Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204017
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418204017.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom B. v právnej veci žalobcov: 1. E. J., nar.

X.X.XXXX, bytom J., B. XX, 2. H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., B. 38, obaja zastúpení Advokátska
kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Bratislava, Révová 7, IČO: 36 858 731, proti žalovaným:
1. VRM finance s.r.o., so sídlom Prievidza, M.R. Štefánika 41, IČO: 48 296 015, 2. Imagination, spol. s
r.o., so sídlom Partizánske, Jilemnického 58, IČO: 44 150 083, 3. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J., E.
9, zastúpený advokátom JUDr. Štefanom Bendem, so sídlom Komárno, Župná 20, IČO: 41 609 727, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu
trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III.Žalobcoviav1.a2.radesú povinní spoločneanerozdielne zaplatiťžalovanémuv2.radenáhradu

trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV.Žalobcoviav1.a2.radesú povinní spoločneanerozdielne zaplatiťžalovanémuv3.radenáhradu
trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

V. Žalovaní v 1., 2. a 3 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré
súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou zo dňa 6.8.2018 domáhali určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 10.07.2018 o 11:00 hod., navrhovateľom ktorej bol

žalovaný v 1. rade, dražobníkom žalovaný v 2. rade, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť: byt č. 7,
vchod: 4, na 3. p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele
s parc. č. XXXX/XX a podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
v katastrálnom území J., obec J., okres Nové Zámky, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenýOkresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, ktorej predchádzajúcimi vlastníkmi boli žalobca v
1. rade a žalobca v 2. rade a ktorej priebeh osvedčil notár Mgr. Martin Výskok, so sídlom: Februárová
153/3, 958 01 Partizánske, a to Notárskou zápisnicou X Nz XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa

10.07.2018. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobcovia uzatvorili ako dlžníci so Všeobecnou úverovou
bankou, a. s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vložka č. 341/B (ďalej len „Banka“) ako veriteľom Zmluvu
o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“)
a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 18618-08 zo dňa 10.09.2008 k zálohu: byt

č. 7, vchod: 4, na 3. p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavený na
parcelesparc.č.XXXX/XXanapodielXXXX/XXXXXnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
domu vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor v katastrálnom území Palárikovo,
obec J., okres X. B., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX. Keďže pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy
o úvere nebola zo strany žalobcov uhrádzaná riadne a včas, Banka oznámila žalobcom začatie
výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva formou (spôsobom)

dobrovoľnej dražby, a to listom - Oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.03.2011.
Žalobcovia uviedli, že hoci Banka v roku 2011 žalobcom doručila Oznámenie o začatí realizácie
záložného práva, čím ako veriteľ formálne pristúpila k realizácii záložného práva, fakticky v období
rokov 2011 až 2015 nepodnikla žiadne kroky smerujúce k výkonu záložného práva alebo k uspokojeniu
pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Zároveň uviedli, že až v roku 2015, pravdepodobne po

uplynutí premlčacej doby, Banka postúpila práva (pohľadávku) zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení
záložného práva na spoločnosť MTM Holding, spol. s r. o., so sídlom: Generála Svobodu 720/8, 958
01 Partizánske, IČO: 46 089 080, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, odd. Sro,
vl. č. 24267/R, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015, ktorá tieto následne postúpila
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade v roku

2017 doručil žalobcom Vyčíslenie pohľadávky zo dňa 13.04.2017, v ktorom po takmer dvoch rokoch od
prevzatia postúpenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva žalobcom
oznámil, že nadobudol práva a povinnosti zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva
a v prípade neuhradenia pristúpi k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobcovia
uviedli, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 o dobrovoľných

dražbách realizoval žalovaný v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade (spoločnosť Imagination,
spol. s r. o.) ako dražobníka dňa 10.07.2018, teda po viac ako siedmich rokoch od Oznámenia o začatí
realizácie záložného práva tak ako to vyplýva z notárskej zápisnice č. X X X zo dňa 10.7.2018 spísanej
notárom Mgr. Martinom Vyskokom, so sídlom Partizánske, Februárova 3. Poukázali pritom na ust. §
100 ods. 1 a 2, 101 a 103 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o

úvere bola splatná už najneskôr v marci 2011, keďže vtedy bol žalobcom oznámený výkon záložného
práva, ktoré ju zabezpečovalo a jeho výkon by nemohol byť realizovaný skôr, ako by bola splatná
pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Na základe hore uvedeného preto možno konštatovať, že pohľadávka
vyplývajúca zo Zmluvy o úvere sa premlčala najneskôr v marci 2014, a to uplynutím trojročnej premlčacej
doby. Uviedli, že záložné právo je majetkovým právom a toto sa premlčalo v trojročnej premlčacej

dobe, ktorá začala plynúť od momentu, odkedy sa mohlo vykonať prvýkrát, pričom pohľadávka, ktorú
zabezpečovalo, bola splatná už najneskôr v marci 2011, záložné právo sa teda mohlo vykonať prvýkrát
už v marci 2011, t.j. odvtedy plynie trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula v marci 2014, pričom
možno konštatovať, že záložné právo sa tiež premlčalo v marci 2014. Uviedli, že v rámci plynutia
premlčacej doby (či už na výkon záložného práva alebo na zaplatenie pohľadávky) sa pôvodný veriteľ,

t.j. banka, nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy cestou príslušného súdu, nepodal na súd žiadnu žalobu na
zaplatenie pohľadávky zabezpečenej vyššie uvedeným záložným právom, čím by spôsobil spočívanie
tejto premlčacej doby a po vydaní rozsudku a zisku exekučného titulu aj predĺženie premlčacej doby
jednak na vymáhanie pohľadávky, ako aj na výkon záložného práva. Žalobcovia uviedli, že už v máji
2018 vzniesli u dražobníka námietku premlčania, t.j. žalovaný v 2. rade mal vedomosť o premlčaní

záložného práva, avšak túto skutočnosť nerešpektoval, hoci vedel, že svojim postupom môže žalobcom
spôsobiť rozsiahlu majetkovú škodu. Žalobcovia zároveň poukázali na Rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky č. k. XXCXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX: „Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom
požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy
a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má

motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas. Premlčaním právo nezaniká, zaniká iba žaloba,
teda spôsobilosť práva byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. K premlčaniu práva dochádza
márnym uplynutím premlčacej doby. Aj v okamihu uplynutia premlčacej doby je však nastúpenie jeho
následkov podmienené námietkou dlžníka. Záložné právo je právo, ktoré nepochybne premlčaniupodlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie
práva domáhať sa uspokojenia zo zálohuje je upravené v § 100 ods. 2 OZ a premlčacia lehota tohto
práva v § 101 OZ. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť

odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ
neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo
zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže
úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja
zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky. Uvedenému korešponduje aj ustanovenie §151j ods. 2 OZ, podľa ktorého
sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená
pohľadávka premlčaná, to však platí iba v prípade, ak záložca nevzniesol námietku premlčania“, ktorý
si tento názor osvojil z Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011 08.12.2011).“ Uviedli, že neexistuje
dôvod, prečo by práve zabezpečenie pohľadávky záložným právom malo predstavovať výnimku zo
štandardného režimu premlčania a poskytovať veriteľom možnosť uplatňovať si svoju pohľadávku na

súde alebo ju inak mocensky vymáhať v časovom horizonte prekračujúcom štandardnú dĺžku premlčacej
doby alebo dokonca bez časového obmedzenia tak, ako to vo svojich vyjadreniach zaslaných žalobcom
prezentuje žalovaný v 2. rade. Občiansky zákonník v ustanovení § 100 ods. 2 priamo predpokladá
premlčanie záložného práva v trojročnej lehote za predpokladu, že pohľadávka, ktorú zabezpečuje,
nepodlieha dlhšej premlčacej dobe. Len v takom prípade sa záložné právo premlčí v dlhšej dobe, ktorá

však zodpovedá maximálne premlčacej dobe zabezpečenej pohľadávky. Uviedli, že hoci Občiansky
zákonník v ustanovení § 100 ods. 1 predpokladá, že na námietku premlčania má na návrh dlžníka
prihliadnuť súd, v podmienkach výkonu záložného práva vykonávaného dražobníkom podľa Zákona
o dobrovoľných dražbách, ktoré prebieha bez predchádzajúceho súdneho konania, v ktorom by došlo
k preskúmaniu oprávnenosti nároku (záložného) veriteľa, dlžník nemá možnosť premlčanie namietnuť

pred súdom. Jediným fórom, na ktorom má dlžník možnosť sa brániť voči veriteľom v dobrovoľnej dražbe
uplatnenému nároku, zostáva dražobný proces realizovaný dražobníkom, ako osobou vykonávajúcou
zákonom prenesenú právomoc štátnej moci vo veci mocenského výkonu záložného práva.

2. Napriek skutočnosti, že žalobcovia pri viacerých príležitostiach vo vlastnom mene uviedli, ale aj

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dražobníka upozornili na skutočnosť, že záložné právo je
premlčané (t.j. vzniesli u dražobníka aj u záložného veriteľa námietku premlčania), žalovaný v 2. rade
v príkrom rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 OZ túto skutočnosť ignoroval, postupoval v dražbe a
vykonával ďalšie kroky smerujúce k vydraženiu Nehnuteľnosti a opätovne vzniesli námietku premlčania
a záložné právo, ako aj samotnú pohľadávku považujú za premlčané.

3. Žalobcovia v žalobe poukázali aj na pochybenia žalovaného v 2. rade pri výkone záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, ktoré spočívajú v postupe ohodnotenia nehnuteľností keďže žalovaný v 2.
rade listom - Zaslanie Znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 4
písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách zo dňa 29.05.2018 predložil žalobcom Znalecký posudok č.

88/2018 zo dňa 24.05.2018 vypracovaný znalcom: Ing. Pavlom Jurkovičom. Voči Znaleckému posudku
žalobcovia podali námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a v súlade s § 12 ods. 5 Zákona o
dobrovoľných dražbách požiadali žalovaného v 2. rade o vypracovanie nového znaleckého posudku
iným znalcom. Podľa § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách: „Vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u

dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr
päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď.
Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký
posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.“ Preto žalovaný v 2. rade

požiadal žalobcov o umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia nehnuteľností, a to na základe listu -
Umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti - výzva zo dňa 19.06.2018,
pričom termín obhliadky stanovil dražobník na 26.06.2018. Žalobcovia oznámili žalovanému v 2. rade,
že im ním zadaný termín nevyhovuje a požiadali o nový termín v širokom časovom rozpätí s ohľadom
na dovolenkové obdobie. Žalovaný v 2. rade požiadavku žalobcov ignoroval a striktne zotrval na ním

stanovenom termíne bez snahy kompromisu a navrhnutia iného termínu, hoci vedel, že daný termín je
prežalobcovneprípustný.KnámietkamvočiZnaleckémuposudku,ktorépodaližalobcoviaužalovaného
v 2. rade, sa žalovaný v 2. rade vyjadril listom - Vyjadrenie k námietke proti ohodnoteniu dražby, znalecký
posudok č. 88/2018 vyhotovený Ing. Pavlom Jurkovičom, vyhodnotenie nového znaleckého posudku(ZP)zodňa02.07.2018,avšakpodľanázoružalobcovnedostačujúco,skonštatovanímskutkovéhostavu
veci. Zo strany žalovaného v 2. rade bol Ing. Janou Hurtišovou vypracovaný kontrolný znalecký posudok
č. XXX/XXXX bez obhliadky nehnuteľnosti, ktorý stanovil hodnotu nehnuteľnosti vo výške 31.300,00 €.

Kontrolný posudok priamym zavinením žalovaného v 2. rade nezohľadňuje rekonštrukciu nehnuteľnosti
realizovanú žalobcami, pričom žalovaný v 2. rade mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť prešla
rekonštrukciou a táto rekonštrukcia značne zvýšila hodnotu odhadovanej nehnuteľnosti. Žalobcovia
ďalej uviedli, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom: Oznámenie o prevzatí právneho
zastúpenia, Výzva na ukončenie dražby zo dňa 04.07.2018 adresovaného žalovanému v 1. a 2. rade

dôrazne žiadali o ukončenie dražby, ako aj všetkých úkonov s tým súvisiacich a rešpektovanie ich
práv a právom chránených záujmov a rovnako ich upozornili na fakt, že nerešpektovaním skutočnosti,
že záložné právo k nehnuteľnostiam je premlčané, spôsobia žalobcom rozsiahlu majetkovú škodu.
Napriek tomu žalovaný v 2. rade vykonal dňa 10.07.2018 dražbu nehnuteľností, pričom priebeh dražby
osvedčil notár Mgr. Martin Výskok, so sídlom: Februárová 153/3, 958 01 Partizánske, a to Notárskou
zápisnicou X Nz XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2018, v zmysle ktorej sa vydražiteľom

nehnuteľnostístalžalovanýv3.rade.NásledneOkresnýúradNovéZámky,katastrálnyodbornazáklade
uvedenej notárskej zápisnice zapísal vydražiteľa (žalovaného v 3. rade) ako nového výlučného vlastníka
nehnuteľností, pričom na predmetnom Liste vlastníctva č. XXXX k.ú. J. nezostala zapísaná žiadna
ťarcha, okrem: 1. Zriadenie vecného bremena, spočívajúce v práve prechodu a vstupu na par.XXXX/
XX,XXXX/XX v prospech vlastníkov bytového domu V XXXX/XX vz XXX/XX; 2. Novozámocké bytové

družstvo (XXXXXXXX) s poukazom na znenie ust.§15 Zák.č.182/1993 Z.z. zriaďuje zákonné záložné
právo na byt č.X na X.posch..vchod X na zabezpečenie pohľ. vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich
sa obytného domu, spoloč. častí domu, spoloč. zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľ.
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebyt. priestoru v dome, ktoré urobil vlastník
bytu alebo nebytového priestoru, v prospech vlastníkov bytového domu na par.XXXX/XX sč.XXXX Z

XXXX/XX.

4. Žalobcovia poukázali na ust. § 151ma ods. 6 a 8 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že
z Listu vlastníctva č. XXXX bolo vymazané aj záložné právo v prospech prednostného veriteľa - Banky,
zriadené na základe Zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX

(ďalej len „Zmluva o financovaní bývania“): Zriadenie záložného práva v prospech Všeobecnej úverovej
banky a.s.(XXXXXXXX) na zabezpečenie pohľ. podľa záložnej zmluvy č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo
dňa X.X.XXXX na byt č.X X.posch.vchod X , v bytovom dome na par.XXXX/XX sč.XXXX vo vlastníctve
H. J. r.J. a E. J. r. H. - V 55X/XX - v.z.XXX/XX V XXX/XX slúžiace na zabezpečenie pohľadávky
Banky z uvedenej Zmluvy o financovaní bývania. Žalobcovia uviedli, že podľa vyjadrenia Banky úver

poskytnutý žalobcom na základe Zmluvy o financovaní bývania nebol doposiaľ zosplatnený, a preto
nemohol byť ani uhradený z výťažku dražby a navyše Zmluva o financovaní bývania je doposiaľ
platná a účinná, a preto ňou zriadené záložné právo stále trvá a malo zostať pri nehnuteľnosti aj
po dražbe zapísané. Žalobcovia uviedli, že existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný v 2. rade pri
vykonaní dražby nepostupoval v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, Občianskeho zákonníka či

iných právnych predpisov, čím došlo aj k závažnému porušeniu práv žalobcov, a to najmä s ohľadom
na postup ohodnotenia predmetu dražby (Nehnuteľnosti), kedy žalovaný v 2. rade zotrval na ním
stanovenom termíne, nerešpektoval práva a časové možnosti žalobcov ani fakt, že im svojim postupom
spôsobí škodu, nakoľko pri sprístupnení nehnuteľnosti mohla byť jej cena vyššia, ak by bola ohodnotená
aj rekonštrukcia, ktorej výsledkom bolo vynovené vnútorné vybavenie nehnuteľnosti a predovšetkým

s ohľadom na skutočnosť, že záložné právo je premlčané, podávajú žalobcovia v zákonnej lehote
žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, aby ochránili svoje práva a právom chránené záujmy.
Poukázali na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. K žalobe žalobcovia pripojili zmluvu o
poskytnutí úveru „hypopôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa 10.9.2008, zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX zo dňa 10.9.2008, oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa

14.3.2011, vyčíslenie pohľadávky zo dňa 13.4.2017, vyššie uvedenú notársku zápisnicu, odpoveď na
umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti, odpoveď zo dňa 31.5.2018
na list zo dňa 21.5.2018, email zo dňa 21.5.2018, znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. Pavla Jurkoviča,
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom
zo dňa 18.6.2018, výzvu zo dňa 19.6.2018, odpoveď žalobcov zo dňa 20.6.2018, vyjadrenie k námietke

proti ohodnoteniu dražby, znalecký posudok č. XXX/XXXX Ing. Jany Hurtišovej, výzvu na ukončenie
dražby zo dňa 4.7.2018, LV č. XXXX k.ú. J. z obdobia pred vykonaním dražby, aktuálny LV č. XXXX k.ú.
J., žiadosť o informácie ohľadom pohľadávky zo dňa 6.7.2018.5. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním zo dňa 14.8.2018
podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali aby súd nariadil povinnosť
žalovanému v 3. rade povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností, ktoré sú

zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú.
J. ako byt č. X na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX, ktorý sa nachádza na parcele registra
„C“ č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu v pomere XXXX/XXXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu a zdržať sa vstupu do týchto nehnuteľností až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod

číslom 6C/56/2018, pričom konajúci súd uznesením č. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
1.10.2018.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade elektronickým podaním zo dňa 30.8.2018, v ktorom uviedol,
že žalobu žalobcov v celom rozsahu neuznáva a žiadal aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že

žalobcovia v žalobe uviedli nepresné a neúplné údaje týkajúce sa ich hypotekárneho úveru. Podľa
uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru sa žalobcovia ako dlžníci zaviazali podľa bodu 2.1 a 2.2 vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky, zaplatiť úroky a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy a to
spoločne a nerozdielne, pričom sa úver zaviazali splácať v mesačných splátkach splatných k 20-
temu dňu v mesiaci po dobu 192 mesiacov počínajúc dňom 20.10.2008, pričom posledná splátka

mala byť splatná 20.9.2024. Uviedol, že uvedená pohľadávka VÚB bola postúpená na žalobcu tak
ako to žalobcovia v žalobe uviedli a žalovaný v 1. rade od momentu postúpenia pohľadávky začal
aktívne vymáhať pohľadávku zákonnou cestou, pričom vo viacerých prípadoch bol problém ohľadne
komunikácie s dlžníkmi, keďže žalobcovia nepreberali zásielky a teda žalobcovia ako dlžníci nemali
možnosť sa dozvedieť závažné skutočnosti ohľadne vymáhania dlhu pričom nepreberali zásielky ani od

žalovaného v 1. rade ani od dotknutých subjektov. Žalobcovia si oznámenie o začatí výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 1.10.2015 neprevzali a táto zásielky bola od 15.10.2015
uloženánapošteavrátenážalovanémuv1.rade3.11.2015.Žalovanýv1.radelistomzodňa13.10.2015
požiadal Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o vyznačenie poznámky výkonu záložného práva
formoudobrovoľnejdražbynaLVč.XXXXk.ú.J..Zároveňžalovanýv1.radeuviedol,že3.11.2015zaslal

VÚB a.s. Bratislava ako prednostnému záložnému veriteľovi oznámenie o začatí výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby.

7. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa niekoľkokrát snažil so žalobcami dohodnúť na vyplatení dlhu či
už jednorazovo alebo v splátkach ale všetky tieto pokusy vec vyriešiť zmierčou cestou boli neúspešné,

pričom im bola zaslaná listom zo dňa 1.10.2015 aj dohoda o splátkach, podľa ktorej mali možnosť splatiť
dlhu v splátkach, pričom táto dohoda o splátkach bola vyhotovená na základe telefonickej komunikácie
so žalobkyňou v 1. rade keďže táto sa vyjadrila, že chce vyplatiť dlžobu, že vie o žalobe a že žiada
o splátkový kalendár. Uviedol, že žalobcovia uhradili splátky, a to dňa 23.5.2017, 7.6.2017, 23.6.2017,
7.7.2017, 24.7.2017, 7.8.2017, 24.8.2017, 20.9.2017, 9.10.2017, 23.10.2017, 29.11.2017 v sume po

200,- eur a dňa 27.3.2018 uhradili sumu 100,- eur. Je teda zrejmé, že žalobcovia akceptovali splátkový
kalendár. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že dňa 21.6.2018 o 12-tej hodine bol kontaktovaný
konateľ žalovaného v 1. rade synom žalobcov, ktorý sa chcel dohodnúť a vyriešiť spor spolu s rodičmi
tak aby nedošlo ku dražbe a že chce žalobcom pomôcť pri vybavovaní úveru, pričom žalovaný v
1. rade sa do poslednej chvíle snažil dohodnúť so žalobcami na urovnaní veci. Žalovaný zároveň

poukázal na zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom podľa bodu 5.6 uvedenej
zmluvy sa žalobcovia ako záložcovia zaviazali až do splnenia zabezpečenej pohľadávky kedykoľvek
strpieť aby záložný veriteľ alebo nim poverená tretia osoba mohli vstúpiť do priestoru nehnuteľností
za účelom ich obhliadky, kontroly dodržiavania záväzkov žalobcov, zamerania, prípadne vykonania
všetkých úkonov potrebných k ohodnoteniu nehnuteľností pričom sa zaviazali poskytnúť záložnému

veriteľovi, jeho zástupcovi alebo znalcovi súčinnosť spočívajúcu v poskytnutí potrebných údajov a
dokumentácie,pričompovinnosťsprístupniťnehnuteľnostitrvápocelúdobuexistenciezáložnéhopráva,
pričom sa žalobcovia zaviazali poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného
práva a v bodoch 6.3. uvedenej záložnej zmluvy sa uvádza, že záložný veriteľ je oprávnený zvoliť
sám vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti a to aj na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách pričom podľa bodu 6.6. uvedenej záložnej zmluvy, záložný veriteľ je oprávnený
uzavrieť nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti a záložcovia, t.j. žalobcovia sú povinní nehnuteľnosť vypratať
a umožniť jej prenájom, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcom. Poukázal na ust. § 100 ods. 2, § 151 a tiež na ust. § 151j, 151m, 151mdods. 1 Občianskeho zákonníka. K uvedenému podaniu pripojil oznámenie žalovaného v 1 rade o začatí
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 1.10.2015, návrh dohody na uznanie dlhu
a dohody o splátkach, oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného v 1. rade zo dňa 13.4.2017,

prehľady splátok úveru, mailovú komunikáciu medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom v 2. rade, výpis
z LV č. XXXX k.ú. J..

8. Vo veci sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa 3.9.2018, v ktorom žiadal
žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť v plnom rozsahu. V uvedenom podaní uviedol, že bol ako

dražobník poverený vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov žalobcov. Uviedol, že žalobcom bol predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa
24.5.2018 vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Jurkovičom, ktorého predmetom bol predmet dražby
pričom žalobcovia voči uvedenému znaleckému posudku podali námietky, pričom žiadali vypracovanie
nového znaleckého posudku iným znalcom. Žalovaný v 2. rade vyhovel požiadavkám žalobcov a
dal vypracovať znalecký posudok iným znalcom podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., pričom

poukázal na to, že zo štyroch termínov ohliadky ani na termín ohliadky 20.5.2018 ani na termín ohliadky
26.6.2018 nesprístupnili predmetné nehnuteľnosti a nezúčastnili sa ani na jednom termíne ohliadky
pričom žalovaný v 2. rade takýto postup žalobcov považoval za obštrukciu pričom dcéra žalobcov
býva na adrese B. č. XX v J., čo je vzdialenosť 600 m od nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
ohliadky. Poukázal na to, že žalobcovia i napriek tomu, že mali vedomosť o výkone záložného práva

ani raz nezabezpečili súčinnosť pri ohliadke znalcom, ani súčinnosť ohliadky dražobníkom. Poukázal
na to, že prvá výzva na ohliadku nehnuteľností bola zo dňa 23.10.2015, pričom žalobcovia sľubovali
3 roky riešenie problému. Poukázal na to, že v čase konania dražby mal vedomosť o prebiehajúcich
exekučných konaniach U vedeného u súdnej exekútorky JUDr. Soni R. a U a U vedených u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa F. a mal za to, že u žalobcov ide o chronickým neplatičov v snahe vyhnúť

sa neplateniu svojich dlhov pričom žalobcovia si riadne neplnia svoju povinnosť uhrádzať náklady
za služby spojené s užívaním predmetného bytu voči správcovi Novozámocké bytové družstvo Nové
Zámky. Napokon uviedol, že žalovaný v 2. rade postupoval nad rámec zákona č. 527/2002 Z.z. a
poukázal na to, že žalobcovia 3 roky blokujú výkon záložného práva, pričom žalovaný v 1 rade dvakrát
vydal pokyn k ukončeniu dražby predčasne a to v rokoch 2015 a 2017 keďže prejavil dobrú vôľu

riešiť situáciu v prospech žalobcov ako dlžníkov a preto žalobu žalobcov považuje za scestnú a
neoprávnenú. K uvedenému podaniu pripojil podania žalovaného v 2. rade adresované žalobcom zo
dňa 21.5.2018, žiadosť žalobcov o nový termín sprístupnenia nehnuteľnosti znalcovi, námietky žalobcov
zo dňa 18.6.2018 proti ohodnoteniu predmetu dražby, výzvu žalobcov zo dňa 31.5.2018, ktorou žiadali
upustiť od výkonu záložného práva, vyjadrenie žalobcov zo dňa 17.5.2018, v ktorom uviedli, že záložné

právo považujú za premlčané, vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo dňa 2.7.2018 k námietkam žalobcov
proti ohodnoteniu dražby znaleckým posudkom č. 88/2018, žiadosť žalobcov zo dňa 20.6.2018 o nový
termín sprístupnenia nehnuteľností znalcovi, žiadosť žalobcov zo dňa 18.6.2018 o vyhotovenie nového
znaleckého posudku iným znalcom, výpis z telefonickým hovorov medzi žalobcami a žalovaným v 2
rade, prihlásenie pohľadávky do dražby nehnuteľností súdnou exekútorkou JUDr. Soňou Stodolovou vo

veci U zo dňa 4.6.2018, prihlášky súdneho exekútora do rozvrhu z výťažku dražby vo veciach U a U

9. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalovaného v 3. rade elektronickým podaním zo dňa 4.9.2018, v
ktoromuviedol,žežalobcoviamalimožnosťdovolávaťsaochranyvprípadepremlčaniazáložnéhopráva
protizáložnémuveriteľoviajprostredníctvomžalobyourčeniečizáložnéprávojealebonieje.Predmetný

krok mali možnosť urobiť žalobcovia do dňa konania dražby avšak k tomu z ich strany nedošlo.
Žalobcovia namietajú premlčanie pohľadávky vychádzajúc z poznámky o začatí výkonu záložného
práva, ktoré bolo na LV zapísané v roku 2011 avšak táto poznámka má len informatívny charakter.

10. V uvedenom vyjadrení žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobcovia namietajú aj ohodnotenie predmetu

dražby a to z dôvodu, že nový znalecký posudok bol vyhotovený bez možnosti vykonania ohliadky
nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia pričom žalovaný v 2. rade sa k tejto námietke vyjadril vo
svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.9.2018 dostatočným spôsobom, k čomu sa žalovaný v 3. rade
pripája. Zároveň v uvedenom vyjadrení žalovaný v 3. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade sa vo svojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 3.9.2018 náležite vysporiadal s námietkou žalobcov, a to že Okresný úrad

Nové Zámky, katastrálny odbor na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice zapísal žalovaného v 3.
rade ako vydražiteľa za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k.ú. J.,
pričom bolo vymazané aj záložné právo v prospech záložného veriteľa a to VÚB banka a.s. na základe
zmluvy o financovaní bývania, pričom žalovaný v 2. rade postupoval v zmysle ustanovení § 151a a nasl.Občianskeho zákonníka. Uviedol, že keďže po vykonanej dražbe predmetný záložný veriteľ bol v plnej
výške uspokojený, nebol dôvod na aplikovanie ustanovenia § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka a
vlastníctvo predmetu dražby prešlo na žalovaného v 3. rade ako vydražiteľa a to dňom udelenia príklepu

na dobrovoľnej dražbe.

11. V uvedenom vyjadrení žalovaný v 3. rade uviedol, že z ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. vyplýva, že na určenie neplatnosti dražby súdom musí byť splnená kumulatívna podmienka, t.j.
porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách pričom zároveň osoba, ktorá podala žalobu,

musíbyťdotknutánasvojichprávach.Vdanomprípadevšakdražobníkpostupovalvsúladesuvedeným
zákonom keďže nedošlo ani k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a teda žalobcovia nemohli
byť dotknutí na svojich právach. Žalovaný v 3. rade poukázal na ust. § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.,
podľa ktorého navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a
ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, pričom za organizovanie a vykonávanie

samotnej dobrovoľnej dražby zodpovedá v plnom rozsahu dražobník, v danom prípade žalovaný v
2. rade. Preto je žalovaný v 3. rade toho názoru, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. keďže navrhovateľ dražby, t.j. žalovaný v
1. rade písomne vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a jeho pohľadávka je pravá, splatná a vo
výške, ktorú uviedol v návrhu na vykonanie dražby, resp. v zmluve o vykonaní dražby a dražobník, t.j.

žalovaný v 2. rade organizoval a vykonal dražbu v súlade s ust. zákona č. 527/2002 Z.z. Z uvedených
dôvodovpretožiadalabykonajúcisúdžalobuzamietolakozjavnenedôvodnúaneopodstatnenúvcelom
rozsahu.

12. Právny zástupca žalobcov sa vo veci vyjadril elektronickým podaním zo dňa 4.12.2018, ktorým

sa vyjadril k vyjadreniam žalovaných v 1., 2. a 3. rade, v ktorom poukázal na ust. § 565 prvá veta
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené“.
Zároveň poukázal na článok VI Obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie bezúčelových
úverov v rámci programu „HypoPôžičky“, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru

„HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX: „Banka môže požadovať, aby Klient vrátil celú
poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou“.
Poukázal na ustanovenia § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky“. Uviedol, že podľa Oznámenia o začatí realizácie záložného práva
zo dňa 14.03.2011 (predložené žalobcami v žalobe), v ktorom Všeobecná úverová banka, a.s. ako
pôvodný veriteľ vyzvala dlžníkov, aby pohľadávku spolu s príslušenstvom uhradili najneskôr v lehote 30
dní od doručenia tohto oznámenia (čím došlo k zosplatneniu celého úveru), je absolútne bez významu,
či boli práva zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva zo spoločnosti MTM Holding,

spol. s r.o. na žalovaného v 1. rade postúpené dňa 01.08.2015 alebo 03.09.2015 - oba tieto dátumy
sú viac ako 4 roky po zosplatnení úveru, a teda bez ohľadu na nepresnosť žalobcov je zrejmé, že
žalovaný v 1. rade nadobudol práva zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva po ich
premlčaní. Uviedol, že práva zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva boli v čase
postúpenia oslabené uplynutím premlčacej doby a pôvodný veriteľ, Všeobecná úverová banka, a.s., o

tejto skutočnosti vedel, nepriamo svedčí aj samotná skutočnosť, že pristúpil k postúpeniu pohľadávky
na iný subjekt a neinicioval jej vymáhanie sám. Poukázal na to, že k námietke premlčania uplatnenej
žalobcami sa žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení absolútne nevyjadril, hoci pri posúdení platnosti
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby ide o ťažiskovú otázku. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého „Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby

je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16
ods. 3)“. Keďže žalovaný v 1. rade sa nevyjadril k otázke premlčania práv zo Zmluvy o úvere a Zmluvy
o zriadení záložného práva požadoval aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade (prípadne žalovaného v 2.
rade), aby predložili písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky podľa ustanovenia

§ 7 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. Uviedol, že žalovaný v 1. rade kritizuje nedostatočnú súčinnosť
žalovaných pri vymáhaní pohľadávky zo Zmluvy o úvere žalovaným v 1. rade, ale aj ďalšími subjektmi.
Skutočnosť, či dlžník pri výkone záložného práva preberá poštu a sprístupňuje nehnuteľnosť znalcovi a
záujemcom o vydraženie nehnuteľnosti, má relevanciu len vo vzťahu k výške vydraženej sumy, nemávšak žiaden vplyv na to, či dražba prebehne alebo neprebehne a táto skutočnosť nemá absolútne
žiaden vplyv na platnosť, resp. neplatnosť dobrovoľnej dražby, preto tento argument žalovaného v 1.
rade nepovažuje za relevantný. Poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorým sa žalovaný v 1.

rade zrejme snažil demonštrovať svoju dobrú vôľu a ústretovosť, no vzhľadom na skutočnosť, že v tom
čase vymáhal premlčanú pohľadávku (o čom musel mať vedomosť), bola jeho snaha dohodnúť sa so
žalobcami na postupnom splácaní alebo aspoň čiastočnej úhrade ich záväzku motivovaná skôr snahou
dosiahnuť aspoň čiastočné uspokojenie, nakoľko si musel byť vedomý, že jediným s právnym poriadkom
súladným spôsobom ako dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa po uplynutí premlčacej doby je

dobrovoľné plnenie zo strany dlžníka. Uviedol, že čo sa týka žiadosti žalobcov o splátkový kalendár,
čiastočných úhrad žalobcov a snahy ich syna o komunikáciu so žalovaným v 1. rade a v 2. rade za
účelom urovnania ich záväzku uviedol, že nie je v rozpore s právnym poriadkom, aby dlžník (prípadne
jeho rodinní príslušníci) dobrovoľne plnili premlčaný dlh. Skutočnosť, že žalobcovia chceli dobrovoľne
uhrádzať naturálnu obligáciu zo Zmluvy o úvere, im nesmie byť na ťarchu. Zdôraznil, že nikdy nedošlo
k podpisu Dohody o splátkach, na ktorú odkazuje žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe a

žalobcovia nikdy písomne neuznali záväzok zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva,
preto je nepochybné, že k premlčaniu práv zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva
došlo. Zároveň poukázal na to, že záložné právo v danom prípade bolo vykonané v rozpore s našim
vnútroštátnym právnym poriadkom, pretože bolo vykonané po uplynutí premlčacej doby, a to napriek
vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných.

13. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade k žalobe uviedol, že žalovaný v 2. rade kritizuje nedostatočnú
súčinnosť žalobcov pri dražobnom procese, pričom uviedol, že súčinnosť žalobcov nemá žiaden vplyv
na to, či dražba prebehne alebo neprebehne, a táto skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv na
platnosť, resp. neplatnosť dobrovoľnej dražby. Zároveň uviedol, že s prihliadnutím na okolnosti, najmä

dobu vymáhania pohľadávky žalovaným v 2. rade a jeho vlastné skúsenosti s vymáhaním pohľadávok,
musel žalovaný v 2. rade vedieť, že pohľadávka, ktorú vymáha v prospech žalovaného v 1. rade, bola
v čase udelenia príklepu licitátorom premlčaná, aj keby mu zo strany žalovaného v 1. rade nebola
táto informácia poskytnutá priamo. Uviedol, že žalovaný v 2. rade sa nevyjadril k skutočnosti, že
sprostredkúval výkon záložného práva v prospech navrhovateľa, ktorého pohľadávka bola premlčaná

a nevysvetlil, prečo od tohto výkonu neupustil bezprostredne po tom, ako bola zo strany žalobcov
vznesená námietka premlčania. Ďalej uviedol, že žalovanému v 2. rade neprináleží posudzovať, kedy
žalobcovia čerpajú dovolenku, resp. osobné voľno a nachádzajú sa mimo miesta trvalého pobytu.
Miesto pobytu dcéry žalobcov je absolútne irelevantné a žalobcovia sa tvrdo ohradzujú voči tvrdeniam
žalovaného v 2. rade, v ktorom sa uvádza, že „poukazujeme na skutočnosť, že sa pravdepodobne jedná

o chronických neplatičov...“. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedol, premlčanie práv, na rozdiel od
preklúzie, nespôsobuje zánik práv a povinností, ale len jeho oslabenie v tom zmysle, že hoci po uplynutí
premlčacej doby právo naďalej existuje ako tzv. naturálna obligácia, za predpokladu, že dlžník vznesie
námietku premlčania, nie je toto právo mocensky vymáhateľné. Z uvedeného dôvodu by žalobcovia pri
podaní samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, nemohli byť úspešní. Takéto podanie

na súd by bolo zbytočné a neviedlo by k ochrane pred neoprávneným vydražením ich nehnuteľnosti
žalovanými v 1. a v 2. rade. Napokon uviedol, že námietka premlčania zo strany žalobcov sa opiera
o Oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 04.03.2011, ktoré bolo pravdepodobne
podkladom pre zapísanie tejto poznámky do katastra nehnuteľností tak ako je to uvedené v žalobe.
Preto žalobcovia naďalej trvajú na žalobe.

14. K uvedenému podaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 1. rade elektronickým podaním zo dňa
13.12.2018, v ktorom uviedol, že splatnosť celého úveru nastala vyhlásením splatnosti úveru žalovaným
v 1. rade zo dňa 1.10.2015, nie je možné hovoriť o premlčaní, keďže k nemu by najskôr došlo 1.10.2018
a teda nie je dôvod sa k námietke premlčania vyjadrovať osobitne. Uviedol, že žalobcovia svoje

tvrdenia uvedené v žalobe opierajú len o svoje domnienky a názory a stále sa domáhajú premlčania
pohľadávky vyplávajúcej s Hypopôžičky N zo dňa XX.X.XXXX, ktorú poskytla Všeobecná úverová
banka a.s. Bratislava žalobcom. Uviedol, že žalovaný v 1. rade nedisponuje žiadnym záznamom, listom
alebo oznámením, ktorým by pôvodný veriteľ spoplatnil celý vyššie uvedený úver. Jediným dokladom o
spoplatneníúverujelist,ktorýbolzaslanýobomžalobcomžalovanýmv1radedňa13.10.2015aktorýbol

uložený na pošte dňa 15.10.2015 a bol neprevzatý v odbernej lehote a vrátený dňa 3.11.2015. Z toho je
zrejmé, že pohľadávka a ani záložné právo nemohli byť premlčané keďže premlčanie by nastalo najskôr
1.10.2018.Poukázalnato,žeVÚBa.s.Bratislavaposkytlaeštevroku2006dňa7.2.2006žalobcomúver
na základe zmluvy o financovaní bývania REG.Č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorým bol poskytnutýúver v sume 740.000,- Sk, ktorý podľa vyjadrenia žalobcov uvedeného v žalobe nie je spoplatnený.
Ťažko si teda predstaviť, že ten istý veriteľ ako VÚB a.s. by jeden úver z roku 2006 nespoplatnila a druhý
neskorší úver z roku 2008 by spoplatnila. Žalovaný v 1. rade nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré by

predložili žalobcovia a ktoré by dokladovali splácanie týchto úverov. Uviedol, že vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky súdu predloží. V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobcovia
tvrdenie o premlčaní pohľadávky z úveru nepodložili žiadnym dôkazom o spoplatení úveru pôvodným
veriteľom VÚB a.s. Bratislava a opierajú ho len výlučne o oznámenie o začatí realizácie záložného práva
zo dňa 14.3.2011. Toto oznámenie však nie je podkladom na vrátenie celej dlžnej sumy.

15. Ohľadne dohody o splátkach žalovaný v 1. rade uviedol, že táto dohoda vzišla z návrhu žalobcov a
s týmto návrhom žalovaný v 1. rade súhlasil a pripravil písomnú dohodu o splátkach, ktorá však neprišla
podpísaná. Poukázal na to, že žalobcovia ako dlžníci začali splácať dlh podľa dohody o splátkach a teda
vyjadrili súhlasný prejav vôle s predloženým návrhom dohody o splátkach.

16. Na pojednávaní dňa 18.12.2018 právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade uviedla, že trvá na
žalobe s tým, že sa pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení vo veci. Žiadala žalobe vyhovieť.
Uviedla, že nevie kedy došlo k splatnosti pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom pričom
uviedla, že voči dražobníkovi vzniesli žalobcovia námietku premlčania podaním zo dňa 4.7.2018, ktorý
bol doručený žalovanému v 2. rade 9.7.2018. Také isté podanie žalobcovia v 1. a 2. rade zaslali s tým

istým dátumom aj žalovanému v 1. rade. Zároveň uviedla, že žalobcovia v 1. a 2. rade listom zo dňa
31.5.2018 vzniesli námietku premlčania.

17. Na uvedenom pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že so žalobou
nesúhlasí a pridržiava sa všetkých svojich písomných vyjadrení vo veci, udáva, že žalovanému v

1. rade bola prvý raz doručená námietka žalobcov v 1. a 2. rade premlčania listom, ktorý uviedla
právna zástupkyňa žalobcov a to dňa 4.7.2018. Predtým žalobcovia žiadnu námietku premlčania voči
žalovanému v 1. rade nevzniesli. Žiada aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Udáva, že splatnosť
úveru nastala 1.10.2015.

18. Na uvedenom pojednávaní konateľ žalovaného v 2. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí a
pridržiava sa všetkých svojich písomných vyjadrení vo veci a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že
splatnosť úveru nastala 1.10.2015. Žalobcovia vzniesli námietku premlčania listom zo dňa 17.5.2018,
ktorý bol adresovaný žalovanému v 2. rade. V tomto liste uviedli, že považujú pohľadávku žalovaného
v 1. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade za premlčanú a teda odmietali pristúpiť k ohliadke predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá sa mala uskutočniť za účelom vypracovania znaleckého posudku na predmetnú
nehnuteľnosť. Na otázku súdu aká bola výška pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom v 1. a
2. rade uviedol, že ku dňu 2.5.2018 predstavovala výšku 23.761,76 eur. Uviedol, že v spise by sa mali
nachádzať doklady o tom aká bola výška pohľadávky záložného veriteľa voči žalobcom. Žalobcom bol
zo strany žalovaného v 1. rade predložený návrh na zmier, v ktorom bola uvedená aj suma, ktorú by mali

žalobcovia zaplatiť tak aby nemuselo dôjsť k dražbe predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov.
Ide o list žalovaného v 1. rade zo dňa 13.4.2017. Pohľadávka bola vyčíslená aj listom žalovaného v 1.
rade voči žalobcom v 1. a 2. rade zo dňa 1.10.2015.

19. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že nesúhlasí so žalobou.

Uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaných v 1. a 2. rade, nesúhlasil s námietkou
premlčania pohľadávky a to s poukazom na § 151j odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z ktorých je zrejmé, že premlčacia doba na pohľadávku a premlčacia doba na
právouspokojiťsavýkonomzáložnéhoprávamôžeplynúťaskončiťrozdielne.Uviedol,žezáložnéprávo
sa v čase jeho výkonu nepremlčuje teda neplynie žiadna lehota ale lehota spočíva, pričom poukázal na

LV č. XXXX k.ú. J. kde je uvedený predmet dražby v čase pred vykonaním dražby 18.5.2018, na ktorom
v časti B) vlastníci a iné oprávnené osoby zapísané aj pred konaním dražby aj v čase keď bola zapísaná
pohľadávky pôvodného veriteľa pod č. J a teda aj z toho je zrejmé, že premlčacia lehota nemohla plynúť
lebo prebiehal výkon záložného práva. Vyjadril nesúhlas s premlčaním pohľadávky keďže predmetná
pohľadávka bola spoplatnená až 1.10.2015 a to žalovaným v 1. rade. Čo sa týka o oznámenia realizácie

záložného práva pôvodným veriteľom, toto oznámenie o začatí realizácie záložného práva nepreukazuje
premlčanie pohľadávky, keďže z predmetného oznámenia nevyplýva spoplatnenie pohľadávky v súlade
so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú prílohou úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodupovažuje žalovaný v 3. rade žalobu za právne a skutkovo neopodstatnenú a žiadal aby súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

20. Na uvedenom pojednávaní žalovaný v 3. rade uviedol, že súhlasí s tým čo uviedol jeho právny
zástupca. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vydražil tak ako je to uvedené v notárskej zápisnici, ktorá
je pripojená k žalobe.

21. Na uvedenom pojednávaní konateľ žalovaného v 2. rade predložil súdu zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. J..

22. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcov elektronickým podaním zo dňa 8.1.2019, v ktorom
uviedol, že pôvodný veriteľ VÚB Banka, zastúpená advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o.,
doručila žalobcom Oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.03.2011 (predložené
žalobcami v žalobe), pričom v tomto liste obsiahnutý text nemožno vykladať inak ako žiadosť veriteľa

o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle ustanovenia § 565 prvá veta
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.“
PoukázalnačlánokVIObchodnýchpodmienokVÚB,a.s.preposkytovaniebezúčelovýchúverovvrámci
programu „HypoPôžičky“, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“

č. U XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX: „Banka môže požadovať, aby Klient vrátil celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou.“. Uviedol, že je
nepochybné, že Banka ako pôvodný veriteľ a žalobcovia ako dlžníci sa v zmysle ustanovenia § 565 prvá
veta Občianskeho zákonníka zmluvne dohodli, že veriteľ môže požadovať, aby Klient (v tomto prípade
žalobcovia) vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, pričom táto požiadavka veriteľa spôsobí

v zmysle čl. VI Obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie bezúčelových úverov v rámci
programu „HypoPôžičky“, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
č. U XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, že pohľadávka veriteľa sa stane okamžite splatnou. Uviedol,
že žalobcovia nedokážu určiť presný dátum, kedy im bolo doručené oznámenie o začatí realizácie
záložného práva zo dňa 14.3.2011 a teda je nemožné aj určenie dátumu splatnosti celej pohľadávky

spolu s príslušenstvom (30 dní od doručenia tohto oznámenia) a tým aj dátumu kedy začala plynúť
premlčacia lehota, je zrejmé, že všetky tieto skutočnosti nastali v roku 2011. Uviedol, že list, na ktorý
odkazuje žalovaný v 1. rade zo dňa 13.10.2015, nemal vo vzťahu k zosplatneniu pohľadávky ani plynutiu
premlčacej lehoty pohľadávky žiaden význam, nakoľko táto bola zosplatnená už v roku 2011, a teda v
čase odoslania tohto listu s určitosťou premlčaná. Žiadal aby súd vyžiadal od VÚB a.s. Bratislava ako

pôvodnéhoveriteľakópiukompletnejdokumentáciebankyktomutoúveru,atoododňauzavretiazmluvy
o úvere až po postúpenie pohľadávky z tohto úveru tretej strane (ktorá pohľadávku následne postúpila
žalovanému v 1.rade), vrátane všetkej korešpondencie Banky s dlžníkmi (žalobcami v tomto spore).

23. V uvedenom podaní uviedol, že žalobcovia majú za to, že medzi sporovými stranami panuje zhoda

o skutočnosti, že došlo k zosplatneniu celého Úveru HypoPôžička“ N zo dňa XX.XX.XXXX, sporný je len
dátum, kedy k tomuto zosplatneiu došlo. Je zrejmé, že k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby došlo na základe pohľadávky z Úveru HypoPôžička“ N zo dňa XX.XX.XXXX - celej pohľadávky
aj s príslušenstvom a táto skutočnosť nebola žiadnou zo strán rozporovaná. Počas výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby bolo po celý čas zrejmé, pre akú pohľadávku sa dobrovoľná dražba

vykonáva, a keďže boli námietky premlčania uplatnené v rámci dražobného konania, považujeme
námietky premlčania uplatnené žalobcami za dostatočne určité. Poukázal na to, že konajúci súd v
rámci predbežného právneho názoru uviedol, že má za to, že v danom prípade je potrebné postupovať
podľa § 151j odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia

zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Uviedol, že s uvedeným právnym
názorom súdu sa žalobcovia zásadne nestotožňujú a v tejto súvislosti si opätovne poukázali na nález
Ústavného súdu, ktorý sa premietol aj do rozhodovacej praxe Súdu (Nález Ústavného súdu SR II.
ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. XXCXXX/XXXX-XXX
zo dňa 12.01.2018): „Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa

prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového
obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva
uplatňovali včas. Premlčaním právo nezaniká, zaniká iba žaloba, teda spôsobilosť práva byť súdne
alebo inak mocensky vykonateľné. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby.Aj v okamihu uplynutia premlčacej doby je však nastúpenie jeho následkov podmienené námietkou
dlžníka. Záložné právo je právo, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové
právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo

zálohuje je upravené v § 100 ods. 2 OZ a premlčacia lehota tohto práva v § 101 OZ. Premlčaniu
podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote
právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak
sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia

zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom
prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
Uvedenému korešponduje aj ustanovenie §151j ods. 2 OZ, podľa ktorého sa môže záložný veriteľ
uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná,
to však platí iba v prípade, ak záložca nevzniesol námietku premlčania“. Preto z uvedených dôvodov
žiadali žalobe vyhovieť.

24. Vo veci sa elektronickým podaním zo dňa 24.1.2019 vyjadril žalovaný v 3. rade, v ktorom uviedol,
že sa stotožňuje s predbežným právnym názorom konajúceho súdu vyjadreného na pojednávaní
dňa 18.12.2018 a uviedol, že žalovaný v 3. rade vydražené nehnuteľnosti nadobudol do výlučného
vlastníctva v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., keďže žalobcovia neuviedli žiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by mohli byť zákonným dôvodom na určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z.z. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

25. Na pojednávaní dňa 28.1.2019 sa nezúčastnili žalobcovia ani zástupca právneho zástupcu žalobcov,
ktorý elektronickým podaním zo dňa 25.1.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s

tým aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedol, že vo veci sa už vyjadril.

26. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade Ing. Marcel
L., ktorý je zároveň konateľ žalovaného v 2. rade a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil mailovým podaním
zo dňa 28.1.2019 a to z dôvodu včerajšej zdravotnej nevoľnosti.

27. Na uvedenom pojednávaní žalovaný v 3. rade uviedol, že sa pridržiava vyjadrení ktoré vo veci podal
jeho právny zástupca. Uviedol, že predmetný byt, ktorý vydražil na dražbe, ktorá je predmetom konania,
doposiaľ neužíva. Žiadal aby súd žalobu zamietol.

28. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že sa pridržiava svojho
elektronického vyjadrenia, ktoré podal dňa 24.1.2019 a poukázal na to, že žalobcovia doposiaľ neuviedli
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť zákonným dôvodom na určenie neplatnosti dražby tak ako to
žalobcovia požadujú v zmysle § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. Žalobu považoval za neopodstatnenú
a žiadal aby súd túto ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať , požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä a môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 3 odsek 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení nemožno dražiť

predmet dražby , s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného
rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať alebo ak
konanie dražby vylučuje osobitný predpis .Podľa § 7 odsek 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,
ktorá vykonáva záložné právo ( ďalej len záložný veriteľ ), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa § 2 písmeno g) Zákona č. 527/2002 Z.z. je vydražiteľom účastník dražby, ktorému bol udelený
príklep .

Podľa § 21 odsek 2, 4 a 5 Zákona č. 527/2002 Z.z. v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,

môže osoba , ktorá tvrdí že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd., aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacoch odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj
po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto

rozsudok týka. Účastníkmi súdneho konania neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril
dražbu, alebo ak súd určil dražbu za neplatnú , účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a

právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa§4Občianskehozákonníka,protitomu,ktoprávoohrozíaleboporuší,možnosadomáhaťochrany
u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene
alebo zániku tých práv povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právny úkon

musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme

akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny

úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánualebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa urči pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľaosobitnéhozákona,alebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov,3f)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom

nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne
upravených.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 137 písmeno c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté poistenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom

má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V
prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).30. Na základe vyššie uvedených skutočností, na základe dokladov založených v spise ako i na základe
vyššie uvedených zákonných ustanovení konajúci súd posúdil žalobu ako nedôvodnú. Súd mal za to, že
žalobcovia osvedčili naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby podľa § 137 písmeno c) CSP,

keďže boli v čase vykonania dražby bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané v
Katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. J. a to byt č.
7, vchod: 4, na 3. p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele
s parc. č. XXXX/XX a podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
rozhodnutie súdu o určení neplatnosti dražby by znamenalo, že žalobcovia by naďalej boli vlastníkmi

predmetných nehnuteľností.

31. Zo zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. N zo dňa XX.X.XXXX, ktorú uzavrela VÚB a.s.
Bratislava ako veriteľ a žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci, resp. spoludlžníci (ďalej len spotrebiteľská
zmluva - čl. 7 spisu) mal súd za preukázané, že žalobcom bol poskytnutý úver v sume 590.000,- Sk
(19.584,41 eur), ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať po dobu 192 kalendárnych mesiacov počnúc

dátumom prvej splátky 20.10.2008 v sume 199,50 eur mesačne vrátane poistného s tým, že dátum
poslednej splátky bol dohodnutý na deň 20.9.2024, pričom v uvedenej zmluve bolo uvedené, že celkové
náklady dlžníka predstavujú 36.168,09 eur, z toho výšky istiny prestavuje 19.584,41 eur a výška úrokov
s poplatkami predstavuje 16.583,68 eur. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
18618-08 zo dňa 10.9.2008 uzavretej medzi VÚB a.s. Bratislava ako záložným veriteľom a žalobcami

ako záložcami mal súd za preukázané, že predmetom záložného práva v prospech záložného veriteľa
bol na zabezpečenie pohľadávky podľa vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na
LV č. XXXX k.ú. J. ako byt č. 7, vchod: 4, na 3. p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným
číslom XXXX, postavený na parcele s parc. č. XXXX/XX a podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu s tým, že v článku 6 bod 1 je uvedené, že v prípade, že zabezpečovaná
pohľadávka nebude včas a riadne splnená, záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu a dlžníka o
začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku a to aj v
prípade, že zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná pričom v článkoch 6.2 a 6.4 je uvedené, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobmi a to na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2007

Z.z., v rámci núteného výkonu podľa § 251 a nasl. OSP alebo podľa § 62 a nasl. Exekučného poriadku
priamo kupujúcemu alebo iným vhodným spôsobom pričom záložný veriteľ môže kedykoľvek počas
výkonu záložného práva zmeniť spôsob jeho výkonu.

32. Súd mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015 VÚB a.s. Bratislava

ako postupca pohľadávku voči žalobcom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy postúpil na spoločnosť
MTM Holding, spol. s r.o. Partizánske, IČO: 46 089 080 ako postupníka, ktorá následne zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015 tú istú pohľadávku postúpila na žalovaného v 1. rade, ktorý
podaním zo dňa 13.4.2017 oznámil žalobcom, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy na žalovaného v 1. rade a zároveň vyčíslil výšku pohľadávky a uviedol, že v prípade neuhradenia

pristúpi k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V uvedenom oznámení bolo zároveň
uvedené, že výška pohľadávky podľa vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy voči žalobcom predstavuje
26.361,76 eur s tým, že žalobcovia boli vyzvaní na úhradu uvedenej sumy s príslušenstvom vrátane
nákladov spojených s výkonom záložného práva. Postúpenie pohľadávky tak ako je to uvedené
žalobcovia v priebehu celého konania nespochybnili a nemali proti postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej

zo spotrebiteľskej zmluvy žiadne námietky. Preto mal konajúci súd za to, že v danom prípade došlo k
postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy na žalovaného v 1. rade v súlade
s ust. § 524 Občianskeho zákonníka.

33. Súd mal ďalej za preukázané, že v súvislosti s vykonaním dražby podľa zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách bol za účelom ohodnotenia ceny nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov, ktoré boli predmetom záložného práva vypracovaný znalecký posudok
č. 88/2018 vyhotovený znalcom Ing. Pavlom E. (čl. 25 spisu), podľa ktorého cena nehnuteľností
predstavovala sumu 31.800,- eur a tiež znalecký posudok č. XXX/XXXX znalkyne Ing. Jany P. (čl. 37
spisu), podľa ktorého hodnota nehnuteľností predstavovala sumu 31.300,- eur. Z dokladov založených

v spise mal súd preukázané, že žalobcovia sa opakovane nezúčastňovali ohliadky predmetných
nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva.34. Z notárskej zápisnice č. X X zo dňa XX.X.XXXX spísanej notárom Mgr. Martinom Výskokom,
so sídlom Partizánske, Februárova 3, mal súd preukázané, že dňa 10.7.2018 sa uskutočnila na
základe oznámenia o vykonaní dražby zo dňa 29.5.2018 dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva podľa vyššie uvedenej záložnej zmluvy s tým, že
išlo o prvú dražbu týchto nehnuteľností, pričom dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a vydražiteľom sa
stal žalovaný v 3. rade, ktorý vydražil predmetné nehnuteľnosti za cenu 36.800,- eur, pričom minimálne
podanie predstavovalo sumu 31.800,- eur. Z uvedeného oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyplýva, že
sa mali uskutočniť dve ohliadky predmetu dražby a to 29.6.2018 a 4.7.2018.

35. Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.3.2011, ktoré podala VÚB a.s. Bratislava
prostredníctvom AK JUDr. Marek Hic s.r.o., Martin mal súd preukázané, že záložcom bolo oznámené
začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uvedenej záložnej zmluvy
pričom dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve VÚB a.s. Bratislava
nebol splatený úver, ktorý bol poskytnutý na základe uvedenej spotrebiteľskej zmluvy pričom bolo

oznámené, že výkon záložného práva bude realizovaný predajom zálohu na verejnej dražbe podľa
zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaakdlhnebudeuhradenýdo30dní,budepohľadávka
VÚB a.s. uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. V uvedenom oznámení nebolo uvedené, že by došlo
k spoplatneniu uvedeného úveru.

36. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby žalovaného v 1. rade
zo dňa 1.10.2015 (čl. 108 spisu), ktoré bolo zaslané žalobcom dňa 13.10.2015 mal súd preukázané,
že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyššie uvedenej záložnej zmluvy. Zároveň v tomto oznámení je uvedené, že žalovaný v 1. rade

vyhlásil splatnosť pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom oznámil žalobcom aj výšku
uvedenej pohľadávky v sume 26.361,76 eur s uvedením bankového spojenia a čísla účtu, pričom
žalobcovia boli vyzvaní na zaplatenie uvedenej pohľadávky v lehote 15 dní od jej doručenia.

37. V priebehu celého konania žalobcovia ako hlavný dôvod pre určenie neplatnosti dražby uvádzali

skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy je premlčaná. Na preukázanie
tohto tvrdenia súdu nepredložili doposiaľ žiaden konkrétny dôkaz. Neuviedli, na základe čoho došlo
k splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru ani kedy sa tak stalo. Uviedli len,
že uvedená pohľadávka sa stala splatnou oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa
14.3.2011, pričom však v tomto oznámení sa neuvádza nič o tom, že by došlo k splatnosti celej

pohľadávky podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
Ak teda žalobcovia neuviedli kedy a na základe čoho, resp. akým spôsobom došlo k zosplatneniu
pohľadávky žalovaného v 1. rade, nie je možné ani určiť či pohľadávka žalovaného v 1. rade bola
premlčaná v trojročnej zákonnej premlčacej lehote. Preto mal konajúci súd za to, že k zosplatneniu
pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom došlo až oznámením žalovaného v 1. rade o začatí

výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 1.10.2015, ktoré bolo doručované žalobcom
13.10.2015 a v ktorom zároveň žalovaný v 1. rade vyhlásil splatnosť pohľadávky žalovaného v 1. rade
voči žalobcom a jej výšku.

38. Konajúci súd teda tak ako je to vyššie uvedené, považoval námietku premlčania vznesenú žalobcami

za bezpredmetnú s poukazom na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka keďže mal za to, že k
zosplatneniu úveru došlo až vyššie uvedeným oznámením žalovaného v 1. rade zo dňa 1.10.2015,
ktoré bolo zaslané žalobcom dňa 13.10.2015, a teda 3-ročná premlčacia lehota na úhradu pohľadávky
žalovaného v 1. rade voči žalobcom vyplývajúca z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy začala plynúť v
októbri 2015 a uplynula po 3 rokoch, t.j. v októbri 2018. Konajúci súd poukazuje na ust. § 100 ods. 2 veta

prvá Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva, a teda premlčaniu tiež podlieha aj záložné právo, nakoľko ide o majetkové právo,
ktoré z možnosti premlčania nebolo zákonom vylúčené. Teda aj na záložné právo sa vzťahuje 3-ročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka a táto plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Zároveň z ust. § 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložné práva

sa nepremlčujú skôr ako zabezpečená pohľadávka, a teda záložné právo sa premlčuje až márnym
uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky.39. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je teda zrejmé, že splatnosť pohľadávky žalovaného v 1.
rade voči žalobcom nastala v októbri 2015 a týmto dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na jej
uplatnenie na súde a zároveň začala plynúť aj 3-ročná doba na uplatnenie záložného práva, ktorým

bola zabezpečená uvedená pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcom. Žalovaný v 1. rade uplatnil
právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy v uvedenej zákonnej 3-ročnej lehote keďže dražba nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcov, ktoré boli zabezpečené záložným právom vyplývajúcim z vyššie uvedenej
záložnej zmluvy, sa uskutočnila dňa 10.7.2018 tak ako to vyplýva z vyššie uvedenej notárskej zápisnice
notára Mgr. Martina Výskoka so sídlom Partizánske, č. X Nz XXXXX/XXXX (čl. 12 spisu). Žalobcovia

teda nepreukázali v priebehu celého konania, že by uvedená pohľadávka žalovaného v 1. rade voči
žalobcom bola splatná skôr ako v októbri 2015. Konajúci súd vzhľadom na to, že záložné právo bolo
žalovaným v 1. rade uplatnené včas, t.j. v 3-ročnej premlčacej lehote tým, že sa uskutočnila dobrovoľná
dražba nehnuteľností založených záložnou zmluvou, neprihliadal na námietku premlčania vznesenú
žalobcamivpriebehuceléhokonania,keďžetútonepovažovalvzhľadomnavyššieuvedenézadôvodnú.
Žalobcovia v priebehu celého konania taktiež nepredložili žiadny dôkaz, na základe ktorého by súd

mohol podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. rozhodnúť o neplatnosti dražby, keďže žalobcovia
nespochybnili ani platnosť záložnej zmluvy ani neuviedli aké ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. boli
porušené. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. Súd o trovách konania žalobcov voči žalovanému v 1. rade rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný v 1. rade bol v plnom rozsahu
úspešný, nakoľko súd žalobe voči nemu zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

41. Súd o trovách konania žalobcov voči žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný v 2. rade bol v plnom rozsahu
úspešný, nakoľko súd žalobe voči nemu zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

42. Súd o trovách konania žalobcov voči žalovanému v 3. rade rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku

na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný v 3. rade bol v plnom rozsahu
úspešný, nakoľko súd žalobe voči nemu zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

43. Konajúci súd napokon rozhodol o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia a o týchto
trováchrozhodolpodľaust.§255ods.1CSP,keďževtomtokonanížalobcoviaboliúspešní,nakoľkosúd
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel uznesením č. 6C/56/2018-163 zo dňa 13.9.2018,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2018, a preto uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.