Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/228/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517216249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7517216249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne H. L., C.. XX.X.XXXX, trvale bytom I.
S. Č.. XXX, XXX XX I. S., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/
A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.243,58 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Csp/330/2017-82 zo dňa
11.12.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvnapadnutomvyhovujúcomvýrokuavýrokuonárokunanáhradutrovkonania.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17Csp/330/2017-82
zo dňa 11.12.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.234,98 Eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne od 31.10.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v
prevyšujúcomrozsahužalobuzamietol(II.)ažalobkynipriznalnároknanáhradutrovkonaniavorozsahu
10,12 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením

(III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 2.243,58 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 25.5.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 12.12.2014 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500095924, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,- Eur
pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 18,08% a RPMN 26,10 % (ďalej len ,, Zmluva“). Žalobkyňa sa

zaviazala tento úver vrátiť v 42. mesačných splátkach vo výške 47,43 Eur a zaplatiť celkovú čiastku
2.142,06 Eur. Tvrdila, že Zmluva neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. a tiež,
že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Namietala najmä nesprávne určenú výšku RPMN, ktorá
nezohľadňovala všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom a navyše v žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru a následne v údajoch o schválenom spotrebiteľskom úvere sú výšky RPMN
uvedené rozdielne. Ďalej namietala absenciu termínov splátok, rozdelenie splátok na istinu, úroky a iné
poplatky, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku

považovala Dohodu o poskytnutí služby (ďalej tiež „Dohoda“), na základe ktorej mal žalovaný žalobkyni
poskytovať služby spočívajúce v možnosti odkladu splátok, poskytovania informácii o zostávajúcom
záväzku, informácii pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, možnosti prepárovania platby a
podporu call centra za čo mala žalobkyňa zaplatiť odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveruzníženého o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa spochybnila aj súlad výšky dohodnutých
úrokov s dobrými mravmi. Žalovaný s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasil a tvrdil, že výška RPMN nemôže
byť predmetom dohody a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, preto sa v

Žiadosti poskytnutie úveru uvádza predpokladaná hodnota RPMN. Nesúhlasil ani s tvrdením, že RPMN
bola vypočítaná nesprávne a nezohľadňovala všetky náklady spojené s úverom, konkrétne náklady
spojené s Dohodou o poskytnutí služby, nakoľko táto nebola podmienkou na poskytnutie úveru, preto
nebolo povinnosťou žalovaného zahrnúť odplatu za túto Dohodu do výpočtu RPMN. Ohľadom výšku
úrokovej sadzby tvrdil, že táto nie je v rozpore so zákonom v zmysle § 53 ods. 6 ani s dobrými mravmi.

Ohľadom absencie termínov splátok, doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti tvrdil, že tieto
údaje sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi v dôsledku čoho mal za to, že táto
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve
neabsentuje.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela

so žalovaným ako veriteľom dňa 12.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (nepovažoval ju za zmluvu
o revolvingovom úvere nakoľko revolving nebol žalobkyni poskytnutý, lebo pri revolvingu ide opakované
poskytovanie úveru), na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1500,- Eur. Žalobkyňa sa
zaviazala vrátiť tento úver v 42. mesačných splátkach vo výške 47,43 Eur pri úrokovej sadzbe 18,08
% ročne a RPMN vo výške 26,10 % spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur a

teda zaplatiť celkovú čiastku 2.142,06 Eur. Takisto mal za preukázané, že v ten istý deň strany sporu
uzavreli aj Dohodu o poskytnutí služby, za ktorú mala žalobkyňa platiť odplatu 34,56 Eur mesačne. Súd
prvej inštancie vec aplikoval § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len ,, ZoSÚ“). Dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku
absencie údajov v Zmluve o termíne splatnosti splátok, doby trvania a termínu konečnej splatnosti

úveru. Skonštatoval, že pokiaľ tieto boli uvedené až následne v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, nemožno to považovať za splnenie podmienok stanovených § 9 ods. 2 ZoSÚ. Nestotožnil
sa však s námietkou žalobkyne ohľadom výšky dohodnutých úrokov a uviedol, že hodnota priemernej
RPMN v čase uzavretia zmluvy bola 15,16 % a preto úroková sadzba vo výške 18,08% nemože byť v
rozpore s maximálnym prípustným limitom, ktorý predstavuje 2-násobok uvedenej hodnoty. V súvislosti

s uvedením rozdielnej hodnoty RPMN v Žiadosti o poskytnutie úveru a následne inej hodnoty RPMN
v údajoch v Oznámení o schválenom úvere sa súd prvej inštancie tiež nestotožnil so žalobkyňou keď
uviedol, že hodnota RPMN sa vypočítava na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy (v žiadosti
o poskytnutie úveru sa uvádza prepokladaná hodnota RPMN), preto bolo pochopiteľné, že hodnota
RPMN mohla v priebehu dvoch dní (od momentu podpísania žiadosti o poskytnutie úveru žalobkyňou do

momentu schválenia a podpísania zmluvy o úvere žalovaným) klesnúť, preto túto námietku nepovažoval
za dôvodnú. V súvislosti s Dohodou o poskytnutí služby skonštatoval, že táto predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a preto je neplatná. Vyjadril pochybnosti o tom, že táto bola uzavretá na žiadosť
žalobkyne nakoľko ju pripravil sám žalovaný na predtlačenom formulári a bola žalobkyňou podpísaná
v ten isý deň ako žiadosť o poskytnutie úveru, t. j. v čase keď žalobkyňa ešte nevedela, či jej bude

úver vôbec poskytnutý. Navyše podľa názoru súdu prvej inštancie táto Dohoda neposkytuje žiadne také
protiplnenie, za ktoré by bolo potrebné platiť 34,56 Eur mesačne, navyše v čase uzavretia Dohody tieto
služby ešte ani nemohli byť poskytnuté keďže v tom čase ešte nedošlo uzavretiu zmluvy o úvere. Z
prehľadu platieb predloženom žalovaným mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uhradila
na úver sumu 2.732,98 Eur a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo

výške 1500,- Eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného potom predstavovalo sumu 1.234,98
Eur. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni spolu s touto sumou aj úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že
žalovaného vyzvala na plnenie už skôr, preto v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úroku z omeškania
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku zohľadniac

pomer procesného úspechu strán sporu.

4. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ Civilného sporového poriadku (CSP). Nesúhlasil so závermi súdu prvej
inštancie o absencii termínov splatnosti v Zmluve, a tvrdil, že termín konečnej splatnosti nie je povinnou

náležitosťou zmluvy, pretože nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa, z
ktorých dôvodov nie je možné s absenciou tohto údaja spájať sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy. Poukázal v tomto aj na znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2018, v
zmysle ktorého údaj o konečnej splatnosti úveru nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zastával názor,že informácia o konečnej splatnosti bola v zmluve vyjadrená počtom splátok, a zodpovedala termínu
splatnosti poslednej splátky. Všeobecné zmluvné ustanovenia v bode 9. vymedzovali dobu trvania
zmluvy tak, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací

súd zmenil odvolaním napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku prvej inštancie a vo veci sám rozhodol tak,
že žalobu v tejto časti zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného súhlasila so závermi súdu prvej inštancie a

rozsudok považovala za vecne správny. Opätovne trvdila, že zmluva neobsahuje zákonom požadované
náležitosti ako sú termín konečnej splatnosti, doby trvania zmluvy a termín splatnosti splátok. Tieto údaje
musia byť v zmluve uvedené jasne a zrozumiteľne, a nie je povinnosťou spotrebiteľa dopracovávať sa
k termínu konečnej splatnosti matematickými vypočtami. V prípade, ak by zákonodarcovi postačoval
údaj o počte splátok, neupravil by v zákone aj povinnosť veriteľa uviesť termín konečnej splatnosti.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je len jednostranným úkonom veriteľa, ktorý nebol

žalobkyňou podpísaný a teda aj akceptovaný, preto tento dokument nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa zastávala názor vyjadrený aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti I. S. H. dňa 9. novembra 2016, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere síce nemusí byť obsiahnutá v jedinom dokumente, no v zmluve musí byť jasný odkaz, na ten
ktorý iný dokument ako súčasť zmluvy, ktorý navyše musí byť odovzdaný spotrebiteľovi pred uzavretím

zmluvy, čo sa v prípade predmetného Oznámenia nestalo. V zmysle vyššie uvedených dôvodov preto
žiadala, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie
ako vecne správny a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú
preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhláseny´ dňa 30.4.2020 o 10.10 hod v pojednávacej miestnosti č. dv 202,

II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Žalovaný ako odvolateľ podaným odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v
časti vyhovej žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.234,98 Eur s príslušenstvom a

súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Odvolaním nenapadnutý zamietavý výrok rozsudku nadobudol
právoplatnosť.

10. Odvolateľ vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.
j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkovýstav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného
postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

Uplatnený nárok žalobkyne správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací
súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán
alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správny.

15. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, ktory´ sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

16. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd správne posudzoval podľa znenia zákona č.
129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorý bez akýchkoľvek pochybností vyžadoval v § 9
ods. 2, aby zmluva obsahovala dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, ako aj výšku, počet a
termín splatnosti splátok. Odvolávanie sa žalovaného na neskoršie znenie právnej úpravy, ktorá menej
formalizovala spotrebiteľskú zmluvu je neprípustným retroaktívnym výkladom právnej úpravy.

17. Ohľadom splatnosti úveru odvolací súd poukazuje na body 46. až 50. rozsudku Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti I.U. S. zo dňa 9. novembra 2016, keď Súdny dvor
konštatuje, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok odkazu
na konkrétny dátum, avšak súčasne vyžaduje, aby podmienky zmluvy umožňovali spotrebiteľovi s

istotou identifikovať dátumy splátok bez aky´chkoľvek ťažkostí a aby sa zaručilo, že spotrebiteľ poznal
deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru. Súdny dvor vo vzťahu k náležitostiam spotrebiteľsky
´ch zmlúv prijal záver, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v Článku 10
ods. 2 Smernice bude sa považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej
neuvedeniemôžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.UstanoveniaČlánku

4 ods. 4,5 zmluvny´ch dojednaní, upravovali len to, že úver je po každom revolvingu splatny´ podľa
splátkového kalendára, s ktory´m bude dlžník oboznámeny´, a ktory´ sa stáva platny´m a účinny´m dňom
poskytnutia každého revolvingu. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti
úveru. Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia vyply´va absolútna absencia aky´chkoľvek údajov
o termíne splatnosti splátok úveru i konečnej splatnosti úveru. Oproti zákonnej požiadavke, aby táto

informácia bola dlžníkovi známa v čase uzavretia zmluvy, dlžník - spotrebiteľ sa mal podstatné náležitosti
zmluvy dozvedieť až dodatočne, na základe bližšie nešpecifikovaného splátkového kalendára resp. v
Oznámení veriteľa o schválení úver dlžníkovi. Vedomosť o splatnosti splátok i konečnej splatnosti dlhu
je nepochybne dôležitou a podstatnou okolnosťou definujúcou záväzok spotrebiteľa, nakoľko tento údaj
má vplyv nielen na posúdenie vy´hodnosti úveru oproti iny´m, ale aj na vznik omeškania spotrebiteľa

s plnením záväzku. Omeškanie totiž vyvoláva zmenu obsahu záväzku, a pokiaľ spotrebiteľ nezískava
dostatočne určité informácie, kedy sa jeho záväzok stáva splatny´m, je vystaveny´ riziku sankcií z
omeškania bez toho, aby si bol toho vôbec vedomy´.

19.ŽalovanývOznámeníoschváleníúverujednostrannestanovilajdátumsplatnostiprvejsplátkyúveru

a ty´m aj dátum poslednej splátky úveru. Tieto dátumy pri žiadosti o poskytnutie úveru žalobkyňa poznať
nemohla a boli jej známe až zo spomínaného Oznámenia. Údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť
pritom v zmluve uvedeny´ konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a
rokom, aby sa spotrebiteľ mohol zavčasu s nimi oboznámiť. Nie je postačujúce, že si dlžník - spotrebiteľ
dokáže uvedeny´ termín odvodiť z iny´ch, v zmluve uvedeny´ch údajov. Ak zákonodarca určil, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať určité náležitosti
(medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru), je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu
zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa o nich mohol spotrebiteľ priamo dozvedieť zo zmluvy
bez toho, aby ich musel pracne odvodzovať z iny´ch údajov.20. Správnosť záveru o tom, že Zmluva uzavretá so žalobkyňou je bez úrokov a bez poplatkov
potvrdzuje aj existencia rozdielnych hodnôt RPMN v Žiadosti o poskytnutie úveru a v Údajoch o

schválenom spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z § 9 ods. 2 ZoSÚ zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere vyžaduje písomnú formu, inak sa takáto zmluva považuje podľa § 11 ZoSÚ za bezúročnú
a bez poplatkov. Zmluva sa uzatvárala na formulári veriteľa, označenom ako Žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového úveru/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Pre
platnosť a vznik zmluvy sa vyžadoval podpis oboma zmluvny´mi stranami, teda dlžníkom aj veriteľom.

Je evidentné, že žalobkyňa ako dlžníčka žiadosť/zmluvu podpísala dňa 10.12.2014 a veriteľ - žalovaný
žiadosť/zmluvu podpísal 12.12.2014, kedy až následne do zmluvy dopĺňal relevantné údaje - náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsiahnuté v bode 6. Zmluvy. Obsahom zmluvy v čase, kedy žiadosť
o úver revolvingového typu podpisovala žalobkyňa neboli všetky potrebné údaje o schválenom úvere,
preto ani nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii žalobkyňou. Z uvedeného je nutné jednoznačne
vyvodiť, že dlžníčka dňa 10.12.2014 podpísala iba Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, teda

návrh na uzavretie zmluvy. Pri podpise zmluvy žalobkyňou nebol spotrebiteľsky´ úver individualizovany
´ všetky´mi podstatny´mi náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľsky´ch úveroch. Bod 6. Zmluvy
(Údaje o schválenom úvere), obsahoval nové údaje (RPMN 26,10 %), odlišné od údajov uvedených v
Žiadosti žalobkyne (RPMN 26,17%), čo nemožno posúdiť inak, ako odmietnutie návrhu ako celku, zánik
pôvodného návrhu, a za splnenia podmienok v § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa takéto konanie

považuje za nový návrh so zmeneným obsahom. Pritom nebolo preukázané ani tvrdené, aby žalobkyňa
taky´to novy´ návrh písomne akceptovala. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalobkyni bol
predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňa následným
písomným právnym úkonom prijala tento nový návrh. Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobkyni
úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal

uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia
údajov bodu č. 6 Zmluvy označeného ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že
žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru dňa 10.12.2014 nemala vedomosť o výške
RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“, pričom konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa
na daný úver žalovaný až následne uviedol v bode č. 6 Zmluvy, a to dňa 12.12.2014, teda až po podpise

zmluvy žalobkyňou. Hodnota RPMN musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v
čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods.
2 zákona ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný
o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy, ktorá nespĺňala, čo
do formy a obsahu zákonné požiadavky vymedzené § 9 ZoSÚ, je v súlade s § 11 citovaného zákona
bezúročný a bez poplatkov, a na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia
prevyšujúceho žalobkyni poukázanú sumu 1500,- Eur. Bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný
vydať v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Rozsah nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

nebol medzi stranami sporný, odvolací súd preto napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne v
celom rozsahu potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní bola žalobkyňa procesne úspešnou stranou, preto jej vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).