Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208613
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717208613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: E. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. V. Y. XXX,
XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Viera Komanová, advokátka so sídlom ulica 17. novembra 31, 064
01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. L. R., V.. XX.XX.XXXX, P. P. I. XXX/X, XXX XX Y., X. R.. D. I.,
V.. XX.XX.XXXX, P. X. XX, XXX XX P., žalované v 1. a 2. rade právne zastúpené JUDr. Ivan Žilík PhD.,
advokátsosídlomKošovskácesta1,97101Prievidza,IČO:36869121,ourčenieneexistenciedôvodov
vydedenia a o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č. k. 17C/39/2017-163 zo dňa 27. 11. 2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku II. o neplatnosti závetu v časti,
v ktorej nebolo rešpektované právo plnoletého potomka - žalobcu v zmysle ust. § 479 Občianskeho
zákonníka.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti vo výroku II. mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu
zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. U r č u j e , že nie sú dané dôvody vydedenia žalobcu jeho matkou D. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou
XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení z XX.XX.XXXX.

II. U r č u j e , že závet spísaný notárom J.. L. T. zo dňa XX.XX.XXXX v notárskej zápisnici N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, V. XXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX j e n e p l a t n ý .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a“ .

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 137 Civilného sporového poriadku, § 469a ods. 1, 2, 3, § 476
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 46, § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia neexistencie
dôvodov uvedených v listine o vydedení zo dňa XX. XX.. XXXX a určenia, že závet spísaný dňa XX.XX. XXXX formou notárskej zápisnice notárom J.. L. T. sp. zn. V Nz XXXXX/XXXX, V. XXXX/XXXX,
V. XXXXX/XXXX je neplatný. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvody uvedené v listine o vydedení sa
nezakladajú na pravde. Poručiteľka D. L. - matka žalobcu, darovacou zmluvou zo dňa 05. 05. 1998

darovala žalobcovi polovicu rodinného domu, súp. č. XXX v obci L.. Spolu s darovacou zmluvou žalobca
prevzal vecné bremeno zriadené v prospech darkyne spočívajúce v bezplatnom doživotnom užívaní
rodinného domu. Darkyňa napriek zmene vlastníckeho práva si stále počínala ako vlastníčka rodinného
domu, žalobcovi bránila, aby v dome vykonával akékoľvek práce. Žalobca si plnil povinnosti vyplývajúce
z darovacej zmluvy, staral sa o matku po zhoršení jej zdravotného stavu, keď utrpela mozgovú príhodu

sa o ňu staral vo svojom byte vo L. spolu so svojou rodinou. Po troch mesiacoch sa matka rozhodla vrátiť
späť do rodinného domu vo L., v čom jej žalobca nebránil. Následne matka žiadala od žalobcu podanou
žalobou o vrátenie daru, ktoré konanie sa viedlo pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši pod sp.
zn. 6C/72/2017. Asi tri týždne po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola žaloba o vrátenie daru darkyne
zamietnutá, poručiteľka spísala závet a listinu o vydedení. Dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú
pravdivé, navyše závet a listina o vydedení obsahujú aj formálne nedostatky, nie je v nich uvedené, kedy

bol závet a listina o vydedení poručiteľkou podpísaná.

4. Z notárskej zápisnice V Nz XXXXX/XXXX, V. XXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX z XX. XX. XXXX spísanej
na notárskom úrade J.. L. T. v Y. súd zistil, že obsahom notárskej zápisnice bol závet a listina o vydedení
matky strán sporu - D. L., nar. XX. XX. XXXX. Na základe tohto právneho úkonu vydedila žalobcu, ako aj

jeho potomkov z dôvodov, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi matke neposkytuje potrebnú pomoc
v chorobe a starobe, neprejavuje trvalé o ňu skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
a takýto stav trvá zhruba šesť rokov. Vždy, keď sú nejaké sviatky, Vianoce, Veľká noc a podobne,
žalobca matku nenavštevuje, nepýta sa jej ako jej je, či nepotrebuje pomoc, opateru a pod. Viackrát,
keď bola hospitalizovaná v nemocnici, ju syn nenavštívil nestaral sa o jej zdravotný stav. Je voči nej

nevšímavý, a to napriek tomu, že mu darovala polovicu rodinného domu, zároveň sa zriekla svojho
podielu v dedičskom konaní po neb. manželovi na uvedenom rodinnom dome v prospech žalobcu. Keby
nemala dcéry, nemal by sa o ňu kto postarať, stará sa o ňu žalovaná v1.rade, ktorá žije v Y., pretože
býva najbližšie k L., každý týždeň ju aj navštevuje. Žalovaná v 2.rade, ktorá býva v P. nemôže ju každý
týždeň navštevovať vo L., ale jej vypomáha finančne. Zároveň poručiteľka zriadila závet, aby všetok jej

hnuteľný a nehnuteľný majetok, všetky aktíva a pasíva nadobudli žalované v 1.a 2.rade.

5. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6C/72/2009, súd dospel k záveru, že v konaní nebolo
preukázané, žeby žalobca tak ako uvádzala neb. D. L. v rozpore s dobrými mravmi matke neposkytoval

potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch a žeby o matku trvalo
neprejavovalskutočnýzáujemakopotomok.Vkonaníbolopreukázané,žepomatkinejcievnejmozgovej
príhode sa žalobca v roku 2002 riadne o svoju matku dlhodobo staral, táto žila s ním v spoločnej
domácnosti. V roku 2004 sa ich vzťahy narušili a len veľmi ťažko možno zistiť, z akého dôvodu a aký
podiel na narušení vzťahov mal žalobca. Žalobca bol ochotný sa o matku naďalej starať a skutočnosť, že

žalobca matke nezabezpečil vo svojom dome rekonštrukciu kúpeľne nemožno považovať za konanie,
ktorýmbyžalobcakonalvrozporesdobrýmimravmi.Navyšepodľavyjadreniažalobcutento malzáujem
kúpeľňu rekonštruovať, ale iným spôsobom, nie podľa predstáv matky. Žalobca napriek vlastníckemu
právu k darovanému rodinnému domu nerušil matku v jeho užívaní, nechal ju, aby sa naďalej správala
ako vlastníčka domu. Konanie, že žalobca nenavštívil matku v nemocnici v roku 2010, keď nie je zrejmé

presne, z akého dôvodu sa vzťahy medzi žalobcom a matkou narušili, nemožno samo o sebe považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom k tomu, že žalobca sa po cievnej mozgovej príhode
o matku príkladne staral. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil také správanie sa žalobcu voči matke,
ktoré by odôvodňovalo vydedenie žalobcu v zmysle ust. § 469a Občianskeho zákonníka. Aj keď sa
vzťahy medzi žalobcom a jeho matkou po roku 2004 zhoršili a neboli na takej úrovni ako predtým,

nemožno správanie sa žalobcu voči matke kvalifikovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré
by odôvodňovali vydedenie žalobcu. Listina o vydedení z XX. XX. XXXX bola poručiteľkou učinená v
rozporesust.§469aObčianskehozákonníka,apretosúdurčilneexistenciudôvodovvydedeniažalobcu
(I. výrok rozsudku).

6. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti závetu, súd sa zaoberal prioritne formálnymi náležitosťami závetu a
dospel k záveru, že závet napísaný vo forme notárskej zápisnice je absolútne neplatný z dôvodu, že v
závete chýba deň, mesiac a rok, kedy bol závet poručiteľkou podpísaný. V tejto súvislosti súd poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1190/2004, z ktorého citoval: „K náležitostiam, ktorémusí pod sankciou neplatnosti každý závet obsahovať, patrí tiež uvedenie dňa, mesiaca a roka, kedy
bol podpísaný. Poručiteľ môže preto závet písať aj dlhšiu dobu; podmienkou upravenou v ust. § 476 ods.
2 Občianskeho zákonníka však je, aby sa dátum, ktorý je v závete uvedený, zhodoval s dátumom, kedy

bola listina podpísaná. Z ust.§ 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani z iného zákonného ustanovenia
nevyplývajú akékoľvek pravidlá pre umiestnenie dátumu a podpisu na listine obsahujúcej závet. Právna
teória, aj súdna prax vyvodzujú, že podpis musí byť umiestnený na úplnom konci závetu, pretože sa
ním dovŕšuje obsah závetu“. V zmysle vyššie uvedeného súd skonštatoval, že v notárskej zápisnici je
uvedené, že táto bola napísaná na notárskom úrade J.. L. T. v Y. dňa XX. XX. XXXX, ale vzhľadom

na formálne náležitosti vyžadované zákonom pre právny úkon závetu, súd dospel k záveru, že ide
o absolútne neplatný právny úkon. Uvedenie dňa, mesiaca a roka podpisu závetu nemožno nahradiť
uvedením v záhlaví notárskej zápisnice dňa, mesiaca a roka napísania notárskej zápisnice. Z dôvodu, že
závet neobsahuje deň, mesiac a rok, kedy bol poručiteľom podpísaný, ide o absolútne neplatný právny
úkon, a preto súd určil neplatnosť závetu spísaného formou notárskej zápisnice (II. výrok rozsudku).

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa súd považoval predmet sporu a blízky príbuzenský vzťah k stranám sporu, ako aj
okolnosti daného prípadu. Preto vyslovil, že je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté
trovy konania (IV. výrok rozsudku).

8. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku (III.), podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalované v 1.a 2.rade. Namietali, že v listine o vydedení ich matka veľmi presne špecifikovala skutkové
a tiež aj právne dôvody, pre ktoré mala v úmysle svojho syna vydediť. Okrem výpovedí žalovaných tieto
skutočnosti potvrdili aj svedkovia vypočutí v konaní S.. J. Q. a R. R.. Títo priamo potvrdili vyjadrenia
D. L. z listiny o vydedení, teda, že žalobca v čase spísania závetu evidentne neposkytoval poručiteľke

potrebnú pomoc v jej chorobe, starobe a neprejavuje o ňu trvalý a skutočný záujem, ktorý by ako
potomok prejavovať mal, a to obzvlášť s poukazom na skutočnosť, že mu poručiteľka preukázateľne
darovala polovicu rodinného domu. Z výpovede týchto svedkov je nepochybne preukázané, že žalobca
sa nezaujímal o zdravotný stav poručiteľky, nenavštevoval ju a bol k nej nevšímavý. V tejto súvislosti
odvolateľky poukázali aj na samotnú výpoveď ich matky zo dňa 17. 12. 2009 v konaní vedenom na

Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, sp. zn. 6C/72/2009 o vrátenie daru, v ktorom ako účastníčka
konania doslovne uviedla: „Ja som darovala synovi dom v dobrej viere mysliac si, že sa bude o mňa
starať. Je pravda, že keď som mala mozgovú príhodu, tak na tri mesiace ma zobrali k sebe a veľmi sa o
mňa starali. Potom ma zaviezli do tohto domu a naďalej sa o mňa pekne starali. Možno ešte dva roky mi
nosili jedlo, upratovali a pod. Ja som neveste v dobrom povedala, že nemusí mi nosiť každý deň jedlo,

že to ona nebude ani stíhať popri svojej robote. Ja som jej povedala, že si sama ešte niečo uvarím a
nech mi donesú tak raz do týždňa napr. keď majú buchty. Po tom ako som to neveste povedala, viackrát
neprišla. My sme sa nepohádali, ja neviem, prečo sa jej to dotklo, že mi nemá jedlo nosiť každý deň.
Odvtedy doteraz (do 17. 12. 2009) som ju nevidela, len dnes pred pojednávacou miestnosťou som ju
videla po 6. rokoch. Ja som očakávala, že mi nevesta aspoň po synovi pošle jedlo, ale nikdy sa tak

nestalo. Potom aj syn prestal ku mne chodiť, aspoň nechodí ku mne posledné dva roky. Ja neviem, čo
sa stalo, prečo sa takto urazil, že ku mne neprišiel.“ Odvolateľky zdôraznili, že ide o výpoveď poručiteľky
v čase, keď nemala ani len tušenie, že bude dňa 21. XX. XXXX spisovať závet a listinu o vydedení.
Faktom zostáva, že konanie o vrátenie daru svedčí o nespokojnosti poručiteľky so správaním sa žalobcu
k nej. Už v uvedenom konaní ich matka uvádzala konkrétne skutkové dôvody, pre ktoré žiadala dar vrátiť.

Teda vyčítala svojmu synovi - žalobcovi, že 1. nemal záujem ju prísť pozrieť, hoci evidentne mohol, 2.
nenavštevoval ju v Y., až v roku 2015, kedy ho už nevnímala, 3. neakceptoval jej výzvy ku komunikácií a
usporiadaniu vzťahov, 4. nezabezpečil prispôsobenie bývania jej zdravotnému stavu, 5. nekomunikoval
s poručiteľkou, resp. bol k nej nevšímavý. Takéto správanie sa žalobcu voči poručiteľke potvrdil svedok
Q., ktorý bol evidentne človek, ktorému poručiteľka dôverovala, mala ho rada a svedok R., ktorý bol jej

vnukom. Taktiež svedkovia, ktorých navrhoval vypočuť žalobca, nepotvrdili, žeby poručiteľka odmietala
pomoc žalobcu, nevpustila žalobcu do domu, resp. mu bránila vo vstupe na pozemok alebo aby mu
bránilavovykonávaníakýchkoľvekprác.Niktozuvedenýchsvedkovnepotvrdilžiadnenegatívneprejavy
poručiteľky voči žalobcovi. Ďalej odvolateľky uviedli, že tak závet, ako aj listina o vydedení sú platnými
právnymi úkonmi. Nesúhlasia s názorom súdu, že v notárskej zápisnici z 21. XX. XXXX chýba deň,

mesiac a rok, kedy bola listina o vydedení poručiteľkou podpísaná. Podľa názoru žalovaných, súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil, žalobu zamietol, resp., aby ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného rozsiahleho dokazovania posúdil prejednávanú vec po stránke právnej správne a vydal

zákonný rozsudok. Súd venoval maximálnu pozornosť skúmaniu otázky, či existovali v čase spísania
listiny o vydedení a závetu dôvody hodné vydedenia. Túto otázku posudzoval jednak na základe v
konanívykonanýchdôkazov,aleajdôkazovvkonanívedenomnaOkresnomsúdevLiptovskomMikuláši
pod sp. zn. 6C/72/2009. V uvedenom konaní darkyňa žiadala o vrátenie daru cca po 10. rokoch od
darovania. Dôvodom vrátenia daru malo byť správanie sa vydedeného syna voči darkyni. Tak súd

prvej inštancie ani odvolací súd v konaní 6C/72/2009 nezistil, aby zo strany žalobcu dochádzalo ku
konaniu vo vzťahu k poručiteľke, ktoré by bolo možné posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Rozsudok Krajského súdu v Žiline bol poručiteľke doručený tri týždne pred spísaním listiny
o vydedení a závetu, čo znamená, že v čase spísania listiny o vydedení a závetu nemohlo dôjsť k
zmene pomerov. Pokiaľ žalované v odvolaní poukazujú na výpovede svedkov - Q. a R., títo vypovedali
v podstate k pomerom, ktoré boli predmetom dokazovania v spore 6C/72/2009. Darkyňa v konaní o

vrátenie daru sa na pojednávaní vyjadrila, že dom chce darovať najmladšej dcére, t. j. žalovanej v 2.rade,
pričom svedok Q. je jej priateľom. Jeho výpoveď je preto účelová, v snahe pomôcť žalovanej. Žalobca
v priebehu celého konania tvrdil, že listina o vydedení a spísaní závetu bola vyhotovená v krátkom
čase po neúspešnom pokuse poručiteľky, ktorá prostredníctvom žaloby o vrátenie daru po 10. rokoch
žiadala od svojho syna - žalobcu, aby jej rodinný dom vrátil. Svedok Q. v tejto súvislosti uviedol, že

bol to on kto poradil poručiteľke, aby spísala závet, teda poradil jej ako môže dosiahnuť to, čo sa jej
nepodarilo v rámci konania o vrátenie daru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/104/2016, v ktorom sa uvádza, že dôvod vydedenia musí existovať už v
čase pred prejavom poručiteľovej vôle. Zdôraznil, že takýto dôvod preukázaný v predmetnom súdnom
konaní, ani v konaní pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši preukázaný nebol. Naopak bolo

preukázané, že poručiteľka mienila za každú cenu dosiahnuť zámer, ktorý sa jej nepodarilo žalobou
o vrátenie daru, dosiahnuť. K otázke neplatnosti závetu žalobca uviedol, že zdieľa názor súdu prvej
inštancie, že závet, aj keď je spísaný formou notárskej zápisnice, chýba mu podstatná časť, a tou je deň,
mesiacarok,kedybolanotárskazápisnicaporučiteľkoupodpísaná.Vzávetesamusíuviesťdátum,kedy
bol podpísaný (nie dátum kedy bol závet spísaný). Požiadavka, aby v závete bol uvedený deň, mesiac

a rok, keď bol podpísaný, kladie sa z dôvodov právnej istoty. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/271/2016, z ktorého vyplýva, cit.: „Notárska zápisnica
je verejnou listinou, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 47 Notárskeho poriadku, pričom
pri absencii čo i len jednej z nich, listina stráca povahu notárskej zápisnice a tým aj verejnej listiny. Závet
musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, pokiaľ závet tieto náležitosti neobsahuje, je

absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne
formálne požiadavky, ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu. Jednou z podstatných
náležitosti závetu je, aby v ňom bol uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie
tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu“. Na
záver žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci postupoval v súlade s výkladovými

pravidlami, v plnom rozsahu rešpektoval zákon a pridržiaval sa tiež aj platnej judikatúry. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnej
výške.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vec preskúmal z dôvodov a v rozsahu vymedzených v

odvolaní bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s tým, že v preskúmavanej časti rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku I. a vo výroku II. o neplatnosti
závetu v časti, v ktorej nebolo rešpektované právo plnoletého potomka - žalobcu v zmysle ust. § § 479
Občianskeho zákonníka. Vo zvyšnej napadnutej časti, vo výroku II. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

11. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
(výrok I.), odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti vecne správne. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je dostatočné,
jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými

skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust.
§ 220 ods. 2 CSP.12. Odvolací súd konštatuje, že žalované ohľadom vyhovujúceho I. výroku v odvolaní neuviedli žiadne
zásadné, relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania
súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie

správnosti rozsudku vo výroku o neexistencii dôvodov vydedenia žalobcu odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie vykonal v preskúmavanej veci všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán
sporu vyvodiť a na jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti
žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k
správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o určení neexistencie

dôvodov vydedenia žalobcu jeho matkou D.. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 469a
Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby žalobcu
riadne v súlade s ust.§ 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými
rozhodujúcim skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi a dôkaznými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a
skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

13. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu vylúčiť svojho
potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia a odobrať mu tak zákonné právo dediť, vyplývajúce
mu z blízkeho príbuzenského vzťahu predka a potomka. Ide o závažný zásah do subjektívneho práva,
preto podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom.

Listina o vydedení musí spĺňať okrem prísnych formálnych náležitostí vyžadovaných aj pre platnosť
závetu (§ 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka) aj materiálne náležitosti požadované a vymienené
zákonom čo znamená, že poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov expressis verbis upravených
v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka. Súdna prax a početná judikatúra
ustálila, že dôvod vydedenia je vzhľadom na nespočetné osobitosti, špecifiká, variabilitu rodinných

vzťahov a pod., potrebné a priam nutné posudzovať a zisťovať ich objektivitu vždy zásadne individuálne
s prihliadnutím a rešpektovaním špecifických okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom
stanovené dôvody vydedenia nemožno preto paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom,
sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi
postihnúť širšíokruhsociálnejaemočnejinterakciemedzipredkamiapotomkamiexistujúcejvrodinných

väzbách medzi poručiteľom a inak neopomenuteľnými dedičmi - jeho potomkami.

14. Dôvody vydedenia uvedené v ust.§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o
vydedení. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že zákonný dôvod možného

vydedenia vyplývajúci z ust. § 469a ods. 1 písm. a), b), Občianskeho zákonníka v danom prípade,
vzhľadom na konkrétne okolnosti daný nebol. Z výsledkov vykonaného dokazovania v predmetnom
konaní a v konaní vedenom pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši o vrátenie daru bolo
preukázané,žežalobcasvojumatkupohospitalizáciívnemocnicivroku2002,vzalksebedosvojhobytu
a staral sa o ňu po náhlej mozgovej príhode (bola ochrnutá na všetky štyri končatiny). Po uplynutí troch

mesiacov od príchodu z nemocnice poručiteľka navrhla, že sa vráti bývať do rodinného domu, ktorý v
roku 1998 darovala žalobcovi. Následne žalobca, jeho manželka a deti chodili poručiteľke do domácnosti
pomáhať. Nevesta, manželka žalobcu, jej varila a nosila jedlo, žalobca zabezpečoval práce okolo domu,
na záhumienkoch, zabezpečoval drevo a v sobotu deti žalobcu chodili poručiteľke upratovať, nakoľko
všetci bývali v jednej obci. Postupne sa motorika poručiteľky po prekonanej cievnej mozgovej príhody

zlepšila (poručiteľka začala znova háčkovať, tkať, čím si rozcvičila ruky), a preto po dvoch rokoch
bola matka žalobcu čiastočne samostatná, keď si začala variť, nakupovať, chodila so susedou A. na
prechádzky, dopestovala si nejaké plodiny i keď mala zdravotné problémy. Správanie sa žalobcu ako
vydedeného syna bolo predmetom dokazovania nielen v uvedenom konaní, ale aj v spore vedenom
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/72/2009 o vrátenie daru. Žalobca potom, čo

jeho manželka prestala matku navštevovať (urazila sa, že svokra odmieta jedlo, ktoré varila), naďalej
prejavoval záujem zabezpečovať práce okolo domu, matku sporadicky navštevoval aj keď ich vzťahy
neboli také ako predtým. Matka synovu snahu čiastočne odmietala, čo spôsobilo, že postupne sa vzťahy
medzi matkou a synom zhoršili, keď sa napríklad nevedeli dohodnúť na rozsahu rekonštrukčných prác
v dome (kúpeľne), lebo každý z nich mal inú predstavu. V apríli 2010 matka žalobcu ochorela (akútna

pankreatitída) v dôsledku čoho bola hospitalizovaná v nemocnici a po skončení hospitalizácie začala
bývať u dcéry v Y.. Skutočnosť, že žalobca nezabezpečil matke rekonštrukciu kúpeľne v roku 2008 vo
svojom dome a nenavštívil matku v roku 2010 v nemocnici v Y., nemožno považovať za také konaniežalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by odôvodňovalo vydedenie v zmysle § 469a Občianskeho
zákonníka.

15. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6C/72/2009-69 zo dňa 19. 01. 2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. 06. 2010, č. k. 10Co/128/2010-87 bola zamietnutá
žaloba žalobkyne - poručiteľky D. L. voči žalovanému E. L. (v tomto konaní žalobcovi). Z odôvodnenia
citovaných rozsudkov vyplýva, cit.: „Odporca mal záujem navrhovateľke poskytovať primeranú osobnú
starostlivosť, napriek tomu, že takýto záväzok voči navrhovateľke v darovacej zmluve neprevzal.

Bola to navrhovateľka, ktorá mala výhrady voči starostlivosti odporcu a najmä jeho manželky, čo v
konečnom dôsledku prispelo k značnému odcudzeniu. Napriek konfliktu, ktorý nepochybne bol medzi
navrhovateľkouamanželkouodporcu,odporcaajnaďalejnavštevovalnavrhovateľku,prejavovalzáujem
jej pomáhať, čo navrhovateľka ignorovala. Samotná navrhovateľka prispela k súčasnému stavu. Za
nevďak odporcu navrhovateľka považovala najmä jeho postoj pri vybudovaní bezbariérovej kúpeľne.
Pokiaľ sa účastníci nevedeli dohodnúť na financovaní a rozsahu týchto prác, navrhovateľka sa mohla

domáhať ochrany na súde návrhom podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že
odporca nevykonal stavebné úpravy na rodinnom dome, ktoré požadovala navrhovateľka, nemožno
posudzovať za rozpor s dobrými mravmi, lebo povinnosťou detí je postarať sa o rodičov. Túto
povinnosť však nemá iba odporca, ale túto povinnosť majú aj jeho sestry. Povinnosť opatrovať
navrhovateľku nemožno odvodiť ani z daru polovice domu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že odporcove sestry boli navrhovateľkou za života obdarované približne v rovnakom rozsahu ako
odporca. Bolo preukázané, že odporca rešpektuje vecné bremeno, ktoré bolo zriadené darovacou
zmluvnou. Navrhovateľka na základe vlastného rozhodnutia sama býva v rodinnom dome, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve odporcu a odporca poskytoval navrhovateľke primeranú starostlivosť v čase, keď
bola na to odkázaná (po mozgovej príhode),v ktorej dobe troch mesiacov bývala v byte odporcu. To, že

došlo k vzájomnému odcudzeniu, čiastočne zavinila aj sama navrhovateľka. Nebolo preukázané, žeby
odporca ako obdarovaný sa správal k navrhovateľke spôsobom, na základe ktorého by bolo dôvodné
aplikovať ust. § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru,
ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy“.

16. V danom prípade listina o vydedení obsahuje dôvody pre vydedenie uvedené v Občianskom
zákonníku v ust. § 469a ods. 1 pod písm. a), b), podľa ktorého, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch.
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Poručiteľka D. L. vydedila žalobcu, pretože jej neposkytol potrebnú pomoc v starobe a chorobe a
neprejavoval o ňu skutočný záujem. Preto vo veci správne súd prvej inštancie skúmal, či v čase
vydedenia (XX.XX.XXXX) boli skutkové okolnosti také, aby mohlo dôjsť k vydedeniu žalobcu. Pokiaľ
dôvodom vydedenia bolo trvalé neprejavenie opravdivého záujmu žalobcu o matku a neposkytnutie
pomoci žalobcu matke v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, správne postupoval súd,

ak posúdil jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľky a jednak skúmal objektívnu možnosť
žalobcu, ktorý bol vydedený, poskytnúť poručiteľke potrebnú pomoc. Formálnou náležitosťou vydedenia
je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia,
inak by bolo vydedenie neplatné. Formálne náležitosti o vydedení splnené boli, lebo táto bola spísaná
formou notárskej zápisnice a obsahovala aj dôvody pre vydedenie. Nebolo však v konaní preukázané,

žeby boli splnené materiálne náležitosti vydedenia. Pokiaľ ide o dôvody vydedenia, v zmysle ust. § 469a
ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že tieto dôvody uvádzala poručiteľka
už v konaní o vrátenie daru, ktoré sa začalo 27. 07. 2009 a bolo právoplatne skončené tri týždne pred
spísaním listiny o vydedení. Žaloba o vrátenie daru bola zamietnutá z dôvodu, že nebolo preukázané,
aby sa obdarovaný voči darkyni správal spôsobom, ktorý by bol kvalifikovaný ako hrubé porušenie

dobrých mravov. To znamená, že vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o vrátenie daru (.) a okamihu
spísania listiny o vydedení (XX. XX. XXXX), nemohlo dôjsť k zmene pomerov medzi matkou a synom.

17. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 24. 02. 2010 vyplýva záver, že
pri úvahe, či ide o neprejavenie skutočného záujmu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho

zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä či tento vzťah
mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka o poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaníotázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno
opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejaviť takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu
došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní skutočného záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolností,

prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.
Zákonný dôvod vydedenia uvedený v ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje,
abyneprejavenieskutočnéhozáujmubolopotomkomzavinené,nestačílensamotnáexistenciatakéhoto
stavu. V konaní 6C/72/2009 Okresného súdu Liptovský Mikuláš bolo konštatované, že žalobca napriek
konfliktu, ktorý vznikol medzi matkou a nevestou, mal záujem matke poskytovať primeranú starostlivosť,

ale táto mala voči synovej starostlivosti výhrady. Syn matku naďalej navštevoval, prejavoval záujem
matke pomáhať, čo táto ignorovala, čím prispela k vytvoreniu stavu, že došlo k odcudzeniu medzi
matkou a synom. To znamená, že žalobcovi v prejavovaní skutočného záujmu o matku bránili objektívne
okolnosti a samotná matka čiastočne zavinila, že vzťahy medzi ňou a synom ochladli.

18. K namietanému nesprávnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov, výsluchom svedkov - Q. a R.,

s ktorým hodnotením žalované nesúhlasili, odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za
opodstatnenú. Vychádzajúc z ust. § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť hodnotenia vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak. Vychádzajúc z tohto ustanovenia hodnotenie dôkazov predstavuje činnosť

súdu, pri ktorej sa hodnotia vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako
má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov.

19. V prejednávanej veci sa vykonali všetky potrebné dôkazy, ktoré po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich
vzájomných súvislostiach odôvodňovali prijatie záveru o opodstatnenosti žaloby o určenie neexistencie
dôvodov vydedenia žalobcu. Subjektívna nespokojnosť žalovaných so spôsobom vyhodnotenia
výsledkov dokazovania nie je okolnosťou spochybňujúcou vecnú správnosť rozhodnutia.

20. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam poukazujúcim na správanie sa žalobcu po spísaní listiny o
vydedení dňa XX. XX. XXXX je potrebné dodať, že tieto sú právne bezvýznamné. Dôvod vydedenia totiž
musí existovať, v čase urobenia právneho úkonu o vydedení a nie až po ňom, teda v konaní správne
skúmal súd prvej inštancie existenciu dôvodov vydedenia ku dňu spísania listiny o vydedení (XX. XX.
XXXX).

21. Za daného stavu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky
vydedenia žalobcu poručiteľkou nie sú dané, keďže nebola preukázaná existencia dôvodov vydedenia
poňatých do listiny o vydedení, a preto rozhodnutie súdu o určenie neexistencie dôvodov vydedenia
potvrdil ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že závet spísaný formou notárskej
zápisnice na notárskom úrade J.. L. T. pod sp. zn. V V V. XXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX zo dňa XX.
XX. XXXX., ktorým poručiteľka prejavila svoju vôľu odkázať všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok
žalovaným v 1.a 2.rade je absolútne neplatným právnym úkonom. Možno konštatovať, že odvolacia

námietka žalovaných o nesprávnom právnom posúdení absolútnej neplatnosti závetu je dôvodná.
Keďže odvolací súd mal za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne právneho predpisu,
ktoré pri rozhodovaní o neplatnosti závetu súdom prvej inštancie nebolo použité a je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 479, § 40a a § 41
Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca žalovaných v podaní došlom súdu 30. 04. 2020 uviedol, že súhlasí s možným použitím
ust. § 479, § 40a a § 41 Občianskeho zákonníka.
Právna zástupkyňa žalobcu v odpovedi na výzvu súdu podaním z 05. 05. 2020 uviedla, že v danom
prípade nie je možné argumentovať ust. § 479 Občianskeho zákonníka a tvrdiť, že závet je neplatný
len z dôvodu, že poručiteľka v ňom opomenula tzv. neopomenuteľného dediča. Zámer poručiteľky bol

jednoznačný - vydediť svojho syna a vnukov a tým ho zbaviť práva, ktoré mu zo zákona patrilo, a preto sa
žalobcanemôževkonanídovolaťrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu.Ideoabsolútneneplatnýprávny
úkon, lebo závet, aj keď bol spísaný formou notárskej zápisnice, neobsahuje náležitosti vyžadované
zákonom (§ 476 ods. 2 OZ), t. j. deň, mesiac a rok, kedy bol poručiteľkou podpísaný.23. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne
formálne požiadavky, náležitosti, ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu. Závet musí

byť vždy vyhotovený písomne. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice (§ 476 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

24. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,

kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

25. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré
Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37 - § 39, § 40 ods. 1), ako
aj osobitné náležitosti požadované ust. § 476 - § 479 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

27. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu, nedovolá. Neplatnosti sa môže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovoláva.

28. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. Forma notárskej zápisnice má povahu kvalifikovaného právneho úkonu, kde notár ako osoba znalá
práva spisuje v súlade s ust. § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) vyhlásenia o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

30. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že závet spísaný formou notárskej
zápisnice je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že v notárskej zápisnici zo dňa 21. XX.
XXXX chýba deň, mesiac a rok, kedy bol závet poručiteľkou podpísaný. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že forma notárskej zápisnice má povahu kvalifikovaného právneho úkonu, kde notár v súlade

s ust. § 46 Notárskeho poriadku spisuje vyhlásenia o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
Z notárskej zápisnice V V V. XXXX/XXXX, V z XX. XX. XXXX spísanej na Notárskom úrad J.. L. T.,
so sídlom v Y., odvolací súd zistil, že obsahom notárskej zápisnice bola listina o vydedení a závet
D. L., nar. XX. XX. XXXX. Poručiteľka zriadila závet, aby všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok,
všetky aktíva a pohľadávky nadobudli žalované v 1.a 2.rade, každá v jednej polovici. Z obsahu notárskej

zápisnice je zrejmé, že táto nebola pri jej spisovaní prerušená, teda dňa XX. XX. XXXX ju vlastnoručne
podpísala poručiteľka - D. L., nar. XX. XX. XXXX vo L., rodné číslo: XX-XX-XX/XXX, trvale bytom XXX
XX L., X. XXX, vdova, ktorej totožnosť bola zistená z platného občianskeho preukazu č. XXXXXX,
T.X. V záverečnej časti notárskej zápisnice je okrem iného odkaz d.a.h. (skratka dole ako hore), t. j. čo
sa týka údajov poručiteľky ako osoby, ktorá požiadala notára o spísanie zápisnice. Preto, ak spísanie

notárskej zápisnice zo dňa 21 XX. XXXX nebolo prerušené, nebol dôvod v závere opakovať údaje
poručiteľky z úvodu notárskej zápisnice (deň, mesiac, rok spísania notárskej zápisnice). Predmetná
notárska zápisnica má povahu kvalifikovaného právneho úkonu a takýmto spôsobom sa bežne spisujú
notárske zápisnice, čo je úplne v súlade s ust.§ 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok).

31. Odhliadnuc od vyššie uvedeného z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol na podanie žaloby o
určenie neplatnosti závetu, spísaného formou notárskej zápisnice dňa XX. XX. XXXX na V. úrade J..L. T., odkázaný uznesením Okresného súdu Poprad, č. k. 13D/8/2017-78 zo dňa 30. 06. 2017 (č. l. 11
- 12 spisu).

32. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ust. § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti
sa týka aj jednostranných právnych úkonov, avšak predovšetkým závetu (§ 476 a nasl. Občianskeho
zákonníka). O typický prípad čiastočnej neplatnosti závetu ide vtedy, ak poručiteľ v závete opomenie
neopomenuteľných dedičov, ktorým podľa zákona prislúcha povinný podiel. Závet v časti, ktorá
nerešpektuje ust. § 479 Občianskeho zákonníka je neplatný. Žalobca v konaní nepreukázal nesplnenie

formálnych náležitostí závetu, ktoré by zakladali záver o absolútnej neplatnosti závetu. Za situácie, ak sa
v predmetnom konaní žalobca úspešne domohol určenia neúčinnosti listiny o vydedení, môže sa platne
domáhať iba určenia neplatnosti závetu v časti, v ktorej nebolo rešpektované právo plnoletého potomka
- žalobcu v zmysle ust. § 479 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia plnoletý potomok
poručiteľa, teda žalobca má za situácie, ak bol v závete opomenutý, právo na polovicu svojho zákonného
dedičského podielu. Dedičským podielom zo zákona v zmysle ust. § 479 Občianskeho zákonníka je

podiel vypočítaný z celého dedičstva a nielen z časti, ktorá sa v konkrétnom prípade dedí zo závetu.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dodáva, že záver súdu prvej inštancie o
určení absolútnej neplatnosti závetu je nesprávny a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný o určenie
neexistencie dôvodov vydedenia ako plnoletému potomkovi po poručiteľke patrí podiel na dedičstve

vo výške jednej polovice zákonného dedičského podielu, t.j . vo výške relatívnej neplatnosti v tejto
časti závetu, v ktorej nebolo rešpektované právo plnoletého potomka - žalobcu v zmysle ust.§ 479
Občianskeho zákonníka.

34. Za stavu, ak je závet spísaný dňa XX. XX. XXXX formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade J.

L. T., čiastočne relatívne neplatný, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. o neplatnosti závetu v
časti, v ktorej nebolo rešpektované právo plnoletého potomka - žalobcu v zmysle ust. § 479 Občianskeho
zákonníka ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

35. Vzhľadom na skutočnosť, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo dostatočné, pričom

súd prvej inštancie iba na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
platnosti závetu, odvolací súd nemusel dokazovanie dopĺňať vykonaním ďalších dôkazov. Pretože
iné dôvody neplatnosti závetu (nedostatok čo do obsahu alebo formy) v konaní neboli preukázané,
s výnimkou opomenutia a zanechania povinného dedičského podielu žalobcovi, odvolací súd v
prevyšujúcej, vyhovujúcej časti vo výroku II. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol

(§ 388 CSP).

36. Pretože odvolací súd čiastočne menil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné rozhodnúť o
náhrade trov celého konania (nielen v štádiu odvolacieho konania). V prejednávanej veci je nepochybné,
že žalobca sa domáhal troch samostatných nárokov, a to určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané,

určenia neplatnosti závetu a určenia, že žalobca je dedičom po nebohej poručiteľke D. L.. Žalobca
bol úspešný v rozsahu určenia neexistencie dôvodov vydedenia a čiastočne bol úspešný o neplatnosť
závetu v časti, v ktorej nebolo rešpektované právo plnoletého potomka žalobcu v zmysle ust. § 479
Občianskeho zákonníka. V prevyšujúcej časti o neplatnosti celého závetu žalobca nebol úspešný, tiež
nebol úspešný v určení, že je dedičom po neb. poručiteľke D. L.. Preto za týchto okolností možno

konštatovať, že celkový úspech žalobcu vo vzťahu k žalovaným predstavuje 50 %. Odvolací súd preto
s poukazom na ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol o trovách celého konania
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).