Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/892/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212213323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2212213323.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Dunajská Streda, so sídlom Galantská cesta 693/5, Dunajská Streda,proti povinnému: B. T., H..
XX.XX.XXXX, C. T. E. - Q. XX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák ako nástupca súdneho
exekútora: JUDr. Peter Galo, Exekútorský úrad so sídlom Nám Sv. Michala 5/A, 920 1 Hlohovec, EX
1945/2012, o vymoženie uloženej povinnosti 12.526,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený doručil dňa 06.08.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodnutie č.
700-0510631012-GC04/12 zo dňa 24.04.2012, č. 700-0510739912- GC04/12 zo dňa 09.05.2012 , č.
700-0511023112-GC04/12 zo dňa 06.06.2012, č. 700-0511037012-GC04/12 zo dňa 07.06.2012, č.

700-0511036012-GC04/12 zo dňa 07.06.2012, č. 700-0511036112-GC04/12 zo dňa 07.06.2012, č.
700-051162512-GC04/12 zo dňa 11.06.2012.

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 15.08.2012 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

3. Súdny exekútor dňa 21.02.2019 predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko
exekútor podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku šetrením zistil, že povinný nemá žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a tak navrhol zastaviť exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd preskúmal predložený spisový materiál, pričom zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko súdny exekútor šetrením majetku povinného zistil:
- pri vykonávaní exekúcie nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by sa dala uspokojiť
pohľadávka oprávneného
- povinný vlastní nehnuteľný majetok: záhrada v k.ú. Rastice- viacero exekučných záložných práv,
prvé už v roku 2008, náklady dražby by prevyšovali samotný výnos, z hľadiska hospodárnosti konania

exekútor považuje výkon exekúcie predajom za neefektívny
- povinný nemá zriadený bankový účet- el. súč. na sociálnu poisťovňu: povinný bol naposledy vedený v 6/2018
- vlastní motorové vozidlo ročník: 1989, 1998, 2006, 1987, 1985, 1997 - na každom vozidle 49 blokácií
- voči povinnému exekútor vedie 5 konaní - bezúspešne

- CRE - v evidencii 54 exekučných konaní

7. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej
pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom,

keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz
na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63
Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou
postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených
spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší
postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a

exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v
samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným

spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či
sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku)

a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný
súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou
môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je
určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je

preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je
tu teoreticky možná vždy.

8. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný

v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.

1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania.

9.Vzhľadomnato,žepopreskúmanípredloženéhošetreniasúdnehoexekútoramalsúdzapreukázané,
že povinný je nemajetný a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd exekúciu v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

10. Podľa ustanovenia 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Súdny exekútor vo svojom podnete uviedol, že trovy exekúcie vyčísli na výzvu súdu. Vzhľadom na
to, že súd v čase vydania tohto rozhodnutia nedisponoval vyúčtovaním trov exekúcie, súd o trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.Povinnosťou súdneho exekútora je doručiť súdu vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom
hneď po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie bez ďalšej výzvy.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia
na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363

Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).