Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18P/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200087
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820200087.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

S. O., narodená XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: S. O., nar. XX.X.Q., bytom N., 1. O. XX/
XX, občan SR a otca: O. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. N., občan SR, o zvýšenie vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca O. A., nar. XX.X.XXXX na maloletú S. O., nar. XX.X.XXXX
zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 10.01.2020, ktoré je otec p o
v i n n ý platiť matke maloletého dieťaťa do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza

mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

II. Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/46/2014-32 zo dňa 27.10.2014 vo
výroku o bežnom výživnom na maloleté dieťa.

IV. Zameškané výživné na maloletú S. O., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 10.01.2020 do konca mesiaca
máj 2020 v sume 235,48 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach v sume po 20,-
eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej
mesačnej splátky.

V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným súdu dňa 10.01.2020 domáhala zvýšenia

vyživovacej povinnosti otca na maloletú S., nar. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo
o vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/46/2014-32 zo
dňa 27.10.2014 sumou 100,- eur mesačne. Otec si túto vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletou sa
nestretáva a nad rámec určeného výživného neprispieva. Matka žije s maloletou, jej partnerom a ich
spoločným maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve brata
matky. Matka uviedla svoj príjem vo výške 560,- eur netto a k maloletej S., ktorá je žiačkou štvrtého
ročníka základnej školy tieto výdavky: školské obedy 6,- eur mesačne, školský klub 6,- eur mesačne,

kozmetika 10,- eur mesačne, ZRPŠ 10,- eur ročne, oblečenie podľa potreby cca 50,- eur mesačne,
strava 50,- eur mesačne, plánovaný výdavok na zubné ošetrenie a zubný strojček 170,- eur, bývanie
100 až 150,- eur mesačne. Žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur na sumu 200,-
eur mesačne.2.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, napriek opakovaným výzvam aj v súvislosti
s jeho aktuálnymi príjmovými a majetkovými pomermi a výdavkami. Podaním z 3.3.2020, zaslaným

elektronicky do podateľne tunajšieho súdu sa ospravedlnil zo súdneho pojednávania, vytýčeného na deň
4.3.2020, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nakoľko pracuje v zahraničí, a pre termíny
stavieb a pracovné povinnosti sa nemohol dostaviť. K návrhu na zvýšenie výživného ako takému sa
nijako nevyjadril. Návrh s ostatnými súdnymi písomnosťami bol otcovi maloletej doručený postupom
podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ako aj na súdu dostupný email otca, z ktorého sám

kontaktoval tunajší súd.

3.Súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostiotcamaloletéhodieťaťapodľa§180Civilnéhosporového
poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku, vykonal dokazovanie výsluchom matky, prednesom
kolízneho opatrovníka a oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu sp.
zn. 18P/1/2020 najmä s návrhom matky, rodným listom mal. dieťaťa, uznesením z 17.1.2020, daňovým

priznaním otca, za rok 2017 a 2018, potvrdením o príjme matky, správou o prešetrení pomerov u
dieťaťa v domácnosti, ospravedlnením otca z neúčasti na súdnom pojednávaní, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, odpoveďou obce Bošáca, výpisom zo Živnostenského
registra SR, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/46/2014 a spisom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 5P/54/2019.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

4.1.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/46/2014-32 zo dňa 27.10.2014 súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne. V tom čase matka už poberala

náhradné výživné v plnej sume, pretože otec si vyživovaciu povinnosť neplnil, maloletá chodila do
materskej škôlky, s čím súvisel mesačný výdavok 5,40 eur na stravu, navštevovala krúžok anglického
jazykasročnýmpoplatkom64,-eur,matkasdcéroužilavjednejdomácnostisostarýmirodičmimaloletej
zo strany matky. Matka bola nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, hľadala si prácu, jej jediným
príjmombolonáhradnévýživné aprídavoknadieťa.Otecmaloletejbolvovýkonetrestuodňatiaslobody,

kde bol od 13.8.2014 pracovne zaradený s odmenou za august 2014 1,05 eur a za september 2014
16,80eur,prednástupomnavýkontrestubolnezamestnaný,poberaldávkuvhmotnejnúdzi,vyživovaciu
povinnosť si neplnil. Súd skonštatoval, že mal dlhodobo ľahostajný postoj k vyživovacej povinnosti na
maloleté dieťa ako aj k riadnemu zamestnaniu sa.

4.2. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/54/2019 bolo zistené, že sa konalo
o rozvode manželstva otca maloletej a G. A.. Manželstvo bolo rozsudkom rozvedené a maloletý
Z. A., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť na maloletého syna v sume 70,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec
maloletej pracoval najprv u manželkinho otca ako živnostník, následne pracoval v Rakúsku a v čase

rozhodovania súdu nebolo zistené, či pracuje. Dôvodom rozvratu manželstva bolo podozrivé správanie
sa manžela ( otca maloletej), užívanie drog ( marihuana a možno aj pervitín), nevera manžela. Z lustrácie
v Sociálnej povinnosti vyplynulo, že manžel ( otec maloletej) je od 01.07.2018 samostatne zárobkovo
činnou osobou , do júla 2019 s vymeriavacím základom 830,82 eur, na výzvu súdu, aby deklaroval
svoje príjmové a majetkové pomery, svoje výdavky žiadnym spôsobom nereagoval. Súd otcovi určil

vyživovaciu povinnosť na mal. Z. v sume 70,- eur mesačne, s odôvodnením, že otec ako samostatne
zárobkovo činná osoba nepredložil na výzvu žiadne doklady, preukazujúce jeho majetkové a príjmové
pomery, preto súd pristúpil k aplikácii zákonného ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

4.3. Z daňového priznania otca maloletej za rok 2017 bol zistený základ dane 6048,- eur a z daňového

priznania za rok 2018 daňový základ 13.943,- eur.

4.5. Z potvrdenia o príjme matky maloletej spoločnosti LIMPID s.r.o. za obdobie od 10/2019 do 01/2020
bol zistený priemerný mesačný zárobok 516,31 eur netto. Od 16.03.2020 je matka na OČR pre
COVID-19.

4.6. Zo správy o šetrení pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenia
sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately z 25.02.2020 bolo zistené, že matka spolu s maloletou
bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve brata matky. Matka je zamestnaná, pracuje pre spoločnosťLimpid pre firmu Vegum s.r.o., dosahuje príjem 560,- eur mesačne, poberá prídavok na dve deti v sume
49,90euranáhradnévýživnévsume100,-eurmesačne.Otecsaomaloletúnezaujíma,nekontaktujeju.

4.7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, oddelenia sociálno-
právnej ochrany detí a sociálnej kurately z 28.02.2020 bolo zistené, otec maloletej s manželkou G.u
bývali v rodinnom dome spolu s rodičmi manželky, z ich manželstva sa narodil syn Z. A.. Otec maloletej
opustil spoločnú domácnosť v auguste 2019 na podnet manželky. Rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č.k. 5P/54/2019-39 zo dňa 23.10.2019 bolo manželstvo rozvedené, rodičia manželky

otcovi maloletej zrušili trvalý pobyt na čísle ich domu a od 28.08.2019 má vedený trvalý pobyt na
ohlasovni obce Bošaca, G. Posnarová uviedla, že by sa mal zdržiavať v Českej republike na bližšie
nezistenej adrese.

4.8. Z výpisu zo Živnostenského registra SR bolo zistené, že otec maloletej je vedený ako živnostník
s dátumom vzniku oprávnenia od 01.04.2017 ( výroba a opravovanie jednoduchých výrobkov z kovu a

prípravnéprácekrealizáciistavby)aod05.02.2019informatívnetestovanie,meranie,analýzyakontroly.

4.9. Z výpovede matky maloletej bolo zistené, že je aktuálne na OČR v súvislosti s Covid-19 a bola jej
priznaná dávka v sume cca 11,50 eur denne. K výdavkom doplnila, že okrem už matkou uvedených
výdavkov na maloletú jej mesačne dobíja kredit v sume cca 7,- eur, otec maloletej má ďalšie dve

deti, jedno v Novom Meste nad Váhom a druhé v Anglicku ( ktoré je vo veku cca 15 rokov, otec
si vyživovaciu povinnosť na toto dieťa neplní). Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý
pracuje len brigádnicky, všetky výdavky domácnosti hradí ona, partner nedostáva žiadne sociálne dávky.
Výdavok na bývanie má matka spolu v sume 100,- eur mesačne a na stravu pre všetkých členov
spoločnej domácnosti cca 150,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že výdavok na zubný strojček ešte nie je u

maloletej aktuálny, bude tomu tak až sa rok, kedy sa bude situácia riešiť. Otec bol s maloletou naposledy
v osobnom kontakte v roku 2014, v žiadnom inom kontakte s ňou nie je. Má vedomosť, že otec pracuje
v Čechách, maloletá otca nepozná, matka poberá náhradné výživné v sume 100,- eur mesačne.

4.10.Kolíznyopatrovníkmaloletéhodieťaťanavrholnávrhumatkyvcelomrozsahuvyhovieťspoukazom

na to, že o dieťa sa stará výlučne jeho matka a maloletá je väčšieho vzrastu, preto aj výdavok v sume
50,- eur mesačne na oblečenie a obuv je dôvodný, naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2014.

5.Po právnej stránke súd podaný návrh posúdil podľa týchto ustanovení:

5.1.Podľa § 121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako ,,CSP“) rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

5.2.Podľa článku 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákona o rodine“ ) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní
a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana

dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

5.3.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5.4.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.5.5.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

5.6.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

5.7.Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

5.8.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

5.9.Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

5.10.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu .

5.11.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

5.12.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

5.13.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

6. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou
každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť,

ktorá mu vyplýva zo zákona. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných
potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a
prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb,
zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku
dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa

sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho
procesu. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým
rodičom.

7.Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci výživného došlo

k zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku
2014. Maloletá v čase poslednej súdnej úpravy výživného navštevovala materskú školu, s mesačnými
nákladmi5,40eur,matkabolanezamestnaná,hľadalasiprácuaspolusmaloletoužilasosvojimirodičmi
v spoločnej domácnosti. Matka poberala náhradné výživné v sume 100,- eur mesačne. Otec bol vo
výkone trestu odňatia slobody. Súd poukazuje na to, že v zmysle Zákona o rodine plnenie vyživovacej

povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca je zrejmé, že nominálne výdavky na výživu
a výchovu maloletej S. zvýšili prinajmenšom v dôsledku inflácie. Maloletá mala v čase posledného
súdneho rozhodnutia o výživnom v roku 2014 cca 2,5 roka, navštevovala predškolské zariadenie.Aktuálne je žiačkou štvrtého ročníka základnej školy v súvislosti so školou má tieto mesačné výdavky:
na obedy 6,- eur, na školský klub 6,- eur, ZRPŠ 0,83 eur ( 10,- eur ročne), ďalšie pravidelné mesačné
výdavky na maloletú: kozmetika 10,- eur, oblečenie 50,- eur, strava 38,- eur ( spolu 150,- eur / 4 osoby

v domácnosti), náklady na bývanie 25,- eur ( 100,- eur / 4 osoby v domácnosti), je zdravá, výdavok na
telefón cca 7,- eur mesačne. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane oprávnenej osoby, teda maloletej
Viktórie od poslednej úpravy odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu
150,-eurmesačne.Bolopreukázané,žeotecnadrámecurčenéhovýživnéhonajejvýchovuneprispieva,
ani sa na nej nijako nepodieľa, dokonca neplatí ani bežné výživné, matke je preto vyplácané náhradné

výživné. Pomery sa zmenili aj na strane matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti s maloletou S.,
priateľom a ich spoločným synom, maloletým Lucasom nar. 28.1.2016, matka maloletej je zamestnaná
a dosahuje príjem v priemere 516,31 eur netto, aktuálne je dočasne na OČR pre Covid - 19. Zmena
pomerov nastala aj na strane otca maloletej. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. syna
Z. v sume 70,- eur mesačne. Otec maloletej je preukázateľne samostatne zárobkovo činnou osobou,
sám sa v konaní vyjadril, že pracuje v zahraničí ( v Českej republike), pričom sa na opakovanú výzvu

súdu, aby deklaroval svoje majetkové a zárobkové pomery a príjmy z podnikania nevyjadril. Súd preto
pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo zásady uvedenej v § 75 ods. 1 Zákona o rodine v
spojení s § 63 ods. 1 Zákona o rodine. K schopnostiam otca plniť si určenú vyživovaciu povinnosť je
potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa
však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu
práce. Súd dospel k záveru, že aktuálne pomery otca umožňujú zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a
to s poukazom na aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa na sumu 150,- eur mesačne. Vo zvyšku návrh

matky zamietol, pretože dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletej aktuálne zodpovedá
suma výživného 150,- eur mesačne.

8.Počiatok zvýšenia výživného súd určil v zmysle návrhu matky, t.j. počnúc dňom podania návrhu na
súd t.j. od 10.01.2020. Zameškané výživné na maloletú za obdobie od 10.01.2020 do konca mája 2020

ustálil na sumu 235,48,- eur ( nedoplatok za mesiac január 2020 22 dní x 1,61 eur t.j. suma 35,48 eur
za január 2020, a nedoplatok za február 2020 až máj 2020 v sume 4 x 50,- eur, t.j. 200,- eur, spolu
zameškané výživné v sume 235,48 eur. Sumu zameškaného výživného súd umožnil otcovi splácať k
rukám matky formou mesačných splátok po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky.

9.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa § 52 CSP a žiadnemu z účastníkov právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.