Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200962
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219200962.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly,
s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX. U. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 117,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6Csp/75/2019-61 zo dňa 15.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
mu 117,36 eur spolu s úrokom vo výške 22 % ročne zo sumy 99,60 eur do zaplatenia a s úrokmi z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 117,36 eur od 16.05.2016 do zaplatenia.
Prvoinštančný súd vec posúdil ako spotrebiteľskú vec podľa § 52 ods. 1, 2, podľa § 53 ods. 1, 2, 3,
5, a ods. 9 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.

V prejednávanej veci vychádzal aj z ust. § 40 ods. 1, 2, § 54a Občianskeho zákonníka, z ust. § 875v
Občianskeho zákonníka a z ust. § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23.06.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu (CETELEM
SLOVENSKO a.s.) so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 10 mesačných
splátkach vo výške 14,67 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2015 a konečná splatnosť
úveru dojednaná na 15.04.2016.

Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 119,99 eur a žalovaný
doposiaľ zaplatil 29,34 eur.Keďže žalobca nepreukázal zmenu zmluvných podmienok písomnou formou v zmysle ust. § 9 ods. 1
ZoSÚ platí, že zmluvné strany si dohodli splatnosť úveru na deň 15.04.2016. Premlčacia lehota začala
plynúť 16.04.2016 a uplynula dňa 16.04.2019.

Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená súdu až dňa 09.05.2019, žalobca si uplatňuje premlčané
právo, ktoré v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka nemožno priznať.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové

zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Námietky odôvodnil tým, že z bodu 1.1. časti 1. úverovej
zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej mesačnej splátky mala nastať dňa 15.07.2015, avšak z bodu 2.2.
časti 1. úverovej zmluvy zároveň vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná dňom podpisu
obomazmluvnýmistranamiaúčinnosťnadobúdadňomposkytnutiaúverudlžníkovi.Žalobcavžalobnom
návrhu uviedol, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 01.07.2015, a to spôsobom dohodnutým v bode
1.4. časti 1. úverovej zmluvy tak, že Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý

žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Predmetnú skutočnosť
potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca riadne predložil súdu spolu s návrhom na
začatie konania. Z bodu 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť mesačnej splátky je 15. deň
v mesiaci. V prípade, ak bolo v zmluve uvedené, že splatnosť prvej splátky nastane 15.07.2015, ale úver
bol žalovanému poskytnutý až 01.07.2015, muselo automaticky dôjsť k zmene splatnosti jednotlivých

mesačných splátok. Prežalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 13.06.2016. V predmetnom
podaníbolžalovanýriadneinformovanýotom,žesplatnosťposkytnutéhoúverunastaladňa15.05.2016.
Žalovaný v konaní toto tvrdenie žalobcu nerozporoval. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený
nárok minimálne v rozsahu desiatej mesačnej splátky splatnej k 15.05.2016 vo výške 14,67 Eur s prísl..
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd len na zdôraznenie správnosti dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia uvádza, že tvrdenie, že v predmetnom prípade došlo k posunu splatnosti
poslednej splátky na deň 15.05.2016 nemožno považovať za nesporné, keďže toto je v rozpore s

predloženým listinným dôkazom - zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej konečná splatnosť
úveru bola určená na deň 15.04.2016.
Odvolací súd nepopiera, že zmluvné podmienky a dojednania je možné meniť. V danom prípade je však
zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z.. o spotrebiteľských úveroch. Pre tento typ zmluvy sa vyžaduje písomná forma (§ 9 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z.), a preto aj akékoľvek jej zmeny, dodatky musia byť uskutočnené v písomnej forme.
Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi ním (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným došlo k
posunu splatnosti poslednej splátky na deň 15.05.2016 na základe písomnej dohody. Neobstojí preto
argument žalobcu, že k posunu splatnosti došlo „automaticky“ vzhľadom na čas poskytnutia úveru.
Zo zmluvy nevyplýva, že by čas poskytnutia úveru mal vplyv na termíny, posun splatnosti splátok

vymedzených v zmluve. Vo vzťahu k posunu splatnosti poslednej splátky je tiež bezpredmetné, že
žalobca žalovanému zasielal predžalobnú upomienku, v ktorej uviedol, že konečná splatnosť úveru
nastala 15.05.2016, keďže takáto informácia zo strany žalobcu bola žalovanému oznámená spätne, a
nie už pred uplynutím konečnej splatnosti dohodnutej v zmluve.
Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že uplatnený nárok je premlčaný, keď žaloba bola na súd

podaná až po uplynutí troch rokov od splatnosti poslednej splátky (žaloba podaná 09.05.2019, posledná
splátka splatná 15.04.2016).
Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).6. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak, fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.