Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 15, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Csp/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203774
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419203774.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
so sídlom Bratislava, Mýtna 48. IČO: 37 927 795, proti žalovanej: L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X., L.
XX, o 2.207,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.893,35 eur a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 1.893,35 eur od 21.06.2019 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie sumy 313,77 eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 313,77
eur od 21.06.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania
a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava) sa žalobou zo dňa 29.07.2019 domáhal
zaplatenia sumy 2.207,12 eur, pričom požadoval príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 2.207,12 eur od 21.06.2019 do zaplatenia. V žalobe pôvodný žalobca
uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 22.10.2015 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej bol vedený účet č.
XXXXXXXXXX, pričom žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %, pričom žalovaná
mala schválený úverový rámec v sume 300,- eur a bola povinná splácať mesačne splátky v sume 30,-
eur. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná suma predstavuje debetný zostatok na kartovom účte
žalovanejpozaúčtovanítransakcií,úrokovapoplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkartyvrátane

kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením, pričom žalovaná použité peňažné
prostriedky žalobcovi nevrátila, pričom žalobca pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil ku
dňu 08.06.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2019 obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na
vykonané úhrady žalovanej, pričom konečný stav predstavoval žalovanú sumu 2.207,12 eur. Žalovaná
tento dlh doposiaľ neuhradila. Zároveň v žalobe žalobca uviedol, že úroky z omeškania požaduje podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Žalobca k žalobe pripojil

zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, výpisy z kreditnej platobnej karty, obchodné
podmienky VÚB banky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet.2. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6Csp/95/2019-45 zo dňa 21.08.2019, ktorým žalobe
v plnom rozsahu vyhovel, pričom uvedený platobný rozkaz bol uznesením konajúceho súdu zo dňa
21.11.2019 zrušený, keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.

3. Žaloba bola žalovanej doručená oznámením na webovej stránke a úradnej tabuli konajúceho súdu
podľa § 116 ods. 2 CSP keďže žalovaná má adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky „Štúrovo“ bez udania konkrétnej adresy.

4. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 03.09.2019 požiadal o zámenu strán na
strane žalobcu s tým, aby namiesto doterajšieho žalobcu do konania vstúpil Intrum Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, keďže medzi ním a žalobcom bola uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.11.2017, na základe ktorej sa vlastníkom pohľadávky voči žalovanej stala
spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

5. Konajúci súd podľa § 80 CSP uznesením č. 6Csp/95/2019-71 zo dňa 16.01.2020 návrhu žalobcu
vyhovel a zámenu strán na strane žalobcu pripustil.

6. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 31.03.2020 uviedol, že kreditná karta je
forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je

čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať.
Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu
z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti
súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s
ObchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydanýchVšeobecnou

úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,,
Obchodné podmienky“). Zároveň uviedol, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 900.00 € so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so
štandardnou splátkou vo výške 30.00 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 31.10.2015
ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných

transakcií, pričom v súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 06.08.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia
platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej
výške. Poukázal na to, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak
môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa

na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu
trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá
podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.
Odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 pod sp.zn.
6Co/95/2010, pričom s uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v

ust. § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže

byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

7. V uvedenom vyjadrení uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 31.10.2015 ako vyplýva z
predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná
karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Uviedol, že žalovaná čerpala v

období od 31.10.2015 do 20.02.2016 celkom sumu 980,- eur, pričom vrátila len sumu 210,- eur (180,-
+ 30,- eur). Uviedol, že žalovaná suma 2207.12 € pozostáva z: istiny 885,29 €, poplatkov 110,79 €,
štandardného úroku 1008,06 €, sankčného úroku 202,98 €. Uviedol, že „sankčná úroková sadzba je
úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho
predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba.“ Sankčná úroková sadzba teda predstavuje

úrokzomeškania,ktorýsastanovujevzmyslenariadeniavládyč.87/1995Z.z.Určenievýškysankčného
úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu.8. V uvedenom podaní ďalej uviedol, že žalobu o zaplatenie sumy 313,77 € (poplatky a sankčný úrok)
s prislúchajúcim úrokom z omeškania berie späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z
uvedeného dôvodu preto požadoval aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

1893,35 €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 1893,35 € od 21.06.2019 do zaplatenia.
K uvedenému podaniu pripojil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.08.2016,
predžalobnú upomienku zo dňa 03.07.2016.

9. Na pojednávaní dňa 15.05.2020 sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý elektronickým

podaním zo dňa 05.05.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom uviedol, že súhlasí s
tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnila žalovaná,
ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané oznámením na webovej stránke a úradnej
tabuli konajúceho súdu keďže žalovaná má adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR „Štúrovo“ bez
udania konkrétnej adresy.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne
upravených.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému a z postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

11.Súdnazákladeuvedenýchskutočnostíanazákladevyššieuvedenýchzákonnýchustanovenímalza

to, že nárok uplatnený žalobcom je s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby v sume 313,77 eur s
príslušenstvom dôvodný. Súd mal za preukázané, že žalobca si svoj nárok uplatňuje na základe zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu VÚB a.s. Bratislava dňa 22.10.2015. Súd mal z dokladov založených v spise za preukázané,
že žalovaná čerpala od právneho predchodcu žalobcu finančné prostriedky celkom v sume 980,- eur,

pričom vrátila len 210,- eur. Žalovaná suma 1.893,35 eur s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby
v sume 313,77 eur pozostáva z istiny v sume 885,29 eur a štandardného úroku 1008,06 eur. Keďže
žalovaná uvedenú sumu žalobcovi nevrátila, bol žalobca nútený domáhať sa vrátenia uvedenej sumy
súdnou cestou. Súd mal za preukázané, že uvedená pohľadávka žalobcu bola podľa § 524 Občianskeho
zákonníka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 na žalobcu a preto súd

pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak ako je to uvedené vo vyššie uvedenom uznesení č.
6Csp/95/2019-71 zo dňa 16.01.2020. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 489 a § 491 Občianskeho
zákonníka žalobe ohľadne žalovanej sumy 1.893,35 eur vyhovel.12. Súd zároveň s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP konanie o zaplatenie sumy 313,77 eur s
príslušenstvom zastavil, keďže právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 31.03.2020
žalobu o zaplatenie sumy 313,77 eur s príslušenstvom zobral späť.

13. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvom pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o
výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom
znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu,

pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu splatnosti dlhu predstavovala 0,00
% a teda úrok z omeškania predstavuje 5,00 %.Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia
§ 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.

14. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol prevažne úspešný, nakoľko súd žalobe o zaplatenie sumy

1.893,35 eur vyhovel, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutia smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.