Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012259
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119012259.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.06.2020, v trestnej
veci odsúdeného A. H. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a iné, v
konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6PP/51/2019 zo dňa
11.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť odsúdeného A. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods.
1 Tr. poriadku návrh odsúdeného A. H., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., X. E. XXX/X, t. č.
ÚVV a ÚVTOS Prešov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu
trestným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 6T/15/2017 v trvaní 4 mesiacov,

rozsudkomOkresnéhosúduKošice-okoliezodňa28.06.2017,sp.zn.5T/145/2016vtrvaní12mesiacov
a rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.04.2013, sp. zn. 6T/119/2012 v spojení s uznesením
o neosvedčení zo dňa 01.03.2017 v trvaní 30 mesiacov, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal odsúdený sťažnosť, ktorú
následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu i sám. Uvádzal, že všetky disciplinárne

pokarhania súdu vysvetlil, pričom boli už zahladené, čím podľa jeho názoru ich nebolo možné brať do
úvahy. Poukazoval na to, že má dve vyživovacie povinnosti a aj keď sa počas výkonu trestu zapája
do pracovného procesu, na úhradu výživného mu to nestačí, preto sa chce zamestnať aby si mohol
svoju povinnosť plniť celú, ako mu bola uložená, čo okresný súd nezobral do úvahy. Uviedol sám, že
plnil program zaobchádzania, aktívne sa zúčastňoval a zapájal do procesu resocializácie vo výkone
trestu odňatia slobody, plnil pokyny príslušníkov ZVJS, dodržiaval ústavný poriadok a tak mal za to,

že polepšenie preukázal. Dodal, že ľutuje skutky, ktoré spravil a uvedomil si, že spôsob života, aký
viedol, nebol správny, pričom vo výkone trestu si uvedomil, že svojím konaním ublížil mnohým, cudzím,
známym, ale aj svojim najbližším a je rozhodnutý viesť riadny a zodpovedný život v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami. S odkazom na svoje hodnotenie ústavom z výkonu trestu poukázal na
vydané odporúčanie tohto ústavu vyhovieť jeho žiadosti. Tiež uviedol, že poškodená ho od januára 2017
opakovane kontaktovala, no začala mu brániť v kontakte s ich spoločnou dcérou, on má záujem o svoju

dcéru a jeho bývalá priateľka ho nezaujíma, má svoj vlastný život. Poukázal na princíp prezumpcie
neviny vo vzťahu k tomu, že okresný súd odkazoval aj na skutočnosť, že je trestne stíhaný vo vzťahu
k tej istej poškodenej. Navrhol, aby mu bola v rámci podmienečného prepustenia určená čo najdlhšia
možná skúšobná doba, a to v trvaní 7 rokov.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu okresný súd správne zistil, že A. H. v čase rozhodovania o jeho
žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu postupne vykonával tresty, ktoré mal nariadené
vykonať v troch prípadoch predchádzajúceho odsúdenia.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6T/119/2012 zo dňa 19.04.2013 vyplýva, že ním bol

odsúdený za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 4 roky s
probačným dohľadom, no uznesením zo dňa 01.03.2017 súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v
skúšobnej dobe s tým, že uložený trest odňatia slobody vykoná so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Do výkonu nariadeného trestu odňatia slobody nastúpil 22.05.2017 a vykonal ho
22.11.2019. Pokračoval výkonom nariadeného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným

rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/15/2017 zo dňa 23.02.2017 za prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1písm. c) Tr. zákona vo výmere 4 mesiacov so zaradením na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Do výkonu tohto nariadeného trestu odňatia slobody
nastúpilpovýkonevyššieuvedenéhotrestuodňatiaslobodyavykonalho16.03.2020.Keďžerozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/145/2016 zo dňa 28.06.2017 bol odsúdený za prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so
zaradenímdoústavusminimálnymstupňomstráženiazasúčasnéhozrušeniavýrokuotresteuloženého
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/50/2016 zo dňa 22.02.2017, ako aj všetkých
ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad, kontinuálne pokračuje vo výkone trestu odňatia slobody od 16.03.2020, pričom

mu uznesením zo dňa 07.08.2017 bola započítaná doba od 22.11.2016 do 22.05.2017, a tak koniec
výkonu trestu, ako to vyplýva aj zo správy ústavu na výkon trestu, pripadne na 16.09.2020.

Formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z predmetných trestov odňatia slobody, po
zohľadnenízákonnejdobypriodsúdenízaprečinyazločintakbolasplnená,pretožejejsplneniepripadlo

na 16.03.2019.

Z odpisu registra trestov je ďalej zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ opakovane trestami za rôznu
trestnú činnosť potrestaný. Z hodnotenia odsúdeného z výkonu trestov, na ktorú súd prvého stupňa
dostatočne podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia vyplýva, že aj keď spočiatku

bolo jeho správanie na požadovanej úrovni, správal sa slušne a úctivo, príkazy a nariadenia plnil a
dňa 01.09.2017 bol zaznamenaný kladný poznatok, avšak už dňa 27.09.2017 bol zaznamenaný aj
záporný poznatok. Následne pokračoval opakovanými kladnými poznatkami, no dňa 31.10.2018 porušil
povinnosť zachovávať zásady slušného správania a dňa 15.07.2019 znova porušil ústavný poriadok.
Okrem toho ústav oznámil aj to, že odsúdený sa dopustil disciplinárnych previnení dňa 27.02.2019 a dňa

31.10.2018 a bol za ne disciplinárne potrestaný uložením disciplinárnych trestov. Aj keď predchádzajúce
tresty sú zahladené, nemožno tieto informácie ignorovať. Od začiatku výkonu trestu nebol disciplinárne
odmenený. Aj keď ústav odporúčal podmienečné prepustenie s dohľadom, zároveň poukázal na to,
že hodnotí resocializačnú prognóza odsúdeného ako menej priaznivú a riziko sociálneho zlyhania do
budúcna ako stredné.

Dobré správanie sa odsúdeného za takých okolností vo výkone trestu odňatia slobody je potrebné
hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, motivované nanajvýš
snahou odsúdeného byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Nesvedčí však aj o
tom, že odsúdený sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého súd
môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice a pokiaľ ide o zločin po

výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tak ako súd prvého stupňa
správne zistil splnenie formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatiaslobody v tomto prípade, nadriadený súd sa stotožnil aj so záverom, že odsúdený doposiaľ nesplnil
materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť, len ak sú
splnené všetky zákonom stanovené podmienky, a to tak formálneho charakteru, ako aj materiálneho
charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne
viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností skutočne polepšil,
čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä

prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný.
Preskúmavajúci súd nemôže v rámci tohto vykonávacieho konania skúmať, či trest uložený pôvodným
rozhodnutím, ktorý je trestom zákonným, je primeraný, alebo naopak neprimerane prísnym, pretože v
opačnom prípade by išlo o neprípustné preskúmavanie právoplatného rozhodnutia súdu mimo rámca
mimoriadnych opravných prostriedkov. Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie
podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil,

pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že
odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď
odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho
doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať a

aktívne prejavuje snahu po náprave objektivizovanú najmä disciplinárnymi odmenami. Len pasívne
prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a verbalizácia ľútosti bez možnosti
preverenia jej úprimnosti a verbálne prezentovaný zámer viesť riadny život, zamestnať sa, aby si
plnil svoje zákonné povinnosti pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť
nebude, a to predovšetkým v prípade početnej trestnej minulosti odsúdeného, ktorý opakovane dostal

príležitosť viesť riadny život, no opakovane uprednostnil páchanie trestnej činnosti. Pokiaľ teda súd, na
základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil, nemôže
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.

V danom prípade, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že by sa

odsúdený už doterajším výkonom trestu polepšil, aby jeho ďalší výkon nebol potrebný.

Odsúdený totiž napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody po prevažujúcu dobu, získal
síce opakovane kladné poznatky o svojom správaní, no opakovane prejavil aj záporné správanie vo
forme záporných poznatkov, a čo je závažnejšie, za okolnosti, že nedosiahol žiadnu disciplinárnu

odmenu, v dvoch prípadoch sa dopustil disciplinárneho previnenia, za ktoré bol disciplinárne potrestaný.
Aj zahladenie disciplinárneho trestu /obdobne ako zahladenie odsúdenia na trestný čin/ sa týka
predovšetkým samotného faktu uloženia sankcie, no z hľadiska osoby potrestaného nevylučuje záver,
že disciplinárne postihnutý sa už v minulosti disciplinárneho previnenia dopustil a tým prejavil určitú
náchylnosť na porušovanie svojich zákonných povinností. Samozrejme, tu súd vždy zohľadňuje aj

dobu, ktorá od spáchania disciplinárneho previnenia uplynula. V tomto prípade ale odsúdený spáchal
disciplinárne previnenia v nedávnom čase. Takto sa vo výkone trestu odňatia slobody správal, hoci už
bol opakovane postihnutý za páchanie aj inej trestnej činnosti, čo naznačuje jeho ľahostajnému prístupu
k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných noriem správania sa. Nadriadený súd tak musel
uzavrieť, že prognóza nápravy odsúdeného A.Š. H. je neistá a žiaden dôkaz, ktorý by presvedčivo

naznačoval, že už doterajším výkonom trestu odňatia slobody sa polepšil, a preto že už jeho ďalší výkon
nie je potrebný, v konaní vyprodukovaný nebol. Pre nesplnenie všetkých zákonných podmienok ho tak
nebolo možné z výkonu nariadených trestov odňatia slobody podmienečne prepustiť.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.