Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/192/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607212059
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7607212059.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v spore žalobkýň 1. MVDr.

X. W., K.. XX.X.XXXX a 2. S. W., K.. XX.X.XXXX, obe bytom Q., Z. Č.. XXX/X, právne zastúpených
JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom AK v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1.
Ing. X. Q.R., K.. XX.X.XXXX a 2. Mgr. G. Q., K.. XX.X.XXXX, obaja bytom Q., Z. Č.. XXX/XX, právne
zastúpenýmJUDr.JánomKizivatom,advokátomsosídlomvMichalovciach,Kpt.Nálepkuč.8,oochranu
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu č. 44/6 na LV č. XXX k.ú.
Q. v mieste jej zosuvu v susedstve s parcelou č. 44/12 na LV č. XXXX k.ú. Q. z a s t a v u j e .

II. Žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným spevniť existujúci oporný múr postavený medzi
parcelami č. 44/6 na LV č. XXX k.ú. Q. a č. 44/12 na LV č. XXXX k.ú. Q. pribetónovaním nosnej
konštrukcie oporného múru vytvorením vystuženého doskového oporného múru s rebrami na lícovej
strane v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Plaveca č. 156/13 zo dňa 21.4.2014 z a
m i e t a .

III. Žalovaným priznáva proti žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Slovenskej republike priznáva proti žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade (ďalej aj iba ako „žalobkyne“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
2.10.2007 domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj iba ako „žalovaným“) povinnosť
na parcele č. XX/X o výmere 1126 m2 zapísanej na LV č. 1422 v katastrálnom území F., postaviť od

parcely č. XX/X zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území F., betónový oporný múr o šírke 50 cm,
dĺžke 26 m a výške od 1 m do 4 m so začiatkom na hranici s parcelou č. XX/X v katastrálnom území Q.
a vyrovnať parcelu č. XX/X v susedstve s parcelou č. XX/X v mieste zosuvu o šírke 0,5 m a dĺžke 2 m,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal im náhradu trov konania.
1.1 Žalobkyne v žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v katastrálnom území
(ďalej iba ako „k.ú.“) Q. zapísaných na LV č. XXX ako parcely č. XX/X, XX/X, XX/X, každá v podiele
1/3 z celku. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susednej nehnuteľnosti, parcely č. XX/X trvalý

trávnatý porast o výmere 1126 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Q.. Dňa 21.8.2007 žalovaný v 1. rade
vybagroval na parcele č. XX/X jamu o šírke 2 - 2,5 m, v dĺžke 26 m a hĺbke od 1 do 4 m, a to v časti, ktorá
susedí s ich parcelou č. XX/X, vedľa plota postaveného žalobkyňami zo železných stĺpikov s betónovými
pätkami a pletiva. Žalovaný takto konal bez ich predchádzajúceho vedomia a súhlasu. Dňa 22.8.2007žalovaný v 1. rade vykopal rigol o šírke 20 - 60 cm, v ktorom vybudoval základ pre plot nad zemou a
postavil plot z tvárnic, do ktorých nasypal menšie kamene. Výstavbu plotu dokončil 3.9.2007 a vykonal
aj úpravu terénu parcely č. XX/X. Po tejto činnosti žalovaného žalobkyne zistili, že došlo k zosuvu ich

parcely č. XX/X v časti susediacej s parcelou č. XX/X, teda že žalovaný vykonal také úpravy pozemku,
ktorými ohrozil ich susedný pozemok nad mieru primeraným pomerom, čím nedovolene zasiahol do ich
vlastníckeho práva a ohrozil jeho výkon. Ďalej v žalobe uviedli, že parcela č. XX/X o výmere 514 m2
slúži ako prístupová cesta na ich ďalšie nehnuteľnosti, na ktorých majú postavený rodinný dom. V tejto
lokalite sa podložie skladá z drvivého kameňa, ktorý sa následkom poveternostných vplyvov, snehu,

dažďa a vody rozpadá a preto majú dôvodnú obavu, že dôjde k ďalšiemu zosuvu pôdy. V jednej časti
už následkom činnosti žalovaného v 1. rade k zosuvu došlo. Žalovaní sa podľa žalobkýň dopustili takej
činnosti, ktorá vyvoláva pohyb, resp. zosunutie pôdy. Ide o ohrozenie, ktoré môže mať za následok
ďalší pohyb pôdy a žalobkyniam hrozí vznik škody. Domáhajú sa preto ochrany v zmysle ustanovení
§ 127 ods. 1 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Múr postavený na parcele č. XX/X označili za
nedostatočný a uviedli, že vo výkone vlastníckeho práva k parcele č. XX/X sú vážne ohrozené.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.10.2007 potvrdili, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XX/X trvalý trávnatý porast o výmere 1126 m2 zapísanej
na LV č. XXXX k.ú. Q.. Ďalej uviedli, že na pozemku č. XX/XX na LV č. XXXX k.ú. Q. si na základe
stavebnéhopovoleniapostavilinovostavburodinnéhodomu,ktorejužívaniebolopovolenékolaudačným

rozhodnutím č. 2006/748/KRD zo dňa 28.12.2006. V tomto rozhodnutí im príslušný stavebný úrad uložil
v lehote jedného roka vykonať aj terénne úpravy. Na vykonanie terénnych úprav preto nepotrebovali
osobitnépovolenie.Tvrdeniežalobkýň,žežalovanýv1.radevybagrovaljamunezodpovedáskutočnosti,
pretože žiadnu jamu nevykopal, ale na svojom pozemku, v blízkosti pozemku žalobkýň vykopal odkop
pozemku v šírke 1 - 1,5 m po dĺžke 20 m a hĺbke od 1 do 2,25 m. Tiež nevykopal žiaden rigol, ale vyhĺbil

základ pod oporný múr podľa STN a na tomto základe postavil múr z tvárnic, do ktorých dal betónovú
zmes. Ďalej žalovaní uviedli, že do pozemku žalobkýň vôbec nezasiahli, iba počas zemných prác vybrali
väčší kameň, čím vznikol previs, ktorý v nočných hodinách dňa 21.8.2007 počas trvalého dažďa spadol
a zasiahol pozemok žalobkýň v dĺžke asi 1,5 - 2 m a v najširšom mieste maximálne 50 cm. Hneď potom
žalovaní spevnili na tomto mieste aj v jeho okolí podložie, ktoré je odvtedy stabilné a vôbec, ani po

daždi sa nezosúva. Neobstojí preto tvrdenie žalobkýň o vykonaní takých úprav pozemku, ktorými by
bol ohrozený ich susedný pozemok nad mieru primeranú pomerom, čím sa nedovolene zasiahlo do
ich vlastníckeho práva a ohrozil jeho výkon. Toto tvrdenie žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali.
Naopak, vykonanými úpravami, najmä vybudovaním oporného múru na svojom pozemku, žalovaní
spevnili podložie pod pozemkom žalobkýň a zabránili prípadnému zosuvu pôdy. O tom sa presvedčil aj

poverený pracovník Obce Q. dňa 24.8.2007, ktorý na základe podnetu žalobkýň vykonal štátny stavebný
dozor. Žalovaní odmietli tvrdenie, že by sa dopustili činnosti vyvolávajúcej pohyb, resp. zosunutie pôdy
a uviedli, že ide len o želanie žalobkýň, aby k zosunutiu pôdy došlo, aby ich mohli bezdôvodne napádať.
Poukázali na to, že žalobkyne v žalobe neuviedli o aké konkrétne vážne ohrozenie sa jedná, ktoré môže
mať za následok ďalší pohyb pôdy a vznik akej škody im hrozí. Žalobkyniam neprináleží posudzovať

múr, ktorý si žalovaní postavili na svojom pozemku, či tento je dostatočný alebo nie. Žalobkyne využívajú
svoju parcelu č. 44/6 v rovnakom rozsahu, ako ju užívali aj predtým a žiadna škoda im nevznikla a ani
nevzniká. Navrhli preto žalobu v celom rozsahu ako bezdôvodnú zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 13.5.2014 žalobkyne navrhli zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní sú povinní

spevniť existujúci oporný múr postavený medzi parcelou č. XX/X na LV č. XXX k.ú. Q. a parcelou č.
XX/XX na LV č. XXXX k.ú. Q. pribetónovaním novej nosnej konštrukcie oporného múru vytvorením
vystuženého doskového oporného múru s rebrami na lícovej strane v súlade so znaleckým posudkom
znalca Ing. Jána Plaveca, č. 156/2013 zo dňa 21.4.2014 a zároveň sú povinní vyrovnať a spevniť parcelu
č. XX/X zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q. v mieste jej zosuvu v susedstve s parcelou č. XX/XX zapísanej

na LV č. XXXX k.ú. Q., všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že znalecký posudok znalca
Ing. Jána Plaveca č. 156/2013 zo dňa 21.4.2014 tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku. Uznesením zo dňa
22.5.2014 súd navrhnutú zmenu žalobného petitu pripustil.

4. Žalovaní aj po pripustení zmeny žalobného petitu so žalobou nesúhlasili a navrhli ju v celom rozsahu

zamietnuť. Uviedli, že nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu na právach žalobkýň či už pred
alebo po výstavbe oporného múru. Podotkli, že oporný múr nie je postavený na hranici pozemkov
sporových strán, ale je postavený výlučne na ich pozemku, asi jeden meter od hranice s pozemkom
žalobkýň. Múr je zasypaný zeminou ešte na vlastnom pozemku žalovaných. Poukázali na skutočnosť,že žalobkyne si na svojom pozemku slúžiacom ako prístupová cesta urobili vodovodnú prípojku, ktorú
iba zasypali a preto pôda v tejto časti pozemku nie je spevnená. Uvedené však nemôže byť pripísané na
ťarchu žalovaných. Žiaden znalec nepotvrdil, že doteraz k zosuvu došlo a ani to, že zosuv pôdy hrozí.

Žalovaným nie je zrejmý dôvod prečo by sa mali podieľať na terénnej úprave prístupovej cesty k domu
žalobkýň.

5. Tunajší súd o spore rozhodol rozsudkom č.k. 2C/192/2007-358 zo dňa 6.2.2015 tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovel a teda uložil žalovaným povinnosť spevniť existujúci oporný múr medzi

susediacimi parcelami a zároveň im uložil povinnosť vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X s tým, že
znalecký posudok č. 156/2013 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Rozhodol tak potom, čo vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že návrh žalobkýň podľa § 127 Občianskeho zákonníka na zdržanie sa
zásahov, ako aj ich návrh podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka na odvrátenie hroziacej škody je
dôvodný a kumulácia oboch nárokov nie je zo zákona vylúčená.

6. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
1Co/196/2015 zo dňa 3.2.2016 a vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd pochybil, ak pri hodnotení viacerých znaleckých posudkov,
ktoré mal k dispozícii, tieto nehodnotil podľa zákonných zásad, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti resp. súd jednotlivé znalecké posudky nehodnotil vôbec. Vytkol

prvostupňovému súdu, že svoj záver o dôvodnosti nároku žalobkýň vyvodil iba zo znaleckého posudku
Ing. Jána Plaveca bez toho, aby v dôvodoch vysvetlil, prečo pri rozhodovaní nevychádzal zo znaleckých
posudkov znalcov Ing. Michala Škriaba a Ing. Martina Vagašiho, CSc., ktorí zaujali odlišné stanovisko
v podstatnej otázke o prípadnom zosuve parcely žalobkýň č. XX/X, resp. vzniku škody. Skutkový záver
súdu o tom, že zrealizovaním oporného múru žalovanými bola narušená stabilita svahu, resp. parcely

žalobkýň preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
6.1 Odvolací súd ďalej považoval za nepreskúmateľný aj záver súdu prvého stupňa ohľadom jeho
právneho posúdenia, ak uviedol, že v danom prípade sú dané dôvody pre kumuláciu nárokov podľa
ustanovení § 127 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podmienkou pre kumuláciu
nárokov je, že táto vyplýva zo žalobného návrhu. V prejednávanej veci je však zo žalobného návrhu

zrejmé, že žalobkyne sa nedomáhajú uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa konkrétneho zásahu, ale iba
navrhujú, aby im súd uložil povinnosť vykonať vhodné opatrenie na odvrátenie škody - spevniť oporný
múr.
6.2 Napokon odvolací súd uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia súd neuviedol žiadne dôvody, pre
ktoré uložil žalovaným povinnosť vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X.

6.3 Zároveň odvolací súd uviedol, že úlohou súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobkýň, za tým účelom
vykonať navrhnuté dokazovanie, vykonané dôkazy vrátane znaleckých posudkov vyhodnotiť v súlade
so zásadou uvedenou v ustanovení § 132 O.s.p. a následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom. Súd sa v rozhodnutí zároveň vyporiada aj s
námietkami žalovaných v odvolaní.

7. Súd po vykonaní dokazovania vypočutím sporových strán, výsluchom svedkov Mgr. O. Q. a Ing.
H. V.Á., znaleckým dokazovaním znalcov z odboru stavebníctva Ing. Michala Škriaba, ktorý spracoval
znalecký posudok č. 14/2008, Ing. Martina Vagaša, ktorý spracoval znalecký posudok č. 27/2009 a Ing.
Jána Plaveca, ktorý spracoval posudok č. 156/2013, obhliadkou na mieste samom (obhliadku opornému

múru a jeho okolia) za účasti znalca Ing. Jána Plaveca a oboznámením sa so stranami predloženými
listinnými dôkazmi zistil nasledovné:

8. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území Q.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, medzi nimi aj parcely č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 514 m2. Podľa výpisu z predmetného listu vlastníctva ide o pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti.

9. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (pozemkov a stavby) v katastrálnom území

Q. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, medzi nimi aj parcely č. XX/X - trvalý trávnatý porast o
výmere 1126 m2, parcely č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2 a parcely č. XX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, na ktorom žalovaní postavili rodinný dom súpisné č. 563,
a to na základe stavebného povolenia Obce Q. zo dňa 15.12.2004, právoplatného 12.1.2005. Užívaniestavby rodinného domu bolo žalovaným povolené kolaudačným rozhodnutím Obce Q. č. 2006/748/KRB
zodňa28.12.2006,právoplatným10.1.2007,vktoromboložalovanýmzároveňuloženévlehotejedného
roka od vydania rozhodnutia vykonať dokončenie vonkajšej fasády, podbitie vonkajších podhľadov a

terénne úpravy.

10. Podľa katastrálnej mapy katastrálneho územia Q. sú parcela žalobkýň č. XX/X a parcela žalovaných
č. XX/XX susediacimi parcelami.

11. Žalobkyne vo svojich výpovediach na pojednávaní dňa 12.11.2007 uviedli, že sa domáhajú ochrany
vlastníckeho práva k parcele č. XX/X, ktorá slúži ako komunikácia k ich domu pre všetky dopravné
prostriedky, aj keď peší prístup k domu je možný inou cestou. Spôsob vykonania výkopových prác
žalovanými považujú za neprimeraný. Vzhľadom na charakter a rozsah vykonaných prác v nadväznosti
nageologicképodložiepozemkupodľanichhrozíďalšízosuvpôdy.Opornýmúrniejetakéhocharakteru,
že by v budúcnosti mohol zosuvu pôdy zabrániť. Poukázali na to, že na parcele č. XX/X vo vzdialenosti

asi meter od oplotenia je umiestnená vodovodná prípojka a keďže podložie klesá, nevedia aké to bude
mať do budúcna následky. Výkopovými prácami boli poškodené výkopové lôžka okolo pätky oplotenia
v najvyššej časti prác. Výkopové práce boli ukončené 3.9.2007.
12. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.11.2007 uviedol, že odkop zeminy
uskutočnil už asi pred dvoma rokmi a teraz vykonával finálne práce. Pri odkope zeminy v najhlbšej časti

narazil na kameň, ktorý odstránil, čím vznikol previs, ktorý v nočných hodinách spadol. Ráno to jedna
zo žalobkýň signalizovala jeho manželke a požadovala pozastavenie výkopových prác. Podotkol, že
oporná pätka je sčasti postavená na jeho pozemku. Betónový múr urobil, aby spevnil svoj pozemok, je
postavený z betónových tvárnic, ktoré vyhovujú normám a je na nich certifikát, je spevnený oceľovou
výstužou a pri jeho výstavbe bol stavebný dozor. Nevie čím ohrozuje žalobkyne. Uviedol, že samotné

výkopové práce boli realizované iba jeden deň a v termíne 3.9.2007 bol dokončený celý oporný múr a
bola dosypaná zemina za múrom k pozemku žalobkýň.

13. Podľa Záznamu z ústneho rokovania a miestneho zisťovania v rámci výkonu štátneho stavebného
dozoru spísaného Mgr. Q. ako povereným pracovníkom Obce Q. vyplynulo, že toto sa uskutočnilo na

podnet žalobkyne v 1. rade. Mgr. Q. vykonal dňa 24.8.2007 štátny stavebný dozor, ktorého predmetom
boli výkopové práce - terénne úpravy na pozemku parc. č. XX/X vo vlastníctve žalovaných. Miestnym
zisťovaním bolo zistené, že na pozemku parc. č. XX/X boli vykonané terénne úpravy - výkopové práce
v tvare L (pri pohľade zhora), pričom výkop bol od hranice pozemku parc. č. XX/X vo vzdialenosti 30
- 40 cm a hĺbka výkopu sa od dolného rohu (hĺbka výkopu 30 - 40 cm) k hornému rohu (hĺbka výkopu

3,5 - 4 m) zvyšuje. Výkop bol realizovaný kolmo na pozemok parc. č. XX/X. Došlo k zosuvu pôdy z
pozemku parcely č. XX/X, pri hornom rohu cca v dĺžke 2 m a šírke 0,5 m. Bola tiež zistená puklina
pri betónovom lôžku stĺpa oplotenia. Základy výkopu boli zaliate betónom, hĺbku zabetónovanej časti
výkopu ani zloženie betónu nebolo možné zistiť.

14. Svedok Mgr. O. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2008 uviedol, že ako zamestnanec
obce Q. má na starosti konania podľa stavebného poriadku. V auguste 2007 ho žalobkyňa v 1. rade
informovala o tom, že žalovaní realizujú výkopové práce pozdĺž jej pozemku vo vzdialenosti asi 40
cm od jeho hranice. Vyslovila obavu, že sa jej vykonanými prácami znehodnotí prístupová cesta aj
v blízkosti sa nachádzajúca vodovodná prípojka. Na základe toho sa uskutočnila obhliadka na mieste

samom (zistenia obhliadky sú uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia rozsudku). Po zistení
stavu inicioval stretnutie so žalovanými. Žalovaný v 1. rade zaujal stanovisko, že neporušil predpisy,
má právoplatné kolaudačné rozhodnutie, v rámci ktorého má povolené terénne úpravy. Z dostupných
materiálov svedok zistil, že toto tvrdenie žalovaného sa zakladá na pravde. Svedok ďalej uviedol, že z
pohľadu stavebného úradu môže skonštatovať, že žalovanými nedošlo k porušeniu formálno-právneho

postupu pri realizovaní terénnych úprav. Kolaudačné rozhodnutie bližšie podmienky terénnych úprav
neobsahovalo a preto stavebný úrad nemohol stavebníka kontrolovať ani usmerňovať spôsob ich
uskutočnenia, a to aj v prípade, že úpravy boli v hĺbke až štyroch metrov. Stanovisko stavebného úradu
tlmočil aj žalobkyni, ktorú oboznámil, že po obhliadke sa činnosť úradu končí. Žalovaný prehlásil, že
oplotenie dokončí čo najskôr a zosun pôdy uvedie do pôvodného stavu. Svedok dodal, že asi po týždni

bol situáciu skontrolovať a prípadný zosuv pôdy alebo iné zmeny v súvislosti s terénnymi úpravami
nezistil. O ukončení stavebného dozoru bola daná ústna informácia, písomné rozhodnutie vydané
nebolo.15. Svedok Ing. H. V., osoba dohliadajúca na správnosť vykonania výkopových prác a postavenia
oporného múra na pozemku žalovaných, na pojednávaní dňa 7.2.2008 vypovedal, že z jeho pohľadu
bol oporný múr realizovaný tak, ako má byť, bol dostatočne zabezpečený a pevný, aby zabránil zosuvu

pôdy. O stavbe sa viedol jednoduchý záznam. Osobne bol prítomný pri zásadných prácach ako sú výkop
dňa 21.8.2007, betonáž základnej ryhy či vloženie betónovej výstuže. Pri realizovaní terénnych úprav
nevzhliadol, ale ani nepredpokladal zásah do susednej parcely. Oporný múr navrhol on sám, pričom
vychádzal zo svojej devätnásťročnej skúsenosti výkonu stavebnej činnosti (postavil 30 oporných múrov),
akoajzreliéfuterénu.Prežalovanýchvykonalajvýkopovépráce.Opísalpriebehstavebnýchprácadruh

použitého stavebného materiálu. K údajnému zosuvu pôdy uviedol, že ešte pred postavením múra tam
bol previs, ktorý v dôsledku dažďa spadol. Od postavenia múra k zosuvu pôdy nedošlo. Ako stavebný
dohľad bol na mieste samom aj po dokončení terénnych úprav a nezistil žiadne zmeny, žiaden posun.
Na múr nemôže mať vplyv skutočnosť, že po ceste za ním pôjde naložené nákladné auto.

16. Ing. Michal Škriab, znalec z odboru stavebníctva, odvetví pozemné stavby, odhad hodnoty

nehnuteľností a poruchy stavieb, v znaleckom posudku č. 14/2008 vypracovanom v konaní dňa
17.6.2008 uviedol, že parcela, na ktorej je oporný múr postavený, je vedená pod parcelou č. XX/X, ktorej
vlastníci sú žalovaní. Pri ohliadne dňa 17.6.2008 bol zameraný oporný múr s polohovým a výškovým
osadením do zárezu a s odstupovou vzdialenosťou od hranice parcely č. XX/X vo vlastníctve žalobkýň
100 až 105 cm od oplotenia. Dĺžka múru od parcely č. XX/X je 21,5 m a od východnej strany, t.j. od

parcely č. XX/X je 11,26 m. Múr je v užívaní od 3.9.2007 a od tejto doby za rôznych poveternostných a
klimatických podmienok sa pri diagnostike neprejavili žiadne statické poruchy ani zosuvy pôdy v okolí
zárezu na hraniciach parciel.
16.1 Znalec ďalej uviedol, že terénne úpravy a oporný múr ako drobná stavebná úprava v exteriéri
stavebných vonkajších úprav na vlastnom pozemku sú zrealizované podľa predstáv vlastníkov a s

dostatočnou tuhosťou betónovej konštrukcie. Oporný múr konfiguruje odkopaný terén od najnižšieho
bodu 25 cm od terénu až po roh najvyššieho zárezu 251 cm od upraveného terénu. Oporný múr
neohrozuje verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb a nebude ohrozovať životné
prostredie. Vizuálnym posúdením novopostavený oporný múr je dostatočne kompaktný, aby plnil
požiadavku stability a statickej tuhosti počas celej doby užívania. Má dostačujúce parametre, aby plnil

vlastnú stabilitu a odolával bočným tlakom od obsypu a prípadne iným šmykovým silám od hornín.
16.2 Okolitá časť terénu vedľa oporného múra je podľa znalca stabilná a nepredstavuje riziko nestability.
Podľa prehlásenia znalca geológa je hodnotená základová hornina stabilná, s kamenitým podložím a
je stabilizovaná zrealizovaným oporným múrom. Postavený oporný múr postačuje na splnenie účelu,
na ktorý bol postavený. Drenážne otvory sa osadzujú hlavne pri styku v mokrých a trvalo zavlhlých

zeminách. V danom prípade nemá nezriadenie drenážnych otvorov vplyv na stabilitu pevnosti svahu.
16.3 Znalec ďalej uviedol, že zásah do terénu pri uskutočnenom odkope bol minimálny. Ak by došlo
k porušeniu statiky pozemku, bolo by sa to prejavilo aj na statike oporného múru, oplotení rodinného
domu a možno aj na vodovodnej prípojke, ktorá sa nachádza v prístupovej ceste.
16.4 Vo vzťahu k vodovodnej prípojke sa znalec nevedel jednoznačne vyjadriť z dôvodu neexistencie

podkladov k polohe vodovodnej trasy, dokladov z akého materiálu je zriadená, jej životnosti a
nepredloženia projektovej dokumentácie prevedenia potrubia. Funkčnosť prípojky sa preukazuje
vykonaním tlakovej skúšky.
16.5 Znalec vo vzťahu k prístupovej ceste k rodinnému domu žalobkýň poukázal na to, že táto
je neverejná, jednoúčelová pre osobné vozidlá, prípadne nákladné vozidlo pre prípadný účel. Toto

zaťaženie neovplyvní stabilitu svahu. K poškodeniu sporného miesta môže dôjsť iba pri zvlášť
mimoriadnych poveternostných podmienkach a neprimeranom preťažení schodnej cesty.

17. Na predmetnom znaleckom posudku participoval ako konzultant odborným stanoviskom č. 5/2008
zo dňa 25.6.2008 Ing. Marián Košúth, PhD., znalec z odboru ťažby, odvetvia geológie. Znalec dospel k

záveru, že s ohľadom na skutočnosti zistené priamym terénnym prieskumom, makro i mikroskopickým
posúdením hornín - fylitov, aj z doplňujúcej fotodokumentácie prác, v mieste zárezu nedošlo k „zosuvu
pôdy“. Horizontálny rozsah odvalenia (cca 100 cm) v pomere k výške steny zárezu (210 cm) tu
nezodpovedá sklonu bridličnatosti. Naviac pôda či hlina na kamenitom úseku cesty prakticky absentuje.
Napriek zreteľnej bridličnatosti, seriticko - chloritické fylity ako staré slabo-metamorfované horniny

predstavujú geotechnicky stabilné kamenité podložie. V rámci klasifikácie stupňa pevnosti hornín je
pevnosť fylitov stredne vysoká (R3) až (R2). Hornina je navetraná až slabo zvetraná so zachovanými
pôvodnými minerálmi a nízkou zrážkovou priepustnosťou. Stabilizovaná oporným múrom nepredstavuje
riziká pre pohyb osobných áut.18. So závermi znaleckého posudku č. 14/2008 nesúhlasili žalobkyne. Namietali, že znalec a konzultant
vôbec neskúmali ich pozemok (prístupovú cestu), pretože táto je zamknutá a tým nemohli posúdiť mieru

a spôsob uvoľnenia stĺpikov oplotenia, ktoré je oveľa zreteľnejšie a viditeľnejšie z ich parcely. Pokiaľ by
ich znalec oboznámil so znaleckým úkonom, poskytli by mu vo vzťahu k vodovodnej prípojke súčinnosť.
Namietali, že znalec nevysvetľuje mimoriadne poveternostné podmienky a neprimerané preťaženie
cesty, ktoré by podľa neho mohli sporné miesto poškodiť.

19. Z dôvodu výhrad žalobkýň k záverom znaleckého posudku č. 14/2008 bolo vykonané nové
znalecké dokazovanie znalcom Ing. Martinom Vagašom CSc., znalcom z odboru stavebníctva, odvetví
dopravné stavby, statika stavieb, projektovanie v stavebníctve a odhad hodnoty nehnuteľností. Zo
znalcompredloženéhoznaleckéhoposudkuč.27/2009vypracovanomvkonanídňa20.8.2009vyplynulo
nasledovné:
19.1 K celkovému stavu terénu a stavieb na parcele žalobkýň znalec uviedol, že horninové vrstvy sú

uložené priečne na výkop v mieste oporného múru a preto nepredpokladá možnosť nestability svahu.
Pri výkope v rámci stavebných prác došlo k miestnemu odvaleniu výkopu, čo nebolo vo veľkom rozsahu,
ale išlo o bežný výlom v rámci stavebných prác. Terén nad oporným múrom nie je upravený. Cesta
má veľmi slabo vyjazdené koľaje a nejednotný sklon. Stopy zrážkových vôd smerujú pozdĺž cesty, nie
k opornému múru. Zrážkové ryhy nie sú vyhĺbené, čo znamená, že po vybudovaní príjazdovej cesty

nebolomnožstvozrážoknikdyvýrazné.Dobaexistenciecestyjepritomdostatočnedlhánaprejaveniesa
aspoň základných erozívnych vplyvov. Na pozemku žalobkýň je oplotenie - oceľové stĺpiky v betónovom
základe. Výplň plota je z pletiva vo výške 1,5 m. K narušeniu plota došlo pri jednom základe stĺpika a
v zemi je okolo betónu základu stĺpika viditeľná trhlina šírky cca 2-3 mm. Na pozemku nad oporným
múrom je vodovodná prípojka k domu žalobkýň. Táto je od plota horizontálne vzdialená 1,5 metra. Na

teréne nad oporným múrom neboli viditeľné žiadne preliačiny, poklesy ani poruchy. Poruchy v dodávke
vody žalobkyne neuvádzali. Prejazd ťažkých nákladných automobilov priamo nad vodovodným potrubím
by mohol poškodiť jeho funkčnosť, čo ale nemá súvis s oporným múrom.
19.2 K realizovaným stavebným úpravám žalovaných znalec uviedol, že tieto boli vykonávané pod
odborným stavebným dohľadom, sú v súlade s rozhodnutím stavebného úradu a tiež sú aj v súlade

so zložením a reliéfom terénu. Zásahom do terénu nedošlo k poklesu pôdy, k poškodeniu vodovodnej
prípojky ani k narušeniu existujúceho oplotenia. Vodovodná prípojka a oplotenie sú funkčné, neporušené
a spĺňajú všetky svoje funkcie bez obmedzení.
19.3 Po odbornom posúdení oporného múru znalec konštatoval, že oporný múr spĺňa základné nároky a
normovéustanoveniapreobkladovýopornýmúrpredanézákladovépomery.Múrbolpostavenýstužený

s vodorovnou a zvislou výplňou. Výplňový betón je kvality, ktorá je vyhovujúca pre dané účely. Po dvoch
rokoch vykazoval betón kvalitný povrch bez známok porušenia či nekvality. Výplňová zmes bola súvislá a
pevne previazaná s drobným kamenivom. Výstuž bola vkladaná vo vzdialenosti 1 m. Pohľadová plocha
múra nie je poškodená, nepresakuje na nej voda ani nie sú viditeľné výkvety vylúhovaných jemných
častíc. Podľa výpovedí prítomných na miestnom šetrení prešiel ponad oporný múr v poslednom roku 2

x nákladný automobil, pričom raz to bolo v čase po silných dažďoch v polovici júla 2009.
19.4 Prepočítaním statiky oporného múru znalec konštatoval, že namáhanie zemným tlakom
od rovnomerného zaťaženia vyhovie, rovnako namáhanie od sústredeného zaťaženia normovým
automobilom hmotnosti 40 ton vo vzdialenosti minimálne 1,40 m od oplotenia. Pri ťažších automobiloch
sa táto vzdialenosť zväčšuje (napr. 45 t - 1,52 m). Stabilný výpočet rovinného systému preukázal

dostatočnústabilitupridanom zaťaženíautomobilmi.Namáhaniezákladovejškáryvyhovuje.Posúdenie
na seizmicitu nie je nutné v zmysle platných noriem vykonať. Znalec ďalej konštatoval, že ohľadne
každého múru nad jeden meter výšky by mal byť vopred spracovaný statický výpočet, ktorý býva
súčasťouprojektu.Stavebnýúradvšaktentonedostatokvdanomprípadeneposúdilakovaduavzásade
platí jeho rozhodnutie o nenájdení konfliktu v realizovaní predmetnej stavby.

19.5 Znalec spracoval aj výpočet pre zistenie množstva zrážok a uviedol, že podľa platných noriem
nie sú potrebné žiadne opatrenia týkajúce sa odvodnenia. Drenážne otvory nie sú potrebné. Chýbajúce
drenážne otvory v daných pomeroch nie sú vadou a sú nahradené izoláciou rubu múru a dostatočným
sklonom terénu.
19.6 Znalec sa v posudku vyjadril aj ohľadne zosuvu pôdy, ku ktorému by v danom mieste nemalo dôjsť,

a to z dvoch dôvodov. Prvým je to, že na danom mieste nie je možné sústrediť toľko zrážok, aby narušili
stabilitu súčasného systému, čo bolo preverené výpočtom s minimálne 25% prekročenou normovou
hodnotou najnepriaznivejších meteorologicky sledovaných dažďových zrážok. K narušeniu by došlo iba
sústredenou činnosťou na susednej parcele a nezaistením spevnenej komunikácie s odvodnením preprípad častého (každý deň v týždni, niekoľkokrát denne) pohybu nákladných automobilov. Na to by sa
mal spracovať odborný projekt v rámci plánovanej výstavby. Bežný pohyb - občasný (niekoľkokrát do
roka) bežných nákladných automobilov (hmotnosti 5 - 10 t) pre dovoz materiálu nenaruší stabilitu svahu.

Pohyb ale nemôže byť tesne po hranici terénu, ani ponad vodovodnú prípojku (1,5 m od hranice terénu).
K uvedenému znalec dodal, že je vhodné aby nákladné automobily jazdili pri opačnej strane cesty ako je
oporný múr, čo by malo byť bežnou podmienkou. Pre prejazd bežných automobilov a ľahších nákladných
automobilov napr. typu Praga V3S je vyhovujúci bez obmedzenia (bežná vzdialenosť okraja automobilu
minimálne 0,50 m od oplotenia). Druhým dôvodom, pre ktorý by k zosuvu pôdy nemalo dôjsť je to,

že podložie v danej oblasti je tvorené skalnými horninami, ktoré sú dostatočne pevné. Z výpočtov aj z
odborných geologických posudkov tak vyplynulo, že za bežných podmienok, vrátane prejazdov ťažkých
automobilov v bezpečnej vzdialenosti (cca 1,40 m) od plota nie je zosuv pôdy pravdepodobný.
19.7 Záverom znalec doporučil venovať pozornosť intenzite prejazdu nákladných automobilov. Pokiaľ
by hrozilo vyjazdenie koľají, musí sa spevniť povrch príjazdovej komunikácie a zriadiť jej odvodnenie.
Na celú novú plánovanú stavbu na pozemku žalobkýň, ako aj na stavebné postupy a príjazdy k nej,

by sa mal spracovať projekt odborným projektantom, čo by malo byť bežným postupom v rámci každej
stavby a nešlo by o žiadne práce naviac. Posúdeniu pohybu automobilov je nutné venovať pozornosť aj
v súvislosti so zaťažovaním vodovodnej prípojky na pozemku žalobkýň, ale to nie je v dôsledku výstavby
oporného múru.

20. Úlohou znalca bolo vykonať znalecké posúdenie aj s prihliadnutím na pripomienky žalobkýň k
znaleckému posudku znalca Ing. Michala Škriaba. Znalec k týmto pripomienkam žalobkýň uviedol, že
žalobkyne žiadajú záruky na bližšie neurčené rôzne činnosti a poveternostné vplyvy. K požiadavke
žalobkýň na spresnenie poveternostných podmienok a zaťažení, pri ktorých by došlo k poškodeniu
resp. zosuvu, znalec odkázal na výsledky jeho miestneho šetrenia vykonaného dňa 1.8.2009. Ním

vykonané merania preukázali stabilitu a nenarušenie konštrukcie, nikde v múre neboli trhliny ani znaky
sadania a zosuvu svahu, čo napokon potvrdzujú aj závery geológa. Znalec poukázal na skutočnosť, že
aj na opačnej hranici pozemku žalobkýň, pri vstupe na príjazdovú cestu, existuje oporný múrik výšky
1 meter, ktorý je podobnej konštrukcie ako sporný oporný múr. Tento múrik sa nachádza priamo na
hranici pozemku, tesne v jeho blízkosti jazdia automobily a ani tento múrik nevykazuje žiadne poruchy.

Znalec uviedol, že nebezpečenstvom pre oporný múr môže byť nielen počasie, ale aj jeho kombinácia
s inými pomermi, hlavne s údržbou a úpravou prístupovej cesty. V prípade využívania cesty na jazdy
ťažkých automobilov, ktoré by vytvorili v povrchu terénu koľaje, by ich neodborná sanácia znamenala
nebezpečenstvo narušenia stability svahu. Vyjazdenie koľají v skalnatom podloží by ale v bežných
podmienkach, ani pri stavbe domu bežnými mechanizmami nemalo nastať. Najväčšie nebezpečenstvo

pre poškodenie múru a narušenie stability svahu môže predstavovať zrážková voda. Za bežných
okolností a pri bežných zrážkach (aj viactýždňových dažďoch) nie je nebezpečenstvo poškodenia múru.
V danej lokalite sú dostatočné odtokové pomery. Na základe realizovaných hydraulických výpočtov pre
prítok a odtok povrchových vôd znalec uzavrel, že ohrozenie zavodnenia oporného múru nie je reálne.

21. Aj na predmetnom znaleckom posudku, rovnako ako pri predchádzajúcom posudku znalca Ing.
Michala Škriaba, participoval odborným stanoviskom č. 1/2009 konzultant Ing. Marián Košúth, PhD.,
znalec z odvetvia geológie, ktorý odborne posudzoval stabilitu územia. V odbornom stanovisku znalec
vyhodnotil celkovú pevnosť navetraných fylitov ako stredne vysokú (R3) a uviedol, že smerom do hĺbky
(so stúpajúcim podielom „zdravých“ fylitov a nealterovaných minerálov) predpokladá partie horninového

masívu skôr s vysokou pevnosťou (R2). V pruhu vzdialenom približne 1,2 m od plota (v mieste kde je
vedená vodovodná prípojka) znalec počítal so zvýšeným rozsahom prítomnej navetranej horniny a preto
hodnotil vrchnú vrstvu navetranej horniny triedy R2 celkovo ako horninový masív triedy R3 so strednou
pevnosťou.
21.1 Znalec v odbornom stanovisku hodnotil aj zasypaný výkop pozdĺž oporného múra, ktorý je

zasypaný bridličnatou drvinou. Uviedol, že v jednom mieste (kde došlo k odvaleniu horniny do výkopu)
zásyp zasahuje aj za líniu plota. Toto miesto i rozsah boli podrobne zdokumentované v predošlom
odbornom stanovisku č. 5/2008 (dĺžka zásypu 200 cm a maximálna šírka 40 cm bez známok porušenia
pletiva a bez zrejmého narušenia pätiek plotových stĺpikov v čase rekognoskácie terénu 17.6.2008, foto
4 a 5 na č.l. 61 spisu - poznámka súdu). Ani v tomto inkriminovanom mieste znalec s odstupom 14

mesiacov nezaznamenal žiadne zmeny či sadanie zásypu. Znalec tiež konštatoval, že v mieste zárezu
do svahu nedošlo k „zosuvu pôdy“, ale išlo o maloobjemové uvoľnenie horniny, ktoré nemožno označiť
za zosuv - tobôž nie ako zosuv pôdy, keďže pôda či hlina v kamenitom úseku prakticky absentuje. Znalecuzavrel, že napriek zreteľnej bridličnatosti v predmetnom úseku cesty nad múrom predstavujú prítomné
horniny stabilné kamenité podložie.

22. Žalobkyne namietali aj proti záverom znaleckého posudku č. 27/2009 a tieto označili za rozporné.
Tvrdili, že na jednej strane znalec jednoznačne uvádza, že oporný múr je vybudovaný v súlade
s rozhodnutím stavebného úradu v rámci stavebných úprav a na druhej strane im ako vlastníčkam
susedného pozemku ukladá rôzne povinnosti, ktoré musia dodržať, prípadne vykonať, aby nedošlo k
vzniku škôd, k zosuvu prístupovej cesty, prípadne k poškodeniu oporného múra. Poukázali tiež na to, že

v prípade sústredenej stavebnej činnosti na ich pozemku - výstavba nového rodinného domu, im znalec
ukladápovinnosťspevneniakomunikácieaspracovanieodbornéhoprojektustým,žepohybmotorových
vozidiel nemôže byť tesne pri hranici terénu ani ponad prípojku. Dodali, že všetky obmedzenia ich
vlastníckeho práva by nenastali a neboli by nutné, ak by žalovaní vybudovali sporný oporný múr v súlade
so zákonom na základe riadneho stavebného povolenia. Pri ťažkotonážnych vozidlách nie je možné, aby
tieto prechádzali 1,5 m od hranice pozemku, pretože práve tam je umiestnená vodovodná prípojka a tak

by autá museli prechádzať po nej, čo je vylúčené a zakázané. Žalobkyne odmietli znášať obmedzenia
výkonu ich vlastníckeho práva určené znaleckým posudkom a žiadali, aby prechod cez ich príjazdovú
cestu bol zabezpečený takým oporným múrom, aby žiadne obmedzenia neboli nutné.

23. Z procesného hľadiska žalobkyne namietali, že znalecké dokazovanie bolo vykonané bez toho, aby

im bolo doručené uznesenie o ustanovení znalca, proti osobe ktorého by mohli namietať. S osobou
konzultanta by nesúhlasili, pretože tento bol konzultantom už pri znaleckom posudku Ing. Michala
Škriaba. Dňa 1.8.2009 konzultant žiadnu ohliadku nevykonal, mal svoj názor, ktorý si vytvoril už predtým
a nesnažil sa ho korigovať ani meniť.

24. V konaní nebolo možné, aby na pripomienky žalobkýň reagoval znalec Ing. Martin Vagaš CSc.,
nakoľko medzičasom bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Na vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku bol preto ustanovený ďalší, v poradí tretí znalec Ing. Ján Plavec, ktorý je znalcom v
odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Úlohou znalca bolo aj
vysporiadať sa s argumentáciou sporových strán k predošlému znaleckému posudku.

25. Ing. Ján Plavec vypracoval v konaní dňa 21.4.2014 znalecký posudok č. 156/2013. Tento posudok
znalec vypracoval v súčinnosti s prizvaným znalcom ad hoc RNDr. Adriánom Harničárom - geológom,
ktorý spracoval znalecký posudok č. 1/2013 a znalcom ad hoc Ing. Valeriánom Zentkom - statikom,
ktorý spracoval znalecký posudok č. 1/2013. Miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením znalcov

bola vykonaná dňa 14.6.2012.

26. Ing. Ján Plavec v posudku konštatuje, že žalovaní pri výstavbe rodinného domu upravili svahovitý
terén na ich pozemku parc. č. XX/XX a XX/X tak, že v blízkosti hranice s pozemkom žalobkýň parc.
č XX/X vytvorili rovinnú plochu a teda aj značný odkop. Po odkope žalovaní vystavili oporný múr na

svojom pozemku parc. č. XX/X U. XX/XX.
26.1 Znalec konštatoval, že zásahom do terénu pri výstavbe oporného múra doposiaľ nedošlo k poklesu
susedného pozemku (parcely žalobkýň č. XX/X). Rovnako doposiaľ nedošlo k poškodeniu vodovodnej
prípojky a ani k poškodeniu existujúceho oplotenia, až na narušenie okolitej zeminy pri jednom stĺpiku
ako dôsledku odkopu svahu.

26.2 Prístupová cesta žalobkýň je prevedená ako starší svahovitý zárez. Ide o nespevnenú cestu vedúcu
k domu žalobkýň, ako aj k ďalšiemu pozemku, na ktorom v budúcnosti plánujú výstavbu domu.
26.3 Hydrologické pomery v spornom území sú podľa znalca priaznivé, zrážková voda rýchlo stečie
po povrchu. Horninové prostredie po celej dĺžke opornému múru je stabilné, nenáchylné na zosúvanie.
Pevnosť prostredia ale bola narušená vodovodnou prípojkou, kde bola vykopaná ryha do hĺbky najmenej

1,2 metra, ktorá je vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od oplotenia. Táto ryha bola vyplnená zásypovým
materiálom tvoreným rozrušenou pôvodnou horninou. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri výpočte
stability oporného múru, s čím nebolo v predchádzajúcom znaleckom posudku č. 27/2009 (Ing. Martina
Vagaša) uvažované. Predchádzajúci znalecký posudok neuvažoval s rozrušením priľahlého svahu
ryhou pre vodovodnú prípojku, ale s rastlou horninou. Zohľadnením tejto skutočnosti dochádza k

zhoršeniu geologických pomerov a zároveň k väčšiemu priťaženiu na oporný múr. Je zrejmé, že na
prístupovej ceste k rodinnému domu nebude premávka ako na štátnej ceste, avšak oporný múr musí
vyhovovať na zaťaženie najväčším prípustným vozidlom a to je v zmysle platnej normy vozidlo o celkovejhmotnosti 40 ton. Po vykonanej ohliadke skutkového stavu je zrejmé, že ťažkotonážne vozidlo po
prístupovej ceste sa môže pohybovať, pokiaľ nebude táto rozmočená.
26.4 Znalec poukázal na to, že výstavbu oporného múru nie je možné považovať za terénnu úpravu, ale

v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (§ 139b písm. d)) ide o jednoduchú stavbu. To znamená, že z hľadiska
zákona malo byť na stavbu oporného múra vydané riadne stavebné povolenie a mala byť spracované
projektová dokumentácia. V prípade správneho postupu stavebného úradu nemuselo k súdnemu sporu
dôjsť.
26.5 K posúdeniu oporného múra znalec uviedol, že statikom bol vypracovaný podrobný výpočet, ktorým

bolo preukázané, že oporný múr nespĺňa základné nároky a normové ustanovenia pre dané základové
pomery. Znalec sa stotožnil s tým, že zavodnenie oporného múra nie je reálne. Na druhej strane
však uviedol, že za riziko považuje hromadenie vody z dlhodobého hľadiska z dôvodu vybudovaných
neaktívnych spevňovacích rebier na rubovej strane oporného múra. Tieto môžu vytvárať predpoklady
na zachytávanie a hromadenie presakujúcej povrchovej vody až k základu a následne premŕzanie, čo
zväčšuje statické zaťaženie na oporný múr. Preto pre zabezpečenie odvedenia vody z rubovej strany

oporného múru navrhol vyvŕtať otvory v stene múra o veľkosti minimálneho priemeru 50 mm. Vo
vzdialenosti 2 - 3 metre.
26.6 Znalec navrhol v danom prípade postupovať spevnením existujúceho oporného múra a to
pribetónovaním steny z jeho lícovej strany a vytvoriť tak novú spevnenú konštrukciu podľa prílohy k
znaleckému posudku (strana 48 návrh riešenia pre ďalší postup). V princípe sa tak vytvorí vystužený

doskový oporný múr s rebrami na lícovej strane. Poloha rebier môže byť odlišná od návrhu v statickom
posudku, avšak musí spĺňať podmienky platných noriem uvedených v statickom posudku. Návrh
opatreníjenajekonomickejší.Bolobymožnéajkotvenieexistujúcehoopornéhomúrudorastléhoterénu,
avšak tento spôsob je technicky náročný a podstatne drahší.

27. RNDr. Adrián Harničár v znaleckom posudku č. 1/2013 okrem iného konštatoval, že oporný
múr nie je ukotvený do skalného masívu a priestor za ním je vyplnený nesúdržnou zeminou, preto
prejazdom ťažkých nákladných áut nie je vylúčená možnosť poškodenia vodovodnej prípojky, oplotenia
i oporného múru v prípade, ak statický výpočet oporného múru preukáže jeho nedostatočnosť V
tom prípade by bolo vhodné rozšíriť príjazdovú komunikáciu minimálne o 0,7 m pozdĺž oporného

múru tak, aby vozidlá nejazdili po zásypovom materiáli za oporným múrom a ani po vodovodnej
prípojke. Záverom znalec uviedol, že na základe zistených skutočností na mieste sporného územia je
možné konštatovať, že horninové prostredie je stabilné, nenáchylné na zosúvanie ani pri dlhotrvajúcich
zrážkach. Problematickým môže byť oporný múr v prípade, že nie je dostatočne pevný a dimenzovaný
na zaťaženie nespevneným zásypovým materiálom a prejazdom ťažkých nákladných vozidiel po tomto

násype.

28. Ing. Valerián Zentko v znaleckom posudku č. 1/2013 okrem iného konštatoval, že po novom
zhodnotení geologických podmienok a ďalších objektívnych skutočností, ako je výkop pre vodovodnú
prípojkuvminulostiatýmspôsobenérozrušeniezemnéhotelesa, realizovanýmúrnespĺňasvojufunkciu

a pri prepočítaní nevyhovoval na preklopenie a taktiež nevyhovoval stabilitnému výpočtu svahu. Vo
výpočtovej časti bolo preukázané, že stabilita svahu a stabilita zrealizovaného oporného múru je pri
intenzívnom dlhodobom využívaní prístupovej cesty nedostatočná. Za bežných podmienok prejazdov
nákladných automobilov je zosuv pôdy nepravdepodobný, čo vyplýva z geologických posudkov.

29. Ing. Valerián Zentko sa vyjadril aj k prezentovaným obavám žalobkýň do budúcna, ktoré
súvisia s možným prejazdom vysokotonážnymi nákladnými automobilmi, plynutím času, pôsobením
poveternostných vplyvom a podobne. Uviedol, že možné je vychádzať iba zo súčasných predpokladov
a podmienok. Vykonanými meraniami bola preukázaná stabilita a nenarušenie konštrukcie, na múre
neboli trhliny ani znaky sadania a zosuvu svahu. Prístupová cesta je zatiaľ využívaná nepravidelne,

čím si znalec vysvetlil neaktivovanie zemného tlaku na múr. Výrazne bude do budúcna na múr vplývať
aj údržba a úprava povrchu príjazdovej cesty. V prípade zvýšeného využívania cesty pre príjazd
mechanizmov pri výstavbe rodinného domu, je potrebné uvažovať s jej spevnením a zvýšenou údržbou.
Nebezpečenstvom môže byť aj počasie, a to mimoriadne búrky, ktoré nemožno predvídať. Bežné
búrky, ktoré sa doposiaľ v danej oblasti vyskytli daný stav neohrozia. Stopy zrážkových vôd viedli

pozdĺž cesty, neviedli k opornému múru. V kontexte zákona o ochrane pred povodňami je potrebné,
aby majitelia pozemkov vykonali opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na vlastných
pozemkoch, stavbách a zariadeniach. V prípade zabezpečenia bežnej údržby cesty zo strany žalobkýň,
nie je zavodnenie oporného múru reálne.30. Žalobkyne so znaleckým posudkom č. 156/2013 znalca Ing. Jána Plaveca súhlasili a na jeho základe
upravili žalobný petit tak, ako je to uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

31. Voči znaleckému posudku č. 156/2013 mali výhrady žalovaní, ktorí predovšetkým nesúhlasili s
tvrdením znalca, že celý priestor od oporného múra po vodovodnú prípojku je tvorený zásypovým
materiálom. Toto tvrdenie znalca sa nezhoduje s realitou. Je pravdou, že vodovodná prípojka je
umiestnenávovzdialenosti1,2až1,5modoplotenia(takzačína40cmryha,vktorejjeuloženáprípojka).

Ak sa k tejto vzdialenosti pripočíta vzdialenosť 0,4 až 0,5 m od oplotenia na strane žalovaných, ide o pás
široký 1,7 až 1,9 m, ktorý je bez stavebného zásahu a nie je zásypom. Túto skutočnosť nebral znalec do
úvahy a tento pás neporušenej zeminy považoval za rozrušenú pôdu, zásyp, s čím žalovaní razantne
nesúhlasia. Uvedené má potom vplyv aj na výpočty znalcov.

32. Na predmetnú výhradu žalovaných znalec Ing. Ján Plavec písomne uviedol, že rozrušením pôvodnej

horniny ryhou pre vodovodnú prípojku došlo k rozrušeniu pôvodného masívu svahu a preto nie je možné
pre statický výpočet brať túto časť svahu ako rastlú horninu. Výstavbou vodovodnej prípojky do hĺbky
1,2 metra došlo k porušeniu pevnosti prostredia a aj k zhoršeniu stability tejto časti svahu. Celý priestor
od oporného múru po vodovodnú prípojku aj keď nie je tvorený zásypovým materiálom, je tvorený
rozrušenou pôvodnou horninou a preto je pri výpočte stability svahu potrebné vychádzať z horších

parametrov.

33. Parcela žalobkýň č. XX/X bola pôvodne poľnohospodárskou pôdou (pasienky a lúky), ktorá bola
do nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu začlenená na základe súhlasu Obvodného úradu v Spišskej
Novej Vsi zo dňa 14.10.1992, a to za účelom výstavby prístupovej cesty k rodinnému domu žalobkýň.

34. Podľa odpovede Obce Q. zo dňa 19.5.2016 sa na parcele č. 44/6 v k.ú. Q. nenachádza
miestna komunikácia, ktorá by bola zapísaná v sieti miestnych komunikácii. Nakoľko obec nedisponuje
projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a ani kolaudačným rozhodnutím, nie je možné určiť,
či sa na danej parcele nachádza účelová neverejná komunikácia.

35. Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.11.2017 (po vrátení veci odvolacím súdom) žalobkyne
zotrvali na podanej žalobe. Uviedli, že predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva podľa § 417
Občianskeho zákonníka. Poukázali na posledný znalecký posudok (Ing. Jána Plaveca), ktorý označil
oporný múr za čiernu stavbu, teda stavbu bez stavebného povolenia. Uviedli, že žalovaní upriamujú

pozornosť súdu na charakter cesty. Táto cesta je cestou súkromnou a ide o jediný prístup k domu
žalobkýň motorovými vozidlami. Musí preto vyhovovať aj pre prístup všetkých záchranárskych zložiek.
Táto cesta začne byť zaujímavá v čase keď sa začne stavať na pozemkoch, ku ktorým táto zabezpečuje
prístup a kde má tento zámer už niekoľko rokov ich synovec. Vtedy totiž začnú po ceste chodiť aj
ťažkotonážne autá, čo v zmysle znaleckého posudku Ing. Plaveca bude mať za následok, že múr

nevydrží, pretože nastane zosuv pôdy pod cestou.

36. Rovnako aj žalovaní zotrvali na návrhu žalobu zamietnuť z dôvodu, že do práv žalobkýň nezasiahli,
čo preukazuje aj samotné plynutie času. Za obdobie od výstavby múru bol pozemok žalobkýň využívaný
aj na prechod ťažkotonážnych vozidiel, vyskytli sa aj obdobia mokrého počasia a z aktuálnych fotografií

múru vyplýva, že tento je dostatočný a stabilný. Poukázali na okolnosť, že otázka oporného múru
bezprostredne súvisí s cestou vo vlastníctve žalobkýň, ktorá je súkromnou účelovou komunikáciou a ako
taká musí spĺňať podmienky na také využitie, na ktoré ju jej vlastník mieni využívať. Už druhý znalecký
posudok poukázal na povinnosť vlastníka cesty upraviť ju vzhľadom na spôsob a účel jej využitia.
Žalobkyne požiadali o vyňatie pozemku, na ktorom je toho času táto účelová komunikácia. Vyňatie malo

byť za účelom výstavby cesty, ktorej realizáciu však žalobkyne v konaní nepreukázali. Úvahy žalobkýň
týkajúce sa techniky, ktorá bude po ceste jazdiť, prípadne či tam niekto bude stavať a túto cestu preto
využívať, sú iba hypotetické. Žalovaní poukázali na to cez aké komunikácie je možný prístup na cestu
žalobkýň, kde sa prechádza aj cez most, ktorý je stavaný na záťaž max. 40 ton. Žalobkyne sami uviedli,
že koncom minulého roka sa po ich pozemku pohybovali ťažkotonážne automobily a ani to nemalo

za následok narušenie pozemku. Návrh žalobkýň na úpravu pozemku označili žalovaní za absolútne
nedôvodný, nakoľko takúto úpravu pozemku žalovaní zrealizovali ešte pred postavením oporného múru.37. Na výzvu súdu, aby žalobkyne upresnili časť petitu, ktorou sa domáhajú vyrovnania a spevnenia
parcely č. XX/X v mieste jej zosuvu, právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že spevnením parcely v
mieste zosuvu majú žalobkyne na mysli tú časť, kde došlo k zosunutiu pôdy v dôsledku výberu kameňa.

Ako to má byť urobené je otázka na znalca.

38. Na pojednávaní súdu dňa 14.11.2017 bol na návrh sporových strán vykonaný výsluch znalca Ing.
Jána Plaveca. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku. Uviedol, že oporný múr nepostačuje,
môže dôjsť k jeho preklopeniu. Dôvodom je to, že zemina je v časti, v ktorej je uložená vodovodná

prípojka prekopaná a pôsobí tiažovo. Stavebník mal na túto okolnosť brať zreteľ. Nevedel sa vyjadriť
ako dlho by musel na múr pôsobiť tlak, aby k tejto situácii došlo. Záležalo by to aj od počasia.
38.1 Na dotaz žalovaných znalec uviedol, že zásah do cesty v časti uloženej prípojky bol viditeľný
voľným okom a o podrobnostiach ho informovali žalobkyne. Na zriadenie prípojky nebolo vydané
povolenie resp. toto mu nebolo predložené. Ani vo vzťahu k ceste neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce
sa jej výstavby. Ide o pozemok, ktorý slúži pre žalobkyne na prístup k ich domu osobnými autami, čomu

zodpovedá aj jeho úprava. Tento pozemok nie je upravený (prispôsobený) pre jazdu ťažkotonážnych
áut, je to štrkový podklad, ale za normálnych okolností tak auto prejde.
38.2 Znalec ďalej uviedol, že ak by do pozemku žalobkýň nebolo zasiahnuté v dôsledku vodovodnej
prípojky, oporný múr by vyhovoval. V prípade stavby domu na pozemku žalobkýň by bola v rámci
stavebného konania riešená aj otázka prístupovej cesty.

38.3 Na dotaz súdu znalec uviedol, že škoda, ktorá žalobkyniam hrozí je tá, že vypadne zem, čo by
znamenalopotrebuvýstavbynovéhoopornéhomúru.Vznikškodyhrozízapodmienkyzamočeniaterénu
a prejazdu ťažších áut, jedno za druhým, pričom tieto podmienky by museli byť splnené súčasne. Neskôr
uviedol, že by sa tak mohlo stať aj v prípade prejdenia jedného ťažšieho auta za mokra. Na otázku v
dôsledku čoho takáto škoda hrozí, znalec uviedol, že je to v dôsledku výstavby nedostatočného múra

zohľadňujúc aktívnu časť zeminy v dôsledku ukladania vodovodnej prípojky.
38.3 Napokon znalec pri výsluchu konštatoval, že minule išiel okolo sporného miesta a pri pohľade
z cesty sa mu zdalo, že oporný múr je v strednej časti zvlnený, čo predtým nebol. Po nahliadnutí do
aktuálnychfotografiíopornéhomúravšakuviedol,ženanichžiadnezvlnenienebadá.Tiežuviedol,žena
aktuálnej fotografii je vidieť, že zemina, ktorá bola pri jednom stĺpiku oplotenia sadnutá, je už upravená

(dosypaná). Žiadne spevnenie nie je potrebné.

39. Dňa 4.12.2017 sa na návrh žalobkýň uskutočnila obhliadka na mieste samom (parcely žalobkýň
č. XX/X a susedného pozemku žalovaných vrátane stavby oporného múra). K obhliadke bol prizvaný
aj znalec Ing. Ján Plavec, ktorý uviedol, že od posledného znaleckého skúmania voľným okom badá,

že časť múra sa jemne klopí (v časti kde na fotografii na č.l. 599 spisu stojí žalovaný až po časť kde
stojí znalec - pozn. súdu), ako keby sa múr jemne preklápal zhora smerom nadol. Uviedol, že toto jeho
tvrdenie je možné preukázať meraním, ktoré však na začiatku znaleckého dokazovania neuskutočnil.
Muselo by ísť preto o dlhodobé merania a bolo by to nákladné. Žalovaný v 1. rade pri obhliadke uviedol,
že múr sklopený nie je a odkedy ho postavil je stále rovnaký, nijak sa nenahol, nemá ani žiadny trhliny.

Právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že voľným okom vidí, že v časti, ktorú označil znalec, je múr vydutý
pozdĺž pozemku. Znalec na to reagoval tým, že on vydutie nevidí. Pri obhliadke bolo stranami uvedené,
že prípojka je uložená pod prvou koľajou od plota (foto na č.l. 602 spisu) a touto časťou chodili nákladné
autá elektrární v jeseni 2016 a na jar 2017 v súvislosti s výmenou stožiarov. Išlo o ťažkotonážne autá, čo
bolo žalobkyňami potvrdené na predchádzajúcom pojednávaní. Tiež bolo zistené, že šírka prístupovej

cesty je 4,5 metra a že obecná cesta končí nižšie v obci, odkiaľ k prístupovej ceste žalobkýň už vedú
iba súkromné cesty.

40. Podaním zo dňa 18.12.2017 žalobkyne zobrali žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným
vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X na LV č. XXX k.ú. Q. v mieste jej zosuvu v susedstve s parcelou č.

XX/XX na LV č. XXXX k.ú. Q. späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby
odôvodnili obhliadkou na mieste samom dňa 4.12.2017 a skutočnosťou, že žalovaní v priebehu konania,
po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 6.2.2015 vykonali nápravu.

41. Žalovaní sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadrili písomne podaním zo dňa 30.1.2018,

ktorým akceptovali tento jednostranný dispozičný procesný úkon, ktorým žalobkyne prejavili vôľu
nepokračovať v tejto časti ďalej v konaní. Žalovaní však nesúhlasili s dôvodmi čiastočného späťvzatia
žaloby uvedenými žalobkyňami a tieto označili za tendenčné, zavádzajúce a nepravdivé. Uviedli, že
žalobkyňami uplatňovaný nárok, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti vyrovnať a spevniť par. č. XX/X v mieste jej zosuvu v susedstve s par. č. XX/XX bol od počiatku nedôvodný, nakoľko žalovaní hneď po
tom, ako došlo pri stavbe oporného múru k čiastočného zosuvu na mieste previsu, teda pred podaním
žaloby na súd, vykonali potrebné úkony smerujúce k okamžitej náprave a uvedenie veci do pôvodného

stavu, kde podložie bolo v tejto časti spevnené. Na túto skutočnosť žalovaní poukázali už vo svojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2007. Skutočnosť, že k poklesu pôdy nedošlo bola potvrdená aj vo
všetkých troch vo veci predložených znaleckých posudkoch. Žalovaní sú preto toho názoru, že čiastočné
späťvzatie žaloby procesne nezavinili a tento nárok bol od počiatku nedôvodný.

42. Podaním zo dňa 30.1.2018 žalovaní súdu zároveň súdu oznámili, že vyvinuli úsilie o mimosúdne
doriešenie sporu so žalobkyňami, a to s ohľadom na dĺžku súdneho konania, ktorého právoplatné
ukončenie je časovo neurčiteľné. K uvedenému pristúpili napriek tomu, že podľa ich názoru nebola
doposiaľ zo strany žalobkýň žiadnym právne relevantným spôsobom preukázaná dôvodnosť žaloby.
Uviedli, že v návrhu mimosúdnej dohody predloženým žalobkyniam prejavili ochotu spevniť existujúci
oporný múr v lehote 14 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu a zároveň navrhli, aby každá zo

sporových strán znášala svoje trovy konania. S uvedeným návrhom žalobkyne nesúhlasili a trvali na
tom, že zmier je možné uzavrieť iba za podmienky, že oporný múr by bol postavený podľa návrhu v
znaleckom posudku Ing. Jána Plaveca a zároveň, aby im žalovaní uhradili všetky trovy konania.
42.1 Žalovaní ďalej v podaní uviedli, že nemôžu súhlasiť s návrhom žalobkýň vykonať spevnenie
existujúceho oporného múru výlučne iba na základe znaleckého posudku Ing. Jána Plaveca, nakoľko v

danej veci je potrebné vykonať stavebné konanie. Poukázali na to, že sám Ing. Ján Plavec v posudku
navrhol riešenie spevnenia oporného múru dvoma možnými spôsobmi, a to buď kotvami votknutými
do základu, alebo pribetónovaním nového monolitického betónu k už existujúcemu opornému múru
a vytvorením rebier na lícnej strane tohto pribetónovaného oporného múru. Keďže uvedené riešenia
nie sú v záveroch posudku Ing. Plaveca podrobne rozpracované, je nutné zo strany žalovaných zvážiť

možnú alternatívu riešenia aj posúdením cenovej náročnosti, ako aj posúdením priestorovej náročnosti
s ohľadom na už existujúci oporný múr.

43. Na pojednávaní súdu konanom dňa 15.5.2018 právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalobkyne
nemohli s navrhnutým zmierom súhlasiť, pretože obsahuje neprijateľné podmienky. Napríklad navrhnutý

spôsob opravy múra vzhľadom na jeho formuláciu „v zmysle záverov znaleckého posudku, ale nie
výlučne podľa neho“ považujú za nepreskúmateľný. Obe strany však na tomto pojednávaní prejavili
záujem opätovne sa pokúsiť o zmierne riešenie sporu. Žalovaní navrhli, aby im bolo umožnené osloviť
odborníka za účelom posúdenia aj iných možných riešení sanácie oporného múra, s čím žalobkyne
súhlasili. Strany sa tak dohodli, že do 30. júna 2018 žalovaní zabezpečia vypracovanie návrhu riešenia

sanácie stavby so stanoviskom statika a v prípade jeho akceptácie žalobkyňami budú iniciovať stavebné
konanie a pristúpia k uzatvoreniu súdneho zmieru.

44. Podaním zo dňa 22.6.2018 žalovaní súdu oznámili, že s ohľadom na možnosť uzatvorenia
súdneho zmieru požiadali obchodnú spoločnosť W. W. W..Y..R.. so sídlom v V. o vypracovanie návrhu

riešenia vzniknutého problému podľa tvrdenia žalobkýň, a to s ohľadom na závery znaleckého
posudku č. 156/2013 Ing. Jána Plaveca. Predmetná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj činnosť
autorizovaného stavebného inžiniera v kategórii inžinier pre statiku stavieb či statické výpočty nosných
konštrukcií stavieb, vykonala statické posúdenie a navrhla statické riešenie. Posúdenie a riešenie sú
v písomnom vyhotovení ako Zákazka č. 18-05-46 z mesiaca jún 2018 vyhotoveného zodpovedným

projektantom Ing. X. V., ktoré žalovaní zároveň s podaním predložili. Spoločnosť s ohľadom na závery
znaleckého posudku navrhla riešenie, na základe ktorého by došlo k realizácii prikotvenia existujúceho
oporného múru pomocou mikropilót s využitím technológie vŕtania systémom dynamickej injektáže. Po
prevŕtaní sa na čelo osadí oceľová platňa. Navrhované riešenie zodpovedá platným normám. Podľa
zistení žalovaných na stavebnom úrade realizácia tohto navrhnutého riešenia nevyžaduje vydanie

stavebného povolenia a postačuje iba ohlásenie. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhli žalobkyniam
uzatvorenie súdneho zmieru, ktorým sa žalovaní zaviažu realizovať navrhnuté spevnenie oporného
múru odborne spôsobilou osobou v lehote do 31.12.2018 a žiadnej zo strán nebude priznaná náhrada
trov konania.

45. Žalobkyne podaním zo dňa 11.7.2018 oznámili, že o odborné posúdenie projektu vypracovaného
spoločnosťou W. W. W..Y..R.. požiadali statika Ing. B. W.. Odborné posúdenie funkčnosti a spoľahlivosti
oporného múru vypracované projektovou kanceláriou Ing. B. W., ktorého obsahom je aj posúdenieprojektu vypracovaného W. W. W..Y..R.. žalobkyne súdu doručili dňa 23.8.2018. Uviedli, že súhlasia s
uzatvorením súdneho zmieru v zmysle odborného posúdenia Ing. B. W..

46. Z obsahu posúdenia funkčnosti a spoľahlivosti oporného múru vyhotoveného Ing. B. W. z augusta
2018 vyplýva, že projekt kotvenia vypracovaný spoločnosťou W. W. W..Y..R.. rieši zvýšenie stability
oporného múru a predstavuje jedno z možných riešení zvýšenia a stability konštrukcie zrealizovaného
oporného múru. Projekt nerieši problémy vyplývajúce z prílišnej subtilnosti a rôznorodosti zrealizovanej
konštrukcie, najmä jej odolnosti proti pôsobeniu poveternostných vplyvov v prípade ich nepriaznivých

kombinácií vzniknutých pri krízových situáciách. Ing. W. považuje za problematické do istej miery
samotné zrealizovanie navrhnutého kotvenia, ktoré kotvy zabiehajú do podložia susednej stavby, čo
je nevhodné a smerované sú do tesnej blízkosti vodovodného potrubia, ktorému tak hrozí poškodenie,
vrty budú realizované v rôznorodom prostredí narušeného skalného podložia a injektovanie v takom
prostredí je do značnej miery nekontrolovateľné, môže dôjsť aj k nežiaducemu zatesneniu zásypu za
rubom oporného múra. Ochrana kotevnej tyče mimo jej zainjektovaného koreňa je náročná, nakoľko vo

vlhkomzemnomprostredídochádzakukoróziijejmateriálu,čoznižujejejživotnosť.Problémjeriešiteľný
použitím skloplastových tyčí.
46.1 Ing. W. odporučil ako vhodné riešenie zosilniť múr osadením železobetónovej konštrukcie, čiže
ďalším múrom, čo je možné zrealizovať napr. podľa návrhu Ing. G.. Zrealizovanie pomerne členitej
konštrukcie je ale náročné na kvalitu s tým spojených stavebných prác. Druhou možnosťou je urobiť

novú stenu vrátane základu masívnejšiu, jednoduchého tvaru, spriahnutú s pôvodnou stenou tak, aby
ju bolo možné do novovytvoreného celku zapojiť aspoň ako jeho balastnú časť. Náčrt tohto riešenia je
uvedený v prílohe správy. Ing. W. ďalej uviedol, že predpokladá, že štrkový zásyp za rubom múra nie
je oddrenážovaný a preto odporúča zabezpečiť odvedenie z blízkej cesty prípadne stekajúcich a za
oporný múr presakujúcich vôd tak, aby nemohlo dôjsť k ich zadŕžaniu, kde ako najjednoduchšie riešenie

sa javí vyvŕtanie otvorov do steny v úrovni chodníka a tieto otvory priznať aj v novej konštrukcii.

47. Žalovaní v podaní zo dňa 31.8.2018 uviedli, že pripomienky vypracované Ing. W. považujú za
nedôvodné. Predovšetkým v samotnom posudku č. 156/2013 Ing. Jána Plaveca je kotvenie mikropilótmi
zadefinované ako alternatívne riešenie, pričom aj Ing. W. ho považuje za jednu z možností zvýšenia

stability oporného múru. Následne však túto možnosť takmer vylučuje, pričom v rámci argumentácie
uvádza skutočnosti, ktoré nemajú oporu v reálnom skutkovom stave. Námietku samotnej realizácie
spevnenia mikropilótmi žalovaní označili za nedôvodnú, nakoľko súčasné technologické postupy
dovoľujú zvládnuť vŕtanie a injektovanie v hornine s pevnosťou R3 bez akýchkoľvek problémov. Materiál,
z ktorého sú tyče vyrobené je vysokopevnostná oceľ a tento materiál je odolný a určený práve pre takýto

technologickýpostup,vyhovujevšetkýmplatnýmnormámapretotvrdenieovznikukoróziejenedôvodné
a nepreukázané. Uvedené vyplýva z technického listu od spoločnosti Q. O. W..Y..R.., ktorý je súčasťou
podaniažalovaných.Ďalejžalovaníuviedli,žejepravdou,žetyčenaukotveniesabudúsčastinachádzať
v podloží pod pozemkom žalobkýň (maximálne 1,5 - 2 m), avšak tieto nemôžu žiadnym spôsobom
zapríčiniť poškodenie vodovodnej prípojky žalobkýň, nakoľko by mali byť zrealizované v dostatočnej

vzdialenostipodjejúrovňou.Vtejtosúvislostižalovanípoukázalinaskutočnosť,žeterénneúpravysvahu
boli realizované v čase začatia realizácie stavby, teda v značnom časovom predstihu pred tým, než
žalobkyne bez stavebného povolenia zrealizovali výkop ryhy pre uloženie vodovodnej prípojky, čím sa
vzhľadomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniazhoršilastabilitasvahu,naktoromuvažujúsozriadením
prístupovej komunikácie vozidlami so záťažou nad 40 t. Z tohto dôvodu považujú námietky o zasahovaní

mikropilót do podložia pod pozemkom žalobkýň za zjavne účelové, ktoré nijakým spôsobom stabilitu
svahu neovplyvnia a neovplyvnia ani možnosť jeho ďalšieho využívania. V tejto súvislosti poukázali
na to, že sami žalovaní akceptujú existenciu vodovodnej šachty žalobkýň na svojom pozemku, čo ich
rovnako obmedzuje v užívaní pozemku. K otázke množstva zrážok uviedli, že táto už bola riešená
znaleckými posudkami so záverom, že nemôže dôjsť k takému úhrnu zrážok, aby došlo k zatekaniu

vody za oporným múrom. Napriek uvedenému sú žalovaní ochotní v prípade realizácie spevnenia múru
mikropilotmi zrealizovať vyvŕtanie drenážnych otvorov. Odvedenie vody z pozemku žalobkýň je však
prirodzená povinnosť žalobkýň. Žalovaní poukázali na výsledky statických výpočtov statika Ing. V. (viď
bod nižšie), ktoré boli zrealizované prostredníctvom programu GO5 - stabilita svahu, teda za použitia
najnovších vedeckých poznatkov. Statik pritom pri výpočtoch počítal s dvoma alternatívami. Prvou bolo

rozrušenie pôvodnej horniny len v časti výkopu vodovodnej prípojky a druhou rozrušenie pôvodnej
horniny v celej časti od vodovodnej prípojky až po oporný múr (ako to posudzoval Ing. Ján Plavec). Pri
obidvoch alternatívach za použitia všetkých metód svah vyhovoval a teda je stabilný. Žalovaní uzavreli,
že z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na existenciu riešenia, ktoré je podstatne jednoduchšie,menej invazívne a menej nákladné, nie sú ochotní výlučne na svoje náklade realizovať spevnenie
oporného múru tak, ako to požadujú žalobkyne. V záujme riešenia veci sú však naďalej ochotní riešiť vec
uzatvorením dohody, v rámci ktorej by boli povinní realizovať spevnenie oporného múru jeho prikotvením

pomocou mikropilót.

48. Žalovaní spolu s predmetným vyjadrením predložili Zápis č. 1 zo dňa 28.8.2018 vypracovaný
autorizovaným stavebným inžinierom, statikom Ing. X. V. (jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti
W. W. W..Y..R..). Predmetný dokument obsahuje upresňujúce vyjadrenie k pôvodnému posúdeniu a

projektu z júna 2018. Statik v ňom uvádza, že kotvenie múru kotvami navrhol v zmysle znaleckého
posudku č. 156/2018 Ing. Jána Plaveca a Ing. Zentka, ktorý ho definuje ako alternatívne riešenie.
Technologicky zvládnuť vŕtanie a injektovanie v hornine R3 nie je žiaden problém, čo bližšie odborne
zdôvodňuje. Odvedenie vody z cesty je v riešení jej majiteľa. Statik Ing. X. V. ďalej uvádza, že uskutočnil
aj kontrolné merania výpočtov stability oporného múru (tieto sú priložené). Statik konštatuje, že oporný
múr je zrealizovaný od r. 2007 a nemá žiadne statické poruchy ako trhliny, vytláčanie a podobne. Za

desať rokov jeho prevádzky boli búrky a chodili tam nákladné autá. Reálny stabilitný stav oporného
múru je v priamej úmere so všetkými stabilitnými výpočtami = je stabilný.

49.Žalobkynenapojednávaníkonanomdňa4.9.2018namietali,ženemalidostatokčasusasdoplnením
statického posúdenia (dokumentu Ing. X. V.Á. Zápis č. 1 zo dňa 28.8.2018) oboznámiť a prípadne si

ho dať odborne posúdiť, nakoľko toto im bolo doručené 31.8.2018. Napriek odročeniu pojednávania
sa žalobkyne k predmetnému dokumentu predloženého žalovanými nevyjadrili. Žalované však navrhli
doplniť dokazovanie o odborné posúdenie možných dôsledkov mikropilotáže ako spôsobu sanácie
oporného múru navrhovaného v rámci zmieru žalovanými, t.j. či a do akej miery môže poškodiť parcelu
žalobkýň č. XX/X, prípadne ich vodovodnú prípojku v tejto parcele uloženú. Iné návrhy na doplnenie

dokazovania nemali.

50. Žalovaní navrhli žalobkyňami navrhnutý dôkaz nevykonať poukazujúc na odborné vyjadrenie Ing. V.,
pričom tento mal k dispozícii aj znalecký posudok Ing. Jána Plaveca a teda mal vedomosť aj o uloženej
vodovodnej prípojke. Otázka pevnosti svahu bola už znalecky skúmaná so zhodným záverom znalcov,

že svah je pevný a jeho zosuv nehrozí, čo potvrdil aj Ing. V. s ohľadom na výpočet zosúvajúcich síl.
Žalovaní návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

51. Súd návrh žalobkýň na doplnenie dokazovania zamietol, pretože navrhnutý dôkaz nepovažoval
za potrebné vykonať pre rozhodnutie vo veci samej. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, pre

ktorý žalobu v časti, ktorá ostala predmetom konania zamietol. Navrhnuté dokazovanie malo odborne
posúdiť mikropilotáž ako žalovanými v rámci zmieru navrhnuté riešenie sanácie oporného múru. S
mikropilotážou pritom počítal už znalecký posudok Ing. Jána Plaveca, s ktorým žalobkyne v plnom
rozsahu súhlasili. Bližšie bol spôsob mikropilotáže uvedený v odbornom posúdení statika a projektanta
Ing. X. V., ktorý tiež odborným spôsobom vyvrátil vznesené výhrady Ing. W. voči tejto forme sanácie

múru. Prípadné uzavretie zmieru v znení navrhovanom žalovanými by podľa súdu rozhodne nebolo
v rozpore s hmotným právom a iné dokazovanie súd v takom prípade nevykonáva. S poukazom aj na
dĺžku trvania sporu by tak navrhnuté dokazovanie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania,
ako aj v rozpore so zásadou rozhodovania bez zbytočných prieťahov.

52. Pred záverečnými rečami sa súd naposledy pokúsil o zmier medzi sporovými stranami, ktorý
žalobkyne v znení navrhnutom žalovanými (formou mikropilotáže) odmietli s odôvodnením, že nemajú
100 % istotu, že by v danom prípade nedošlo k deštrukcii ich svahu, parcely č. XX/X.

53. Žalobkyne v záverečnej reči prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že zotrvávajú na

všetkých písomných aj ústnych prednesoch a vyjadreniach, navrhli žalobe vyhovieť a priznať im náhradu
trov konania. Uviedli, že prípadné konečné rozhodnutie súdu považujú za predčasné vzhľadom na
nedostatočne zistený stav veci.

54. Žalovaní v záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že súd vo veci vykonal

rozsiahle dokazovanie. V priebehu celého konania žalovaní poukazovali na skutočnosť, že do svahu,
ktorý má byť prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobkýň žiadnym spôsobom nezasiahli. Oporný
múr bol podľa nich postavený v súlade s právoplatným kolaudačným rozhodnutím vydaný príslušným
stavebným úradom, v dostatočnej pevnosti tak, že tento má okrem stabilizačnej funkcie aj estetickúfunkciu v okolí ich domu. V časti, v ktorej žalobkyne zobrali svoju žalobu v priebehu konania späť,
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že tento návrh bol nedôvodný. Rovnako je nedôvodný aj
zostávajúci návrh, a to s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli preukázané a predovšetkým s ohľadom

na skutočnosť, že predmetné konania trvá viac ako 11 rokov, v priebehu ktorého obdobia bol svah
zaťažený aj v čase kedy boli zhoršené poveternostné podmienky a kedy bol využívaný aj na prístup k
nehnuteľnostiam nákladnými motorovými vozidlami. Zo záverov znalcov resp. odborných konzultantov
v oblasti geológie a taktiež zo záverov predložených Ing. X. V. bolo preukázané, že svah je stabilný,
ide o stabilné kamenité podloženie, ktorého zosuv nehrozí. Zo strany žalobkýň nebol preukázaný a

naplnený zákonný predpoklad daný podľa ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka a taktiež nebola
preukázaná existencia vážneho ohrozenia, resp. vzniku škodu, tak ako to má na mysli ustanovenie §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní preto navrhli žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

55. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odstránenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

56. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať,abysúduložilpovinnosťvykonaťvhodnéaprimeranéopatrenianaodvráteniehroziacejškody.

57. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

58. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

59. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

60. Žalobkyne sa žalobou v pôvodnom znení, ako aj po zmene žalobného petitu domáhali uloženia
povinnosti žalovaným jednak spevniť oporný múr postavený žalovanými, ako aj povinnosti vyrovnať a
spevniť pozemok žalobkýň (parcelu č. XX/X) v mieste jeho zosuvu v susedstve s pozemkom žalovaných.
Právne žalobu odôvodnili ustanoveniami § 127 ods. 1 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobe
uviedli skutkové tvrdenia o tom, že žalovaní vybagrovali na svojom pozemku, v časti susediacej s ich

pozemkom jamu o šírke 2 - 2,5 m, dĺžke 26 m a hĺbke od 1 do 4 m a vykopali rigol o šírke 20 - 60 cm s
následnou výstavbou plotu (oporného múru) a úpravou terénu. Činnosťou žalovaných došlo k zosuvu ich
parcely č. XX/X v časti susediacej s parcelou žalovaných. Žalovaní teda nad mieru primeranú pomerom
ohrozili ich pozemok, čím nedovolene zasiahli do ich vlastníckeho práva a ohrozili jeho výkon. Pretože
podložie sa v danej lokalite skladá z drvivého kameňa, ktorý sa následkom poveternostných vplyvov

rozpadá, majú dôvodnú obavu z ďalšieho zosuvu pôdy a vzniku škody, ktorá im hrozí.

61. Žalobkyne v priebehu konania (podaním zo dňa 18.12.2017, t.j. po rozhodnutí odvolacieho súdu)
vzali žalobu v časti uloženia povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X v mieste jej zosuvu
s parcelou č. XX/XX späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na tento prejav vôle žalobkýň,

proti ktorému žalovaní nenamietali, súd konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.

62. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby tak ostal nárok, ktorým sa žalobkyne domáhali
uloženia povinnosti žalovaným spevniť oporný múr spôsobom navrhnutým v znaleckom posudku Ing.
Jána Plaveca.

63. Poukazujúc na formuláciu žalobného petitu, ktorým je uloženie povinnosti aktívneho konania
žalovaným a jeho odôvodnenie hrozbou vzniku škody, ako aj na právny názor odvolacieho súdu, súd
posúdil uplatnený nárok ako nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Neposudzoval ho aj podľa ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade

ochrany podľa § 127 by musel žalobný petit znieť na zdržanie sa konania, ktoré ruší výkon vlastníckeho
práva.64. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu ohrozenému iba v prípadoch
vážneho ohrozenia vzniku škody, a to tým, že mu umožňuje domáhať sa uloženia povinnosti tretej osobe
vykonať opatrenia na jej odvrátenie. Podmienkou úspešnosti žaloby je tak existencia vážneho ohrozenia

žalobcu alebo jeho majetku. Pri vážnom ohrození ide o hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty
ohrozeného práva.

65. Žaloba uplatnená podľa § 417 ods. 2 OZ môže byť úspešná iba vtedy, ak existuje vážne ohrozenie
v dobe rozhodovania súdu. Žalobe nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna

škoda. Nestačí preukázať ohrozenie škodou (aj vážnou), ale musí ísť o ohrozenie vážne, aktuálne a
skutočne hroziace (viď aj rozbor a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej socialistickej
republiky vo veciach ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a stanoviska občianskeho kolégia
NS SSR zo dňa 27.6.1972, sp. zn. Cpj 57/1971 uverejnené pod č. 65/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu). Otázku či ide o vážne ohrozenie pritom posudzuje súd. Škoda, ktorá
takto hrozí, musí byť škodou vážnou, teda citeľného rozsahu.

66. Súd mal v konaní preukázané spoluvlastníctvo žalobkýň k parcele č. XX/X a spoluvlastníctvo
žalovaných k parcelám č. XX/X U. Č.. XX/XX. Parcela žalobkýň je pozemkom, na ktorom je inžinierska
stavba, ktorá je pravdepodobne neverejnou účelovou komunikáciou, ku ktorej neexistuje projektová
dokumentácia, stavené povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. Táto komunikácia slúži na prístup

žalobkýň k ich ďalším nehnuteľnostiam vrátane rodinného domu. Na pozemku žalovaných č. XX/XX
je postavený oporný múr. Ohľadne stavby oporného múru rovnako neexistuje stavebné povolenie ani
projektová dokumentácia, avšak jeho stavba sa uskutočnila s vedomím príslušného stavebného úradu.
Výstavbe oporného múru predchádzal odkop svahu, pozemku žalovaných parc. č. XX/X. Oporný múr
žalovaných je situovaný vo vzdialenosti cca 1 meter od pozemku žalobkýň a v užívaní je od 3.9.2007.

67. Žalobkyne v žalobe tvrdili, že po činnosti žalovaných v dňoch 21. a 22. augusta 2007 (odkop svahu a
vybudovanie základov pre oporný múr) došlo k zosuvu ich parcely č. XX/X a keďže sa podložie v danej
lokalite skladá z drvivého kameňa, ktorý sa rozpadá, majú obavu, že dôjde k ďalšiemu zosuvu pôdy,
čím im hrozí vznik škody.

68. Otázka prípadného zosuvu pôdy, ktorá priamo súvisí s otázkou pevnosti a stability podložia je
otázkou odbornou a ako taká bola predmetom znaleckého skúmania. V priebehu konania sa k nej
vyjadrili Ing. Marián Košúth, PhD. (v rámci znaleckého posudku Ing. Škriaba č. 14/2008 a aj znaleckého
posudku Ing. Vagaša č. 27/2009) a RNDr. Adrián Harničár (v rámci znaleckého posudku Ing. Plaveca

č. 156/2013). Z časového hľadiska bola táto otázka odborne posúdená v rokoch 2008, 2009 a 2013.
Ing. Marián Košúth, PhD. v oboch svojich odborných vyjadreniach vyhodnotil základovú horninu ako
stabilnú s kamenitým podložím a s nízkou zrážkovou priepustnosťou. Uviedol, že k zosuvu pôdy nedošlo
a ani v budúcnosti by dôjsť nemalo. Po tomto konštatovaní vychádzal z výpočtu zrážkových vôd, ako aj
zo skutočnosti, že podložie je v danej oblasti tvorené skalnými horninami, ktoré sú dostatočne pevné.

RNDr. Adrián Harničár dospel vo svojom znaleckom posudku k záveru, že na mieste sporného územia
je horninové prostredie stabilné a ani pri dlhotrvajúcich zrážkach nie je náchylné na zosúvanie.

69. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že žalobkyne svoje tvrdenie o hrozbe zosuvu pôdy
z dôvodu zloženia podložia (drvivý kameň, ktorý sa následkom poveternostných vplyvov rozpadá)

nepreukázali. Naopak, bolo preukázané, že podložie je v danom území tvorené skalnými horninami,
ide o kamenné podložie, ktoré je pevné. Podložie má nízku zrážkovú priepustnosť a preto ani bežné
poveternostné vplyvy nemajú vplyv na jeho pevnosť a stabilitu.

70. Žalobkyne taktiež namietali dostatočnosť oporného múru. Nedostatočnosť múru tak bola v spojení

so zosuvom pôdy ďalšou okolnosťou, z ktorej žalobkyne vyvodzovali vážne ohrozenie a požadovali
spevnenie oporného múru. V tejto súvislosti poukazovali na to, že ich parcela č. 44/6, ktorá slúži ako
prístupová cesta, môže byť využívaná aj na prejazd vysokotonážnych automobilov, najmä v budúcnosti
vzhľadom na nimi resp. ich príbuznými plánovanú výstavbu rodinného domu.

71. K opornému múru sa vyjadril ako svedok Ing. H. V., ktorý tento múr navrhol a pri jeho
realizácii vykonával stavebný dozor. Uviedol, že pri navrhovaní oporného múru vychádzal zo svojich
devätnásťročných skúseností v stavebníctve a prihliadal aj na reliéf terénu. Oporný múr označil za
dostatočný, zabezpečený, pevný, pričom vplývať naň nemôže ani pohyb nákladného auta za ním.72. Vyhotovený oporný múr bol taktiež predmetom odborného posúdenia znalcov Ing. Michala
Škriaba, Ing. Martina Vagaša, CSc. a Ing. Jána Plaveca, všetko znalcov v odbore stavebníctvo, ako

aj autorizovaného stavebného inžiniera a statika Ing. X. V.. Z časového hľadiska bol oporný múr
posudzovaný v rokoch 2008, 2009, 2013 a 2018.
72.1 Pre úplnosť je potrebné uviesť, že oporný múr čiastočne posudzoval aj autorizovaný stavebný
inžinier a statik Ing. B. W., ktorý previedol výpočet jeho stability. Sám Ing. W. označil tento výpočet za
orientačný, bližšie sa k jeho výsledkom nevyjadroval ani ich nehodnotil, neodôvodnil, neuviedol použitú

metódu a podobne, preto na tento výpočet súd neprihliadal.

73. Ing. Michal Škriab vo svojom znaleckom posudku č. 14/2008 uviedol, že pri diagnostike oporného
múru sa neprejavili žiadne statické poruchy ani zosuvy pôdy. Vizuálnym posúdením je oporný múr
dostatočne kompaktný, má dostačujúce parametre, aby plnil vlastnú stabilitu a odolával bočným tlakom
a šmykovým silám od hornín. Neohrozuje verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb.

Nezriadenie drenážnych otvorov nemá vplyv na stabilitu pevnosti svahu. Zaťaženie prístupovej cesty
nad múrom osobnými vozidlami, prípadne príležitostne nákladným vozidlom stabilitu svahu neovplyvní.
K poškodeniu sporného miesta môže dôjsť iba pri zvlášť mimoriadnych poveternostných podmienkach
a neprimeranom preťažení schodnej cesty.

74. K obdobným záverom dospel v znaleckom posudku č. 27/2009 aj Ing. Martin Vagaš, CSc., podľa
ktorého oporný múr spĺňa základné nároky a normové ustanovenia. Po dvoch rokoch jeho existencie
bol povrch betónu bez známok porušenia či nekvality a pohľadová plocha múra bola nepoškodená.
Opornýmúrjevyhovujúciajpoprevedenístabilnýchvýpočtov.Vlokalitesúdostatočnéodtokovépomery,
opatrenia na odvodnenie preto nie sú potrebné, rovnako ani drenážne otvory, ktoré sú nahradené

izoláciou rubu múru a dostatočným sklonom terénu.

75. Aj Ing. Ján Plavec v znaleckom posudku č. 156/2013 potvrdil doterajšie zistenia, že v dôsledku
činnosti žalovaných nedošlo k poklesu susednej parcely žalobkýň, že hydrologické pomery v spornom
území sú priaznivé, zavodnenie múru nie je reálne a horninové prostredie po celej dĺžke opornému

múru je stabilné, nenáchylné na zosúvanie. Zároveň však poznamenal, že pevnosť prostredia bola
narušená vodovodnou prípojkou (vykopaním ryhy do hĺbky najmenej 1,2 m vo vzdialenosti 1,2 až 1,5
m od oplotenia, ktorá bola následne vyplnená zásypovým materiálom), čo zhoršuje geologické pomery
a zároveň zväčšuje priťaženie na oporný múr. Uvedené ovplyvnilo aj statické výpočty, podľa ktorých
oporný múr nespĺňa základné nároky a normové ustanovenia a navrhol jeho spevnenie.

76. Ing. Ján Plavec pri závere o nedostatočnosti múru vychádzal zo znaleckého posudku prizvaného
znalca z odvetvia statiky Ing. Valeriána Zentka. Ten vo svojom posudku č. 1/2013 uviedol, že
stabilita svahu a stabilita zrealizovaného oporného múru je pri intenzívnom dlhodobom využívaní
prístupovej cesty nedostatočná. Za bežných podmienok prejazdov nákladných automobilov je zosuv

pôdy nepravdepodobný, čo vyplýva z geologických posudkov.

77. Podľa výsledkov statických výpočtov realizovaných v lete 2018 statikom Ing. X. V., tento zhodnotil
opornýmúrakostabilný.Výpočtystabilitypritomstatikuskutočnilajvalternatívepočítajúcejsrozrušenou
horninou v časti od výkopu vodovodnej prípojky až po oporný múr (rovnako ako znalec Ing. Ján Plavec

resp.Ing.ValeriánZentko).Ajvtomtoprípadevýpočtypreukázalistabilitusvahu.Statiktiežskonštatoval,
že oporný múr nemá žiadne statické poruchy ako trhliny či vytláčanie.

78. Z vyššie uvedeného vyplýva, že znalec Ing. Škriab, znalec Ing. Vagaš aj statik Ing. V. dospeli
k zhodnému záveru o dostatočnosti a stabilite oporného múru. K opačnému záveru dospel iba

znalec Ing. Plavec resp. Ing. Zentko, z ktorého posudku Ing. Plavec vychádzal. Je však potrebné
poukázať na skutočnosť, že títo označili oporný múr za nedostatočný iba za podmienky intenzívneho
dlhodobého využívania prístupovej cesty žalobkýň. Ing. Zentko výslovne uviedol, že za bežných
podmienok prejazdov nákladných automobilov je zosuv pôdy nepravdepodobný. Posledné statické
výpočty boli realizované Ing. V. v auguste 2018 a ich výsledky boli odlišné v porovnaní s výsledkami

realizovanými Ing. Zentkom v roku 2012 resp. 2013, čo môže byť zapríčinené aj vývojom technológií,
ktoré sú čoraz dokonalejšie a umožňujú presnejšie merania. V prospech dostatočnosti oporného múru
svedčí podľa súdu aj samotná jeho existencia od roku 2007 doposiaľ bez akýchkoľvek trhlín, puklín či
iných nedostatkov. Bolo preukázané, že stavba oporného múru sa uskutočnila s odborným stavebnýmdozorom a nešlo o laické zhotovenie jeho vlastníkmi. Okolnosť, na ktorú poukazovali žalobkyne a aj Ing.
Plavec, a síce, že išlo o stavbu bez stavebného povolenia, nie je pre posúdenie uplatneného nároku
rozhodujúca. Napokon príslušný stavebný úrad mal o stavbe múru preukázateľne vedomosť a jeho

stavbu odobril, aj keď bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie. Tvrdenie znalca Ing. Plaveca pri obhliadke,
že múr sa v stredovej časti jemne klopí bolo súdom vyhodnotené iba ako laické tvrdenie, ktoré nebolo
odborne zdôvodnené, vysvetlené a v neposlednom rade ani preukázané. Znalec pritom na pojednávaní
uskutočnenom pred touto obhliadkou uvádzal, že múr je zvlnený (pri obhliadke zvlnenie neuvádzal) a po
nahliadnutím do aktuálnych fotografií zachytávajúcich stav múra už žiadne jeho nedostatky neuvádzal.

Je potrebné uviesť, že aj súd sa svojou účasťou na obhliadke vizuálnym posúdením múru presvedčil,
že tento je bez prasklín, trhlín, či iných zjavných poškodení, ako aj bez znalcom uvádzaného klopenia.
Fotografie múru nachádzajúce sa v spise zachytávajú jeho stav v rôznych rokoch jeho existencie a aj
ich vzájomným porovnaním je zrejmé, že stav múru je po celý čas jeho 11 ročnej existencie (v čase
rozhodovania súdu) nezmenený, čo taktiež svedčí v prospech jeho dostatočnosti a stability.

79.Poukazujúcnavyššieuvedenénepovažovalsúdtvrdeniežalobkýňonedostatočnostiopornéhomúru
za preukázané a naopak mal za preukázané, že oporný múr je dostatočný a jeho existencia nespôsobuje
ohrozenie žalobkýň.

80. Žalobkyne spájali obavu z ohrozenia vzniku škody najmä s pohybom ťažkotonážnych automobilov

po ich prístupovej ceste v prípade stavby rodinného domu v budúcnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje
na dve rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
80.1 Prvou je súčasný stav parcely č. XX/X žalobkýň. Táto je parcelou neupravenou s nejednotným
sklonom, na ktorej doposiaľ výstavba prístupovej cesty realizovaná nebola. Ide o pozemok, ktorý nie
je svojou úpravou prispôsobený pre jazdu ťažkotonážnych áut, čo pri výsluchu potvrdil aj Ing. Plavec.

Ten ďalej uviedol, že súčasná úprava pozemku je taká, že umožňuje pohyb osobnými autami a za
normálnych okolností aj pohyb nákladných áut. Súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s vyjadreniami
znalcov Ing. Vagaša, ako aj Ing. Zentka, ktorí zhodne poukázali na to, že úprava a údržba cesty je vecou
jej vlastníka a preto prípadné spevnenie a zvýšená údržba cesty pri jej zvýšenom využívaní ťažkými
mechanizmami pri výstavbe rodinného domu je v réžii žalobkýň.

80.2 Druhou je uloženie vodovodnej prípojky žalobkýň v ich parcele č. XX/X, pričom práve táto okolnosť
je dôvodom, pre ktorý znalec Ing. Plavec konštatoval, že oporný múr je nedostatočný. Ak by do pozemku
žalobkýň nebolo nimi takto zasiahnuté, oporný múr by vyhovoval. Žalovaní pritom v konaní poukázali
na to, že žalobkyne vodovodnú prípojku do parcely uložili (a tým rozrušili pevnosť parcely v danej časti)
v čase keď už žalovaní mali zrealizovaný odkop svahu. Žalobkyne túto informáciu nepopreli.

81. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žalobkyne
nepreukázali vážne, aktuálne a skutočne hroziace ohrozenie. Podložie v okolí je stabilné a nenáchylné
na zosúvanie. Žalobkyne môžu svoju parcelu naďalej využívať spôsobom zodpovedajúcim jej stavu.
Počas trvania sporu dokonca po parcele príležitostne prešli aj ťažkotonážne autá, aj v čase po

dlhotrvajúcich dažďoch. Napriek tomu nedošlo k žiadnemu zosuvu svahu ani k poškodeniu oporného
múru. Ak budú chcieť žalobkyne v budúcnosti stavať, bude otázka prístupovej cesty riešená v rámci
stavebného konania. Súd preto nepovažoval uloženie povinnosti žalovaným spevniť oporný múr ako
preventívnej povinnosti za dôvodné a žalobu zamietol.

82. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

83. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

85. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

86. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.87.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

88. O nároku na náhradu trov konania sporových strán súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore (§
255 ods. 1 CSP) v spojení so zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Zastavenie
konania v časti uloženia povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu žalobkýň je zákonným
dôsledkom späťvzatia žaloby v tejto časti. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkýň, že k čiastočnému
späťvzatiu pristúpili z dôvodu vykonania nápravy žalovanými, teda pre správanie sa žalovaných. Toto ich

tvrdenie nie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého je nepochybné, že žalovaní
po podaní žaloby žiadne spevnenie a ani vyrovnanie parcely žalobkýň v mieste jej zosuvu s ich parcelou
nevykonali. Samotná formulácia tejto časti žalobného petitu bola nedostatočná a pri jej konkretizácii na
výzvu súdu žalobkyne uviedli, že ide o spevnenie v mieste zosuvu pôdy v dôsledku výberu kameňa.
Vykonanýmdokazovanímvrátaneznaleckéhodokazovaniapritomzosuvpôdypreukázanýnebol.Pokiaľ
ide o maloobjemové uvoľnenie horniny pri výkope, k tomuto došlo pred vybudovaním oporného múru a

následnou úpravou terénu, čím boli následky tohto výkopu napravené. Nakoľko k späťvzatiu časti žaloby
nedošlo z dôvodu správania sa žalovaných, je potrebné späťvzatie žaloby s následným zastavenie
konania posúdiť ako procesné zavinenie žalobkýň, čoho dôsledkom je nárok žalovaných na náhradu trov
tejto časti konania. V ostatnej časti bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje procesný úspech žalovaných
a ich nárok na náhradu trov konania v tejto časti proti neúspešným žalobkyniam. Na základe uvedeného

súd priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti
rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením súdu.

89. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli štátu trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov, bolo
povinnosťou súdu rozhodnúť aj o ich náhrade. Náhradu týchto trov súd priznal štátu voči žalobkyniam,

ktoré boli v konaní neúspešné resp. vzali sčasti žalobu späť. O výške náhrady bude rovnako rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.