Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812213645
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8812213645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: V.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. T. XXXX/XX, C. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského
33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792 proti žalovaným: X./ N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/
XX, Y. - F. X./ I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. O. XXX/XX, G. Y. X./ N. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. XXX/X, D. T. U. X./ N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, D. T. U. zast.
JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, Dr. Goldbergera 249/1, Svidník X./ N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. R. XXX/X, G. T. D. X./ N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, D. X./ Z. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. T. U. X./ V.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. T. XX/
X, D. T. U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej v 4./ rade a
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C 361/2012-363 v spojení
s opravným uznesením č.k. 11C 361/2012-409 zo dňa 19.07.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. Y. tak, že
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom
I. O. č. K. XXX/XXXX, ktorý bol úradne overený správou katastra D. T. U. dňa XX.XX.XXXX, pričom
zvyšná časť nehnuteľnosti zostala v podielovom spoluvlastníctve pôvodných spoluvlastníkov. Súd prvej
inštancie stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že geometrický plán na oddelenie a určenie práv k

nehnuteľnostiam, ktorý bol predložený žalobcom a vypracovaný I. O. dňa XX.XX.XXXX vzhľadom aj
na zistený skutkový stav dáva možnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť vo veci tak, že žalobcovi v 1./
rade budú vyčlenené do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých výmera zodpovedá výške
jeho spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že tento geometrický plán,
vzhľadom na reálnu možnosť rozdelenia tejto nehnuteľnosti, je jediným podkladom pre rozhodnutie
vo veci, pričom spĺňa takýto spôsob rozdelenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zásadu
účelného využitia veci. Mal za preukázané, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom prihliadol na

účelné vysporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva s prihliadnutím na to, že na nehnuteľnosti
sa nachádza stavba, ktorej vlastníkom je žalobca v 1./ rade, pričom je účelné nehnuteľnosť rozdeliť tak,
aby mal tento zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti - chate tak, aby nedochádzalo v budúcnosti k
vzniku ďalších sporov medzi podielovými spoluvlastníkmi. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,že na tieto nehnuteľnosti sa nevzťahujú ustanovenia Zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia
poľnohospodárskej pôdy, pričom znalec v konaní poukázal na to, že nie je vhodné rozdeľovať reálne
spoluvlastnícke podiely medzi všetkých podielových spoluvlastníkov, nakoľko by vlastníci s najmenšími

ideálnymi podielmi nadobudli aj nevyužiteľné a bezcenné pozemky aj z dôvodu členenosti terénu pozdĺž
meandrujúcehopotoka.Súdpritomprihliadolajnato,žestredomnehnuteľnostiprechádzakomunikácia,
ktorá zabezpečuje prístup k jednotlivým pozemkom.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že možnosť rozdeliť tieto nehnuteľnosti navrhnutá jedným z

podielových spoluvlastníkov, ktorý aj predložil geometrický plán, nie je vhodným spôsobom zrušenia
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,nakoľkotýmtospôsobombyžalobcanenadobudolpozemok,
na ktorom je postavená jeho chata a táto skutočnosť by mohla znamenať vznik nových sporov medzi
stranami. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na to, že tento geometrický plán bol predložený po
uplynutí lehoty v zmysle Civilného sporového poriadku a nebol overený správou katastra, a preto nebol
spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti. Rovnako súd prvej inštancie nebral do

úvahy námietky vznesené v konaní, podľa ktorých bolo nutné prihliadnuť na historické využívanie týchto
pozemkov zo strany pôvodných rodín, ktoré tieto pozemky využívali pred ich zahrnutím do kolektivizácie,
nakoľko tieto tvrdenia neboli v konaní nijakým spôsobom podložené. Spôsob historického užívania
nehnuteľnosti je už v súčasnosti neaktuálny a nebolo preukázané, že sa pokračuje týmto spôsobom vo
využívaní nehnuteľnosti. Námietky žalovanej v 4./ rade o jej väčšom podiele na týchto nehnuteľnostiach

súd prvej inštancie nebral do úvahy z dôvodu ich nepreukázania, pričom uviedol, že takýto druh obrany
by bol preukázaný len v prípade podania príslušnej žaloby na súde.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP, kedy za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval sociálny aspekt, ako aj narušené vzťahy medzi žalobcom a žalovanými s tým, že

žaloba bola dôvodná, no bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo narušené,
pričom ich dôvodom je sporné užívanie nehnuteľnosti a bez dohôd a tiež postavenie chaty žalobcom
na pozemku bez vedomia ostatných podielových spoluvlastníkov. Z tohto dôvodu nemožno dospieť k
záveru, že žalovaní zavinili spor a v takomto prípade je nutné, aby povinná strana nebola zaviazaná
zaplatiť trovy konania.

5. Súd prvej inštancie dňa 02.07.2018 vydal vo veci dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o náhrade trov
znalca.

6. Proti rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorým tento napadol výrok III. rozsudku o

náhrade trov konania, pričom nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania
s tým, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci nereagovali na výzvy žalobcu, tento bol nútený riešiť
vzniknutú situáciu podaním žaloby a samotní žalovaní zavinili dĺžku konania, kedy žiadnym spôsobom,
okrem predloženia posudku V.. N. na poslednom pojednávaní, nekonkretizovali akým spôsobom žiadajú
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Ani jeden zo žalovaných sa nezúčastnil miestnych šetrení,

ktoré zvolával súdom pribratý znalec V.. H. a nenavrhovali spôsob reálnej deľby. Za takéhoto stavu,
kedy výlučne žalovaní zavinili dlhé súdne konanie, je nepriznanie trov konania žalobcovi v rozpore s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd prvej inštancie zmenil výrok o trovách
konania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne, aby v tomto
výroku bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená v tomto rozsahu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 153, § 470 CSP, § 136, § 137, § 139,
§ 141, § 142 Občianskeho zákonníka.

8. V zákonnej lehote bolo podané odvolanie voči výroku I. a II. rozsudku zo strany žalovanej v 4./
rade, ktorá namietla to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na to, že závery znalca V.. H. zohľadňujú len záujmy žalobcu, pričom vo svojich vyjadreniach, ktoré
prevzal aj súd si rozporuje, nakoľko tvrdí, že nie je účelné reálne rozdeliť podielové spoluvlastníctvo

všetkých účastníkov, no v odôvodnení rozsudku v bode 23 sa uvádza, že menšia skupina zostávajúcich
spoluvlastníkov sa môže dohodnúť na forme a spôsobe prerozdelenia zostávajúceho spoluvlastníctva. Z
tohto dôvodu by bolo dôvodné prerozdeliť zvyšok podielového spoluvlastníctva medzi jednotlivé rodiny,
ktoré to pôvodne vlastnili, čím by sa zamedzilo ďalším prípadným sporom. Rovnako je treba poukázať nato, že uvedené nehnuteľnosti boli žalovanej v 4./ rade, respektíve jej predchodcom odobraté predošlým
režimom a v tomto čase nemala možnosť zasahovať do výstavby chaty žalobcu v roku XXXX. Ani toto
súd nebral do úvahy, rovnako nesúhlasila so záverom súdu, že pozemky, ktoré tvoria prístupovú cestu

k chate žalobcu v 1./ rade musia byť prikázané do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko bola tu možnosť
riešiť túto otázku zriadením vecného bremena. Poukázala na to, že zvolené zrušenie podielového
spoluvlastníctva sleduje len záujmy žalobcu v 1./ rade, pričom závery, ku ktorým dospel znalec N.
zohľadňujú historické využívanie nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania nie
sú dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovstrán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.

15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.
9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009). Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd

vyporiadal s dôvodmi, na ktoré opätovne odvolateľka poukazuje v odvolacom konaní. Odvolací súd na
toto odôvodnenie poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje.

18. Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích námietok žalovanej v 4./ rade, odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že nemožno dospieť k záveru, že sú tu rozpory medzi závermi súdu v bode 23

odôvodnenia rozsudku a závermi znalca V.. H., ktorý uviedol, že nie je účelné úplne reálne rozdeliť
podielové spoluvlastníctvo všetkých účastníkov, práve naopak, súd prvej inštancie vychádzajúc z tohto
záveru ponechal zvyšných podielových spoluvlastníkov v podielovom spoluvlastníctve, pričom opäť nie
je vylúčená ich ďalšia aktivita, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva aj
medzi nimi. V tomto nemožno súhlasiť so záverom žalovanej v 4./ rade, že by sa týmto zamedzilo

ďalším sporom, nie je vylúčené, že dôjde k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti či inej forme zrušenia
podielového spoluvlastníctva medzi ostatnými podielovými spoluvlastníkmi aj bez prípadného súdneho
sporu. Rovnako bez právneho významu sú odvolacie námietky o tom, že nehnuteľnosti boli predošlým
režimom odobraté, nakoľko pre rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú rozhodujúce
kritéria tak, ako ich stanovuje zákon, pričom pri vyporiadaní sa prihliada na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci a na to, či je vec reálne rozdeliteľná. Tieto kritéria súd prvej inštancie bral do úvahy, ostatné
námietky, aj týkajúce sa historického užívania nehnuteľnosti aj toho, že počas obdobia tzv. socializmu
bolo odobraté vlastnícke právo právnym predchodcom žalovanej v 4./ rade, nemohli byť zo strany
súdu prvej inštancie braté do úvahy a v prípade, že je možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, je
preferovaný spôsob takéhoto rozdelenia podielového spoluvlastníctva bez použitia inštitútu vecného

bremena tak, ako na to poukazuje žalovaná v 4./ rade nedôvodne. Pokiaľ sa týka správnosti postupu
súdu prvej inštancie pri zohľadnení predložených dôkazov, a teda nemožnosti využitia geometrického
posudku I. N., v tomto odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené v bode
60, že tento geometrický plán nebol overený správou katastra, a preto nie je spôsobilým podkladompre zápis do katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom aj na dĺžku trvania sporu, správne
rozhodol súd prvej inštancie so zachovaním zásad účelného rozdelenia veci, keď podkladom pre jeho
rozhodnutie bol geometrický plán predložený žalobcom v 1./ rade.

19. Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu voči výroku o trovách konania, ani toto nepovažoval odvolací súd
za dôvodné.

20.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto

podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnúúvahusúdu.Vzmyslednesužustálenejjudikatúry(pozriktomunapr.uzneseniaNajvyššiehosúdu
SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.

21. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru

hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

22. V prejednávanej veci žalobca je úspešnou stranou sporu. Odvolací súd za dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane považuje okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, po komplexnom posúdení všetkých okolností súdneho konania.

V danom prípade sa jedná o špecifickú otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Práve v
takýchto typoch sporov súdna prax preferuje v otázke náhrady trov konania prístup, podľa ktorého je
každý z podielových spoluvlastníkov povinný niesť trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli s tým, že je v
jeho záujme, aby si definitívnym spôsobom vyriešil svoje vzťahy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi

do budúcna. Je teda dôvodné, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli zaťažení tým, že by boli povinní
niesť náhradu trov konania v prospech ostatných sporových strán, pričom zo záverov spisu vyplýva, že
súd uložil žalovaným v 7./ a 8./ rade uhradiť náklady znalca tak, ako to vyplýva z dopĺňacieho rozsudku
zo dňa 13.07.2018. Preto je dôvodné, aby žalovaní v konaní neboli zaviazaní nahradiť trovy konania
žalobcovi v 1./ rade, ktorý týmto spôsobom a s trovami, ktoré s tým boli spojené, vyriešil svoju situáciu,

ktorá vznikla na základe jeho podielového spoluvlastníctva k určitej nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie sa
vzhľadom na charakter sporu javí aj odvolaciemu súdu ako rozhodnutím spravodlivým aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že spoluvlastníctvo ostatných spoluvlastníkov ostalo zachované.

23. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol rovnako aj o trovách odvolacieho konania

aplikujúc ustanovenie § 257 CSP.“

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).