Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219105
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117219105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
ENTREPOT s.r.o., so sídlom Obchodná 2501, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 36 314 871, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Grell, s. r. o., so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 244 569 proti žalovanému 1/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX J. J.,
zastúpený advokátkou JUDr. Ninou Hríbikovou, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, 2/
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zastúpený Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974

01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o náhradu škody vo výške 1 443,50 Eur s príslušenstvom
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/47/2017 - 175 zo dňa
14. decembra 2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým bola žalovanému 2/ (spoločne a
nerozdielne so žalovaným 1/) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy1154,80Eurod 05.05.2017dozaplatenia,všetkovlehote3dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia m e n í tak, že žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu

1 154,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká
v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur uloženej žalovanému
1/ prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia
tejto povinnosti žalovaného 2/ a v prevyšujúcej časti, t. j. v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

II. Zvyšná časť prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bola žalovanému 1/ uložená
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu1154,80Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy

1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
zostáva n e d o t k n u t á.

III. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 38,74
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým,
že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 1/ nahradiť žalobcovi
trovy prvoinštančného konania uloženej žalovanému 1/ tretím výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a

povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 2/.

IV. Zvyšná časť tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 80 % zostáva n e d o t k n u t á.

V. Žalovaný 2/ j e p o v in n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 38,74 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 03. 07. 2017 domáhal od žalovaných 1/ a 2/
zaplatenia sumy 1 443,50 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou.

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 05. 05. 2017
až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 80 % (tretí výrok). Znalcovi K.. W.. W. Y. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
znalečného v rozsahu 100 % (štvrtý výrok).

1.1 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ spôsobil dňa
28. 01. 2017 dopravnú nehodu, keď pri cúvaní narazil do zadného nárazníka osobného motorového
vozidla žalobcu, ktoré stálo na parkovisku. Táto skutočnosť bola podľa súdu prvej inštancie preukázaná
výpoveďoužalovaného1/aznaleckýmposudkomznalcaW..Y.,ktorýpotvrdilpriebehnehodovejudalosti
tak, ako ju spísali jej účastníci na mieste samom. Žalovaný 2/, ktorý namietal, že k takémuto priebehu

dopravnej nehody nedošlo, svoje tvrdenie nepreukázal. Medzi stranami nebolo podľa názoru súdu prvej
inštancie sporné, že stopa po zatlačení na pravej strane zadného nárazníka vozidla poškodeného -
žalobcu zodpovedá zatlačeniu čapom ťažného zariadenia motorového vozidla žalovaného 1/. Rovnako
nebolo sporné, že poškodenie vedľa tejto deformácie sa nachádzalo na motorovom vozidle žalobcu už
pred dopravnou nehodou a sporná nebola ani požadovaná výška škody. K žalovaným 2/ doloženému

odbornému stanovisku vypracovanému firmou D., s.r.o. súd prvej inštancie skonštatoval, že je
všeobecne známe, že firma D., s.r.o. nie je nezávislá znalecká organizácia, ale organizácia, ktorá
dlhodobo vypracováva pre žalovaného v 2/ svoje stanoviská v prípade poistných nárokov. Súd prvej
inštancie prihliadol k záverom znaleckého posudku W.. Y., ktorý považoval priebeh dopravného deja
tak, ako ho popísali účastníci dopravnej nehody za technicky prijateľný za pomoci použitia matematicko

simulačného programového vybavenia. Súd prvej inštancie mal za to, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody v zmysle ustanovenia § 450 zákona č. 40/1964 Zb. -
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“), keďže zadný nárazník, ktorý bolo nutné vymeniť v dôsledku
poškodenia pri dopravnej nehode, bol poškodený už pred dopravnou nehodou, a preto stanovil rozsah
zníženia požadovanej náhrady na 20 % a v prevyšujúcej časti žalobe vyhovel. Nakoľko bolo v konaní

potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na návrh žalobcu a záloha, ktorú žalobca zaplatil nepokryla
v plnom rozsahu trovy znalečného, súd prvej inštancie rozhodol o nároku znalca na znalečné voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.
1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v spore
v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a

žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 80 % (žalovaní 1/ a 2/ v rozsahu 20 %) priznal voči žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %

2. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcuodvolaniežalovaný2/.Rozhodnutiesúduprvejinštancieoznačilzanesprávne

z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Podľa žalovaného 2/ v spore o náhradu škody bremeno tvrdenia a s ním spojené dôkazné bremeno

zaťažuje v prvom rade žalobcu. Žalobca je povinný preukázať, že ku škode, z ktorej odvodzuje svoj
nárok na náhradu došlo skutočne tak ako tvrdí. Žalobca musí preukázať porušenie povinnosti, resp.
protiprávny úkon žalovaného 1/ ako škodcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalovaný
2/ už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17. 10. 2017 poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal
ani porušenie povinnosti žalovaného 1/, ani príčinnú súvislosť medzi porušením takej povinnosti a

škodou, ktorá mu mala v dôsledku toho vzniknúť. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
podľa názoru žalovaného 2/ vyplýva, že okrem poškodenia svojho vozidla žalobca nepreukázal ostatné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/ a preto žalovaný 2/ považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný 2/ preukázal, že ku škodovej
udalosti medzi vozidlami žalobcu a žalovaného 1/ nemohlo dôjsť tak, ako žalobca a žalovaný 1/ tvrdili.2.2 Odborné stanoviská od spoločnosti D., s.r.o. zo dňa 11. 10. 2017 a 26. 01. 2018 podľa žalovaného
2/ potvrdili správnosť vyhodnotenia škodovej udalosti žalovaným 2/. Súd prvej inštancie sa obsahom
odborných stanovísk predložených žalovaným 2/ v odôvodnení rozsudku, ani v samotnom konaní

vôbec nezaoberal a skonštatoval len, že je všeobecne známe, že firma D., s. r. o. nie je nezávislá
znalecká organizácia. Podľa názoru žalovaného 2/ ide o dôkazy relevantné pre posúdenie priebehu
škodovej udalosti a vzniku škody na vozidle žalobcu. Zamestnanec spoločnosti D., s.r.o., ktorý ich
vypracoval je osobou odborne spôsobilou na spracovanie takýchto odborných stanovísk k technickej
prijateľnosti vzniku škodových udalostí motorových vozidiel a len vzhľadom k tomu, že pracuje v

spoločnostiD.,s.r.o.,niejezapísanývzoznameznalcov.Pokiaľsasúdprvejinštanciepriklonilkzáverom
znaleckého posudku, ktorý považoval priebeh deja škodovej udalosti popísaný žalobcom a žalovaným
1/ za prijateľný za pomoci použitia matematicko simulačného programového vybavenia, na rozdiel od
stanoviska spoločnosti D., s.r.o., tak žalovaný 2/ poukazuje na to, že nie je možné previesť presný
výpočet zrážky, nakoľko nie sú známe zdokumentované ponehodové polohy vozidiel. Z odpovedí znalca
na znaleckú úlohu č. 3 a č. 5 vyplýva, že nie je možné zistiť, ktoré vozidlo bolo v čase nárazu v pohybe,

a ktoré stálo. Ani znalcom nebolo jednoznačne preukázané, ktoré vozidlo sa pri náraze pohybovalo a
znalec potvrdil aj poškodenie na vozidle žalobcu, ktoré nesúviselo s opisom priebehu škodovej udalosti.
Žalovaný 2/ poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/258/2009, podľa
ktorého: „Ak totiž iba časť rozsahu poškodenia zodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody,
nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že sa poistná udalosť naozaj stala.“

2.3 Žalovaný 2/ namietol aj správnosť postupu súdu prvej inštancie pri určení náhrady trov konania, keď
tento neurčil rozsah čistého úspechu žalobcu, ktorý by mal v danom prípade predstavovať 60 %.
2.4 Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úroku z omeškania, podľa
názoru žalovaného 2/ mu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako
poškodenému úroky z omeškania, nakoľko žalovaný 2/ do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako
poškodeného o škodovej udalosti skončil šetrenie poistnej udalosti a listom zo dňa 20. 02. 2017 oznámil
žalobcovi výšku poistného plnenia, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu by sa mohol dostať

až v prípade nevyplatenia náhrady škody v súdom určenej lehote v meritórnom rozhodnutí. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/224/2013 zo dňa 12.
06. 2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14. 06. 2016 a rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Cb/29/2016 zo dňa 26. 06. 2017.
2.5Žalovaný2/navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuzamietnev

celom rozsahu a uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy odvolacieho a prvoinštančného
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne súd prvej inštancie
o ich výške.

3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho

správne ustálil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, vrátane príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného 1/ a škodou vzniknutou žalobcovi. Nesúhlasil
s názorom žalovaného 2/, že hodnoverne preukázal iný priebeh dopravnej nehody ako uvádza žalobca a
žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že spoločnosť D., s.r.o. nie je nezávislá znalecká
organizácia, ale organizácia, ktorá vypracováva pre žalovaného 2/ stanoviská v prípade poistných

nárokov. Znalec W.. Y. v záveroch znaleckého posudku považoval za technicky prijateľné popísanie
priebehu dopravného deja tak, ako uviedli účastníci dopravnej nehody. Žalobca navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného 2/ na náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Žalovaný 2/ v replike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní a poukázal na to, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že parametre, ktoré mal znalec pri vyhotovovaní
znaleckého posudku k dispozícii nie sú postačujúce na detailné posúdenie samotnej kolíznej situácie,
nakoľko nie sú známe zdokumentované ponehodové polohy vozidiel a teda nie je možné previesť presný
výpočet zrážky. Znalec pri posúdení energetickej korešpondencie poškodenia konštatoval, že dopravnú

nehodu nie je možné charakterizovať takými parametrami, ktoré by zabezpečovali objektívnu simuláciu
nehodového deja a to hlavne vo vzťahu k fáze pohybu vozidiel pred samotnou zrážkou. Z odpovedí
znalca na znaleckú úlohu č. 3 a č. 5 v znaleckom posudku plynie, že nie je možné zistiť, ktoré vozidlo bolo
v čase nárazu v pohybe, a ktoré stálo. Zo znaleckého posudku nevyplýva jednoznačný záver, ktorýmby bolo možné podporiť tvrdenie žalobcu o priebehu škodovej udalosti. Pokiaľ sa jedná o žalobcom
uplatnený úrok z omeškania, žalovaný 2/ poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený
v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. 11. 2018, na základe ktorého je možné konštatovať, že

žalobcovi v predmetnom spore nevznikol nárok na úroky z omeškania. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v jeho odvolaní.

5. Žalobca dupliku nepodal.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 2/ podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní
podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní

nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie
žalovaného 2/ je čiastočne dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvého výroku
o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 1 154,80 Eur bol zmenený iba z formálnych
dôvodov s poukazom na bod 8.5 tohto rozsudku, pričom obsahovo ide v tejto časti o potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej

napadnutej časti prvého výroku týkajúci sa príslušenstva istiny, t.j. o uložení povinnosti žalovanému 2/
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do
zaplatenia bol zmenený v zmysle § 388 C. s. p. pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie
mal z výpovede žalovaného 1/ a znaleckého posudku znalca W.. Y. za preukázané, že žalovaný
1/ (povinne zmluvne poistený v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného 2/) spôsobil dňa
28. 01. 2017 dopravnú nehodu, keď pri cúvaní narazil do pravej časti zadného nárazníka osobného
motorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 427 O. z.

ako zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku upravená v
ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu spočívajúcim na princípe objektívnej zodpovednosti, na ktorej vznik sa nevyžaduje zavinené

konanie. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného
nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť
ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave
spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami

premávky. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených)
osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového
vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené
tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona (zákon č. 381/2001 Z. z.) poistený pre prípad vzniku svojej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

8.1 Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a
rovnako aj s právnym posúdením veci pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi
sumu 1 154,80 Eur a s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti. Súd prvej inštancie sa vo
svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s námietkami žalovaného 2/ ohľadom vzniku škody a dospel k
správnemu záveru, že boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného

1/, keď škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho motorovom vozidle bola spôsobená protiprávnym konaním
žalovaného 1/. K odvolacej námietke žalovaného 2/, že žalobca nepreukázal ani porušenie povinnosti
žalovaného 1/, ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ktorá mu mala vzniknúť,
odvolací súd uvádza, že predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli preukázané tak písomným
vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 20. 09. 2017, v ktorom uviedol, že nie je sporné kto zavinil nehodu,

nakoľkotobolpráveonktorýpricúvanínarazildostojacehovozidlažalobcuakoajnáslednouvýpoveďou
žalovaného 1/ na pojednávaní konanom sa dňa 31. 01. 2018, kedy žalovaný 1/ opätovne potvrdil
priebeh škodovej udalosti tak ako ju opísal žalobca. Ďalej bolo porušenie povinnosti žalovaného 1/
a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a týmto porušením preukázané záznamom o dopravnejnehode vyplneným oboma vodičmi v deň nehody a znaleckým posudkom vyhotoveným W.. Y., ktorý
dostatočne odôvodnil možnosť priebehu škodovej udalosti tak ako ju opísali žalobca a žalovaný 1/ a
jej prijateľnosť z technického hľadiska. Výšku škody mal súd prvej inštancie preukázanú na základe

faktúry č. XXXXXXXXXX. Z dokazovania vyplynulo, že v dôsledku uvedenej škodovej udalosti došlo
k poškodeniu pravej časti zadného nárazníka motorového vozidla žalobcu zn. M. X. zo strany škodcu
(žalovaného 1/), t.j. vodiča motorového vozidla zn. V. G.. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo
jednoznačne preukázané, akým spôsobom došlo k vzniku škody, a teda aj k určeniu zodpovednosti
žalovaného 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 O. z. S poukazom

na uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného 2/ v odvolaní, že priebeh škodovej udalosti nebol dostatočne
preukázaný, a že ku škodovej udalosti medzi vozidlami žalobcu a žalovaného 1/ nemohlo dôjsť tak,
ako žalobca a žalovaný 1/ tvrdili. Súd totiž v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Je síce pravdou, že znalecký posudok
sám o sebe pri jeho hodnotení jednotlivo, izolovane od ostatných v konaní pred súdom prvej inštancie

vykonaných dôkazov hovorí len o možnosti priebehu škodovej udalosti (nehodového deja) tak, ako
ju uviedli žalobca a žalovaný 1/, pripúšťa aj inú alternatívu, avšak v spojení so záznamom o nehode
a výsluchom najmä žalovaného 1/, t.j. v súhrnne s ďalšími dôkazmi preukazuje priebeh nehodového
deja tvrdený poškodeným - žalobcom v žalobe. V konaní nevyšiel najavo žiadny vzťah žalovaného 1/ k
žalobcovi, pre ktorý by mohla byť pravdivosť jeho výpovede o priebehu nehody spochybnená. Žalovaný

1/ šiel touto výpoveďou proti svojím záujmom, nakoľko poisťovateľ v prípade záznamu o škodovej
udalosti spôsobenej žalovaným 1/ ako klientom môže uvedenú okolnosť zohľadniť vo výške poistného
do budúcna.
8.2 Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý predmetné stanovisko spoločnosti
D., s.r.o. (zo dňa 11. 10. 2017) nepovažoval za dostatočne hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo

možné s určitosťou vyvodiť ako k poškodeniu vozidla došlo, resp., že k nemu nedošlo spôsobom
ako opísal žalobca v zhode so žalovaným 1/. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie, na základe
ktorého súd prvej inštancie dospel k záveru, že škodová udalosť mohla nastať tak ako ju opísali
žalobca so žalovaným 1/. Stanovisko spoločnosti D., s.r.o. vypracované dňa 11. 10. 2017 bolo založené
len na podklade fotodokumentácie motorových vozidiel, naproti tomu v znaleckom posudku znalec

vychádzal z fotodokumentácie, technických matematicko-simulačných analýz a posúdenia nehodového
deja z technického hľadiska. Pokiaľ sa žalovaný 2/ nestotožnil so závermi znaleckého dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie na návrh žalobcu, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok
nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, čo
však žalovaný 2/ neurobil. Odborné stanovisko žalovaného 2/ zo dňa 26. 01. 2018 k vyjadreniu žalobcu

predložené súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom sa dňa 31. 01. 2018, malo podľa názoru
odvolacieho súdu slúžiť len na vyvrátenie argumentácie uvedenej v predmetnom vyjadrení žalobcu,
pričom žalovaný 2/ v ňom uviedol, že trvá na svojom pôvodnom odbornom stanovisku zo dňa 11. 10.
2017. Znalecké dokazovanie bolo nariadené 17. 04. 2018 a znalecký posudok K.. W.. Y. bol vypracovaný
28.08.2018, teda až následne a znalec mal k dispozícii za účelom jeho vypracovania súdny spis (viď č.

l. 127 spisu), ktorého súčasťou boli aj obe odborné stanoviská spoločnosti D., s.r.o.
8.3 Zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 15 od 01. 01. 2002 zaviedol všeobecný priamy nárok
poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, preto v prípade škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody
uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne. Vo vzťahu

k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, v rozsahu
v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť
je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. V danej veci bol
nárok poškodeného (žalobcu) ako aj zodpovednosť poisteného (žalovaného 1/) za škodu nepochybne
preukázaný listinnými dôkazmi (vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 20. 09. 2017, záznamom o

dopravnej nehode), výpoveďou žalovaného 1/ na pojednávaní konanom sa dňa 31. 01. 2018 v spojení
so znaleckým posudkom. Žalobca ako poškodený a žalovaný 1/ ako škodca zhodne tvrdili a vypovedali,
že k dopravnej nehode došlo tak, ako to uviedol žalobca v žalobe a navyše ich tvrdenia podporil aj
znalecký posudok, v zmysle ktorého nie je vylúčené, aby vozidlo žalovaného 1/ spôsobilo poškodenia
na vozidle žalobcu, a preto je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,

keď uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur.
8.4 Odvolací súd sa úplne nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2Co/258/2009, podľa ktorého: „Ak totiž iba časť rozsahu poškodenia zodpovedá
deklarovanému priebehu dopravnej nehody, nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že sapoistná udalosť naozaj stala.“ Ak totiž možno vznik škody izolovať od predchádzajúceho poškodenia
nemajúceho na jej vznik vplyv, ako je tomu v tomto posudzovanom prípade a je preukázaná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou ju spôsobujúcou nemajúcou žiaden podiel na

zmene stopy predchádzajúceho poškodenia (k nárazu gule ťažného zariadenia motorového vozidla
žalovaného 1/ totiž došlo na inom mieste na zadnom nárazníku motorového vozidla žalobcu) niet dôvodu
nepriznať náhradu škody, či poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu.
8.5 Odvolací súd dáva do pozornosti, že od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti (pasívnej solidarity)
je potrebné odlišovať stav, ak majú viaceré subjekty rovnaký dlh na základe rôznych právnych titulov

(tzv. nepravá, falošná solidarita). Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od
dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Zatiaľ čo je nárok žalobcu
voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený
voči žalovanému ako poisťovateľovi originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym
predpisom (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.). Aj v tomto prípade platí, že dlh zaniká v rozsahu v akom
splnil veriteľovi jeden z nich, avšak predpoklady pre povinnosť plnenia sú rozdielne. Postavenie škodcu

a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči
veriteľovi, t. j. ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté
plnenie dvakrát. Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za
škodu (§ 427, resp. § 420 OZ) a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je
poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločné a nerozdielne)

splnenie záväzku. V procesnej rovine vo výroku rozhodnutia tak súd nevysloví spoločnú a nerozdielnu
povinnosť, ale určí, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
ostatných žalovaných (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/9/2013 zo dňa 27.
08. 2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/895/2008 zo dňa 17. 12. 2009). S poukazom na
uvedené pristúpil odvolací súd k zmene prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení

povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur v zmysle § 388 C. s. p. len z formálnych
dôvodov, a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti
žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur uloženej žalovanému 1/ prvým výrokom rozsudkom
súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia tejto povinnosti žalovaného 2/,

pričom obsahovo ide o potvrdzujúci rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p.

9. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu voči obom
žalovaným aj čo do uplatneného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O. z. a priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 05. 05. 2017 do zaplatenia z priznanej sumy 1

154,80 Eur. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného 2/, ktorý poukázal na to,
že do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu by sa mohol dostať až v prípade nevyplatenia
poistného plnenia v súdom určenej lehote v meritórnom rozhodnutí. V zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26. 02. 2019 je „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods.
6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých
prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol

poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala
nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako
aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Sankcia v podobe úroku z omeškania má

však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako
je to obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že
zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu - ako povinnosť, teda
bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa
posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov - OZ a jeho vykonávacieho nariadenia“. V predmetnom

prípade si žalovaný 2/ splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 20. 02. 2017
(č. l. 17 spisu) informoval žalobcu o výsledku šetrenia a poskytol mu písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie žalobcovi. Nakoľko si žalovaný 2/ splnil svoju povinnosťako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. nebol povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z
omeškania. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody a žalovaný 2/ by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú sumu 1
154,80 Eur titulom náhrady škody voči žalovanému 1/ a titulom poistného plnenia zo zodpovednosti
žalovaného 1/ za škodu voči žalovanému 2/ (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22. 11. 2018). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie v prvom výroku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia
podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol.

10. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255
ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil

prvoinštančné rozhodnutie. Z dôvodu odlišného pomeru úspechu strán sporu v prvoinštančnom konaní a
odvolania len žalovaného 2/ nebolo možné rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov konania ako
celku spoločne jedným výrokom, preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania dvoma samostatnými výrokmi.
10.1 Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa
jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech

vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Odvolací súd
konštatuje, že v prvoinštančnom konaní bol žalobca úspešný v sume 1 154,80 Eur a žalovaný 2/ v sume
509,97 Eur (istina 288,70 Eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 443,50 Eur od 05.05.
2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu 27.05.2020, t.j. 221,27 Eur). V percentuálnom
vyjadrení podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu činí úspech žalobcu 69,37% a

úspech žalovaného 2/ 30,63%. Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo
výške 38,74 % (69,37% - 30,63%), preto odvolací súd uložil žalovanému 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy prvoinštančného konania v rozsahu 38,74 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia
povinnosti žalovaného 1/ nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania uloženej žalovanému 1/

tretím výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia
povinnosti žalovaného 2/.
10.2 Odvolací súd dodáva, že nakoľko žalovaný 1/ sa voči rozsudku súdu prvej inštancie (a teda ani
voči jeho tretiemu výroku o nároku na náhradu trov konania) neodvolal a netvorí so žalovaným 2/
nerozlučné spoločenstvo, ale spoločenstvo samostatné, pretože len voči nemu samotnému si mohol

žalobca uplatniť nárok na náhradu škody (nemusel teda nevyhnutne žalovať aj žalovaného 2/ na
zaplatenie poistného plnenia zo zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu), odvolanie žalovaného 2/ sa na
neho nevzťahuje, neplatí aj pre žalovaného 1/, voči žalovanému 1/ teda nadobudol rozsudok súdu prvej
inštancie právoplatnosť, preto časť tretieho výroku vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ zostala
odvolaním nedotknutá. Nakoľko žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného

plneniaažvrozsahu80%,nadrámecpovinnostižalovaného2/nahradiťžalobcovitrovyprvoinštančného
konania v rozsahu 38,74%, t.j. v rozsahu 41,26% je žalovaný 1/ povinný nahradiť žalobcovi trovy
prvoinštančného konania sám, na tomto rozsahu sa žalovaný 2/ nepodieľa. Len pre úplnosť odvolací
súd dodáva, že úspech žalovaného 1/ by aj v prípade podania odvolania žalovaným 1/ nebol totožný s
úspechom žalovaného 2/ v konaní. V prvoinštančnom konaní bol totiž žalobca vo vzťahu k žalovanému

1/ úspešný v sume 1 331,81 Eur (istina 1 154,80 Eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1 154,80 Eur od 05.05. 2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu 27.05.2020, t.j. 177,01
Eur) a žalovaný 1/ v sume 332,95 Eur (istina 288,70 Eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 288,70 Eur od 05.05. 2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. 44,25 Eur). V
percentuálnom vyjadrení aj podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu by bol činil

úspech žalobcu 80% a úspech žalovaného 1/ 20%. Žalobcovi by teda voči žalovanému 1/ prináležala
po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 60 % uplatnených trov (80 % - 20 % = 60 %).
10.3 Odvolací súd uložil žalovanému 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v
rozsahu 38,74 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trovkonania, vzhľadom na jeho úspech v konaní ako celku v príslušenstve pohľadávky - úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1 443,50 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia vzťahujúci sa aj na odvolacie
konanie. Trovy odvolacieho konania je žalobcovi povinný nahradiť len žalovaný 2/, nakoľko (ako už

bolo uvedené vyššie) žalovaný 1/ odvolanie nepodal a netvorí so žalovaným 2/ nerozlučné procesné
spoločenstvo, nie je teda stranou sporu v odvolacom konaní.
10.4 O výške a prijímateľovi náhrady trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na

plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).