Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205625
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6414205625.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141 , proti povinnému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX Q., vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
pod sp. zn. EX 6663/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 685,21 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/317/2014 - 14 zo dňa 19.
novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením
exekúciu zastavil.

2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 00426/12

zo dňa 25.04.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2012 a
vykonateľnosť dňa 07.06.2012. Tento exekučný titul bol vydaný na základe neúplnej (blankozmenky)
zmenky vystavenej dňa 09.11.2010, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 09.11.2010. Súd
prvej inštancie zistil, že povinný bol v zmluve o úvere označený svojim menom, priezviskom, rodným
číslom, číslom občianskeho preukazu a ďalšími údajmi.

3. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016
označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
21.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že skutočnosti preukazujúce vlastný vzťah s povinným sú
od začiatku súčasťou exekútorského spisu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného

sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil
zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“). Povinnosť povinného splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol

vydaný exekučný titul.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z ktorého
vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok zo zmenky. S poukazom na § 243f
ods. 6 súd prvej inštancie preskúmal, či sú tu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že blankozmenka bola vystavená dňa
09.11.2010 s dátumom úročenia od 04.11.2011, t. j. v čase, keď bolo možné v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom vo výške
maximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Ztýchtodôvodovdospelsúdprvejinštancie
k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na

neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku zastavil.

6. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Oprávnený odmietol postavenie povinného zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a

zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinný v zmluve
o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že žiada o poskytnutie úveru na účel povolania.
Oprávnený uviedol, že neskúma na čo konkrétne bol povinnému poskytnutý úver použitý, nakoľko
je to už pre neho nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník nemá voči oprávnenému zo zákona
informačnú povinnosť na preukazovanie skutočného použitia poskytnutých finančných prostriedkov.

V prípade oprávneného ako veriteľa tak treba akceptovať dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s povinným vstupoval. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že pre účelovosť úveru, ktorý bol
poskytnutý povinnému nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
tento vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ je predmetom právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov nespochybnil, potom vzhľadom

na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto
vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že súd prvej
inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
a exekučné konanie zastavil. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento

zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.02.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej
je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 09.05.2014 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922

761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 00426/12 zo dňa 25.04.2012, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2012 a vykonateľnosť dňa 07.06.2012. Súd
prvej inštancie vydal dňa 15.05.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor
doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 Uznesením zo dňa
19.11.2018 zastavil súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Oprávnený podal voči uzneseniu odvolanie.12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm.
a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle
§ 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu

oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinný označený
menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi,
ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou
osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho
povolanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a
takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej povolania, ako je tomu v danom prípade.

20. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j.
musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,

že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

21. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o
aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2
OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny

vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva,
že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský
charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ).

Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

22. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol
oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej

zmluvy od povinného vyžadoval.

23. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom
znení. Takýto postup oprávneného popiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť

spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných
prostriedkovvzbudzujedojem,žeúčelomvyššieuvedenéhoustanoveniajelensnahavyhnúťsaaplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje
podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu
ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára

totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným dôvodom
oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jeho povolania a nie bez vymedzeného účelu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský

súd neposúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol
povinnému náležitú ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku je taktiež potrebné považovať aj skutočnosť,
že povinný musel vyplniť blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo
všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.03.2017, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v medziach podaného odvolania,
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. Skutočnosť, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu prvej

inštancie až dňa 05.02.2016, t. j. po uplynutí lehoty podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
(22.01.2016) nie je relevantná pre konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá po posúdení podmienok ďalšieho vedenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku)
záveru o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie, a nie pokračovania exekúcie. Súd prvej inštanciezaoberajúc sa obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote, poskytol oprávnenému viac
práv ako keby pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote. Rovnako viac práv poskytol oprávnenému

aj v odvolací súd, ktorý sa zaoberal aj meritom veci (či existujú dôvody pre zastavenie exekúcie, či sa
oprávnenému nepodarilo vyvrátiť domnienku v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle
rozsahu posudzovanom súdom prvej inštancie a jeho záverov), keď napadnuté uznesenie v tomto smere
preskúmal v rozsahu odvolacích námietok hoci pokiaľ by súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Odvolací

súd je toho názoru, že by bolo prílišným formalizmom, ak by vo výroku vecne správne uznesenie o
zastaveníexekúciezrušilavrátilvecsúduprvejinštancielenpreto,žesasúdzaoberalnadrámecsvojich
povinností aj samotným doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že bolo
podané po lehote (t.j. ako by nebolo podané vôbec), pričom vo výroku by nové rozhodnutie súdu prvej
inštancie zostalo s prihliadnutím na okolnosti veci nezmenené.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).