Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200099
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Peter Rokyčák - ROKYSTAV,
s miestom podnikania Svrčinovec 637, Svrčinovec, IČO: 43 968 716, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce
Trnava, so sídlom ul. Jána Bottu č. 4, Trnava, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č.
ITA-73-34-2.2/P-J2-18z30.augusta2018vznenídodatkuč.1z8.novembra2018,okasačnejsťažnosti

žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/57/2019-90 z 11. júna 2019,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/57/2019-90 z 11. júna 2019 podľa § 98 ods. 1 písm.
d) Správneho súdneho poriadku odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
postupu a protokolu žalovaného č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 v znení dodatku č. 1 z 8.
novembra 2018, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a doručiť žalovanému
informáciu o prijatých opatreniach. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 170
písm. a) Správneho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava
bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk a podľa doručenky ho prevzal dňa 6. decembra 2018.
Správnu žalobu podpísanú zaručeným elektronickým podpisom podal žalobca dňa 9. apríla 2019, teda
po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v podanej
žalobe uviedol, že priebeh inšpekcie práce nepovažoval za ukončený, nakoľko dodatok č. 1 k protokolu

neobsahoval žiadne poučenie o možných prostriedkoch nápravy, a preto reagoval až na oznámenie o
začatíkonaniaouloženípokutyz20.marca2019.Krajskýsúdvyslovilzáver,žekonanieouloženípokuty
nie je možné považovať za konanie totožné s podanou správnou žalobou a s petitom v nej uvedeným.

3. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že

krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.
1 písm. f) Správneho súdneho poriadku) a podanie žalobcu bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1
písm. j) Správneho súdneho poriadku).

4. Sťažovateľ uviedol, že správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. Krajský súd nielen že nezrušil žalobou

napadnuté opatrenie žalovaného, ale ani sa v odôvodnení uznesenia riadne nezaoberal žalobnými
dôvodmi. Zdôraznil, že dodatok č. 1 k protokolu mu bol doručený dňa 6. decembra 2018, nakoľkovšak tento dodatok neobsahoval žiadne poučenie o možnosti prostriedkoch nápravy alebo opravných
prostriedkoch, vrátane možnosti podania správnej žaloby, ako aj o príslušných lehotách na ich podanie,
nepovažoval priebeh inšpekcie práce za ukončený. Poukázal pritom na § 47 ods. 4 Správneho poriadku,

podľa ktorého náležitosťou rozhodnutia je aj poučenie, ktoré obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno
preskúmať súdom. Nakoľko dodatok č. 1 k protokolu takéto poučenie neobsahoval a tiež neobsahoval
ani skutočnosti stanovené v § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), sťažovateľ nepovažoval tento dodatok

a tvrdenia žalovaného v ňom uvedené až do doručenia oznámenie o začatí konania o uložení pokuty
za konečné.

5. Sťažovateľ tiež namietal, že oznámenie o začatí konania o uložení pokuty mu bolo doručené s viac
ako trojmesačným odstupom. V priebehu inšpekcie práce pritom žalovaný bežne doručoval listiny s
dvojmesačným odstupom. Preto nemôže byť na ťarchu sťažovateľa, že nepodal správnu žalobu v lehote

dvoch mesiacov od doručenia dodatku č. 1 k protokolu, keďže z tejto listiny nebolo zrejmé, že ide o
riadne ukončenie inšpekcie. Žalovaný iba stroho negoval argument sťažovateľa bez toho, aby jeho
argumentácia vyznela ako konečné uzavretie vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu. Žalovaný len
konštatoval, že nebolo použité kolektívne ochranné opatrenie, no ďalej neuvádza, ako konkrétne toto
kolektívne ochranné opatrenie malo byť použité a tiež neuvádza, že tým považuje priebeh inšpekcie za

skončený a nedáva možnosť sťažovateľovi na vyjadrenie a prerokovanie záverov uvedených v dodatku.
Dodatok č. 1 neuvádza, že jeho obsah bol riadne prerokovaný a neobsahuje ani konštatovanie, že
priebeh inšpekcie je zo strany žalovaného považovaný za skončený.

6. Právo vyjadriť sa k protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu predstavuje jediný prostriedok

obrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam inšpekcie. Sťažovateľ poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/7/2017 z 21. septembra 2017, podľa ktorého dodatok k
protokolujepovinnýinšpektorpráceprerokovaťsozamestnávateľom.Sťažovateľpritomnemalmožnosť
vyjadriť sa k dodatku č. 1 k protokolu. Zastáva preto názor, že lehota na podanie správnej žaloby
nezačala plynúť doručením dodatku č. 1, pretože ak by bol tento riadne prerokovaný, tak až následný

dokument (napr. dodatok č. 2) by sa mohol považovať za konečný a až momentom doručenia takéhoto
dokumentu (a uvedenia, že sa považuje za riadne prerokovaný v zmysle § 14 zákona o inšpekcii a
priebeh inšpekcie sa považuje za ukončený) by začala plynúť lehota na podanie správnej žaloby.

7. Podľa sťažovateľa je neprípustné, aby bol účastník konania nútený podať správnu žalobu voči

každému dokumentu s charakterom rozhodnutia v rámci jedného konania. Vyslovil záver, že lehota
na podanie správnej žaloby je zachovaná, nakoľko dvojmesačná lehota začala najskôr plynúť dňa 20.
marca 2019 (doručením oznámenia o začatí konania o uložení pokuty), keď sa sťažovateľ skutočne
dozvedel o ukončení výkonu inšpekcie práce.

8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku),
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti
sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku), postupom bez nariadenia pojednávania

(§ 455 Správneho súdneho poriadku) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná.

10. Podľa § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba musí
správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

11. Podľa § 69 ods. 4 Správneho súdneho poriadku lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v

ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí
sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.12. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním

povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

13. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

18. V prejednávanej veci sa sťažovateľ v postavení žalobcu domáhal na Krajskom súde v Trnave

preskúmania zákonnosti protokolu žalovaného č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 v znení
dodatku č. 1 z 8. novembra 2018 o prešetrení pracovného úrazu, v ktorom žalovaný nariadil
sťažovateľovi odstrániť nedostatky zistené inšpekciou práce a následne doručiť žalovanému informáciu
o vykonaných a prijatých opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

19. Úlohou kasačného súdu bolo vo svetle námietok sťažovateľa posúdiť správnosť záverov krajského
súdu, podľa názoru ktorého sťažovateľ podal správnu žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel najvyšší súd k záveru, že námietky sťažovateľa nie
sú dôvodné a rozhodnutie krajského súdu je v súlade so zákonom.20. Správnu žalobu o preskúmanie protokolu žalovaného (v spojení s dodatkom č. 1 k protokolu) podal
sťažovateľ na Krajskom súde v Trnave dňa 9. apríla 2019. Pre posúdenie, či bola žaloba podaná

na krajskom súde včas, bolo podstatné ustáliť, kedy bolo napadnuté opatrenie (protokol v spojení s
dodatkom č. 1) doručené sťažovateľovi (v konaní na krajskom súde v postavení žalobcu).

21. Napadnutý protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 o
výsledku inšpekcie práce bol v súlade s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce so sťažovateľom

prerokovaný 30. augusta 2018 a v tento deň sťažovateľ protokol osobne prevzal. Zároveň bola
sťažovateľovi daná možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole v lehote desiatich dní
od jeho prevzatia. Sťažovateľ podal vyjadrenie k protokolu dňa 14. septembra 2018. V súlade s § 14
ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce vyhotovil dňa 8. novembra 2018 dodatok č.
1 k protokolu č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018, v ktorom zaujal stanovisko k vyjadreniu
sťažovateľa a rovnako ako v protokole nariadil sťažovateľovi odstrániť zistené nedostatky a doručiť

žalovanému informáciu o vykonaných a prijatých opatreniach.

22. Nakoľko dodatok k protokolu je v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce súčasťou
protokolu, až od momentu doručenia dodatku k protokolu kontrolovanému subjektu (sťažovateľovi)
je na účely posúdenia včasnosti podania žaloby v prejednávanej veci potrebné považovať protokol

za doručený. Vo veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dodatok č. 1 k protokolu bol
sťažovateľovi doručený dňa 6. decembra 2018. Dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby
sťažovateľovi uplynula 6. februára 2019. Nakoľko správnu žalobu o preskúmanie protokolu žalovaného
podal sťažovateľ na Krajskom súde v Trnave dňa 9. apríla 2019, krajský súd správne uzavrel, že žaloba
bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty.

23. Argumentáciu sťažovateľa, že doručením dodatku č. 1 k protokolu nepovažoval priebeh inšpekcie
práce za ukončený, nakoľko dodatok neobsahoval poučenie o opravných prostriedkoch, vrátane
možnosti podania správnej žaloby, považuje kasačný súd za irelevantnú. Protokol o inšpekcii práce (ako
aj dodatok k protokolu) nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy a na jeho obsahové náležitosti sa

nevzťahuje § 47 Správneho poriadku, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Náležitosťou protokolu (§ 14
ods. 1 zákona o inšpekcii práce) preto nie je ani poučenie o možných prostriedkoch nápravy.

24. Pokiaľ sťažovateľ uvádzal, že žalovaný v dodatku len stroho negoval jeho argumenty, a teda
argumentácia žalovaného nevyznela ako konečné uzavretie vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu,

najvyšší súd k tomu uvádza, že z citovaných ustanovení zákona o inšpekcii práce (§ 13 ods. 2, § 14
ods. 1 a 3) je zrejmé, že v prípade zistenia nedostatkov počas inšpekcie práce vypracuje inšpektor
práce protokol, prerokuje ho s kontrolovaným subjektom, pričom v prípade písomného vyjadrenia
kontrolovaného subjektu ku skutočnostiam uvedeným v protokole vyhotoví inšpektor práce dodatok k
protokolu, v ktorom uvedie svoje stanovisko k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Z uvedenej právnej

úpravy nevyplýva, že by inšpektor práce a kontrolovaný subjekt mali v reťaziacom sa rade podávať
vzájomné vyjadrenia k vyjadreniam a prípadne dospieť k nejakému konsenzu ohľadne kontrolných
zistení, ako by sa bolo možné domnievať z argumentácie sťažovateľa. Zákon o inšpekcii práce hovorí
jasne, že k vyjadreniu kontrolovaného subjektu zaujme inšpektor práce stanovisko, ktoré uvedie v
dodatku k protokolu. Pokiaľ kontrolovaný subjekt považuje uložené opatrenia za neodôvodnený zásah

do svojich práv, môže sa súdnou cestou za splnenia zákonných podmienok domáhať preskúmania
uložených opatrení.

25. Otázka, či aj dodatok č. 1 k protokolu mal byť prerokovaný s kontrolovaným subjektom, ako to
namieta sťažovateľ, by bola predmetom posúdenia pri meritórnom prejednaní žaloby správnym súdom

(ako namietaný nedostatok napadnutého opatrenia), avšak tento tvrdený nedostatok nemôže ovplyvniť
samotné posúdenie dodržania lehoty na podanie žaloby. Znamená to teda, že určité opatrenie alebo
rozhodnutie orgánu verejnej správy je potrebné napadnúť na správnom súde v prvom rade dostatočne
včas,abysavôbecsprávnysúdmoholzaoberaťkonkrétnyminámietkami,ktorévznesiedotknutáfyzická
či právnická osoba proti napadnutému opatreniu či rozhodnutiu.

26. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd sa v odôvodnení uznesenia riadne
nezaoberal žalobnými dôvodmi, najvyšší súd k tomu uvádza, že predtým, ako správny súd pristúpi k
vecnému prejednaniu žaloby, je povinný skúmať splnenie zákonom stanovených procesných podmienoknajejriadneprejednanie.Vsituácii,keďsprávnysúdustáli,ženiektorázprocesnýchpodmienokkonania
nie je splnená (v prejednávanej veci lehota na podanie žaloby), nie je už možné zaoberať sa konkrétnymi
žalobnými námietkami, o ktoré žalobca opiera svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nespôsobilé vyvrátiť správnosť právnych záverov
krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku

zamietol.

28. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.
1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto
konaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu
zákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).

29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.