Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204494
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4418204494.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Union

zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831 so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 proti žalovanému: M.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. o zaplatenie 1 096,14 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 096,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 1096,14 eur od 30.04.2019 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20,- eur mesačne, zročných
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1096,14 eur
s príslušenstvom.

2. Žalovaný pred súdom dňa 10.03.2020 nárok žalobcu uznal čo do základu i výšky,
požadoval však plnenie v splátkach po 20,- eur mesačne, čo odôvodňoval nasledovnými skutočnosťami.
Je slobodný, bezdetný, bez rodičov a bez známosti. Slušný vzťah udržiava so svojimi 3 sestrami, ktoré
ho podporujú pri riešení jeho problémov s nadmerným požívaním alkoholických nápojov. Momentálne

žalovaný absolvuje protialkoholické liečenie v resocializačnom centre, nemá však žiaden príjem,
vybavuje si dávky v hmotnej núdzi. Je voči nemu aktuálne vedených 5 exekúcii.

3. Podaním zo dňa 13.03.2020 žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku a zároveň vyjadril
súhlas, aby žalovanému bolo umožnené plnenie v splátkach najmenej po 20,- eur mesačne.

4. Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,

rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky alebo
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

5. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačnevyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je
prípustný,jesúdpovinnýrozhodnúťpodľauznávaciehoprejavužalovaného,beztoho,abyvyhodnocoval
predložené dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca

2010).

6. Pretože počas konania žalovaný pred súdom uznal nárok žalobcu čo do základu a
do výšky a rozsudok pre uznanie je prípustný, žalobca podaním zo dňa 13.03.2020 navrhol
vydanie rozsudku pre uznanie nároku, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa vyššie citovaného

ustanovenia bez toho, aby vo veci vyhodnocoval predložené dôkazy.

7. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej

úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,
a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.

a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Žalobca vo veci mal plný úspech a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné
priznaťnároknanáhradutrovkonaniavo výške100%.Úplnýmzáveromsadodáva,žepoprávoplatnom
doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou

náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

10. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd
v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že
ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu,
kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne
ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj

v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.

11. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaného o plnenie v splátkach. Dôvody jeho žiadosti

sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jeho pomery sú konkretizované vyššie.
Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 C.s.p. a za situácie, keď žalovaný je bez
pravidelného zdroja príjmu, pri protialkoholickom liečení v resocializačnom zariadení, keď je voči nemu
vedených 5 exekúcii, ako aj jeho snahy postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi a v neposlednom rade aj
na skutočnosť, aby medzi dlhom žalovaného a výškou určených splátok nebola neprimeranosť, dospel

súd k záveru, že mesačnou splátkou, ktorú žalovaný musí byť schopný aj splácať je vo výške 20,- eur
mesačne, s čím napokon súhlasí aj žalobca.Poučenie:

Proti výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
1 096,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1096,14 eur od 30.04.2019 do

zaplatenia, všetko v splátkach po 20,- eur mesačne, zročných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia, nie je prípustné odvolanie.

Proti zostávajúcej výrokovej časti tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súdu v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).