Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224832
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117224832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu O.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66,
040 01 Košice, proti žalovanej J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o ochranu osobnosti
s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 85C
51/2017-72 zo dňa 27.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.
Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.000,- eur titulom nemajetkovej
ujmy.
Žalobca uviedol, že dňa 19.2.2015 o 15:31 hod. zaslala žalovaná najmenej na 11 emailových adries
email s dôležitosťou „vysoká“, v prílohe ktorého bol aj list, kde na adresu žalobcu, okrem iných, tučným
písmom typu Bold uviedla nasledovné: „že tupejšieho človeka ako ste vy som počas môjho 9 ročného

pôsobenia v ROS nestretla!“
Žalobca uviedol, že týmto tvrdením zasiahla do jeho osobnostných práv, a preto si uplatnil nemajetkovú
ujmu vo výške 4.000,- eur.
Prvoinštančný súd zistil, že vo veci Krajského súdu v Prešove č.k. 6Cob 82/2016-142 bol rozsudkom
zo dňa 6.7.2017 potvrdený prvoinštančný rozsudok zo dňa 30.6.2016 č.k. 8Cb 186/2015-115, kde bola
zamietnutá žaloba O.. E. E. voči Bc. J. M., kde sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.000
eur titulom náhrady škody, keďže mu predložila návrh odmien, ktoré nezodpovedali výške odmien

stanovených zmluvami o poskytovaní dotácie.
Prvoinštančný súd prejednávanú vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákona a dospel
k záveru, že zo strany žalovanej došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, konkrétne do práva
na česť. Použitý expresívny výraz, ktorým žalovaná vyjadrila svoj postoj k žalobcovi, by bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu, resp. pôsobiť znevažujúco nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu ku
ktorejkoľvek inej osobe. Uvedené bolo prvoinštančným súdom vyhodnotené ako neprimeraná kritika
z hľadiska použitej formy a pri reakcii na vyjadrenia a požiadavky žalobcu. Podľa prvoinštančného

súdu nebolo nutné zo strany žalovanej porušiť pravidlá etiky. Prvoinštančný súd nepovažoval uvedené
vyjadrenie ako skutkové tvrdenie.
Následne skúmal nemajetkovú ujmu, ktorú žiadal žalobca priznať. Uviedol, že podľa § 13 ods. 1 OZ sa
môže dotknutá osoba domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranuosobnosti, ale môže sa domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia, a to morálneho alebo v
peniazoch. Musí sa zvoliť taká forma nemajetkovej ujmy, ktorá sa bude javiť ako účinná a primeraná
neoprávnenému zásahu. Podľa prvoinštančného súdu sa takouto formou javí byť ospravedlnenie.

Zadosťučinenie v peniazoch nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej, či len celkom
krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Podmienka na priznanie
peňažného zadosťučinenia je, že zásah mal takú intenzitu, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal reálny vznik závažnej ujmy v dôsledku predmetného tvrdenia žalovanej. Preto žalobu

zamietol. Naviac, vyjadrenie žalovanej bolo adresované osobám, ktoré žalobcu poznajú dlhšiu dobu,
resp. mali s ním bližší vzťah a mal za to, že nebolo spôsobilé znížiť česť, resp. dôstojnosť v takomto
okruhu osôb žalobcu.
Prvoinštančný súd vyjadril aj pocit, že pokiaľ žalobca nebol úspešný v konaní pod sp. zn. 8Cb 186/2015,
uplatňuje si tento nárok v konaní o ochranu osobnosti.
Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu.
Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k finančnej náhrade. Poukázal na to, že
prvoinštančný súd sa stotožňuje s tým, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu došlo, avšak
prvoinštančný súd sa nevysporiadal s tým, že takýto zásah bol objektívne spôsobilý v značnej miere

znížiť dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu. Žalobca zastáva názor, že preukázal závažnosť ujmy, ktorá
nastala v jeho sfére a taktiež preukázal existenciu samotnej ujmy. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že v konaní sp. zn. 8Cb 186/2015 sa domáhal iných práv, než tomto konaní, a
preto výsledok konania vo veci sp. zn. 8Cb 186/2015 nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v
prejednávanej veci.

3. Názor prvoinštančného súdu o tom, že vo veci postačuje morálna satisfakcia je nesprávny. Preto
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uplatnil si trovy
konania. Pre prípad, že odvolací súd sa s týmto návrhom nestotožní, žiadal prvoinštančný rozsudok
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolanie bolo doručené žalovanej. Do rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaná k odvolaniu
nevyjadrila.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
Odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj odvolacími dôvodmi. Odvolací súd je viazaný
aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Vychádzajúc z týchto základných zásad
odvolacieho konania odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci prvoinštančný súd skutkový stav zistil

na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, u ktorého bolo dôkazné bremeno. Vec po tom,
čo zistil skutkový stav (nie skutočný stav), prvoinštačný súd správne právne posúdil a správne vo veci
aj rozhodol. Odvolací súd nezistil pochybenia prvoinštančného súdu, ktoré by zakladali odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1písm. d/, f/ a h/ CSP, ktoré dôvody namietal žalobca.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške 4.000,- eur z dôvodu, že v emailovej komunikácii žalovaná rozposlala viacerým osobám
(najmenej 11 emailových adries) list, v ktorom uviedla: „že tupejšieho človeka ako ste vy som počas
môjho 9 ročného pôsobenia v ROS nestretla!“ Uvedené bolo použité na adresu žalobcu. Žalobca tvrdil,
že toto vyjadrenie zasiahlo do jeho osobnostných práv, pretože slovo tupý znamená bezduchý, hlúpy
či sprostý človek. Uviedol, že je potrebné vzhľadom na dosiahnuté životné úspechy ho považovať za

váženého človeka s tým, že tento zásah do ochrany osobnosti žalobcu je možné kompenzovať jedine
náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.000 eur.
V priebehu konania a v odvolacom konaní ostalo nesporné zistenie prvoinštančného súdu, že listinami,
ktoré zaslala žalovaná na viacero adries došlo k zásahu do právom chránených práv žalobcu podľa §11 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd toto konanie posúdil aj ako konanie, ktoré predstavuje
neprimeranú kritiku žalobcu a ktoré je mimo etického rámca chovania žalovanej.
Ani žalovaná ani žalobca tieto skutočnosti nenamietali.

6. Žalobca namietal len okolnosť, ktorá spočívala v zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, keď dostatočným spôsobom nebolo zistené, že tento zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať
značnú mieru zníženia jeho dôstojnosti.
K tejto odvolacej námietke, ktorá je podstatnou v prejednávanej veci, je potrebné uviesť, že ust. §

13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka umožňuje v prípade zásahu do práv fyzickej osoby podľa § 11
Občianskeho zákonníka, aby táto fyzická osoba sa domáhala svojej ochrany. Na ochranu má v ust.
§ 13 ods. 1, 2 OZ množstvo zákonných nástrojov. Jedným z takýchto nástrojov je právo domáhať
sa upustenia od neoprávnených zásahov. Ďalej je to právo domáhať sa na odstránenie následkov
neoprávnených zásahov a potom je to aj právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, a to buď
vo forme ospravedlnenia alebo vo finančnom vyčíslení. Je vyslovene na žalobcovi, ktoré z týchto práv

vzhľadom na zásah do práva na ochranu osobnosti využije, ktoré právo uplatní v žalobe. Súd je v takom
prípade žalobou viazaný. Pokiaľ súd zistí, že uplatňovaný nárok podľa § 13 je neprimerane prísny alebo
nezodpovedá zásahu podľa § 11 Občianskeho zákonníka, súd toto právo nemôže meniť, resp. nahradiť
iným nárokom, ktorý priznáva Občiansky zákonník a ktorý nárok je spôsobilý uspokojiť poškodené dobré
meno fyzickej osoby. Súd je oprávnený v rámci svojej úvahy len modifikovať, prípadne neprimeranú

výšku nemajetkovej ujmy určenej v peniazoch.
V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a žiadal
zaplatiť 4.000 eur. Teda žalobca vylúčil právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, právo
domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov, vylúčil právo na ospravedlnenie. Tým, že si
uplatnilnároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochjepotrebnévychádzaťzozákonnejpodmienky,

že jeho dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere.
Uvedené je možné konštatovať na základe žalobnej voľby žalobcu. Pri posúdení formy zadosťučinenia
súd musí na základe vlastnej úvahy vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré predkladá žalobca, ktorý má
dôkazné bremeno, a ktoré odôvodňujú jednak formu uplatneného nároku, ale aj výšku uplatneného
nároku. Z obsahu spisového materiálu a tak, ako to skonštatoval prvoinštančný súd, žalobca dôkazné

bremeno na preukázanie čo i len zvolenej formy uplatneného nároku neuniesol. Prvoinštančný súd
konštatuje, že v danom prípade by postačovalo ospravedlnenie, ktoré však žalobca nežiadal, preto mu
ho súd sám priznať nemohol.
Žalobca mal preukázať existenciu zásahu v takej intenzite, že ho bolo možné považovať za zásah, ktorý
v značnej miere znížil dôstojnosť fyzickej osoby, čo sa však nestalo, a preto nie je možné v tomto konaní

priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- eur, aj keď zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené v ust. § 11 Občianskeho zákonníka, avšak nie v takej
miere, že tento zásah v značnej miere znížil dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti.

7. Keďže tieto okolnosti preukázané neboli a iné nároky si žalobca v tomto konaní neuplatnil, nárok

žalobcu správne prvoinštančný súd zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaná bola úspešnou stranou sporu.

Ako úspešnej strane sporu jej prináleží voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní však žalovanej preukázateľne žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, a preto v súlade s
ust. čl. 17 Základných princípov CSP jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.