Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112011470
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112011470.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a JUDr. Daniely Šramelovej v trestnej veci proti obžalovanému S. Z., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 19.03.2013 sp.zn. 5T/62/2012 na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného S. Z. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 21.02.2011 v čase približne od 00.00 hod. do 00.25 hod. v Trnave na Tamaškovičovej ulici v blízkosti

bytového domu č. 6 a Vajslovej ulice napadol Y. I. tým spôsobom, že v pravej ruke držal kovový zatvárací
nožík zn. Simth & Wesson čiernej farby s dĺžkou čepele 8,5 cm a zaháňal sa ním voči Y. I., ktorý
sa ho snažil držať od tela nohami, pričom poškodeného jedenkrát bodol s nožom do vnútornej strany
pravého stehna, čím spôsobil Y. I. zranenie bodnú ranu asi 2 cm dlhú a 1,5 cm hlbokú na vnútorno-
prednej strane pravého stehna v strednej tretine prenikajúcu do podkožného tkaniva s dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní 2 týždňov.

Za to túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37
písm.h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.02.2011 sp.zn. 0T/20/2011 právoplatný dňa 24.02.2011
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu
poškodeným Y. I. vo výške 453,80 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava škodu vo výške 22,30 Eur
a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Trnava škodu vo výške 40,12 Eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že svoje rozhodnutie o vine obžalovaného založil súd I.
stupňanadôkazoch,ktorévykonalnahlavnompojednávaníatopredovšetkýmvýsluchompoškodeného

Y. I., svedeckých výpovedí ako aj na výsledkoch znaleckého dokazovania.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Namietal, že súd I. stupňa ho
odsúdil v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho obhajcu, nemohol sa obhajovať, konal v
sebaobrane, preto žiada opätovné prešetrenie celej veci.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 odsek 5 Trestného
poriadku, nakoľko tento mal riadne a včas predvolanie doručené, bol poučený o možnosti konania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, napriek tomu sa na verejné zasadnutie bez ospravedlnenia
nedostavil.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa, na základe zákonného a úplného dokazovania, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10
Trestného poriadku. Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s

vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konania opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto v podrobnostiach na ne len
poukazuje.

Obrana obžalovaného, že v kritickom čase konal v sebaobrane bola vyvrátená výsledkami vykonaného

dokazovania a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať
hodnovernosť dôkazov zadovážených či už orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom I. stupňa.
Zranenia poškodeného boli preukázané nielen lekárskymi správami ale aj znaleckým posudkom znalca
z odboru zdravotníctva MUDr. Mariána Pamulu. Súd I. stupňa nepochybil ani pri právnej kvalifikácii
konania obžalovaného, ktorá taktiež zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.

Pri preskúmávaní odvolacích námietok obžalovaného odvolací súd zistil, že tieto nie sú dôvodné. Je
síce pravdou, že súd I. stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom na hlavnom pojednávaní dňa
19.03.2013 v neprítomnosti obžalovaného. Na takýto postup však boli splnené podmienky v zmysle §
252 odsek 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že tomuto hlavnému

pojednávaniu predchádzalo hlavné pojednávanie dňa 19.02.2013, na ktoré bol obžalovaný predvedený
z výkonu trestu odňatia slobody a mal možnosť vyjadriť sa ku skutku ktorý mu je kladený za vinu.
Vzhľadom k tomu, že v čase tohto hlavného pojednávania bol obžalovaný vo výkone trestu, zúčastnila
sa dňa 19.02.2013 hlavného pojednávania aj jeho obhajkyňa. V tento deň obžalovaný avizoval súdu,že nadchádzajúceho dňa, t.j. dňa 20.02.2013, bude prepustený z výkonu trestu odňatia na slobodu,
zobral na vedomie termín odročeného hlavného pojednávania na deň 19.03.2013 a zároveň bol
poučený sudcom, že prepustením z výkonu trestu odňatia slobody zaniká povinná obhajoba, a pokiaľ

bude naďalej trvať na tom, aby ho zastupovala obhajkyňa, musí doložiť plnú moc. Obžalovaný sa
teda na namietaný termín hlavného pojednávania nedostavil, hoci bol o ňom upovedomený, a svojim
zastupovaním nesplnomocnil žiadneho obhajcu.

Trestný poriadok zakotvuje princípy a zásady pre ukladanie trestu odňatia slobody z hľadiska konkrétnej

výmery. Základom pre určenie výmery a druhu trestu je určenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností na strane páchateľa a miery ich závažnosti. Vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností je v podstate vyjadrený aritmeticky a je nemenný na základe rozhodnutia súdu. V každom
prípade je potrebné precízne a dôsledne zisťovať a ustáliť všetky okolnosti na strane páchateľa, pretože
presné ustálenie pomeru a miery ich závažnosti má závažný vplyv na prípadné zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby resp. zníženie jej hornej sadzby.

Súd I. stupňa sa tejto problematike venoval a správne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností. Správne zistil existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm.h/, písm.m/ Trestného
zákona ako aj to, že poľahčujúce okolnosti v danej veci neexistujú. Následne správne ukladal
obžalovanému trest v rámci upravenej zákonnej trestnej sadzby, zvýšením jej dolnej hranice o tretinu.

Pri ukladaní druhu trestu súd I. stupňa rešpektoval zásady rozhodné pri výbere druhu trestu.
Zohľadnil nielen okolnosti prípadu a stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti ale predovšetkým osobu
obžalovaného, stupeň jeho narušenia a možnosť jeho nápravy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s
nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený.

Naviac súd I. stupňa správne zistil, nevyhnutnosť uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému
rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/20/2011 zo dňa 24.02.2011.

Správny a zákonný je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov vyplýva, že za posledných
10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie prípadne zmenu
napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.