touto obchodnou
spoločnosťou pred ukončením dohodnutých prác, ponechali nehnuteľnosť, a to rodinný dom a pozemok

v dezolátnom stave. Urýchlil sa proces nestability svahu (zásahom žalobcov), čím došlo k havarijnému
stavu, pretože sa zrútila časť múru na priľahlý svah a cestnú komunikáciu, čím mohol byť ohrozený
majetok, zdravie a ľudské životy. Z tohto dôvodu oni vykonali nevyhnutné sanačné práce odôvodnené
nekompetentným postupom žalobcov a následne búracie práce vykonali na základe riadneho povolenia
na odstránenie stavby č. MK/A/2017/04127-06/I/FOD, a to v koordinácii so žalobcami. Žalobcovia teda
v návrhu uviedli vedome nepravdivé skutočnosti. V roku 2016 po vzájomnej dohode medzi žalobcami,

nimi a ďalšími dotknutými inštitúciami o spôsobe a realizácii zabezpečenia stability nehnuteľnosti
žalobcov, žalobcovia postavili oporný múr, ktorého ochrany sa domáhajú. Je však potrebné povedať,
že stavba oporného múru bola stavebníkmi - žalobcami zrealizovaná v rozpore s vydaním stavebného
povolenia MK/A/2016/09669-06/I/FQD zo 16.6.2016. Stavba je postavená čiastočne na cudzom, teda
ich pozemku. Podľa projektu skutkového stavu a statického posudku je jednoznačné, že stavba staticky

nevyhovuje a nevyhovuje ani požiadavkám z hľadiska vonkajšej a celkovej stability. Keďže nám
žalobcom bolo z vykonávaných prác na opornom múre jasné, že stavba oporného múru je postavená
v rozpore s dokumentáciou a projektom, ktorý bol predložený na účel vydania stavebného povolenia,
podali 24.9.2018 Podnet na preverenie stavby. Na základe ich podnetu ako i na žiadosť žalobcov o
dodatočné povolenie zmeny stavby s užívaním, vydal Stavebný úrad rozhodnutie MK/A/2019/12824-02/

I/FOD, ktorým konanie prerušil a vyzval žalobcov, aby zmenili svoju žiadosť na žiadosť o dodatočné
povolenie zmeny stavby, nakoľko stavba staticky nevyhovuje, nieje preto možné spojiť zmenu stavby
s kolaudačným rozhodnutím na užívanie stavby. Vyššie uvedeného rozhodnutia o prerušení konania
predchádzali ďalšie nimi vykonávané práce. Je pravdou, že oni bez ohlásenia (neohlásenie stavby však
nie je v príčinnej súvislosti s nestabilitou oporného múru) vykonali v strednej hornej časti pozemku parc.

č. 5978/16 v decembri roku 2018 určité terénne úpravy, ktoré boli potrebné z dôvodu, že žalobcovia
v súčinnosti s nami vykonali spevnenie svahu metódou tzv. klincovania svahu. V súvislosti s týmito
prácami musel byť do svahu vyhĺbený manipulačný otvor kvôli ťažkej technike, ktorá bola používaná pri
klincovaní svahu žalobcami koordinovanom s ich prácami. Do tohto otvoru boli následne umiestnené
prefabrikovanébetónovékonštrukcie(pivnice),ktoréboliprisypané.Osadenietýchtopivnícžalovanýv1.

rade osobne konzultoval so žalobcom v 1. rade, ktorý voči tomu nemal žiadne výhrady. Toto ich tvrdenie
vediadoložiťOdpoveďouzvýkonuštátnehostavebnéhodohľaduz8.2.2019č.MK/A/2019/06330-04/1,v
ktorom stavebný dohľad zistil na mieste samom, že terénny výkop bol zrealizovaný za účelom rozšírenia
pôvodnej prístupovej rampy na pozemku pre manipuláciu techniky. Ďalej stavebný dohľad zistil, že
7.12.2018podaliakostavebnícižiadosťoohláseniedrobnejstavby-pivniceosadenímprefabrikovaných

objektov, ako uviedli vyššie. Podľa statika prítomného na miestnom šetrení, zrealizovaný výkop nemá
vplyv na stabilitu oporného múru. V žiadnom prípade nikdy nepodkopávali základy oporného múru,
neznižovali úroveň terénu ani nepodkopávali svah pod domom žalobcov ako uvádzajú žalobcovia v
návrhu, ide o vedome nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žiadnym
spôsobom zákonným ani nezákonným nezapríčinili ani zníženú stabilitu svahu, na ktorom stojí rodinný

dom žalobcov, ani havarijný stav oporného múru, ktorého opravu im nariaďuje napadnuté neodkladné
opatrenie. Ako vyplýva zo stanoviska k dokumentácii odborné vyjadrenie č. 47 Suchodolinská 3
súvisiaceho s požadovanou asanáciou objektu na parc. č. 5984 obchodnej spoločnosti ERBY - STATIKA
STAVIEB s.r.o. z 15.2.2017, príčinou nestability svahu a celkovej nestability povrchových vrstiev bola
realizácia zvislého nepaženého odkopu základovej škáry pre výstavbu oporného múru v priamej

súvislosti s prístavbou rodinného domu žalobcov. Záverom sa v stanovisku uvádza, že pôvodný starý
dom na parc. č. 5984 nemôže byť vnímaný ako stabilizujúci prvok pre posudzované územie, nebol tak
navrhnutý ani postavený. Prvotnou príčinou nestability svahu bola prístavba rodinného domu žalobcov
realizovaná ako čierna stavba v roku 1997, ku ktorej neexistuje doteraz ani projektová dokumentácia.
Vyššie uvedená obchodná spoločnosť ERBY - STATIKA STAVIEB s.r.o. vyhotovila 15.8.2019 i ďalšie

stanovisko k súčasnému stavu konštrukcií na parc. č. 5984. Z tohto stanoviska vyplýva, že samotné
zväčšenie otvoru pôvodne vytvoreného pre otáčanie vozidiel stavby (manipulačný otvor, ktorý spomenuli
vyššie), pri klincovaní a búraní realizovanom obomi stavebníkmi (žalobcovia a žalovaní) v súčinnosti
podľa búracieho povolenia a jeho následné osadenie prefabrikovanými betónovými dielmi a zasypanie,nemôže mať vzhľadom na malú šírku a veľký odstup podstatný vplyv na stabilitu svahu pod domom a
nemohlo vyvodiť jeho havarijný stav. Opätovne poukázali na to, že žiadne ich konanie nieje v príčinnej
súvislosti s nestabilitou svahu a oporného múru. Napadnuté uznesenie považujú za nesprávne i z

viacerých procesných dôvodov. Výrok I. uznesenia je v rozpore s výrokom II. Je nelogické, aby im súd
uložil vykonať dielo ako je uvedené vo výroku I. a zároveň sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by
bránilo jeho realizácii. Podľa § 330 ods.2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 336 ods.1 veta trvá CSP, ak
súdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonania,môževovýrokuuložiťnavrhovateľovipovinnosť

podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a uviedli, že napadnuté uznesenie im ukladá, aby vykonali
dielo v zmysle výroku I., ale vo výroku III. ukladá žalobcom podať žalobu vo veci samej, ktorou má
byť žaloba o náhradu škody, hoci žalobcovia sa náhrady škody nedomáhajú ani ju nevyčísľujú a ani
by v žalobe o náhrade škody nebolo opodstatnené žiadať vydať napadnuté neodkladné opatrenie.
Len pre úplnosť uviedli, že súd vo výroku IV. nemal žalobcov zaviazať zaplatiť súdu poplatok ale mal
ich v zmysle § 9 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na jeho zaplatenie vyzvať. Napadnuté

uznesenie ich zaväzuje k povinnosti, ktorá je ďaleko nad rámec zámeru a zmyslu neodkladného
opatrenia. Týmto neodkladným opatrením bude vytvorený nenávratný stav, ktorým dôjde u žalobcov k
bezdôvodnému obohateniu. V zmysle rozpočtu pôvodného oporného múru, náklady na jeho výstavbu
boli 16 025,633 € bez DPH, pričom žalobcovia od nich požadujú jeho „opravu" za sumu 58 067,50 €.
Oprava oporného múru postaveného v rozpore s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením

by teda stála trojnásobne viac, než boli náklady na jej postavenie. Navyše náklady by boli vynaložené
na stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou. V zmysle vyššie
spomínaného stanoviska obchodnej spoločnosti ERBY - STATIKA STAVIEB s.r.o. z 15.8.2019 „oprava"
oporného múru nie je jediným spôsobom, ktorým je možné ohrozujúci stav asanovať. Je možné oporný
múr dokotviť, prípadne celú konštrukciu vymeniť, prípadne realizovať pôvodne navrhnutý oporný múr,

na ktorom sa so žalobcami dohodli a ktorý napriek projektu a stavebnému povoleniu nepostavili. Súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia pod bodom 38 nelogicky a zmätočne argumentuje ustanovením § 417
ods.2 O. z., podľa ktorého možno uložiť povinnosť aktívnej činnosti inému, než vlastníkovi z dôvodu
hroziacej závažnej škody alebo vážneho ohrozenia majetku žalobcu. Súd argumentuje, že použil i toto
ustanovenie O. z., pretože len za použitia § 127 OZ uloženie aktívnej činnosti žalovanému nie je možné.

§ 417 ods. 2 OZ je prostriedkom na poskytnutie ochrany ohrozeného proti zásahu - proti škode, a to
vážnej, ktorá ešte len hrozí. Súd však nerozhoduje o žalobe v zmysle § 417 ods.2 O. z., ktorou by sa
žalobcovia domáhali ochrany v jej zmysle, t.j. žiadali nám uložiť povinnosť vykonať opravu oporného
múru ale o neodkladnom opatrení bez podania žaloby vo veci samej. Zároveň nezaviazal žalobcov na
podanie žaloby v zmysle § 417 ods.2 O. z. ale podať žalobu vo veci samej o náhradu škody. Tieto dve

žaloby sa navzájom vylučujú, keďže žalobou o náhradu škody sa môžu žalobcovia domáhať iba škody,
ktorá už vznikla, pričom v zmysle § 417 ods.2 O. z. má ísť iba o škodu, ktorá hrozí. V prílohe priložili
dve rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1650/2014 a 25 Cdo 822/2008, v ktorom je vyslovený právny
názor na aplikáciu § 417 ods.2 O. z.. Za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej vážnej
škody podľa § 417 ods.2 OZ nemožno považovať opravu, poprípade úpravu veci, ku ktorej rušiteľovi

nepatrí vlastnícke právo (R 3/1988 s. 11 ods.7 a s.12 ods.4 a 5, tiež B 30/1987). Za najpodstatnejšiu vadu
napadnutého uznesenia považujú to, že spôsob opravy oporného múru v zmysle výroku pod bodom
I. napadnutého uznesenia, t.j. mikropilótami a klincovaním je v zmysle Stavebného zákona realizáciou
stavby, na ktorú je potrebné v zmysle § 55 ods.1 Stavebného zákona stavebné povolenie. Nie je preto
možné, aby nás súd zaviazal dopustiť sa de facto protiprávneho konania vykonať dielo do 60 dní od

vykonateľnosti uznesenia bez stavebného povolenia príslušného stavebného úradu. Nie je možné uložiť
povinnosť vykonať opatrenie, ktoré je vyhradené inému orgánu verejnej správy, alebo je podmienené
súhlasom orgánu verejnej správy (R 39/2006). (Podobne III. ÚS139/02). Napadnuté uznesenie je teda
nie len nesprávne ale i nevykonateľné, nakoľko v zmysle Stavebného zákona oni, žalovaní ani oprávnení
podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Vážnou chybou napadnutého uznesenia je i skutočnosť,

že ich ním súd zaviazal vykonať dielo na nehnuteľnosti, ktorá nie je ich vlastníctvom, na cudzej veci
a ktoré sa realizovať nedá. Podľa ich názoru podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je
len pokusom žalobcov legalizovať stavbu postavenú nimi v rozpore s projektovou dokumentáciou a
vydaným stavebným povolením, ktorá technickým riešením nespĺňa požiadavky na statickú pevnosť.
Odborné vyjadrenie č. 18, ktoré žalobcovia predložili, považujú za neobjektívne, nakoľko osoby, ktoré

ho vypracovali sú rodinní známi žalobcov, a zavádzajúce, nakoľko je opatrené znaleckou pečiatkou a
podpísané oprávnenou osobou znaleckého ústavu a osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti,
hoci nejde o znalecký posudok. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu 1. inštancie zmenil a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.4.Žalovaní svoje odvolanie doplnili podaním doručeným súdu 25.9.2019 (č. l. 163), pričom lehota na
podanie odvolania uplynula 27.8.2019, preložením Odborného vyjadrenia číslo: 28/2019 z 10.9.2019
znalca N.. Z. A., z ktorého vyplýva, že na stavebné práce vykonanie diela „Zabezpečenie existujúceho

oporného múru mikropilotmi“ na hranici pozemku zapísaných na LV č. XXXX, C. W.Š. - U., W.. Ú.. U.
T. p. č. 597816 a p. č. 5984 je potrebné stavebné povolenie. Napadnuté uznesenie je z tohto dôvodu
absolútne zmätočné a nevykonateľné, pretože nemôžu vykonať práce, ktoré im v ňom boli uložené bez
stavebného povolenia. Naliehavo žiadali predložiť spis Krajskému súdu v Košiciach, vzhľadom na to, že
neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ku ktorému došlo a je v ňom uvedená lehota 60 dní,

ktorú v zmysle vyššie uvedeného nie je možné splniť.
5.K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia (č.l. 202- 205), ktorí I. k ozrejmeniu skutkového
stavu uviedli, že žalovaní na 3 strane odvolania tvrdia, že „žalobcovia prostredníctvom spoločnosti
SDM mont, s.r.o. odstránili hustý agátový porast, rovnako u uvedenej spoločnosti údajne žalobcovia
objednali zameranie a vytýčenie hranice medzi pozemkami, prieskum skladby podložia, prieskum
statiky neobývanej nehnuteľnosti. Tieto tvrdenia má potvrdzovať súhlas žalovaných na vykonanie vyššie

uvedených prác.“ Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko spoločnosť SDM mont s.r.o. odmietla viac
vykonávať akékoľvek práce pre žalobcov z dôvodu náročnej komunikácie so žalovanými a preto došlo
k ukončeniu vzájomnej spolupráce. Vytýčenie hranice vyhotovoval N.. G. G. GeoDisplay, Trnavská 6,
Košice. Overenie geologického prieskumu a stanovenie geotechnických vlastností zemín na objednávku
žalobcov vypracoval J.. G.. T. S., S.. GEOVRT, s.r.o. Štúrova 27, Košice - spoločnosti špecializujúcej

sa na zakladanie stavieb, sanáciu svahov a nestabilných území. Žalovaní ďalej na strane 3 tvrdia, že
„žalobcovia ponechali nehnuteľnosť, a to rodinný dom a pozemok žalovaných v dezolátnom stave, čím
došlo k zrúteniu časti múru na priľahlý svah a cestnú komunikáciu, a preto žalovaní vykonali nevyhnutné
sanačné práce a búracie práce na základe riadneho povolenia na odstránenie stavby v spolupráci so
žalobcami.“ Tvrdenia žalovaných o príčinnej súvislosti ukončenia prác so spoločnosťou SDM mont s.r.o.

a zrútením múru na zadnom dome sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalobcovia v roku 2016, dávno po
ukončení spolupráce so spoločnosťou SDM mont s.r.o., dokončili stavebne a finančne náročnú opravu
oporného múru, a to s jeho ukončením na úrovni zadného domu Žalovaných, ktorý zostal absolútne
nedotknutý. Zároveň považovali za potrebné podotknúť, že v novembri 2016 žalovaní nelegálne a
bez povolenia na odstránenie stavby odstránili takmer celú stavbu zadného domu, kedy pomocou

ťažkej techniky strhli krov a relatívne novú plechovú strechu, ktorá bola spojená s domom Žalobcov.
Následne vďaka zásahu polície a vydaniu Uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 25C/205/2016-46,
ktorým boli tieto nelegálne práce zakázané, došlo k ponechaniu takto rozbúranej stavby napospas
času a počasiu. Po zastavení búrania ostali nad cestnou komunikáciou nebezpečne stáť holé múry
bez strechy, okien a priečok a k zrúteniu časti obvodového múru zadného domu došlo v roku 2018.

Tieto udalosti od seba časovo oddeľuje až niekoľko rokov a nedošlo k nim konaním žalobcov, ale práve
nelegálnym konaním (búraním) žalovaných. Z dôvodu nelegálneho postupu žalovaných, oni požiadali
Stavebný úrad o prerokovanie vzniknutej situácie so žalovanými. Výsledkom prerokovania veci bolo
vydanie dodatočného povolenia na odstránenie stavby č. MK/A/2017/04127-06/I/F0D pre žalovaných,
pričom odstránenie zvyškov stavby žalovaných bolo podmienené zasanovaním svahu a poškodeného

ich rodinného domu, ku ktorému došlo nelegálnym búraním Žalovaných. Žalovaní ďalej tvrdia, že k
stavbe oporného múru došlo po vzájomnej dohode, oporný múr je postavený v rozpore s vydaným
stavebným povolením, čiastočne na pozemku žalovaných a z projektu skutkového stavu a posudku
vyplýva, že stavba oporného múru staticky nevyhovuje a údajne na základe podnetu žalovaných vydal
stavebný úrad rozhodnutie, podľa ktorého stavba staticky nevyhovuje a nie je preto možné spojiť zmenu

stavby s kolaudačným rozhodnutím na užívanie stavby. K uvedenému tvrdeniu žalovaných uviedli,
že je zavádzajúce, nakoľko stavba oporného múru nebola stavaná po vzájomnej dohode, ale šlo o
nevyhnutnú a neplánovú ich investíciu, bez akéhokoľvek prispenia žalovanými (okrem povolenia na
vstup). Postaviť oporný múr v rozpore s vydaným stavebným povolením bol nevyhnutný postup. Po
tom, ako oni financovali projekty spoločnosti ERBY-STATIKA STAVIEB s.r.o. bolo zistené, že projekt na

základe, ktorého bolo vydané stavebné povolenie bol nerealizovateľný, preto pod dohľadom odborníkov
modifikovali stavbu počas jej realizácie. K modifikovaniu postupu odkázali na závery obsiahnuté v
Projekte skutkového stavu stavby „Oporný múr, Suchodolinská 3, Košice, zodpovedného projektanta
prof. N.. P. W., L.. „Stavba bola zrealizovaná z dôvodu poruchy pôvodného oporného múru a zmena
stavby oproti pôvodne schválenej projektovej dokumentácii stavby, bola z dôvodu, že nebolo možné

dosiahnuť základné predpoklady pôvodného projektu, týkajúce sa zaťaženia od rodinného domu."
Nejedná sa o ich samovoľné konanie, ale naopak akútne a urgentné riešenie vzniknutej situácie,
kedy bol daný projekt nerealizovateľný! Zároveň zavádzajúce je tvrdenie žalovaných, že podľa vyššie
uvedeného projektu skutkového stavu a statického posudku stavba oporného múru staticky nevyhovuje.Zo samotného Projektu skutkového stavu stavby a statického posudku, ktorý bol vypracovaný v čase
kedy žalovaní znižovali úroveň terénu pri opornom múre a hĺbili jamu pre prefabrikáty, celkom jasne
vyplýva nasledovné, cit.: „Podľa informácií od stavebníkov bol po zhotovení oporného múru pôvodný

terén (z pohľadovej strany múru) postupne v rokoch 2018-2019 podstatne znížený, čím došlo až k
odkrytiu základu oporného múru a v niektorých miestach až k podkopaniu základov oporného múru
(informácie poskytnuté stavebníkmi a dokladované fotodokumentáciou [4], obr. 3). Takéto odkrytie
úrovne základovej škáry spôsobuje podstatné zhoršenie pevnostných parametrov zemín a tým aj
celkové zníženie stability múru. Vzhľadom na tieto informácie bola stabilita zrealizovaného oporného

múru opätovne overená, pričom vo výpočte sa uvažovalo so zníženou úrovňou terénu v súlade s
geodetickými meraniami [6]. Na základe týchto nových skutočností sa zistilo, že zrealizovaný oporný
múr v súčasnosti nevyhovuje požiadavkám z hľadiska vonkajšej a celkovej stability a na základe toho,
jeho stav možno považovať za kritický až havarijný." Stav stavby je kritický nie preto, že stavba nebola
správne postavená, ale z dôvodu, ktorý sa v posudku jednoznačne uvádza, že v blízkosti stavby žalovaní
výrazne znížili terén a vykopali jamu na prefabrikáty (detailne zadokumentované ich fotografiami, ako

aj členov Znaleckého ústavu TUKE prítomných na mieste). Po podaní žiadosti o dodatočné povolenie
stavby oporného múru došlo k zmene skutkovej situácie, kedy žalovaní začali vykonávať na svojom
pozemku výkopové práce, ktorými oporný múr znehodnotili a následne bol statikmi vyhlásený jeho stav
za kritický až havarijný. Dôkaz: Projekt skutkového stavu stavby „Oporný múr, Suchodolinská 3, Košice",
zodpovedného projektanta prof. N.. P. W., L.. K tvrdeniu, prečo oporný múr čiastočne zasahuje do

parcelyžalovaných,poukázalinatechnickúsprávuN..G.G.,ktorýuvádza,žesúradnicelomovýchbodov
predmetných pozemkov nie sú číselne definované a z toho vyplýva, že hranica medzi predmetnými
pozemkami, sa nedá s určitosťou definovať, pokiaľ nie sú v dokumentácii katastrálneho odboru uložené
presné súradnice lomových bodov riešenej hranice. Os oporného múru s miernymi geometrickými
odchýlkami kopíruje katastrálnu hranicu medzi pozemkami p.č. 5983, 5982 a 5978/16, 5984. V takomto

prípade, sa nejedná o závažné rozdiely v priebehu hranice katastrálnej mapy v porovnaní so stavbou
oporného múra. Pred stavbou si zamerania dal robiť žalovaný 1/ a v zmysle týchto sa aj stavba
oporného múru realizovala. Skutočnosť, že sa zamerania rozchádzajú je preto pochopiteľná a je buď
spôsobená objektívnymi skutočnosťami, ako je podrobne vysvetlené v priloženom dôkaze alebo tým, že
sa zameranie pred stavbou realizovalo inou osobou, ako N.. G., ktorý bol do procesu celý čas detailne

zainteresovaný. Dôkaz: Technická správa a zameranie oporného múru zo 4.4.2019 Žalovaní na str. 4
v druhom odseku odvolania argumentovali nevyhnutným vyhĺbením manipulačného otvoru pre ťažkú
techniku, ktorá bola používaná pri klincovaní svahu žalobcami. Následne boli podľa žalovaných do
otvoru osadené betónové konštrukcie, ktoré žalovaný 1/ osobne konzultoval so žalobcom 2/, ktorý voči
tomu údajne nemal žiadne výhrady. Uvedené tvrdenie žalovaných je klamlivé a úplne mimo skutočného

stavu. Žalovaní v snehu a mraze začali v tesnej blízkosti oporného múru hĺbiť jamu veľkých rozmerov.
Hneď po začatí prác oni kontaktovali Stavebný úrad, ktorý potvrdil ich domnienky, že žalovaní opätovne
konajú nelegálne. Žalobca 2/ následne kontaktoval aj políciu a žalovaného 1/ s tým, aby do momentu,
kým nepredloží vyjadrenie renomovaného statika, že jeho nelegálnym konaním nedôjde opätovne k
poškodeniu ich majetku a nepredloží právoplatné stavebné povolenie, okamžite zastavil práce. K čomu

však žalovaní, ani napriek opakovanému zastaveniu prác rozhodnutiami Stavebného úradu nepristúpili.
K hĺbeniu jamy pre betónové prefabrikáty došlo asi mesiac po tom, ako bola žalobcom spoločnosťou
INGSTAV GV s.r.o., Slovenská 69, 080 01 Prešov odovzdaná stavba - klincovanie svahu. Žiadna
technika nikdy na pozemku žalovaných nevyužívala žiaden manipulačný otvor na otáčanie sa, nakoľko
sa jednalo o malé stavebné stroje, ktoré parkovali po večeroch pod prístreškom u suseda cez cestu! Stav

napozemkochpočasstavby-klincovaniesvahu,neexistenciumanipulačnéhootvoru,znižovanieúrovne
terénu a hĺbenie jamy na uloženie prefabrikátov majú fotograficky zdokumentované, pričom fotografiami
disponuje aj Stavebný úrad a Slovenská stavebná inšpekcia, keďže boli prílohami podnetov a žiadostí
na okamžité zastavenie prác žalovaných.
Záverom poukázali na skutočnosť, že k ohláseniu drobnej stavby došlo až 7.12.2018, t.j. po tom, ako sa

oni začali na Stavebnom úrade legitímnymi spôsobmi brániť konaniu žalovaných.
Žalovaní na str. 5 odvolania uvádzajú, že nikdy neznižovali úroveň terénu, ani nepodkopávali svah pod
ich domom a odkázali na stanovisko spoločnosti ERBY-STATIKA STAVIEB s.r.o.
Uvedené tvrdenie žalovaných je opätovne klamlivé, pričom poukázali na podrobné stanovisko v
Odbornom vyjadrení č. 18 a detailnú fotodokumentáciu, ktorá jasne vyvracia tvrdenia žalovaných.

Konatelia spoločnosti ERBY-STATIKA STAVIEB s.r.o., v súdu predloženom stanovisku priznávajú, že
vzhľadom na to, že nemajú k dispozícii statický výpočet konštrukcie oporného múru, sú ich pochybnosti
len v rovine názorov, či dohadov. Treba však uviesť, že Stavebný úrad disponuje všetkými dokumentmi,
projektmi, statickými posudkami, realizačnými posudkami, odovzdávajúcimi správami a pod., pretopovažujú takéto stanovisko založené na domnienkach za absolútne irelevantné. II. Povinnosť odvrátiť
hroziacu škodu a nárok na náhradu škody - Žalovaní na strane 6 namietajú, že neodkladné opatrenie ich
zaväzuje k povinnosti ďaleko nad rámec neodkladného opatrenia pričom žalobcov, súd neopodstatnene

vo výroku II. zaviazal podať žalobu o náhradu škody. Citovali znenie § 415 O. z. a uviedli, že zákon
ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý
je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý
je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote,
zdraví alebo majetku, či životnému prostrediu (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Prevenčná

povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420
OZ. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením.
Majú zato, že skutkovým stavom opísaným v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj v
bode I. tohto vyjadrenia preukázali, že nešetrným a nelegálnym konaním žalovaných došlo jednak k
vzniku škody na ich majetku, pričom ich následnými stavebnými prácami bez ohlásenia/stavebného
povolenia došlo k ďalšiemu ohrozeniu ich majetku, ako aj životov ľudí žijúcich v ich rodinnom dome.

Ďalej citovali znenie § 417 ods.2 O. z. a s ohľadom na uvedené konanie žalovaných, vzniklo im právo
domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Žalobcovia podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, aby súd uložil Žalovaným
vykonať vhodné opatrenie na odvrátenie škody z dôvodu, že Žalovaní niekoľko rokov svojou činnosťou
v rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona a § 415 O. z. konali na ich susedných pozemkoch

tak, že im vznikala škoda. Aby sa rozsah škody nerozširoval, pričom nešlo už len o majetkovú škodu,
ale ohrozené boli aj životy ľudí žijúcich v ich nehnuteľnostiach na pozemkoch, využili svoje právo a
neodkladným opatrením sa domáhali, aby súd uložil žalovaným vykonať vhodné opatrenia na odvrátenie
vzniknutej hroziacej škody. Konanie žalovaných v rozpore so stavebným zákonom a bez povolenia
stavby na susedných pozemkoch žalobcov tak vážne ohrozilo ich majetok, že oni boli nútení požiadať

súd, aby bezodkladne upravil pomery medzi stranami a uložil žalovaným odvrátiť hroziacu škodu,
nakoľko v prípade, ak sa oprava oporného múru nevykoná bezodkladne, hrozí vznik ďalšej škody
veľkého rozsahu, nie len na ich majetku, ale aj na životoch ľudí, ktorí nehnuteľnosti na susediacich
pozemkoch obývajú. Zároveň je potrebné podotknúť, že žalovaní v žiadnej časti odvolania neuviedli, že
majetok Žalobcov nie je ohrozený. Žalovaní len namietajú spôsob, akým im súd uložil povinnosť nápravu

vykonať, pričom nespochybňujú vážne, bezprostredné ohrozenie ich majetku. Záverom uviedli, že oni
podali v lehote stanovenej súdom aj žalobu o náhradu škody, ktorá vznikla z dôvodov nelegálneho a
nešetrného konania žalovaných opísaného v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a v bode I.
tohto vyjadrenia. Dokazovanie príčinnej súvislosti a výšky škody je predmetom konania vo veci samej a
nie predmetom tohto konania. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný z dôvodu, aby sa

rozsah škody nerozširoval, pričom šlo o jediný možný prostriedok zasiahnuť proti konaniu žalovaných a
prinútiť ich odvrátiť vážne hroziacu škodu. III. Možnosti odvrátenia hroziacej škody - Žalovaní v odvolaní
namietajú, že odvrátiť hroziacu škodu je možné aj inými spôsobmi, ako len vykonaním „opravy" múru
spôsobom, ktorým súd zaviazal žalovaných. Nakoľko samotná stavba oporného múru si vyžadovala
komplikované stavebné, technické a geodetické merania robené niekoľkými znalcami z Technickej

univerzity v Košiciach, vykonanie opravy múru nie je možné vykonať podľa pôvodného stavebného
projektu, tak ako to tvrdia žalovaní, nakoľko uvedený projekt nebolo možné a vhodné ani realizovať. K
rozpočtu pôvodného projektu uviedli, že síce spoločnosť ERBY-STATIKA STAVIEB s.r.o. ohodnotila prvý
projekt na 16 025,633 eur bez DPH, tento projekt bol nerealizovateľný a taktiež nerealizovaný z dôvodov
vyššie uvedených. Navrhované riešenie oprava oporného múru a necenenie bolo vybrané Ústavom

technológií a manažmentu v stavebníctve, ako aj Znaleckým ústavom TUKE po rozsiahlych výpočtoch
a s ohľadom na dostupnosť terénu, porušenie povrchu terénu, ekonomickosť riešenia a za podmienok
čo najmenšieho zásahu do pozemku žalovaných. Je nezmyselné porovnávať nerealizované pôvodné
nacenenie tvárnic presypávaných hlinou, s realizovaným železobetónovým múrom, vystuženým priečne
aj zvislo železobetónovými rebrami a platňami. Odborné vyjadrenie Znaleckého ústavu TUKE, ktoré

predložili spolu s návrhom jednoznačne uvádza, aké sú možnosti odvrátenia hroziacej škody a spôsoby
opravy oporného múru. Uvedeného odporúčania sa pridržiavajú a majú zato, že žalovaní nie sú
kompetentní na to, aby akokoľvek hodnotili odbornosť Znaleckého ústavu TUKE a predloženého
odporúčania. IV. Vykonateľnosť uznesenia - Žalovaní na strane 7 odvolania namietajú, že uznesenie,
ktorým súd vydal neodkladné opatrenie je nesprávne a nevykonateľné. S tvrdením žalovaných sa

nestotožňujú, nakoľko je zavádzajúce, pričom majú zato, že uvedené tvrdenie len poukazuje na
ľahostajný postoj žalovaných k súčasnému vážnemu stavu oporného múru, ktoré bolo spôsobené ich
nezákonnými a nešetrnými úpravami pozemkov. Žalovaní svojim tvrdením, že múr je potrebné opraviť
zavádzajú súd a len odvádzajú pozornosť od vyššie preukázanej skutočnosti, že oporný múr žalovaníohrozilisvojounelegálnoučinnosťou,pričommúrbolpostavenýbezvádajehoopravaniejenevyhnutná.
V dôsledku nelegálneho konania žalovaných však došlo k bezprostrednej hrozbe na ich majetku a je
potrebné vykonať zabezpečovacie práce na opornom múre (nie jeho opravu), aby sa predišlo jeho

zrúteniu a odvrátila sa tak hroziaca škoda na ich majetku a životoch. Citovali znenie § 127a ods.1
Stavebného zákona a vzhľadom na uvedené ustanovenie § 127a Stavebného zákona, žalovaní k
vykonaniu zabezpečovacích prác na ich opornom múre, ktorý svojou nelegálnou činnosťou ohrozili,
nepotrebujú stavebné povolenie. Záverom uviedli, že pri sanácii svahu a rodinného domu žalobcami v
roku 2018, po tom, čo žalovaní nelegálnym zbúraním zadnej časti domu na ich pozemku ohrozili ich

majetok,Stavebnýúradoznámilžalobcom,žesanáciujemožnévykonaťbezpovolenia,atosodvolaním
sa na § 127a ods.1 Stavebného zákona. Dôkaz: Oznámenie k zahájeným prácam na odstránenie
havarijného stavu MK/A/2018/19803-02/I/FOD. Uznesenie Okresného súdu Košice sp. zn. 36C/24/2019
je preto vykonateľné bez potreby ďalšieho rozhodnutia alebo súhlasu orgánu verejnej správy. V. Záver
- Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty, ktoré vyvracajú zavádzajúce a klamlivé tvrdenia
žalovaných majú za jednoznačne preukázané, že nelegálnym konaním žalovaných došlo k poškodeniu

oporného múru do takej miery, že hrozí jeho spadnutie, pričom okrem ich majetku sú ohrozené aj životy
ľudí, ktorí obývajú rodinný dom na susednom pozemku žalobcov. VI. Návrh - S ohľadom na vyššie
uvedenénavrhli,abyKrajskýsúdvKošiciach,akoodvolacísúd,odvolaniežalovanýchodmietolapotvrdil
Uznesenie Okresného súdu Košice sp. zn. 36C/24/2019.
6.K vyjadreniu žalobcov žalovaní (č.l. 231-234) uviedli, že I. Ozrejmenie skutkového stavu Žalobcovia v

časti I. prvý nečíslovaný „odstavec“ tvrdia, že Spoločnosť SDMmont s.r.o. odmietla viac vykonávať práce
pre žalobcov kvôli náročnej komunikácii s nimi. K tvrdeniam uvedeným v tomto „odstavci“ uviedli, že
spoločnosť SDM mont s.r.o. to, že odmietla vykonávať ďalšie práce pre žalobcov, ako aj dôvod prečo, je
irelevantné. Podstatné je, že uvedená spoločnosť zrealizovala na objednávku žalobcov odkrovnenie ich
pozemku a bez búracieho povolenia zbúrala polovicu ich rodinného domu a druhú polovicu zanechala

v dezolátnom a nestabilnom stave. Teda na objednávku žalobcov zrealizovali činnosti, ktorými bola
spôsobená pokračujúca destabilizácia svahu a z ktorých žalobcovia vina ich. Toto vo svojom vyjadrení
žalobcovia nespochybňujú, ale vyjadrujú sa k irelevantným veciam. Nikdy netvrdili, že spoločnosť SDM
mont s.r.o. mala realizovať zameranie. Dôkaz: Predtým priložené splnomocnenie a priložené fotografie.
Žalobcovia v časti I. druhý nečíslovaný „odstavec“ tvrdia, „Rodinný dom zostal po zásahu firmy SDM

mont s.r.o. nedotknutý a k zrúteniu zadnej časti došlo až v roku 2018.“ K tvrdeniam uvedeným v
tomto „odstavci“ uviedli, že žalobcovia opätovne vedome zavádzajú v časových a vecných súvislostiach
týkajúcich sa nimi prevádzaných sanačných prác po devastačnom zásahu žalobcov. Označiť 70 ročnú
strechu s prehnitými nosnými trámami za relatívne novú je nielen nekompetentné, ale až trápne.
Rovnako tvrdenie, že zostávajúca časť domu bola neporušená a stabilná. Priložené fotografie ukazujú

rozsiahle praskliny a narušenú stavebnú konštrukciu. Taktiež nie je pravda, že proti nim zasahovala
polícia. Pravda je, že polícia bola žalobcami privolaná, ale keď videli skutkový stav a boli informovaní,
že neprebiehajú búracie, ale sanačné práce, ktorých nevyhnutnosť im bola na prvý pohľad zrejmá,
nechali ich v práci pokračovať. Neboli predvolaní na žiadne podanie vysvetlenia ani voči nim nebolo
vznesené žiadne obvinenie, ako sa snažia naznačiť žalobcovia. Rovnako zavádzajúce je tvrdenie, že

v prácach prestali až na základe neodkladného rozhodnutia súdu. To bolo prijaté až niekoľko týždňov
po ich sanačnom zásahu, ktorý aj s odvozom sute trval necelé dva dni. Neodkladné opatrenie bolo
úplne zbytočné, nakoľko sa v tej dobe na pozemku už niekoľko týždňov nevykonávali žiadne práce
a prebiehalo riadne stavebné konanie na búracie povolenie, ktoré nám následne aj bolo udelené.
Žalobcovia „zabudli" spomenúť, že o zrušenie neodkladného opatrenia požiadali sami a dokonca ani

nepodali žalobu na náhradu škody v predpísanej lehote. Čo sa týka časových súvislosti žalobcovia
vytrhávajú z časovej línie udalosti, ktoré sa im nehodia. Je pravda, že k zosuvu došlo aj v roku 2018, ale
v celkovom poradí to bol už asi piaty zosuv zadnej steny a najmenej nebezpečný. Nebyť ich sanačného
zásahu a odstránenie strechy nebola by sa na cestu zrútila iba malá časť zadnej steny, ale celá zadná
stena a strecha a bola by zasypaná celá priľahlá komunikácia. Dôkaz: Priložené fotografie Žalobcovia

v časti I. tretí nečíslovaný „odstavec“ tvrdia, že stavba oporného múru nebola stavaná po vzájomnej
dohode, ale išlo o nevyhnutnú a neplánovanú investíciu žalobcov. K tvrdeniam uvedeným v tomto
„odstavci“ uviedli, že žalobcovia, resp. ich právny zástupcovia majú evidentný zmätok v stavebných
činnostiach, ktoré sami uskutočňovali. Nejedná sa o jednu, ale dve stavby realizované na základe dvoch
samostatných povolení Stavebného úradu. Prvá je stavba oporného múru a druhá je klincovanie pod

prístavbou rodinného domu. Nikdy v odvolaní netvrdili, že ku stavbe oporného múru došlo po vzájomnej
dohode. Po vzájomnej dohode došlo k realizácii druhej stavby, teda klincovaniu svahu pod prístavbou
rodinného domu. Jedná sa o nespochybniteľný fakt a vyplýva to priamo z udeleného povolenia pre
odstránenie stavby ako aj z koordinácie pri samotnej realizácii prác. Čo sa týka prvej stavby, tedastavby oporného múru, nie je pravda, že konanie žalobcov bolo náhle, vynútené a neplánované.
Jednoznačným motívom konania žalobcov bolo ohrozenie svojej čiernej prístavby k rodinnému domu
a už viac ako 15 ročná snaha prinútiť majiteľov susedného pozemku - pred nimi rodinu U. - postaviť

oporný múr a sanovať svoju čiernu stavbu. Tá bola postavená pravdepodobne koncom 90- tych rokov
a bola podľa stanoviska autorizovaných stavebných inžinierov „hlavným a najrizikovejším faktorom" a
ktorá, tým že „vyústila dažďové vody do podzákladia" ich rodinného domu spôsobila znehodnotenie aj
predtým využiteľných častí jeho stavebnej konštrukcie. Druhým motívom konania žalobcov, hlavne pre
zmenu stavby oporného múru, bolo vyrovnať si svoj vlastný pozemok a zlepšiť jeho využiteľnosť. Kým

pôvodne navrhnutý a schválený oporný múr mal väčší sklon a teda viac uberal z pozemku žalovaných,
zmenený naopak rozšíril využiteľnú časť ich pozemku. Žiadna z realizovaných stavieb nie je relevantná
pre nich, ako majiteľov susedného pozemku, preto sa napriek žiadosti žalobcov na týchto stavbách
nepodieľali. Žalobcovia rovnaké požiadavky vznášali aj voči predchádzajúcim majiteľom a tí ich z
rovnakého dôvodu ako oni zamietli. Žalobcovia teda dlhodobo vedeli o nestabilite, opakovane sa však
snažili problém riešiť na úkor iných. Nejednalo sa teda o žiadnu náhlu a vynútenú investíciu, ale o

investíciu vyvolanú nekompetentnými stavebnými činnosťami žalobcov. Z fotodokumentácie poskytnutej
predchádzajúcimi majiteľmi je navyše evidentné, že pôvodný oporný múr sa nachádzal v dezolátnom
stave, spôsobenom predovšetkým jeho vekom, dávno predtým ako pozemok kúpili. Žalobcovia tvrdia,
že požiadali o prerokovanie vzniknutej situácie na stavebnom úrade a na základe tohto stretnutia
bolo vydané dodatočné povolenie na búracie práce. V tomto prípade sa nejedná ani o zavádzanie,

ale o hrubé a vedomé klamstvo. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci riadneho stavebného konania
týkajúceho sa odstránenia stavby, o ktoré požiadali oni a žalobcovia boli na stretnutie pozvaní ako
účastník konania. Nejedná sa teda o žiadnu iniciatívu žalobcov. Hlavne však búracie povolenie nebolo
DODATOČNÉ, ako sa snaží prezentovať žaloba, ale išlo o RIADNE udelené „Povolenie na odstránenie
stavby" v zmysle Stavebného zákona. Žalobcovia tvrdia, že projekt podľa pôvodného projektu bol

nerealizovateľný, teda to je hlavným dôvodom zmeny jeho konštrukcie. Čo sa týka tvrdenia, že projekt
bol nerealizovateľný v prílohe priložili stanovisko autorizovanej statickej kancelárie, ktorá je autorom
pôvodnej konštrukcie a ktorá uvedené stanovisko jednoznačne vyvracia. Tak ako už uviedli v odvolaní
riešení aj teraz aj vtedy bolo viacero. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o stavbu na hranici ich pozemku,
je v zmysle Stavebného zákona požadované ich vyjadrenie k realizovanej stavbe rovnako ako pri

každej podstatnej zmene stavby. Žalobcovia boli povinní požiadať Stavebný úrad o tzv. Zmenu stavby
pre dokončením, na základe ktorej by Stavebný úrad začal nové stavebné konanie. Iba pri drobných
zmenách pôvodného projektu je možné tieto legalizovať počas kolaudačného konania tzv. projektom
skutkového stavu. Zmena konštrukcie, výšky a polohy v žiadnom prípade nie sú podľa Stavebného
zákona drobnou, ale sú podstatnou zmenou projektu. Dôkaz: fotodokumentácia poskytnutá rodinou U.,

už predložené búracie povolenie, Stanovisko projekčnej kancelárie Žalobcovia predložili nový dôkaz
- Projekt skutkového stavu, na ktorý sa opakovane odvolávajú. Znalec si v projekte sám stanovil
predpoklady pre záverečný výrok, že oporný múr bol v čase jeho zhotovenia stabilný. Zavádzajúce je,
že tieto predpoklady sú uvedené iba v texte a neobjavujú sa pri záverečnom výroku, ktorý je splnením
týchto predpokladov podmienený. Jedná sa o nasledovné, nesplnené, predpoklady: vodorovné výstužné

prvky múru sú v troch úrovniach, za rubnou stranou sa nachádza štrkový zásyp a správne zrealizované
odvodnenie, základový pás je uložený v nezamŕzajúcej hĺbke. Už zbežná laická analýza predpokladov
prostredníctvom fotodokumentácie zo stavby ukazuje, že minimálne dva sú nesplnené a tretí nie je
splnený s veľkou pravdepodobnosťou: 1. Vzhľadom k tomu, že z fotodokumentácie nie je zrejme,
koľko úrovni a v akom rozsahu boli vodorovné výstužné konštrukcie zrealizované, nie je možné na

tomto nepreukázanom predpoklade postaviť statický prepočet. Z našej fotodokumentácie vyplýva, že
prvý výstužný prvok sa nachádza až v tretine, skôr polovici múru a je jediný na celú dĺžku múru.
Tento predpoklad je teda s veľkou pravdepodobnosťou nesplnený. 2. Z fotodokumentácie v projekte,
aj nimi priloženej, je evidentné, že druhý predpoklad je jednoznačne nesplnený, pretože za rubnou
stranou nenachádza žiadny štrkový zásyp, ale štrk bol použitý iba na obsypanie drenážnych rúr čo je

nedostatočné. Rovnako z fotodokumentácie je zrejme, že odvodnenie je nesprávne zrealizované - úplne
chýba geotextília, mopová fólia je úzka na obtočenie rúr, štrkový zásyp nedostatočný a spádovanie
drenážnych rúr takmer žiadne. Hlavným nedostatkom odvodnenia je však jeho ukončenie, ktoré by
malo byť vyústené do kanalizácie, alebo nejakého priepustného zvodu. Ako však vidno z priloženej
fotodokumentácie od ukončenia stavby sú však drenážne rúry iba stočené a pohodené na konci

oporného múru a odvodnenie je úplne nefunkčné. Nefunkčnosť odvodnenia je zrejmá aj aktuálnych
fotografii, kedy je zamoknutie očividné. 3. Základový pás má byť uložený v nezamŕzajúcej hĺbke čo
je 80-90 cm. Z priloženej fotodokumentácie z výstavby je zrejme, že táto podmienka nie je splnená
a v žiadnom prípade nemôže byť, nakoľko takúto výšku základový pás ani nemá. Jeho výška je40-60 cm. Z odkrytia základového pásu boli žalobcami obvinený, čo dôrazne odmietajú. Z priloženej
fotodokumentácie je zrejme, že základový pás nikdy nebol z pohľadovej strany pod zemou a naopak,
je z nej zrejme, že pri upratovaní pozemku ho nielen že neodkryli, ale dokonca zakryli. Vzhľadom k

samotnej výške základového pásu je však aj jeho akékoľvek odkrytie či prikrytie nepodstatné, nakoľko
ho do nezamŕzajúcej hĺbky ani nie je možné umiestniť. Z priloženej fotodokumentácie je zrejme, že
spodný betónový pás nikdy nebol realizovaný ako základový pás v nezmŕzajúcej hĺbke, ale z pohľadovej
strany odkrytý betónový veniec spevňujúci prefabrikáty. Z uvedeného vyplýva, že oporný múr NIKDY
NEBOL STABILNÝ, nakoľko nikdy neboli a ani nemohli byť splnené podmienky definované znalcom v

samotnom Projekte skutkového stavu. Vzhľadom k tomu, že nesplnenie týchto podmienok je zrejme
už z bežnej obhliadky a aj samotnej fotodokumentácie je zarážajúce, že autor projektu si ich nevšimol.
Opäť zdôraznili, že všetky odborné stanoviská a posúdenia boli zrealizované priateľmi otca žalobcov a
nemožno ich považovať za nestranné. Rovnako opäť upozornili, že žaloba neposkytla žiadny znalecký
posudok, ale iba odborné posúdenia, ktoré aj keď ich podpíšu znalci nepodliehajú žiadnym technickým
štandardom. Žalobcovia ich opakovane obviňujú z odkrytia základovej škáry oporného múru, čo malo

spôsobiť jeho zvetranie a nestabilitu. V odbornom vyjadrení predloženom žalobcami znalec na obr. 6
na strane 11 jednoducho šípkami označil pôvodnú výšku terénu a upravenú výšku terénu. Znalec tak
urobil napriek tomu, že aj na uvedenej fotografii je vidno zbytky zadnej steny ich rodinného domu a
jeho podlahy a z ktorej je aj pre laika zrejmé, že podlaha rodinného domu sa nachádzala dokonca
ešte pod úrovňou výšky, ktorú znalec označil za upravenú výšku terénu. Znalec mal navyše k dispozícii

projekt oporného s výškovým zameraním (vyjadroval sa k nemu v rámci stavebného konania na
stavebnom úrade). Je teda evidentné, že znalec vedome a účelovo stanovil výšku terénu nesprávne a na
tomto falošnom výroku postavil celú svoju ďalšiu argumentáciu o podkopaní oporného múru trvajúcom
mesiace, pričom k takejto udalosti nikdy nedošlo. Priložili ďalšiu fotodokumentáciu z priebehu výstavby,
z ktorej je zrejme, že napriek tomu, že bola pôvodná výška terénu žalobcami navýšená návozom,

oni túto výšku nielenže neznížili, ale naopak pri základoch múru naopak ešte navýšili, aby nebol
odkrytý spodný betónový pás, označovaný znalcom ako základový. Táto fotodokumentácia jednoznačne
vyvracia celé odborné posúdenie predložené žalobcami postavené na odkrytí základovej škáry. Dôkaz:
Odborné stanovisko predložené žalobcami, fotodokumentácia z priebehu výstavby K tvrdeniu, prečo
musel byť oporný múr postavený na ich pozemku, uviedli nasledovné : Pri zdôvodňovaní, prečo je

oporný múr postavený na ich pozemku sa žalobcovia sa odvolávajú na technickú správu N.. G.. Ten
v svojej správe nijako nespochybňuje, že oporný múr je postavený na ich pozemku. Svojvoľne však
definuje termín „os oporného múru", (myslí tým pravdepodobne nejakú horizontálnu os), ktorá zasahuje
do ich pozemku iba v malej miere a podľa neho sa takéto zásahy obvykle riešia dohodou susedov.
Toto tvrdenie je silne zavádzajúce, nakoľko pri zameraní stavby sa do katastra nikdy nezanáša takto

umelo definovaná vodorovná os, čo je čisto geometrický termín a príslušné právne predpisy ho ani
nepoznajú, ale zanáša sa vždy okraj stavby, čo je v tomto prípade základ stavby. Pre priblíženie, jeho
tvrdenie by znamenalo, že ak by niekto postavil dom so základmi uprostred cudzieho pozemku, ale
ak sa os komína už na pozemku nenachádza, tak sa ani stavba na cudzom pozemku nenachádza.
Realita je však taká, že základy stavby oporného múru zasahujú do ich pozemku až jeden meter,

čo je aj pri chybe nedigitálnych máp 20 cm neúnosné číslo. Zdôraznili, že sa jedná o pozemok v
jednej z najlukratívnejších častí Košíc a navyše v jeho najužšej časti, čím sa podstatne znižuje jeho
hodnota a možnosti využitia. Opäť zdôraznili, že sa rovnako ako v prípade spracovania odborných
stanovísk žalobcov, jedná o rodinného priateľa a nie nezávislého odborníka. Tvrdenia týkajúce sa
manipulačného otvoru pre ťažkú techniku. K tomuto uviedli, že ako správne konštatujú žalobcovia

fotodokumentáciu z uvedených otvorov majú všetky štátne inštitúcie, ktoré boli privolané a s ktorými
sme riadne komunikovali. Ich existencia je teda nespochybniteľná. Uvedené otvory neboli vytvorené
kvôli klincovaniu svahu, prevádzaným žalobcami, kde sa naozaj nepoužívala ťažká technika, ale
kvôli búracím prácam, prevádzaným podľa riadneho búracieho povolania, kde bola ťažká technika
nevyhnutná. II. Povinnosť odvrátiť hroziacu škodu a nárok na náhradu škody - V tomto bode žalobcovia

len citujú zákonné ustanovenia týkajúce sa povinnosti odvracať škodu a počínať si tak, aby ku škodám
nedochádzalo. Žalobcovia ďalej uviedli, že nespochybňujú vážne bezprostredné ohrozenie majetku
žalobcov. Toto zavádzajúce hodnotenie vyjadrení v ich odvolaní považujú za hrubé skreslenie. Z celého
ich odvolania i zo všetkých ich doterajších tvrdení je jednoznačné ich tvrdenie, že na majetku žalobcov
nespôsobili žiadnu škodu a v nijakom prípade ničím neohrozujú ich majetok a život. V súčasnosti

nedochádza z ich strany k žiadnym činnostiam stavebným ani iným, ktoré by mohli spôsobiť akékoľvek
zmeny na opornom múre žalobcov. Nie je im preto známe, proti akému ich konaniu je potrebné
neodkladným opatrením zasiahnuť. III. Možnosti odvrátenia hrozby - Žalobcovia tvrdia, že nie je možné
realizovať oporný múr iným spôsobom, nakoľko podľa stanoviska znalcov bol pôvodný projekt bolnerealizovateľný. K tomuto uviedli nasledovné: V prílohe priložili stanovisko autorov pôvodného projektu,
ktorý sa voči takémuto tvrdeniu ohradzujú a projekt bol podľa ich názoru „realizovateľný v celom svojom
rozsahu". Navyše keďže sa jedná o tzv. „mäkkú konštrukciu, lepšie kopíruje možné zmeny zaťažení

a v prípade blízkej stavebnej činnosti je jednoduchšie modifikovateľný" ako stávajúca nepovolená
konštrukcia. Ako vyplýva už z ich minulého stanoviska najvhodnejším variantom je jednoznačne návrat
k pôvodnému projektu. Návrat k pôvodnému projektu je finančne trojnásobne lacnejšou alternatívou,
technicky vhodnejšou, nakoľko sa jedná o tzv. mäkkú konštrukciu, právne čistou, nakoľko sa jedná
o riešenie, na ktoré už bolo vydané stavebné povolenie a nedochádza pri ňom k porušeniu našich

vlastníckych práv k pozemku, na ktorom je zrealizovaná stavba. Naopak realizácia klincovania by ešte
viac porušila ich vlastnícka práva a odkrojila z ich pozemku ďalší meter, čo je už pri dĺžke plota 15
m takmer 30 m , teda výmera postačujúca na jeden rodinný dom. Dôkaz : stanovisko k technickým
údajom navrhovanej zemnej konštrukcie z 20.11.2019 Žalobcovia tvrdia, že nie sú kompetentní na to,
aby akokoľvek hodnotili odbornosť Znaleckého ústavu TUKE a predloženého odporúčania. K tomuto
sa nasledovne vyjadrujú: Žalobcovia bez akýchkoľvek vedomostí o ich vzdelaní a praxi dogmaticky

tvrdia, že nie sú kompetentní zaujať stanovisko k predloženému odporúčaniu. Vzhľadom k tomu, že i
žalobcovia, predkladajú odborné posudky a stanoviská, tvrdenie o nekompetentnosti platí zrejme pre
obe strany sporu. Podotkli, že žalovaný v 1. rade založil a v súčasnosti pracuje ako generálny riaditeľ
celosvetovo úspešnej slovenskej firmy, ktorej projekty sa realizovali už vo viac ako 80 krajinách sveta.
Súčasťou projektov ktoré spoločnosť zastrešuje je aj výstavba rôznych stavebných konštrukcii. Pracuje

so stavebnou legislatívou a stavebnými projektami nielen na Slovensku ale aj v iných častiach sveta.
Napriek tomu, že TUKE považuje za svoju ALMA MATER a dodnes s ňou spolupracuje, neznamená to,
že nie je k nej kriticky, zvlášť keď jednotlivci zneužívajú svoje postavenie. Pri všetkej úcte k Znaleckému
ústavu, odborné posúdenie spracované odborným ústavom je tendenčné a plné chýb. Neobsahuje
žiadny výpočet, svojvoľne postuluje a cituje z literatúry všeobecne známe veci. Chyby a protirečenia

sú tak markantné, že je schopný ich posúdiť aj laik len na základe fotodokumentácie. Chcú veriť, že
sa tak stalo iba individuálnym zlyhaním jednotlivca. Zároveň pripomenuli, že Odborné posúdenie bolo
rozporované aj autorizovanými stavebnými inžiniermi s dlhoročnou praxou v stavebníctve, aj znalcom z
odboru stavebníctva v znaleckom posudku. IV. Vykonateľnosť uznesenia - Žalobcovia hrubo zavádzajú
ak tvrdia, že podľa stanoviska Staveného úradu nie je potrebné stavebné povolenie pre zrealizovanie

stavby oporného múru. V stanovisku Stavebný úrad iba berie na vedomie, že budú vykonávané práce na
odstránení havarijného stavu. Práce na odstránení havarijného stavu predstavujú iba nevyhnutné úkony
na zamedzenie bezprostredného ohrozenia - odstránenie padajúcich častí, podpery, vzpery a pod..
Klincovanie navrhované žalobcami predstavuje definitívne riešenie a podľa predloženého znaleckého
posudku je na túto činnosť jednoznačne potrebné stavebné povolenie. V. Záver - Podľa žalobcov došlo

k poškodeniu oporného múru v takom rozsahu, že sú ohrozené životy ľudí, ktorí obývajú rodinný dom
na susednom pozemku žalobcov. K tomuto uviedli nasledovné: V už doloženom odbornom stanovisku
sa konštatuje, že rodinný dom žalobcov nie je v žiadnom prípade ohrozený. Vzhľadom ku vzdialenosti
susedných rodinných domov je uvedené tvrdenie absurdné a nepodložené žiadnym dokumentom
žalobcov a hraničí so šírením poplašnej správy. Navrhli preto, rovnako ako v odvolaní z 26.8.2019, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu 1. inštancie zmenil a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
7.Žalovaní v podaní zo 6.12.2019 (č. l. 259) navrhli zrušiť nariadené neodkladné opatrenie z dôvodu, že
zo žaloby podľa jej obsahu jednoznačne vyplýva, že nejde o žalobu o náhradu
škody. Žalobcovia boli v napadnutom neodkladnom opatrení v zmysle § 336 ods.1 CSP zaviazaní
podať žalobu vo veci samej, pričom súd vo výroku uznesenia o neodkladnom opatrení v zmysle § 336

ods.2 CSP uviedol strany a predmet konania veci samej. Uložil takto žalovaným povinnosť v bode
III. napadnutého uznesenia v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia podať na príslušnom súde žalobu proti žalovaným 1. a 2. o náhradu škody. Súd teda ako
strany sporu vo veci samej označil žalobcov 1. a 2. a žalovaných 1. a 2. a označil predmet sporu
ako žalobu o náhradu škody. Žalobcovia podali „Žalobu o náhradu škody" v lehote určenej súdom a

správne označenými stranami sporu. Z obsahu žaloby, ako aj z jej odôvodnenia ale predovšetkým z
navrhovaného petitu žaloby je zrejmé, že nejde o žalobu o náhradu škody ale o žalobu o uloženie
povinnosti v zmysle § 417 ods.2 O. z. na odvrátenie hroziacej škody. Zo žaloby je jednoznačne zrejmé,
že sa v nej žalobcovia nedomáhajú náhrady škody v zmysle druhej hlavy O. z. podľa § 420 a nasl. a už
vôbec nie v zmysle § 442 ods.3 O. z., keďže nežiadajú ani o náhradu škody v peniazoch ani o navrátenie

clo predošlého stavu. V zmysle § 336 ods.3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší, ak žaloba podľa ods.2 tohto ustanovenia nebola v lehote podaná. Žiadna iná žaloba o náhradu
škody žalobcami v uloženej lehote podaná nebola.Majú za to, že žalobcovia si nesplnili povinnosť uloženú im súdom v napadnutom uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia, preto navrhli, aby okresný súd toto neodkladné opatrenie zrušil.
8.Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných z 2.12.2019 (č.l. 279-281) uviedli: Zhrnutie skutkového stavu - v

prvom rade uviedli, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia zo 31.10.2019, ako aj argumentácie uvedenej
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 17.7.2019. V obidvoch svojich podaniach ozrejmili a
uviedli skutočný skutkový stav. Tvrdenia žalovaných vo Vyjadrení považujú za zavádzajúce, nepravdivé
a niektoré aj irelevantné. Z dôvodu prehľadnosti uviedli zhrnutie jednotlivých zásadných skutočností,
ktorésúprerozhodnutievmeritetejtovecirelevantnéavýznamné,nakoľkovyvracaniekaždéhojedného

nepravdivého a zavádzajúceho tvrdenia žalovaných považujú za zbytočné a pre súd zaťažujúce: V
roku 2012 došlo k zrúteniu sa prednej časti starého rodinného domu na pozemku žalovaných, a to z
dôvodu zlého statického stavu uvedeného domu spôsobeného zanedbaním starostlivosti o svoj majetok
žalovanými; Žalovaní, svojim laxným prístupom ohrozili ich stavbu na susediacom pozemku už na
začiatku, nakoľko opomenutím svojich povinnosti starať sa o svoj majetok nechali uvedený dom na
ich pozemku schátrať a padnúť; V roku 2013 došlo po páde prednej časti starého rodinného domu

k zosuvu časti svahu a pôvodného oporného múru na pozemok žalovaných; V roku 2013 boli nútení
odstrániť zrúcaniny prednej časti domu, nakoľko akákoľvek oprava (zosuvom svahu poškodeného)
oporného múru bola nerealizovateľná, pokiaľ sa zrúcanina domu neodtiahne a nesprístupní sa terén
pod poškodeným oporným múrom; Žalovaní z odstránenia zrúcaniny na ich náklady iba profitovali, inak
by tento zásah museli vykonať a hradiť oni, ako vlastníci stavby, ktorú zanedbali natoľko, že došlo

k jej zrúteniu; V roku 2016 po postavení oporného múru nimi, došlo k faktickému zastabilizovaniu
stavu; následne však žalovaní svojvoľne a bez povolenia na odstránenie stavby pristúpili k búraniu
zadnej časti starého domu, ktorý bol oporou ich rodinného domu, čim došlo k náhlemu a závažnému
ohrozeniu ich nehnuteľnosti; Žalobcovia postúpili voči žalovaným hneď niekoľko krokov na zastavenie
nelegálneho búrania (privolanie polície, avizovanie stavebnému úradu, podanie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia); až po niekoľkých spoločných rokovaniach došlo k vydaniu povolenia na
odstránenie stavby, za predpokladu, že Žalobcovia budú súbežne sanovať svoj poškodený rodinný dom;
V roku 2018 žalovaní odstránili zvyšky rozbúranej zadnej časti starého rodinného domu a oni za účelom
sanovania svojho poškodeného rodinného domu, vykonali súbežne klincovanie svahu pod rodinným
domom na vlastné náklady; Vyššie uvedeným postavením oporného múru a zaklincovaním svahu pod

ich domom došlo k zastabilizovaniu svahu a na ňom stojacích konštrukcií; Následne na prelome rokov
2018 a 2019, teda až niekoľko rokov po postavení oporného múru na ich vlastné náklady, žalovaní
bez stavebného povolenia znížili úroveň terénu a v tesnej blízkosti oporného múru vykopali jamu pre
betónové prefabrikáty, čím ohrozili jeho stabilitu, ako aj stabilitu ich rodinného domu a pivnice stojacích
na korune svahu. Zároveň upovedomili súd, že až toto nelegálne konanie žalovaných na prelome rokov

2018 a 2019 spôsobilo ohrozenie ich oporného múru, preto podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré je predmetom tohto konania; vyššie uvedené skutočnosti pred rokom 2016, ktoré
uvádzajú žalovaní vo svojom Vyjadrení sú pre toto konanie irelevantné! K priloženej fotodokumentácii
a výkresu k Vyjadreniu Žalovaných uviedli, že k popisom žalovaných k fotografiám sa nestotožňujú
a to z dôvodov, že: fotografie sú účelovo fotené zo skresľujúcich uhlov; popis nesedí so skutočným

stavom na fotografiách (ani časovo, ani vecne); na fotografiách sú zachytené len určité fázy výstavby
oporného múru, a žalovaným uvádzané vady boli vo finálnej fáze riadne vykonané (čo už na ním
predložených fotografiách zachytené nie je); starý dom vyobrazený na výkrese nesedí so skutočným
stavom, ako starý dom vyzeral, čo je zrejmé aj z predložených fotografií. Všetky doposiaľ nimi tvrdené
skutočnosti vychádzajú z listinných dôkazoch vypracovaných Znaleckým ústavom Stavebnej fakulty

Technickej Univerzity v Košiciach a renomovanými znalcami a statikmi spolupracujúcimi so stavebnými
spoločnosťami špecializujúcimi sa na tieto špecifické stavebné práce. K všetkým vyššie uvedeným
zavádzajúcim skutočnostiam žalovanými by bolo možné sa vyjadriť aj detailne a tvrdenia žalovaných
vyvrátiť. Majú však zato, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia to nie je účelné, nakoľko
tieto skutočnosti budú predmetom konania vo veci samej a nie predmetom tohto konania. Zároveň si

však dovolili opätovne upovedomiť súd, že priložené fotografie ani nesúvisia s predmetom tohto sporu,
nakoľko vyobrazujú situáciu pred rokom 2018, tak ako uviedli vyššie. Len pre úplnosť súdu uviedli, že
ak by motívom žalobcov bolo prinútiť žalovaných (prípadne bývalých vlastníkov pozemkov) postaviť
oporný múr, žalobcovia by si ho v roku 2016 nepostavili celý na svoje náklady. Z dôvodu však hrubého,
závažného a nelegálneho zásahu a úprav žalovaných na susedných pozemkoch došlo k opätovnému

ohrozeniu nehnuteľností (vrátane oporného múru) v ich vlastníctve a boli nútení voči žalovaným podať
návrh na vydanie neodkladného opatrenia, aby svoj nelegálny a hrubý zásah do ich majetku napravili.
Inak povedané, ak by žalovaní nevykonali stavebné a výkopové práce v tesnej blízkosti nehnuteľností
žalobcov, stabilita oporného múru a rodinného domu by do dnešného dňa nemusela byť narušená aoni by neboli nútení domáhať sa svojich nárokov podaním tohto návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Stabilita oporného múru - K argumentom žalovaných na str. 4-6 vyjadrenia, kde vyvracajú
jednak (i) postup stavebnej firmy, ktorá múr stavala; (ii) znalecké posudky Znaleckého ústavu Stavebnej

fakulty TUKE o tom, že oporný múr bolo potrebné postaviť iným spôsobom; (iii) merania N.. G.. G. o
umiestnení stavby uviedli, že trvajú na pravdivosti a relevantnosti predložených dôkazoch, a to najmä
na dokumente „Projekt skutkového stavu", z ktorého je zrejmé, že predmetná stavba - oporný múr bola
po postavení žalobcami stabilná, avšak po nelegálnych prácach žalovaných, t.j. po výkopových prácach
v tesnej blízkosti oporného múru, svoju stabilitu stratila a došlo k náhlemu a závažnému ohrozeniu

nielen oporného múru, ale aj ostatných nehnuteľností, vrátane rodinného domu a pivnice stojacích
na korune svahu susediaceho pozemku žalobcov. Zároveň majú zato, že nie je predmetom tohto
civilného konania, ako bol oporný múr postavený a podľa ktorého projektu. Spôsob realizácie stavby
je predmetom stavebného konania na stavebnom úrade. Predmetom tohto konania je preukázanie
nelegálneho škodového konania Žalovaných na svojich pozemkoch, ktoré spôsobili náhle a závažné
ohrozenie majetku Žalobcov, ako aj ohrozenie životov osôb obývajúcich stavby na ich pozemkoch.

Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade vo Vyjadrení na str. 7 tvrdí, že je kompetentný hodnotiť nimi
predloženédôkazyaodbornévyjadreniaZnaleckéhoústavuStavebnejfakultyTUKE,ktoréjednoznačne
preukazujú škodové konanie žalovaných, jednou zo základných zásad civilného sporového poriadku
a samotného sporového konania je zásada uvedená v čl. 15 CSP: „Dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon." Vzhľadom na

uvedenépovažujútvrdeniažalovanýchzairelevantnéaponechávajúhodnoteniepredloženýchdôkazov,
ktoré jednoznačne svedčia v prospech žalobcov, na súd. Vykonateľnosť uznesenia a realizácia diela -
K vykonateľnosti uznesenia opätovne uviedli, že v dôsledku nelegálneho konania žalovaných došlo k
bezprostrednej hrozbe na ich majetku a je potrebné vykonať zabezpečovacie práce na opornom múre,
nie jeho opravu, aby sa predišlo jeho zrúteniu a odvrátila sa tak hroziaca škoda na ich majetku a životoch.

Podľa už uvádzaného § 127a ods.1 Stavebného zákona žalovaní k vykonaniu zabezpečovacích prác na
opornom múre žalobcov, ktorý svojou nelegálnou činnosťou ohrozili, nepotrebujú stavebné povolenie!
Záverom len dodali, že to, či uvedené uznesenie bude vykonateľné alebo nie, je právna otázka a
nespadá do kompetencie znalcov z odboru stavebníctva, preto považujú znalecký posudok predložený
žalovanými ohľadom tejto otázky za irelevantný. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzané skutočnosti, že

realizácia zabezpečovacích prác nie je možná, a to s odôvodnením, že by realizácia odkrojila z pozemku
žalovaných ďalší meter, sú zavádzajúce a nevyplývajú zo žiadnych predložených podkladov, pričom
zo žiadnych zameraní ani nevyplýva, že by samotný oporný múr uberal z pozemku Žalovaných jeden
meter, tak ako uvádzajú vo Vyjadrení žalovaní. Zároveň zdôraznili, že jediným vhodným technickým
riešením sanácie oporného múru je práve kotvenie oporného múru a klincovanie svahu, čo dokazujú

aj nimi predložené listinné dôkazy. Trvajú na tom, že potrebu realizácie zabezpečovacích prác vyvolali
žalovaní a realizácia zabezpečovacích prác zanedbateľným spôsobom zasiahne do výmery pozemku
žalovaných. Záver - Záverom opätovne uviedli, že majú za jednoznačne preukázané, že nelegálnym
konaním žalovaných došlo k poškodeniu oporného múru do takej miery, že hrozí jeho spadnutie ako aj
zosuvukonštrukciístojacíchnakorunesvahu,pričomokremmajetkužalobcovsúohrozenéajživotyľudí,

ktorí obývajú rodinný dom na susednom pozemku žalobcov. Klamlivé tvrdenia žalovaných vo Vyjadrení
len zavádzajú súd a pre uvedené konanie sú irelevantné. Návrh - S ohľadom na vyššie uvedené navrhli,
aby Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, odvolanie žalovaných odmietol a potvrdil Uznesenie
Okresného súdu Košice sp. zn. 36C/24/2019.
9.Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Keďže vo výrokoch III. a IV. žalovaným nebola uložená žiadna povinnosť, teda neboli tou stranou v
spore, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, nie sú ani oprávnenou osobou na podanie odvolania.
10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil vo výrokoch I. II. a V. tak, že návrh na nariadenie neodkladného
zamietol.
11.Žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšienedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní

súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania

môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore

s § 204 CSP a p..
12.Žalovaní v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod neuvádzajú, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
13.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
14.Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniajednoznačnevyplýva,žesúdvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, ale jeho skutkové zistenia sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov.

15.Žalovaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.16.Súdsícepoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložil,alenadanýskutkovýstavhonesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach stranách sporu.

17.Podľa § 324 ods.3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18.Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19.Podľa § 325 ods.2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21.Podľa § 326 ods.2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť istiny, na ktoré sa odvoláva.
22.Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

24.Podľa § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
25.Podľa § 330 ods.2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
26.Podľa § 332 ods.1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

27.Podľa § 336 ods.1 veta prvá CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
28.Podľa § 336 ods.2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa ods.1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej.
29.Podľa§336ods.3CSP,súdajbeznávrhuuznesenieoneodkladnomopatrenízruší,akžalobanebola

v lehote podaná.
30.Vychádzajúc z § 326 ods.1 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené všetky
zákonné podmienky, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť
splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich

vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo
sporovej strany ohrozené.

31.Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky

okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné, že nejde o nárok očividne vylúčený.
32.V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú, aby žalovaní na
svoje náklady vykonali dielo „Zabezpečenie existujúceho oporného múru mikropilótami" spôsobom
vymedzeným vo výroku I. napadnutého rozhodnutia (v súlade s Odborným vyjadrením č. 18 Znaleckého
ústavu Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach z 20.3.2019 a Statickým posúdením

PON-17-45 STATIC STUDIO s.r.o. z 05.2019).
33.V kontexte s týmto výrokom, žalobcovia boli povinní osvedčiť, že toto riešenie je jediným možným
dočasným spôsobom, ktorým sa v nevyhnutne potrebnej miere zabezpečí ich nehnuteľnosť pred
vznikom nejakej škody alebo ujmy pre nich, rovnako boli povinní preukázať, že táto povinnosť zaťažuje
jedine žalovaných. Žalobcovia podaným návrhom tieto základné predpoklady neosvedčili. Z obsahu a

rozsahu nariadeného opatrenia vyšpecifikovaného v I. výroku, ale aj z podanej žaloby je zrejmé, že
nejde o riešenie, ktoré má len zabezpečiť nehnuteľnosť žalobcov rýchle a bezodkladne pred možným
nebezpečenstvom, ale že ide o konečné riešenie, ktorým je potrebné zabezpečiť svah pred možnými
zosuvmi. Žalobcovia už vôbec ničím nepreukázali, prečo túto činnosť sú povinní zrealizovať v celomrozsahu žalovaní. Jedine v konaní vo veci samej bude môcť súd spoľahlivo na základe znaleckého
dokazovania zistiť spôsob, akým sa má svah zabezpečiť, ale aj podiel žalovaných na týchto prácach
a právny dôvod. Rovnako bude potrebné preukázať a spoľahlivo zistiť, či žalovaní svojou činnosťou

spôsobili narušenie svahu a poškodenie oporného múru žalobcov a v akom rozsahu sa ich práce na
porušení stability svahu pričinili.
34.Žalobcovia rovnako nepreukázali, že nimi navrhnutú povinnosť žalovaní môžu v súlade s právnymi
predpismi vyplývajúcimi zo stavebných predpisov dielo vykonať.
35.Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že na činnosť, ktorej vykonanie sa žalobcovia

domáhajú, nie je potrebné stavebné povolenie a že je možné postupovať podľa § 127a ods.1 z.
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) (Ak v
dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti, alebo ich bezprostrednej hrozby
je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie
práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho
povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť

stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.), lebo stav, ktorý žiadajú žalobcovia odstrániť je dlhodobý
a nevznikol ani v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti. Okrem toho, aj
vykonanie nevyhnutnej činnosti vzniknutej v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej
udalosti je potrebné nahlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup. § 56 Stavebného zákona určuje,
kedystavebnépovolenieaniohláseniesanevyžaduje.Ohlásenieažiadosťostavebnépovoleniepodáva

stavebník podľa § 58 ods.1 Stavebného zákona (Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a
predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu.
V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a
pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.) a podľa ods.2 je stavebník povinný preukázať, že
je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods.1 tohto zákona, ktoré ho

oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
36.Z dôvodu neosvedčenia základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací
súd návrh vo výroku I zamietol.
37.Výrok II., ktorým bola žalovaným 1. 2. uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by
bránilo realizácii diela „Zabezpečenie existujúceho oporného múru mikropilótami" nachádzajúceho sa

na hranici pozemkov neurčitý a vzhľadom na jeho rozsah „akéhokoľvek konania“ je aj táto povinnosť
neprimeraná a nad potrebnú ochranu obmedzuje žalovaných. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že tento
výrok v spojení s prvým výrokom je vzájomne protirečivý.
38.Výrok III., ktorým súd uložil žalobcom 1. a 2. povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu proti žalovaným 1. a 2. o náhradu

škody, je v rozpore s § 336 ods.2 CSP, lebo z povahy neodkladného opatrenia nevyplýva nevyhnutnosť
a dôvodnosť na podanie žaloby vo veci samej, lebo toto konzumuje vec samú a už vôbec nie na
podanie žaloby o náhradu škody, ktorá s nariadeným neodkladným opatrením nesúvisí. S prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaným z tohto výroku žiadna povinnosť nevyplynula, žalovaní neboli oprávnení
na podanie odvolania voči tomuto výroku a rovnako vo výroku, ktorým bola žalobcom uložená povinnosť

zaplatiť súdny poplatok.
39.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
40.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

41.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
43.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44.Keďže žalobcovia neboli v konaní úspešní bola náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania
priznaná v plnom rozsahu žalovaným, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.