Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010688
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118010688.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 22. 01. 2020 konajúc senátom v zložení z

predsedu senátu JUDr. Barbory Sopkovej a prísediacich U. F. U. H.. Q. V. v trestnej veci obžalovaných
Q. B., K.. XX. XX. XXXX B. O. O., V. G.I., K.. XX. XX. XXXX B. O. O., U. P. Z., K.. XX. XX. XXXX B.
O. O., takto

r o z h o d o l :

X. Q. B., nar. XX. XX. XXXX v O. O., trvale bydliskom J. XXX/XXX, K.;

X. V. G., nar. XX. XX. XXXX v O. O., trvale bydliskom Z. XXX/XX, Z.;

X. P. Z., nar. XX. XX. XXXX v O. O., trvale bydliskom Q. XXXX/XX, O. O.; t. č. v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Krajskej
prokuratúry Žilina sp. zn. Kv 52/17/5500 zo dňa 08. 08. 2018 na tom skutkovom základe, že

dňa 03. 08. 2016 spoločne obžalovaní Q. B., V. G. U. P. Z. v Českej republike v meste Frýdek -

Místek, na ulici Příborské č. 1000, v čase od 00.44 h do 00.47 h vylomili vstupné dvojkrídlové hliníkové
bezpečnostné dvere do predajne výrobkov zn. STIHL, následne vošli do predajne, zároveň poškodili
zásuvku pokladňového systému, z predajne zobrali 16 ks reťazových píl zn. STIHL, 3 ks krovinorezov
zn. STIHL, 1 ks vyrezávacej píly zn. STIHL, tento tovar naložili do motorového vozidla zn. VW Passat,
EČ: O. XXX E., na ktorom na miesto krádeže prišli a z miesta odišli, uvedeným konaním spôsobili
spoločnosti NEJMARKET, s. r. o, so sídlom Malostranská 40, Šenov u Nového Jičína, IČ: 019 51 688
škodu poškodením vo výške 1 840,28 Eur a škodu odcudzením vo výške 6 497,90 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní Q. B., V. G. U. P. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13. 08. 2018 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. Kv
52/17/5500 - 49 na obžalovaných Q. B., V. G. U. P. Z. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obžalobe a výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Dňom 01. 03. 2019 došlo k zmene samosudcu, s ktorou obžalovaní Q. B. U. P. Z. nevyjadril súhlas,
preto v súlade s § 277 ods. 5 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie znova.Dňa 01. 08. 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 214/2019 Z. z., ktorým došlo k zmene znenia ustanovenia
§ 212 (trestný čin krádeže), a teda došlo aj k zmene (priaznivejšej) právnej kvalifikácie skutkov

uvedených v obžalobe, pretože krádež vlámaním nie je posudzovaná ako zločin, ale v základnej
skutkovej podstate (odseku 1 ustanovenia) je posudzovaná ako prečin. Obžalovaní svojím konaním
spôsobili škodu väčšiu, avšak táto okolnosť stále neodôvodňuje prísnejšie použitie právnej kvalifikácie,
ako tomu bolo pri podaní obžaloby dňa 13. 08. 2018. Súd na hlavnom pojednávaní so zmenou právnej
kvalifikácieoboznámilavsúladesplatnýmznenímTrestnéhozákonaposúdilskutkyuvedenévobžalobe

nasledovne:

1. u obžalovaného Q. B. sa jedná o:
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

2. u obžalovaného V. G.ha sa jedná o:
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

3. u obžalovaného P. Z. sa jedná o:
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,v bode 3. obžaloby

I.

Obžalovaní popreli spáchanie skutkov tvrdiac, že v čase spáchania skutku sa vôbec nezdržiavali v
Českej republike.

Obžalovaný Q. B. vyhlásil, že je nevinný. O skutku nemá vôbec žiadnu vedomosť. Predmetné vozidlo
Volkswagen Passat pozná, párkrát sa v ňom viezol, aj si v ňom zabudol tašku so svojimi osobnými
vecami na štvorkolku. Boli medzitým aj tankovať na pumpe, aj sa viackrát stretli, ale na tašku vždy nejako
zabudol. Vie, že V. G. mal na nejaký čas toto auto niekomu požičať za odplatu, často ho takto požičiaval,

no potom sa mu nevrátilo. V meste Frýdek - Místek nikdy nebol, nevylučuje však možnosť, že by ním
prechádzal. Nevie si vysvetliť, ako sa mohli jeho pachové stopy dostať do predajne výrobkov zn. STIHL
spoločnosti NEJMARKET, s. r. o., nikdy tam nebol.

Obžalovaný V. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2018 vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.

Rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat požičal a
s touto vecou nemá nič spoločné. Pri kúpe auta preberal leasing, kým sa nevybavili všetky formality,
nejazdilo sa na ňom. Vozidlo pochádzalo zo Švajčiarska, kde bolo predtým používané ako policajné auto
s radarom, ale nenachádzali sa na ňom majáky. Vozidlo bolo havarované, od zadnej časti až po nápravu
bolo rozbité. Bolo privezené na Slovensko, kde bolo aj opravované a on ho zakúpil spolu s leasingom od

predchádzajúceho slovenského vlastníka. Auto požičal A. zo Žiliny, už mu ho v minulosti požičal viackrát,
nielen jemu, ale viacerým osobám, v prípravnom konaní poskytol jeho telefónne číslo, aj ho opísal, aj
bol vypovedať v Slovenskej Ľupči, kde bol nahlásiť odcudzenie auta, čo bolo asi po týždni. V aute vždy
necháva svoje doklady, nezvykne ich odtiaľ vyberať. Policajti nič nevyšetrili, A. nenašli a za tento skutok
bol obvinený obžalovaný. Deklaroval konverzáciu s Českou republikou, ako aj vôľu ísť tam na svoje

náklady, čo mu však nebolo umožnené. Následne bol obvinený z krádeže, vzatý do väzby, kde strávil tri
mesiace. Spoluobžalovaných pozná z Banskej Bystrice, chodievali spolu cvičiť do posilňovne, niekedy
na kávu, s P. sa stretával často, s Q. menej. V predmetnom vozidle viezol aj spoluobžalovaných, pokojne
sa mohlo stať, že si uňho v aute nechali nejaké veci. V meste Frýdek - Místek nikdy nebol, nechodieva
do Českej republiky, nevie si vysvetliť prítomnosť svojich pachových stôp na mieste činu. Domnieva sa,

že jeho pachové stopy boli podhodené, prípadne premiestnené z auta.

Obžalovaný P. Z. vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku sa vyjadriť nevie, pretože tam nebol, ani v Českej
republike. Môže sa vyjadriť iba k tomu, čo si prečítal v uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe,že deň pred skutkom so spoluobžalovanými tankoval na benzínovej pumpe, V. mu hovoril, že plánuje
požičať auto, ktoré nemal ešte veľmi dlho, možno mesiac, nejakému známemu, ktorého veľmi nepoznal,
bežne takto požičiaval auto kadekomu, aj teraz to tak malo byť, preto išli na pumpu natankovať.

Obžalovaný neskôr hovoril V., aby išiel nahlásiť, že mu auto ten jeho známy nevrátil, že to nie je sranda,
ale ten sa rozhodol, že ešte počká. Po nejakom čase ale išiel V. na políciu podať trestné oznámenie.
Rovnako si prečítal v uznesení o vznesení obvinenia, že jeden páchateľ ukradol nejaké píly v Česku
a tiež policajti chytali jedného človeka v V. aute. Nie je mu jasné, ako sa na mieste skutku mohli nájsť
jeho pachové stopy, keď tam nikdy nebol. V aute sa tieto stopy mohli nájsť, pretože sa v ňom vozieval,

aj ho sám niekoľkokrát šoféroval, zabudol si tam aj bundu a motorkárske rukavice, o ktorých sa ani
nedozvedel kde sú. Myslí si, že pachové stopy tam niekto podhodil. Niekoľkokrát za ním boli policajti
zo Žiliny s požiadavkou, aby im niečo povedal na spoluobžalovaného G., inak mu hrozí mnoho rokov.
On však s nimi spolupracovať nechcel, tak odišli. V súčasnosti vykonáva trest v ústave v Želiezovciach,
ide o krádež spred deviatich rokov, za ktorú ho udal udavač, ktorý má zaručenú beztrestnosť vďaka
prokurátorovi.

Prostredníctvom videokonferencie boli na základe dožiadania do Českej republiky vypočutí svedkovia
P. Q., Y. O., B. K. U. P. S..

Svedok P. Q. vypovedal, že z dôvodu uplynutia času si už ohľadne skutku podrobnosti nepamätá, je to

staršia vec, kde boli ako hliadka s kolegom privolaní a všetky okolnosti sú uvedené v úradnom zázname,
ktorý vtedy spísali. Trval na svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola následne oboznamovaná.
Nepamätá si, že by videl bežať nejakú osobu z auta, za svetlom utekal na základe pokynu kolegu V.,
ktorý mu povedal, že videl bežiacu osobu, ktorá vystúpila z auta. Na základe pokynu sa teda vydal do
lesa, šiel za svetlom baterky, nič viac nevidel. Na mieste vlámania (v predajni výrobkov značky Stihl)

nebol, aspoň si to nepamätá. Psovod prišiel asi po 20 - 30 minútach, spolu s ním následne miesto v lese
aj prehľadávali, určite viac než polhodinu, nechali aj psa behať po lese. Istú dobu čakali aj v aute, aby
nedošlo k útoku na nich. Terén tam bol náročný, boli tam rôzne konáre, pes potom stratil stopu a celé
pátranie sa skončilo. Osobne pri zaistení auta Volkswagen nebol.

Svedok Y. O. uviedol, že si pamätá, že ako hliadka boli s kolegami V. ako veliteľom, Z. U. Q. privolaní,
pretože bola ohlásená nejaká krádež alebo vlámanie. Hlásenie prišlo z operatívneho strediska, išlo o
nejaké píly. V aute sedel na zadnom sedadle spolu s kolegom Q., ktorý sedel vľavo. Na názov dediny,
cez ktorú šli si už nespomína. S hliadkou šli do lesa, kde videl vozidlo, bol to asi Volkswagen Golf bielej
alebo striebornej farby. To auto chvíľu stálo, potom sa rozbehlo, no cesta v lese už neviedla nikam, bola

neschodná. Na zadnom sedadle v aute nie až taká dobrá viditeľnosť, no kolega V. povedal, že videl,
ako z miesta vodiča uteká nejaká osoba. Na základe toho spolu s kolegom Q. vybehli z auta. Bola však
tma a nič nebolo vidieť. Videl iba nejaké svetlo, možno z mobilu. Prešli asi 200 - 300 metrov a vrátili sa
späť. Prišli aj psovodi a prehľadávali okolie. Osobne v lese tiež prehľadával miesto, s použitím baterky
našiel píly a krovinorezy vo vzdialenosti asi 70 - 100 metrov od vozidla. Ak si dobre pamätá, bolo to

miesto, kde unikajúce vozidlo najprv stálo a následne sa pred nimi pohlo a v podstate zastalo až na
konci neschodnej cesty. Na mieste skutku v predajni nebol, nebol ani pri ohliadke vozidla, toto videl iba
vtedy, keď k nemu boli vyslaní.

Svedok B. K. uviedol, že býva na ulici, kde sa nachádza obchod, a to tak, že vidí šikmo na predajňu, v

ktorej došlo ku krádeži, predajňa je presklená. Nevidí síce na samotné dvere, ale predajňu áno. Má taký
rituál, kvôli zdravotným problémom nemôže v noci spať, zaspáva až o pol druhej v noci, takže pol hodiny
pred spaním lúšti sudoku. V tú noc videl na obchod, kde si všimol vnútri pobehovať dve osoby. Videl iba
siluety, lebo bolo šero, no keby bol deň, keďže má veľmi dobrý zrak, možno by ich vedel aj opoznať,
no pretože bola tma, tak to presne uviesť nevie. Tiež videl pred predajňou auto, hoci na vstupné dvere

nevidel. Nevie, koľko ľudí bolo v predajni, alebo či bol aj niekto v aute, on videl len tie dve siluety. V
tom období sa stali dva podobné skutky, dve asi krádeže, tak sa mu to možno trošku aj pletie, ale má
za to, že išlo takmer o totožný spôsob, kde páchatelia asi presne vedeli, čo hľadajú, pretože konali tak,
aby to prebehlo rýchlo.

Svedok P. S. uviedol, že pracuje ako vedúci predajne NEJMARKET, s. r. o. O skutku zo dňa 03. 08.
2016 sa dozvedel telefonicky, asi v noci. Bezpečnostná agentúra mu oznámila, že bol narušený priestor
predajne, v dôsledku čoho sa do predajne dostavil, boli už prítomní aj policajti. Pomáhal pri zaisťovaní
stôp, avšak nie aktívne. Za posledných päť rokov došlo v predajni k viacerým krádežiam, takže nevies istotou uviesť, či práve pri prejednávanom skutku boli prítomní aj psovodi. Od času, kedy mu
zatelefonovali, že bol objekt predajne narušený, až kým prišiel na miesto, mohlo prejsť tak 30 - 40 minút.
Páchateľ, alebo páchatelia prekonali vstupné dvere tak, že boli rozbité. Sú to hliníkové bezpečnostné

dvere, zabezpečené viacbodovým zamykaním, nachádza sa na nich aj bezpečnostné sklo. V predajni
je elektronické čidlo na zaistenie pohybu, tak isto je predajňa zabezpečená vnútorným kamerovým
systémom. Nespomína si, či polícia pri vyšetrovaní tohto skutku žiadala vydanie kamerových záznamov,
rovnako si nespomína, či v tejto veci podával on, resp. splnomocnená osoba trestné oznámenia. Nevie
sa vyjadriť ani ku škode, vyjadroval sa k nej v prípravnom konaní. Nespomína si, či v súvislosti s týmto

skutkom im bol tovar vrátený, avšak, keď došlo k podobným skutkom, väčšinou im bol prípadne vrátený
tovar poškodený.

Znalec H.. O.. X. B. predniesol znalecký posudok č. 10/2017 v súlade s jeho písomným vyhotovením na
č. l. 257 - 288 vyšetrovacieho spisu a na jeho záveroch zotrval. Znalec vypovedal, že ako znalec z odboru
veterinárstvo, odvetvie kynológia bol pribratý na vypracovanie znaleckého posudku v prejednávanej

trestnej veci.

Uviedol, že sa prikláňa k názoru, že pachové stopy vytvorené na vonkajšom, ako aj vnútornom
madle vstupných dverí do predajne, na mieste vytrhnutia pokladne pod predajným pultom, na zásuvke
pokladne, na podlahe v predajni, na rukoväti píly Stihl MS 311, na rukoväti píly Stihl MS 661, na

rukoväti píly Stihl MS362, na rukoväti píly Stihl MS 261 C, na stredných častiach páčidiel sa vzhľadom
k charakteru absorbenta, ktorý bol nepórovitý, uchovávajú po dobu približne 9,33 dňa. Pachové stopy
vytvorené na čiernej kukle, na sedadle vodiča, na sedadle spolujazdca a na mikine položenej na zadnom
sedadle osobného motorového vozidla Volkswagen Passat, EČV: O. XXX E. sa vzhľadom na charakter
absorbenta, ktorá bol pórovitý, uchovávajú po dobu približne 28 dní.

Uchovávanie pachových stôp ovplyvňuje vysoká teplota, priamy svetelný zdroj, nízka vlhkosť,
obmývanie priamym prúdom vody na nepórovitom absorbente, pôsobenie chemických látok
spôsobujúcich deštrukciu pachu, pôsobenie chemických látok spôsobujúcich dráždenie sliznice
čuchového aparátu psa, hnilobné procesy, či prúdenie vzduchu. Zaistená pachová stopa na pachovom

snímači sa konzervuje prevažne do skleneného uzatvoriteľného obalu a takto sa môže uchovávať až
po dobu piatich rokov. Uchovanie pachovej stopy v pachovej konzerve je priamo úmerné počtu otváraní
pachovej konzervy, teda čím viac sa pachová konzerva otvára, tým viac odvetráva pachová stopa
z pachového snímača. Pri minimálnom počte otváraní je pachová stopa upotrebiteľná ku skúmaniu
po dobu piatich rokov. Pri pachovej identifikácii sa nesmie nachádzať žiadna iná osoba, s výnimkou

psovoda, ktorý vykonáva pachovú identifikáciu spolu so služobným psom, ktorá by svojou prítomnosťou
mohla ovplyvňovať výkon služobného psa. Vznik pachovej stopy od viacerých osôb na mieste činu je
možný a služobný pes je pri ich dostatočnej intenzite schopný čuchom individualizovať každú jednu
osobu zvlášť. Nedochádza k zmiešaniu pachov, ale k vrstveniu.

V súčasnej dobe sa na Slovensku používajú dve kategórie služobných psov, ktoré sú vycvičené na
pachovú identifikáciu. Jedna kategória je MPK 1, druhá kategória je MPK 2. Rozdiel je v tom, že
v prípade kategórie MPK 1 si psovod v žiadnom prípade nesmie sám rozmiestniť v pracovnej kóji
pachové konzervy, teda nevie, v akom poradí sú tieto pachové konzervy rozmiestnené. Je to pachová
identifikácia tzv. naslepo, rozmiestňovanie pachových konzerv vykonáva tretia osoba - zamestnanec

oddelenia pachovej identifikácie, zvyčajne laborant a psovod nie je prítomný pri ich rozmiestňovaní,
rovnakoniejeprítomnýanislužobnýpes.Vprevádzkovomporiadkujeuvedené,žepsovodmázakázané
sa oboznamovať o konkrétnych veciach daného trestného činu, aby nebol ovplyvnený. Policajti psovodi
nie sú hodnotení štatisticky za počet výkonov, či už negatívnych, alebo pozitívnych.

KategóriaMPK1pes jetakýslužobnýpes,ktorýjevedenýpripachovejidentifikáciinavôdzkepsovodom
a pri kategórii MPK 2 je služobný pes nevedený na vôdzke, chodí samostatne, bez toho, aby ho psovod
viedol, počas celého výkonu operácie psovod stojí na východiskovej pozícii a pracovná kója (dlhá
chodba) je v tomto prípade prejdená služobným psom samostatne. Pri kategórii MPK 2 si je psovod
vedomý, kde sa ktorá pachová konzerva nachádza, pretože v tomto prípade si ich psovod rozmiestňuje

sám, no pri identifikácii nesmie nasledovať psa, v žiadnom prípade ho nemôže ovplyvňovať, nesmie
napríklad dokonca zmeniť dýchavičnosť, pretože by mohlo dôjsť k tzv. clever hans fenoménu, čo je
úmyselné, alebo neúmyselné ovplyvňovanie psa zo strany psovoda.V konkrétnom prípade vykonával psovod porovnávanie so služobnými psami kategórie MPK 1, čiže
v konkrétnom prípade rozmiestňovanie pachových konzerv vykonávala tretia osoba a pri identifikácii
bol služobný pes na vôdzke. K spôsobu zaisťovania pachových stôp a odberu porovnávacích stôp

uviedol, že toto je všeobecne upravené v Nariadení prezidenta Policajného zboru č. 4/2004 a podrobne
upravené v metodických školeniach kriminalistických technikov. Kriminalistický technik alebo poučená
osoba oboznámi podozrivú osobu, že jej bude vykonávaný odber porovnávacej pachovej stopy, takisto
si technik pripraví sterilizované pachové konzervy, poučí dotknutú osobu, aby si zdvihla odevné zvršky
nad bedrovú časť tela, priamo priloží pachový snímač na telo a poučí osobu, aby si stiahla odevné

zvršky a pachový snímač nechá na tele pôsobiť po dobu 10 minút. Následne kriminalistický technik, resp.
poučená osoba sterilným nástrojom odoberie snímač, vloží ho do pachovej konzervy, uzatvorí, vyplní
štítky červenej farby a k týmto štítkom vyplní tzv. mennú identifikačnú kartu, kde uvedie nacionálie osoby,
na ktorej bol vykonaný odber, označenie všetkých osôb prítomných pri odbere, označenie miestnosti, v
ktorej sa odber vykonal a túto kartu podpíše.

V správe o výsledku pachových stôp a v spisovom materiáli bol uvedený dátum vykonania 31. 08. 2017,
ale konkrétne dni kedy bola vykonaná komparácia, teda pachová identifikácia so služobnými psami sú
uvedené v Protokole o vykonaní pachových stôp; a to v dňoch 20. 07. 2017, 24. 07. 2017, 26. 07. 2017,
27. 07. 2017, 31. 07. 2017, 01. 08. 2017, 02. 08. 2017, 03. 08. 2017, 04. 08. 2017, 06. 08. 2017, 08.
08. 2017, 10. 08. 2017, 16. 08. 2017, 17. 08. 2017, 18. 08. 2017, 20. 08. 2017 na oddelení pachovej

identifikácie Slovenské Ďarmoty nadporučíkom P. V.. Vykonané boli v takomto dlhšom časovom rozpätí
preto, že policajt môže s jedným služobným psom vykonať pachovú identifikáciu jedenkrát v jeden
pracovný deň, s dvomi služobnými psami (v konkrétnom prípade ide o služobné psy Java a Omega)
môže dve stopy vykonať v jeden deň. Pokiaľ vyjde pachová zhoda, musí sa postup opakovať aj s
druhým služobným psom, čiže sa to násobí o ďalší deň, nedá sa to spraviť naraz. Medzi relevantnými

pachovýmikonzervamimusípolicajtrozmiestniťajtzv.cvičnépachovéstopy,ktorénesúvisiasprípadom,
sú obdobného charakteru. Pachové konzervy v konkrétnom prípade rozmiestňoval laborant Q. W.,
prípadne Ing. X. Q.. Obrazové záznamy z vykonania komparácie sa štandardne nevykonávajú, iba v
prípadoch, že o to výslovne orgány činné v trestnom konaní požiadajú. Všetky pachové konzervy musia
byť pred rozmiestnením otvorené, aby získali rovnakú teplotu, laborant ich v kóji rozmiestni. Každý

zamestnanec má vlastnú samostatnú kóju, za ktorú je zodpovedný, vedie sa dokonca sanitačný denník.
Psovod sa v čase rozmiestňovania pachových konzerv musí nachádzať mimo kóje. Pred porovnaním je
psovi „načuchaný“ pach, ktorý má identifikovať. V rade sú rozmiestnené pachové konzervy, medzi nimi
aj pach, ktorý má identifikovať. Psovod potom so psom prejde postupne všetky konzervy a keď pes
nájde pachovú zhodu, označí to naučeným povelom, zaľahnutím, alebo zasadnutím.

Pach človeka je nemenný, ale môže byť obohatený o nejaké látky (napríklad ak sa človek postupom
času stane konzumentom kávy). Pes identifikuje a je cvičený na identifikáciu pachu individuálneho a
druhového. Po roku 2010 je na Slovensku metodika výcviku psov taká, že pes sa učí ignorovať iné
rušivé pachy, vrátane pachu psovoda, v minulosti sa výcvik viedol v prvej fáze tak, že psovod učil psa

identifikovať najskôr jeho (psovodov) pach, čo nebolo správne, lebo vlastný pach psovoda sa nachádza
všade, na každom predmete, s ktorým tento prišiel do kontaktu.

Cvičné pachové stopy a pachové stopy odobraté v Českej republike sú sklenené obaly, sú rovnaké
ako na Slovensku, iba označenie štítkom sa líšilo, po prijatí na oddelenie na Slovensku príslušný

zamestnanec označil konzervy z Česka aj slovenským štítkom. Pachové konzervy pri komparácii pachov
sú umiestené v nepriehľadnom plastovom obale, ktorý sa sterilizuje a z pachovej konzervy je vidieť iba
vrch skleneného obalu, na štítok nevidieť, preto je vylúčené ovplyvňovanie psa psovodom. V protokole
porovnávania pachových stôp od npor. P. V. je uvedené, že počet cvičných vzoriek bol necelých 270. K
tomu, či pri odoberaní pachových stôp v Českej republike, alebo pri transporte týchto stôp na Slovensko,

došlo k nejakému pochybeniu, sa znalec vyjadriť nevedel.

Podľa evidenčnej karty metódy pachovej identifikácie boli pachové konzervy so zaistenými pachovými
stopami odobratými z miesta činu prijaté na oddelenie dňa 19. 07. 2017. Pach človeka z miesta činu
a odber porovnávacej pachovej stopy bol v konkrétnom prípade vykonaný s časovým odstupom viac

než jedného roka.

Odber pachovej stopy má vykonávať technik, v konkrétnom prípade ani jednému z obžalovaných
neodoberal pachovú stopu technik. Podľa Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 4/2004 odberporovnávacejpachovejstopyvykonávakriminalistickýtechnik,alebooprávnenáosoba,ktorájepoučená
kriminalistickým technikom o spôsobe odberu porovnávacej pachovej stopy, v praxi zvyčajne ad hoc
poučený policajt, ktorý nebol na mieste činu. Oprávnená osoba môže odoberať len porovnávaciu

pachovú stopu, nesmie zaistiť stopu na mieste činu (to môže len kriminalistický technik). Odber
porovnávacej pachovej stopy od viacerých osôb nesmie vykonávať tá istá osoba. Na zadnej strane
každej mennej identifikačnej karty je uvedené kto odoberal porovnávaciu pachovú stopu (PPS) - u pána
B. to bol npor. Ľ. Q., u pána G. odoberal stopu pplk. Q.. X. Q. a u pána Z. to bol mjr. Q.. Q. W..

Na strane 8 predloženého znaleckého posudku č. 10/2017 je uvedené, že odber vzoriek od P.Š. Z.
vykonal kriminalistický technik odboru kriminálnej polície npor. Ľ. Q., pri úkone bol prítomný vyšetrovateľ
Policajného zboru mjr. Mgr. W. Q.; odber vzoriek od Q. B. (podľa zápisnice o odobratí pachovej vzorky
zo dňa 10. 07. 2017) vykonal kriminalistický technik npor. Ľ. Q., pri úkone bol prítomný vyšetrovateľ
PZ Mgr. W. Q., rovnako bol prítomný Q.. Q. W.; odber vzoriek od V. G. (podľa zápisnice o odobratí
pachovej vzorky zo dňa 10. 07. 2017) vykonal kriminalistický technik npor. Ľ. Q., pri úkone bol prítomný

vyšetrovateľ PZ Q.. W. Q., rovnako bol prítomný Q.. Y. Q.. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal
znalec z predložených zápisníc o odoberaní pachových stôp, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu,
preto aj došlo k pisárskej chybe, že vychádzal z nich a nie z menných identifikačných kariet (ktoré sú
súčasťou Oddelenia pachovej identifikácie), kde má byť správne uvedené, kto vykonával odber pachovej
stopy vrátane jeho podpisu. Na mennej identifikačnej karte obž. B. je uvedené, že PPS odobral npor. Ľ.

Q., kriminalistický technik. Pretože ten istý kriminalistický technik nemôže v danom prípade u všetkých
troch obžalovaných odoberať vzorky, javí sa, že kriminalistický technik poučil oprávnené osoby (V.. Q.
U. Q.. W.).

K výsluchu znalca sa vyjadril obžalovaný G. uvedúc, že v jeho prípade boli pachové stopy odoberané

kadejako, pri odoberaní sa roztrhol alobal a potom mu vzali vzorku. Nemali žiadnu pinzetu, žiadnu
obálku, nič. Stáli okolo neho nejakí traja - štyria ľudia, boli to „operatívci“, ktorí ho „aj brali“, žiadne
poučené osoby ani technik. Navyše k odobratiu vzorky došlo bez prítomnosti obhajcu, dokonca bez toho,
aby bol obhajca čo i len upovedomený. Obžalovaný Z. uviedol, že ani jemu určite neodoberal vzorku
Q.Ô., pretože toho pozná, ten je vyšetrovateľ, boli to len nejakí „operatívci“, dali mu na bok handru a po

pár minútach mu ju vzali. Obžalovaný B. k odoberaniu pachových stôp uviedol, že si nie je istý, či tam
bol vyšetrovateľ, asi skôr nie. Obhajoba poukázala na to, že pachové stopy boli odoberané na území
Českej republiky dňa 03. 08. 2016, porovnávacie pachové stopy boli odoberané na území iného štátu (v
Slovenskej republike) o viac než jeden rok neskôr. V Českej republike je kynologická činnosť upravovaná
na krajskej úrovni, nie na úrovni celoštátnej, teda neexistuje jednotná celoštátna metodika, resp. interne

záväzný predpis pre Políciu ČR, ktorý by problematiku jednotne upravoval, pričom odber porovnávacích
pachových stôp na Slovensku (ako aj iné vykonané dôkazy) nebol v súlade s Trestným poriadkom, ani
s nariadením prezidenta PZ č. 4/2004 v platnom znení.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu svedka:

- poškodeného Y. Š. (č. l. 125 - 129, č. l. 375 - 376)
- P. Z. (č. l. 130 - 134, č. l. 377 - 379)

Obhajca X.. Ľ. Z. sa vyjadril k spínaču vo vozidle, o ktorého existencii by mala hovoriť táto svedecká

výpoveď, rovnako sa o spínači mal vyjadriť aj iný svedok, ktorý uviedol, že žiaden spínač v aute nebol
a teda nie je jasné, prečo policajti uvádzajú existenciu tohto spínača v aute Volkswagen bielej farby.
Uviedol tiež, že ako obhajca sa snažil dopátrať v spolupráci s kolegami z Českej republiky, kde sa
zaistené vozidlo nachádzalo, našli ho asi po roku - roku a pol vo Frýdku - Místku, toto vozidlo následne
prevzali na Srnkovej ulici v Banskej Bystrici (o čom sa vo vyšetrovacom spise nachádza aj zápisnica) a

žiaden spínač sa vo vozidle, ktoré preberali nenachádzal, všetko bolo povytrhávané, vozidlo sa nedalo
ani naštartovať. Na vozidle viazla aj leasingová zmluva, preto bolo v ich záujme ho čím skôr nájsť. Tiež
poukázal na to, že v znaleckom posudku Ing. Š. ohľadne navigácie je uvedené, že posledný záznam z
navigácie je z 21. 07. 2016, pričom ku skutku došlo až 03. 08. 2016. Aj v dôsledku tohto majú viaceré
pochybnosti.

- J. V. (č. l. 139 - 143, č. l. 377 - 379)X.. Z. v súvislosti s čítanou výpoveďou svedka upriamil pozornosť na mobilný telefón, registrovaný na
osobu I. G., pričom orgány činné v trestnom konaní túto osobu žiadnym spôsobom nekontaktovali, ani
neoverili, prečo sa mobilný telefón občana Maďarskej republiky nachádza v aute s banskobystrickou

poznávacou značkou v Českej republike vo Frýdku - Místku.

- Q. Š. (č. l. 157 - 160)

Podľa § 268 Trestného poriadku boli prečítané odborné vyjadrenia:

- odborné vyjadrenie k hodnote odcudzených vecí a poškodeného zariadenia (č. l. 342 - 347)
- odborné vyjadrenie k vypínaču vo vozidle VW Passat (č. l. 351 - 358)
- odborné vyjadrenie k mobilnému telefónu (č. l. 454 - 460)

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- úradné záznamy (č. l. 418 - 420)
- trestné oznámenie V. G. (č. l. 445 - 446)
- identifikácia profilov DNA (č. l. 488, 492, 495)
- výsledok porovnávania DNA (č. l. 500)

- vyhodnotenie obrazového záznamu (č. l. 552 - 562)
- fotoalbum osoby „A.“ (č. l. 628 - 634)
- odborné vyjadrenie k DNA (č. l. 463 - 464)
listinné dôkazy k osobe obžalovaného Q. B.:
- lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 979 - 985)

- odpis registra trestov (č. l. 986)
listinné dôkazy k osobe obžalovaného V. G.:
- lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 987 - 1007)
- odpis registra trestov (č. l. 1008)
listinné dôkazy k osobe obžalovaného P. Z.:

- lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1008 - 1013)
- odpis registra trestov (č. l. 1014)

S navrhnutými nižšie uvedenými dôkazmi súd neoboznamoval, pretože strany (vrátane obhajcov)
zhodne uviedli, že to nie je potrebné, pričom ide súvisiace dôkazy s inými už oboznámenými listinnými

dôkazmi
- zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č. l. 165 - 181)
- zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č. l. 182 - 193)
- zápisnica o obhliadke kukly (č. l. 194 - 200)
- zápisnica o prehliadke vozidla s fotodokumentáciou (č. l. 207 - 219)

- zápisnica o obhliadke (č. l. 220)
- správa o výsledku porovnávania pachových stôp (č. l. 224 - 240)
- správa k tel. číslu (č. l. 368)
- listiny k výške škody (č. l. 390 - 404)

Podľa § 273 ods. l Trestného poriadku súd odmietol návrh na vykonanie dôkazov:
- predvolanie svedkov I. Ú., vyšetrovateľa Q.. W. Q., laborantov Q. W. alebo H.. X. Q., technikov/
oprávnené osoby: Ľ. Q., Q. W., X. Q.,
- nariadenie doplnenia znaleckého dokazovania znalcom H.. O.. X. B.,
pretože má za to, že vykonanie ďalších dôkazov neodstráni rozpory vzniknuté v prípravnom konaní,

resp. v konaní pred súdom, poukazujúc tiež na plynutie času od spáchania skutku, či vznesenia
obvinenia, kedy orgány činné v trestnom konaní mali dostatočný priestor na vykonanie dokazovania, či
odstraňovania rozporov, a to aj v súčinnosti s obhajcami, ktorí vo veci aktívne vystupujú.

II.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním a spôsobí ním väčšiu škodu a potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto zničí,
poškodí, alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu a

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Obžalovaní vyhlásili, že sú nevinní, vo všetkých svojich výpovediach spáchanie skutku popierajú.

Obhajoba poukázala na fakt, že obžaloba je postavená na sérii nepriamych dôkazov: kamerový záznam

z čerpacej stanice OMV v Banskej Bystrici zo dňa 02. 08. 2016 (teda deň predchádzajúci dňu, kedy
mal byť skutok spáchaný), osobné veci obžalovaných nájdené vo vozidle Volkswagen Passat, výsledky
komparácie pachových stôp, pričom mnohé z nich boli vykonané chybne, či dokonca priamo v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzniknutý stav je zapríčinený nekritickým prevzatím
trestného stíhania z Českej republiky orgánmi činnými v trestnom konaní Slovenskej republiky, pričom
nemožno opomenúť skutočnosť, že obvinenie bolo všetkým trom obžalovaným vznesené až viac ako

rok po tom, ako došlo k spáchaniu skutku.

Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že skutok, ktorý je obžalobou kladený
za vinu obžalovaným skutočne obžalovaní spáchali. Je zrejmé, že v predajni spoločnosti NEJMARKET,
s. r. o. došlo k spáchaniu trestného činu, čo preukazuje nielen poškodenie zariadenia predajne a

chýbajúci (následne nájdený, poškodený) tovar, ale aj výpoveď svedka - poškodeného P. S. a svedka B.
K., no súd sa musel zaoberať nielen samotnou skutkovou vetou, ale musel tiež skúmať, či toto konanie
pripisované obžalovaným ho títo skutočne aj spáchali.

Všetky v konaní vykonané dôkazy sú dôkazmi nepriamymi, ktoré môžu nasvedčovať prítomnosti

obžalovaných na jednotlivých miestach, no nijako ich neusvedčujú zo žalovanej trestnej činnosti. Čo
sa týka kamerového záznamu z čerpacej stanice OMV v Banskej Bystrici zo dňa 02. 08. 2016, tento
preukazuje výlučne skutočnosť, že obžalovaní na čerpacej stanici boli, boli tam spolu a tankovali
pohonné hmoty do osobného motorového vozidla Volkswagen Passat bielej farby. Všetci obžalovaní
potvrdili, že sa poznajú, sú kamaráti a v minulosti sa stretávali, chodievali spolu cvičiť či von, na

kávu a podobne, čím sa logicky dá vysvetliť aj ďalší nepriamy dôkaz, a to prítomnosť osobných vecí
obžalovaného B. U. Z. v aute V. G.. Hoci prokurátorovi sa javilo neuveriteľným vysvetlenie obžalovaného
G. v súvislosti vypožičania jeho auta v podstate neznámej osobe, súd má za to, že nestotožnenie „A.
zo Žiliny“ nemôže byť obžalovanému na príťaž, keď navyše tento bol odcudzenie vozidla aj nahlásiť na
príslušnom oddelení polície.

Výsledky metódy pachovej identifikácie sú rovnako dôkazom nepriamym, pretože tieto maximálne
deklarujú fakt, že konkrétna osoba bola na konkrétnom mieste, no nikdy nie aj to, že práve táto osoba
spáchala daný trestný čin.
Metóda využitia pachovej stopy pre identifikáciu podozrivej osoby z pohľadu platného dôkazného práva

v trestnom konaní nie je v Trestnom poriadku výslovne upravená, preto sa v trestnom konaní použije
všeobecné ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku, že ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona. Súčasná judikatúra uznáva výsledky pachovej identifikácie len ako
dôkaz nepriamy, použiteľný len v uzavretom kruhu nepriamych dôkazov, alebo ako dôkaz podporný

k priamemu dôkazu. Pachová identifikácia sama osebe preto nemôže slúžiť ako hlavný usvedčujúci
dôkaz viny obžalovaného, ale musí byť doplnená inými dôkazmi. Pachová stopa je založená na použití
vycvičených psov, ktorí sú schopní stotožniť pach človeka zaistený z dvoch predmetov alebo miest,
avšak pes (rovnako ako človek) sa môže mýliť. Výsledky nie je možné overiť exaktnou vedeckou
metódou; ide hlavne o to, či pachová stopa je vhodná a spôsobilá pre individuálnu identifikáciu ľudského

jedinca, aké má táto stopa vlastnosti, či je technickými prostriedkami zistiteľná a či je vycvičený pes
schopný túto stopu identifikovať. Toto platí aj napriek tomu, že v súčasnosti bola vedecky preukázaná
existencia molekúl, ktoré umožňujú individuálnu identifikáciu páchateľa trestného činu a bola potvrdená
mimoriadna schopnosť vycvičených psov takýto identifikáciu vykonať. Aj napriek zachovaniu prísnych
požiadaviekodberuaporovnaniapachovýchstôppolicajnýmiorgánmi,ajzapredpokladuichprevedenia

nespochybniteľným spôsobom dôkazy používajúce pachové stopy sú nepriame a ako jediné neobstoja,
pretože preukazujú, že obvinený na mieste činu (alebo inak) preniesol pach na veci súvisiace s trestnou
činnosťou, ale nepreukazujú, že čin priamo spáchal. Preto je potrebné, aby tento dôkaz nebol preuznanie viny jediným, osamoteným. (podrobnejšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Tdo/49/2016 zo dňa 06. 06. 2017.)

Výpoveďou znalca bolo ozrejmené, že v Českej a Slovenskej republike je rozdielna úprava problematiky
pachových stôp v otázke použitia, využitia a následne vyhodnotenia metódy pachovej identifikácie.
Rozdielnosť spočíva predovšetkým v tom, že kým na Slovensku je jednotná (celoštátna) právna úprava
tejto problematiky (nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 4/2004), v Česku takáto úprava absentuje
a daná problematika je riešená na úrovni krajov, kedy si každý kraj upravuje postup v otázkach

odoberania pachových stôp a pachových konzerv samostatne. Z vykonaného dokazovania nevyplynul
spôsob, akým boli odoberané pachové stopy na mieste činu (predovšetkým, či boli odobraté zákonným
spôsobom), no pri odbere porovnávacích pachových stôp vzniklo niekoľko nejasností: Nie je zrejmé, kto
vlastne porovnávacie pachové vzorky odoberal (resp. zakladal pachové konzervy), či išlo o osobu na
takýto úkon oprávnenú a akým spôsobom boli tieto vzorky zabezpečené. Medzi zápisnicami o odobratí
pachovej vzorky a mennými identifikačnými kartami sú totiž značné rozpory v označení osôb, dokonca

uvádzajú mená osôb, ktoré pri úkone vôbec prítomné neboli. Bez významu nemôže ostať ani to, že pri
odoberaní pachových stôp osôb, ktorým už bolo vznesené obvinenie, neboli prítomní ich obhajcovia,
ktorí o plánovanom úkone neboli dokonca ani len upovedomení.

Rovnako výpovede svedkov nijakým spôsobom nepreukazujú, že skutku by sa mali dopustiť práve

obžalovaní. Je možné pripustiť, že také množstvo píl a krovinorezov, ako boli odcudzené z predajne
spoločnosti NEJMARKET, s. r. o. by vzhľadom na ich hmotnosť a rozmer jedna osoba za taký
krátky čas nemohla odniesť, stále to však nedokazuje účasť obžalovaných na skutku. Je nesporné,
že vo vyšetrovaní došlo k pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní, pričom nejde o chyby
bezvýznamné, ľudsky pochopiteľné, ale o chyby tak závažné, že došlo k flagrantnému porušeniu

spôsobu zaisťovania dôkazov, ako aj ich vykonávania. Rovnako sa objavujú pochybnosti o vykonávaní
dôkazov v prípravnom konaní tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaných, keď boli vykonávané
vo výraznej miere v ich neprospech, a hoci obvinení chceli dokazovanie smerovať aj vo svoj prospech,
totoimumožnenénebolo.Natískasaotázka,prečovprípade,žejespochybňovanáobhajobaV.G.,ktorý
mal požičať auto osobe „A. zo Žiliny“, venovali orgány činné v trestnom konaní tejto osobe a prípadnému

zisteniu, že táto osoba neexistuje, toľko času a energie, no aspoň stotožneneniu osoby I. G. a jeho
vypočutiu k okolnostiam, prečo sa jeho (maďarského štátneho občana) SIM karta našla vo vozidle s
banskobystrickou poznávacou značkou objavivšom sa vo Frýdku - Místku v Českej republike.

Výpovede svedkov tiež nepreukázali, že by skutok spáchali konkrétni traja obžalovaní. Svedkovia

dokonca rôzne určujú aj počet páchateľov, ktorých videli. Svedok Q. uviedol, že on nevidel nikoho, konal
len na základe pokynu, svedok O. mal vidieť jednu osobu utekať z auta v lese a svedok K. mal vidieť v
predajni osoby dve (alebo možno aj len jednu, z istotou to už nevedel).

Z predložených dôkazov, ktoré orgány činné v trestnom konaní zabezpečili a vykonali, ako aj súd vykonal

na hlavnom pojednávaní, jednoznačne nevyplynulo, že konanie opísané v skutkovej vete možno pričítať
obžalovaným. Nie je možné z hľadiska strany, ktorá je stíhaná (obžalovaný), aby v právnom štáte mal
očakávať, že za všetko, čo mu bude pričítané za vinu, bude hneď aj odsúdený, a to bez ohľadu na to, aké
dôkazyaakýmspôsobombolivykonané.Jepotrebnézistiťskutkovýstavriadne.Súdtentoskutkovýstav
riadne zistený mal, pretože chyby v trestnom konaní boli tak závažné, že, vykonanie ďalších dôkazov

pred súdom (dokazujúce skutočnosti, ktoré už mali byť dokázané pri podaní obžaloby) považoval za
už neúčelné. Pri takýchto vážnych pochybeniach vzbudzujúcich pochybnosti o jednoznačnej vine troch
obžalovaných súd musel obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.

Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov konštatuje, že

dôkazy v predmetnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností
skutočnosti uvedené v podanej obžalobe, teda že skutok spáchali obžalovaní.

Je nevyhnutné spomenúť aj reflektovanie ústavnej zásady (a teda základného práva každého na
prezumpciu neviny formulovaného v článku 50 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky) do

ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorej okrem iného vyplýva, že obvinený (obžalovaný) nie
je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie
neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je potrebné vinu dokázať a v prípade pochybnosti o skutkovej
otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zásada „in dubio proreo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci
trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako
táka neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny teda vyjadruje objektívny

stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať
z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala
určitá osoba.

Prezumpcia neviny je základným právom so všetkými ústavnoprávnymi účinkami medzi ústavnou

zásadou a ústavou priznaným základným právom. Ústava v čl. 50 ods. 2 ustanovuje prezumpciu neviny
ako východisko pre uplatnenie trestnej zodpovednosti. Túto úpravu nemožno vysvetliť tak, že ústavná
ochrana prezumpcie neviny je obmedzená výlučne na trestnú zodpovednosť, a že všetky ostatné
formy právnej zodpovednosti možno založiť na zásade prezumpcie neviny. Zásada prezumpcie neviny
patrí k všeobecným zásadám právneho štátu. V správnom konaní, v daňovom konaní a vo všetkých
ostatných prípadoch uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu orgánom verejnej moci voči

osobe orgán verejnej moci musí predpokladať nevinu osoby, proti ktorej uplatňuje všeobecne záväzný
právny predpis. Rozdiel v ochrane prezumpcie neviny v trestnom konaní a v ostatných vzťahoch je
v ústavnej norme, ktorá je prameňom práva na ochranu v prvom prípade a v ostatných prípadoch.
Prezumpcienevinyakozákladnéprávopriznanévčlánku50ods.2slúžinaochranuvtrestnomkonaní.V
ostatných právnych vzťahoch sa prezumpcia neviny nezaručuje ako základné právo. Má povahu zásady

implikovanej v úprave čl. 1 ods. 1 Ústavy o právnom štáte (bližšie pozri: Doc. JUDr. Ján Drgonec, Dr.Sc:
Ústava Slovenskej republiky - Komentár; Teória a prax, 2. Prepracované a doplnené vydanie, C. H.
Beck 2019).

V základnom práve na prezumpciu neviny garantovanom Ústavou Slovenskej republiky je teda

implikovaných niekoľko pravidiel, ktoré patria k obsahu práva na prezumpciu neviny:
1. nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina,
2. pravidlo „in dubio pro reo“ znamená, že ak sú o otázke viny pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť
dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho
oslobodiť; toto sa však vzťahuje len na zisťovanie skutočného stavu veci, teda len na otázky skutkového

charakteru
3. obvinený (obžalovaný) nie je povinný dokazovať svoju nevinu.
Napriektomu,žepolicajt,prokurátoranapokonanisúdvkontinentálnomprávnomsystémeniesúviazaní
judikatúrou, nemožno ustálenú súdnu prax ignorovať, pretože racionálne nemožno predpokladať ani
očakávať, že v skutkovo a právne totožných trestných veciach (v ktorých navyše existuje množstvo

identickýchrozhodnutí)sabudúsúdybezďalšiehoodchyľovaťodsvojejustálenejrozhodovacejčinnosti.
Vznesenie obvinenia, podanie obžaloby alebo dokonca podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktoré
kopíruje dlhoročnú rozhodovaciu prax súdov za situácie, kedy neexistuje žiadna nová relevantná
okolnosť, na podklade ktorej by bolo možné racionálne predpokladať iný, ako už opakovane súdmi
vyslovený záver, nie je ničím iným, ako v právnom štáte neprijateľným a neprípustným prepínaním

trestnej represie, ktoré je nielen v rozpore so zásadou hospodárnosti trestného konania, ale čo je
závažnejšie predstavuje absolútne nerešpektovanie zásady predvídateľnosti a princípu právnej istoty.

Koncepciu legitímnej nádeje do právneho poriadku SR preniesol Ústavný súd, ktorý k otázke uviedol:
„Na legitímne očakávania je nevyhnutné nazerať aj v kontexte generálneho princípu právneho štátu

fixovaného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp právnej istoty a ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným
spôsobom a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania účastníkov

musia byť opodstatnené, a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu, alebo na postup orgánov verejnej
moci v podobných prípadoch. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí (okrem
iného) na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho
poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právne istota je
ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorba práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov

aplikujúcich právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/1/2015).

V danom prípade zostali významné pochybnosti o tom, či sa žalovaného skutku dopustili obžalovaní.
Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného (obžalovaných) musí tvoriťlogickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného (obžalovaných), ale
súčasne aj vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba, nie

obžalovaný (í). Obžaloba musí dokázať vinu obžalovaného, nie obžalovaný (í) svoju nevinu.

V konkrétnom prípade musí súd konštatovať absenciu čo i len jedného relevantného usvedčujúceho
dôkazu s výnimkou pachových stôp obžalovaných nájdených na mieste činu. Tento však nemôže
byť bez ďalšieho označený za dôkaz usvedčujúci z hľadiska vyslovenia záveru o vine obžalovaných.

Súd zdôrazňuje, že v prípade existencie jediného nepriameho dôkazu, ktorý navyše potvrdzuje iba
potenciálnu prítomnosť obžalovaných na mieste činu, nie je možné o takýto dôkaz oprieť prijatie záveru
o vine obžalovaných.

V danej veci za súčasnej existencie niekoľkých racionálne možných a logicky prípustných alternatív
priebehu skutkového deja, ktoré nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností potvrdiť (ale

ani úplne vylúčiť), nemohol súd nepripustiť možnosť konštatácie, že žalovaného skutku sa dopustila iná
osoba, resp. osoby než obžalovaní. Keďže nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by v obžalobe
popísaným spôsobom obžalovaní odcudzili špecifikované veci a súčasne nie je možné vylúčiť, že si tieto
veci mohli prisvojiť iné osoby, nemožno bez ďalších relevantných dôkazov za páchateľov žalovaného
skutku označiť obžalovaných iba na základe skutočnosti, že na mieste činu sa našli ich pachové

stopy. Z vykonaného dokazovania súd nemohol (uvedomujúc si rozsah odmietnutia vykonávania ďalších
dôkazov, ktoré však vzhľadom na vývoj dôkaznej situácie a značné chyby vo vykonanom dokazovaní
v prípravnom konaní, považoval za neúčelné a nadbytočné) bez porušenia princípu prezumpcie neviny
prijať záver, že páchateľmi skutku sú práve obžalovaní.

Pretože zásada zistenia náležitého skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné (a to nielen v
rovine pravdepodobnosti), súd obligatórne v zmysle vyššie rozvedenej zásady „in dubio pro reo“ musel
vychádzať zo skutkových okolností pre obžalovaných priaznivejších, v konkrétnom prípade z ich tvrdení,
že skutku, ktorý im je kladený za vinu sa nedopustili. Súd však zdôrazňuje, že týmto nekonštatuje, že

obžalovanískutoknespáchali,uzatváravšak,ženebolopreukázané,žesaskutkudopustili.Nedokázaná
vina má však rovnaký význam ako dokázaná nevina.

Podmienka náležite zistiť skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byť všetky okolnosti
trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného

konania rozhodnúť. Súd je názoru, že v danom prípade dôkazné bremeno obžaloba neuniesla,
nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez dôvodných pochybností dokázali,
že skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní títo skutočne aj spáchali, preto ich podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Spoločnosť NEJMARKET s. r. o. si nárok na náhradu škody neuplatnila (čiastočne jej bola nahradená
poistným plnením), preto súd o nároku na náhradu škody ani nerozhodoval.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu predseda senátu rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.

Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.