Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 6, 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319203338
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319203338.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloletú Z. M., G..
X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky E. Š., G.. XX.X.XXXX, K. Č. XXXX, XXX XX Č., zastúpenej JUDr.
Marekom Belkom, LL.M., advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487 a
otca O. M., G.. X.X.XXXX, K. XXX XX O. XXX, v konaní o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a

o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa Z. M., G.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky E. Š., G..
XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec O. M., G.. X.X.XXXX j e p o v i n n ýprispievať na výživu maloletej dcéry Z. M. sumou 160,-
€ mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 18.12.2019.

III. Splatné výživné za obdobie od 18.12.2019 do 6.5.2020 spolu vo výške 572,26 € j e otec p o
v i n n ý uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, splatných spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej z nich.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, sa návrhom podaným na súde dňa 18.12.2019, v spojení
s návrhom podaným na súde dňa 23.4.2020 čl. 49, domáhala prvej úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletej dcéry Z. do svojej osobnej starostlivosti a výchovy a
určenia výživného. Styk maloletej dcéry s jej otcom požadovala ponechať na dohodu rodičov. Spolu s
návrhom sa domáhala i nariadenia neodkladného opatrenia, a to vo veci určenia výživného na maloletú
vo výške 300,- € mesačne až do rozhodnutia vo veci samej, o ktorom súd rozhodol uznesením č.
konania 8P/47/2019-6 zo dňa 9.1.2020, právoplatným dňa 1.2.2020, ktorým jej návrh zamietol. Matka v

návrhu v rámci skutkových tvrdení uviedla, že s otcom maloletej bývali približne dva roky u jej rodičov
v spoločnej domácnosti. Pred narodením dcéry nemali žiadne problémy, po jej narodení o ňu otec však
veľký záujem nejavil. Prednejšie mu bolo chodenie s kamarátmi, navštevovanie rôznych podnikov vo
večerných hodinách. Počas spolužitia prispieval na výživu a kupoval jej veci, ktoré potrebovala. Príjem
otca jej nebol známy. V januári 2019 opustil spoločnú domácnosť. Po odchode z nej prispel na dcéru
sumou 200,- € (100 € poslal na účet a 100,- € v hotovosti). Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok

vo výške 220,70 € spolu s prídavkom na dieťa vo výške 24,34 €. S dcérou býva u jej rodičov. Otec dieťaťa
je živnostníkom, pracuje v spoločnosti W., A..P..U.. ako pilčík. Mesačné výdavky na maloletú dcéru Z.
matka špecifikovala nasledovne: drogéria 70,- € (plienky, vlhčené utierky, maste), lieky 10,- €, oblečenie30,- €, strava 100,- €, spolu 210,- €. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Svoje náklady špecifikovala
nasledovne: drogéria, oblečenie 40,- €, príspevok na bývanie rodičom 50,- €, poplatok za kúrenie - plyn
90,- €, spolu teda 180,- € mesačne. Na pojednávaní uviedla, že jej príjem je 394,- € z titulu rodičovského

príspevku a prídavku na dieťa. Po úhrade výdavkov jej neostáva z jej príjmu takmer nič. Podľa nej 300
€ nepredstavuje veľké výživné, otec by mohol platiť, pretože sa o dieťa nestará, nezaujíma sa oňho,
nestretáva sa s ním. Otec dieťaťa od podania návrhu doposiaľ uhradil 300,- €.

2. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Svoju

neprítomnosťospravedlnilpodanímzodňa24.4.2020,doručenýmsúdudňa30.4.2020,vktoromuviedol,
že dlhodobo pracuje v zahraničí. K svojmu ospravedlneniu pripojil doklady, ktoré považuje za potrebné
na prerokovanie veci v jeho neprítomnosti.

3. Kolízny opatrovník, ktorý zastupuje záujmy maloletého dieťaťa v uvedenom konaní, vykonal šetrenie
v rodine maloletého dieťaťa, o výsledkoch šetrenia spísal správu zo dňa 12.3.2020 na čl. 34, z ktorej

vyplýva, že matka spolu s dieťaťom bývajú v rodinnom dome patriacom rodičom matky. Matka poberá
rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Maloleté dieťa je v jej celodennej starostlivosti, navštevuje
kardiologickú ambulanciu. Otec dieťaťa odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2019. Od odchodu
matke prispel sumou 200,- €. O dcéru sa nezaujíma, naposledy ju videl pred 4 mesiacmi. Na Vianoce
jej poslal darčeky, ale nestretol sa s ňou. S otcom dieťaťa sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo

skontaktovať. V čase návštevy dňa 9.3.2020 matka otca dieťaťa (stará matka maloletej) uviedla, že otec
dieťaťa sa dlhodobo zdržiava v G.. Uviedla tiež jeho telefonický kontakt, pričom kolízny opatrovník sa
opakovane o spojenie s ním snažil, avšak bezúspešne. V závere správy uviedol, že u matky nezistil
žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloleté dieťa. Na pojednávaní na písomne doručenej správe
zotrval.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil. Vychádzajúc z obsahu jeho ospravedlnenia mal súd zato, že otec vyjadril
súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nevzniesol návrh na odročenie pojednávania. Na
pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomnej navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa a

oboznámením listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav
a vyvodil z neho nasledovné právne závery:

5. Z rodného listu maloletého dieťaťa na čl. 4 vyplýva, že maloletá Z. M. sa dňa X.X.XXXX narodila
rodičom: navrhovateľke a O. M., G.. X.X.XXXX.

6. Z výsledku lustrácie v Živnostenskom registri Slovenskej republiky čl. 9 vyplýva, že O. M. je nositeľom
živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve s
dňom vzniku k 6.6.2018.

7.Zvýsledkovlustrácievsociálnejpoisťovninamatkunačl.23vyplýva,žematkadieťaťajeod1.10.2015
zamestnankyňou spoločnosti Y. A., A..P..U.. s vymeriavacím základom 0,- € k decembru 2019.

8. Z výsledku lustrácie v sociálnej poisťovni na otca na čl. 24 mal súd zistené, že otec dieťaťa je od
1.7.2019 samostatne zárobkovo činnou osobou s vymeriavacím základom 506,50 € k januáru 2020.

9. Z potvrdenia zamestnávateľa matky na čl. 28 - 31 spisu vyplýva, že matka dieťaťa je na rodičovskej
dovolenke, od augusta 2017 jej nebola vyplatená žiadna mzda.

10. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina zo dňa 6.3.2020 na čl. 38 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa

podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti
vo výške 9.294,50 €, výdavky vo výške 7.670,48 € a základ dane 4.983,58 €.

11. Z listín doručených súdu otcom maloletého dieťaťa mal súd zistené nasledovné skutočnosti. Jeho
mesačná splátka spotrebného úveru na čokoľvek č. XXXXXXXXXX predstavuje 248,18 €, a to od

17.5.2020. V rámci dočasného poistenia pre prípad smrti k poistke č. XXXXXXXXXX v Kooperativa
Vienna Insurance Group je pripoistená i maloletá Z., pod č. XXXXXXXXXX. Výška poistného predstavuje
17,- € mesačne.12. Z výpisov zo Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že otec maloletej uhradil dňa 26.1.2020 sumu 100,-
€ a dňa 26.4.2020 sumu 200,- €, titulom výživného za mesiace január, február a marec 2020.

13. Otec dieťaťa doručil súdu i daňové priznanie za rok 2019, z ktorého vyplývajú príjmy zo živnosti
16.340,49 € a výdavky 11.554,31 €, základ dane 4.786,18 €.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1)
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. (2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (3) Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. V danom prípade matka maloletého dieťaťa predmetom konania učinila prvú úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletej dcére. Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 36 Zákona o rodine, v
nadväznosti na to, že rodičia maloletého dieťaťa nesporne nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa
na úprave práv a povinností k maloletej dcére dohodnúť. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a
výchovy matky súd vychádzal predovšetkým zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý záujmy maloletého

dieťaťa v tomto konaní zastupuje, zo záveru ktorej vyplýva, že u matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Kolízny opatrovník odporučil dieťa zveriť matke, ktoré sa napokon v jej faktickej nepretržitej osobnej
starostlivosti a výchove od počiatku aj nachádza. Napokon, túto skutočnosť otec nenamietol.

16. Pokiaľ ide o výživné, súd vychádzal predovšetkým z jeho spotrebného charakteru. Prihliadal na

odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, ktorá samotná matka špecifikovala vo výške 210,- € mesačne
bez toho, aby k požadovanej výše výživného 300 € uviedla nejaké relevantné dôvody (okrem vyjadrenia,
že v takejto výške ho požaduje najmä preto, že otec sa o dieťa nezaujíma). V danom prípade súd
vzhľadom k veku dieťaťa a vzhľadom k tomu, že matka je na rodičovskej dovolenke, teda dôvodne sanemôže z tohto titulu zamestnať, určil výživné v rozsahu 3-ín z tvrdených a preukazovaných výdavkov
na dieťa, čo predstavuje zhruba 160,- €, vychádzajúc i z rozhodovacej praxe súdov (pri dieťati
vyššiehovekusdobrýmzdravotnýmstavom,ktorýumožňujerodičovizamestnaťsa,predstavujevýživné

zväčša 2/3-iny). V danom prípade súd považoval takéto výživné za primerané, zohľadňujúc zároveň i
potencialitu budúcich podstatných zmien pomerov, ktoré najmä u dieťaťa bez pochýb nastanú a ktoré
budúdôvodomnazvýšenievýživného.Súdprihliadoltiežnato,žeotecplnípoistnénamaloletúdcéru,čo
potvrdila na pojednávaní i samotná matka. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, vychádzajúc z listín, ktoré
produkoval, súd dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach výživné vo výške 160 € plniť.

Pokiaľ tomu tak nie je, mohol produkovať tvrdenia a dôkazy. Pre súd je významné, že otec je držiteľom
živnostenského oprávnenia, pracuje v zahraničí. Je viac, než zrejmé, že za prácou do zahraničia
odchádza práve z dôvodu lepšieho zárobku. Otec dieťaťa okrem svojich výdavkov neprodukoval k veci
žiadne tvrdenie. Súd v týchto súvislostiach tiež poukazuje na to, že otec dieťaťa bol spolu s predvolaním
na termín pojednávania podrobnou výzvou vyzvaný k preukázaniu svojich príjmov (vrátane predloženia
účtovnej závierky za roky 2018 a 2019, z ktorej by vyplývali detailnejšie údaje týkajúce sa jeho zárobku).

Možno preto konštatovať, že otec dieťaťa výzvu súdu zo dňa 13.2.2020 na čl. 18 nesplnil v celom
rozsahu, keď nezodpovedal súdu na všetky otázky, neprodukoval všetky potrebné tvrdenia a dôkazy k
predmetu konania. Tento postoj otca možno vyhodnotiť ako prejav ľahostajnosti, či nezáujmu na danej
veci. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu. Napokon, otec návrh matky nespochybnil.

17. Dieťaťu vznikol nárok na výživné už počnúc dňom podania návrhu. Ku dňu rozhodovania súdom
splatné výživné predstavuje 572,26 €. Súd vychádzal z pomernej časti za mesiac december 2019 (14
dní: 160 € : 31 dní v mesiaci december = 5,16 € x 14 dní = 72,26 €) a z výživného za 5 mesiacov
(január až máj 2020: 160 € x 5 = 800 €), nakoľko výživné na mesiac jún sa stane splatným až 15.5.2020.
Do splatného výživného súd započítal nespornú úhradu 300,- €. Splatné výživné umožnil otcovi dieťaťa

splácať po 50,- € mesačne.

18. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a uvedený zákon v časti upravujúcej
konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým je i dané konanie, inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na

podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).