Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200525
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318200525.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd M. sudkyňou U.. U. S. v právnej veci žalobcu: G.. P. P., nar. XX.XX.R., bytom E. R./XX, R. XX

M.É., zast. U.. U. Q., advokátom, X. 5, XXX XX O., Y. kanceláriou U. s.r.o., F. XX, XXX XX O., proti
žalovanému: I. M. akciová spoločnosť, Q. XX, XXX XX M., G.: XX XXX XXX, zast. U.. E. O., advokátom,
A. slobody 2, XXX XX M., o zaplatenie sumy XX XXX,- s prísl., takto

r o z h o d o l :

X. žalobu z a m i e t a.

N. vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde žalobu voči žalovanému ktorou sa domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy XX XXX,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške X % ročne odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu
trov konania.

F. žaloby odôvodnil tým, že jeho manželka dňa XX.XX.XXXX požiadala Q. banku o jednorázové
vyplatenie podielových listov v sume XX XXX,- eur. J. sumu požičal žalovanému na jeho podnikateľskú
činnosť formou priameho vkladu na účet žalovaného s tým, že požičaná suma mu bude vrátená hneď

po jeho výzve na vrátenie pôžičky. F. poskytol žalovanému bezúročne. T. XX.XX.XXXX mu bola na
požiadanie zo strany žalovaného vrátená polovica požičanej sumy a to XX XXX,- eur. V súvislosti s
jeho odchodom z riadiacej funkcie generálneho riaditeľa žalovaného, ako aj v súvislosti s predajom akcií
žalovaného tretej osobe, v druhej polovici roku XXXX požiadal žalovaného o zaplatenie zostávajúcej
časti požičanej sumy vo výške XX XXX,- eur. Na jeho žiadosť o vrátenie pôžičky žalovaný nereagoval.
Z popísaných skutkových okolností je zrejmé, že žalovaný v právnej pozícii dlžníka peňažnú sumu vo
výške XX XXX,- eur od žalobcu v právnej pozícii veriteľa ako bezúročnú pôžičku prevzal a požičané

peniaze sčasti vo výške XX XXX,- eur nevrátil. F. sa stala splatnou prvého dňa potom, čo žalovaného
na vrátenie dlhu vyzval.

A. žalobca rozšíril žalobu o sumu XX XXX,- eur s príslušenstvom a súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
pripustilzmenužalobytak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumuXXXXX,-eurspolusúrokomz
omeškania vo výške X % ročne odo dňa XX.XX.R. do zaplatenia a je povinný nahradiť mu trovy konania.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že sumu XX XXX,- eur žalovanému
poskytla jeho manželka a nie on. X. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nepripustil zmenu žaloby
spočívajúcu v zmene skutkových okolností a to, že pôžička bola žalovanému poskytnutá jeho
manželkou.X. Súd žalobe žalobcu vyhovel v skrátenom konaní a to vydaním platobného rozkazu č.k. XC/X/R.-XX zo
dňaXX.XX.XXXX a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX,- eur s prísl. a nahradiť mu trovy

konania. N. v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor. A., že žalobca do XX.XX.XXXX
bol XX % akcionárom žalovaného, t.j. do času, kedy N. o prevode akcií previedol akcie na kupujúceho
U. I. s.r.o. V čase XX.XX.XXXX bol žalovaný v zlej ekonomickej situácii, na základe čoho sa žalobca
spoločne s G.. L. ako akcionármi dohodli na spoločnom vklade po XX XXX,- eur. Zo strany žalobcu bola
suma XX XXX,- eur v jeho prospech pripísaná dňa XX.XX.XXXX a zo strany G.. L. dňa XX.XX.XXXX

bola pripísaná suma XX XXX,- eur a dňa XX.XX.XXXX suma XX XXX,- eur.

F. N. o prevode akcií zo dňa XX.XX.XXXX, v čl. IV. bode 1. a 2. je uvedené, že predávajúci (žalobca)
ako fyzická osoba vlastní ku dňu podpisu tejto zmluvy pohľadávku voči emitentovi akcií (žalovanému)
v celkovej výške XXX XXX,XX eur vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o pôžičke. J.
pohľadávku v celosti predávajúci bezodplatne postupuje na kupujúceho. F. odstránenie akýchkoľvek

pochybností predávajúci vyhlasuje, že po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, už nemá žiadne ďalšie
neuspokojené nároky voči žalovanému a pre prípad, žeby podľa účtovníctva alebo inak mali existovať,
tak sa týchto výslovne vzdáva a tieto ex lege po účinnosti zmluvy prevádza na kupujúceho v súvislosti
s predajom akcií.

N. si v konaní uplatňuje voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na zaplatenie pôžičky-pohľadávky, ktorú
zmluvou o prevode akcií zo dňa XX.XX.XXXX postúpil ako postupca na postupníka nového veriteľa - U.
I. s.r.o. F. uviedol, že vznáša námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a písomnými dokladmi predloženými v konaní a to žiadosťou o

jednorázové vyplatenie podielových listov, dokladom o vklade v hotovosti na účet, zmluvou o prevode
akcií, výpisom z účtu žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:

X. Zo žiadosti o jednorázové vyplatenie podielových listov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pani P. P.
požiadala Q., a.s. o jednorázové vyplatenie podielových listov a to o sumu XX XXX,- eur a to na účet

č. R.-I..

X. Z dokladu o vklade v hotovosti na účet zo dňa XX.XX.XXXX vystaveného Q., a.s. vyplýva, že na účet
č. XXXXXXXXXX boli vložené finančné prostriedky vo výške XX XXX,- eur a to titulom: vrátená
pôžička P. P.Ň..

X. Zmluvou o prevode akcií zo XX.XX.XXXX žalobca ako predávajúci na spol. U. I. s.r.o. ako kupujúceho
previedol cenné papiere emitenta: I. M. akciová spoločnosť.

F. C. IV. bod 1. uvedenej zmluvy, predávajúci ako fyzická osoba vlastní ku dňu podpisu tejto zmluvy

pohľadávku voči emitentovi akcií spoločnosti I. M. akciová spoločnosť, v celkovej výške XXX XXX,XX
eur vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o pôžičke. J. pohľadávku v celosti predávajúci
bezodplatne postupuje na kupujúceho.

F. C. IV. bod 2. uvedenej zmluvy, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností predávajúci vyhlasuje, že po

nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, už nemá žiadne ďalšie neuspokojené nároky voči spoločnosti I. M.
akciováspoločnosťapreprípad,žebypodľaúčtovníctvaaleboinakmaliexistovať,taksatýchtovýslovne
vzdáva a tieto ex lege po účinnosti zmluvy prevádza na kupujúceho v súvislosti s predajom akcií.

X. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného vo Q., a.s. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX boli v prospech účtu

pripísané finančné prostriedky vo výške XX XXX,- eur.

X. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že má za to, že je daná jeho aktívna vecná
legitimácia v konaní. X. zmluva o prevode akcií pripúšťa, že pohľadávky žalobcu vymedzené sumou
XXX XXX,XX eur nie sú jeho všetkými pohľadávkami voči žalovanému. A. je mu zrejme, na základe čoho

pohľadávka žalobcu tvoriaca predmet tohto konania vola žalovaným subsumovaná pod pohľadávku
vo výške XXX XXX,XX eur. Má za to, že pohľadávka tvoriaca predmet tohto konania existuje mimo
súhrnu sumy čiastkových plnení vo výške XXX XXX,XX eur a to ako ďalšia pohľadávka žalobcu voči
žalovanému z pôžičky. F., že vzdanie sa žalobcu podľa zmluvy o prevode akcií je neplatné z dôvoduabsencie písomnej dohody. N. o prevode akcií nie je dohodou medzi oprávneným z práva, nakoľko je
uzavretámedzižalobcomatretímsubjektom.H.takbezprávnehovýznamujeajexlegeprechodprávna
kupujúceho zo zmluvy, keďže tento nemá nijaký zákonný podklad. F. tvoriaca predmet tohto konania je

stále pohľadávkou, ktorú má žalobca oprávnenie vymáhať. F. jeho názoru pohľadávku tvoriacu predmet
tohto konania nebolo možné na kupujúceho zo zmluvy postúpiť. F. teória a aj súdna prax požadujú, aby
postupované pohľadávky boli v zmluve ktorou sa postupujú, vyjadrené dostatočne určito. A. zmluva o
prevode akcií pripúšťa existenciu ďalších pohľadávok voči žalovanému aj nad rámec sumy XXX XXX,XX
eur a to aj toho istého druhu a vyplývajúce z rovnakého právneho titulu ako sú pohľadávky tvorené

touto sumou, nie je v tejto zmluve uvedené dostatočným, nezameniteľným a presným spôsobom, ktoré
konkrétne čiastkové plnenia, v akej konkrétnej výške a vyplývajúce z ktorého konkrétneho pôžičkového
vzťahu, sú pohľadávkami tvoriacimi dokopy sumu XXX XXX,XX eur, ktoré majú byť postúpené.

F. sa jedná o samotnú pôžičku vo výške XX XXX,- eur, tak do septembra XXXX existovalo medzi
žalobcom a jeho manželkou bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pod ktorého režim spadali aj

predmetné finančné prostriedky. A. ku dňu XX.XX.XXXX bolo toto bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zrušené a dňa XX.XX.XXXX aj vysporiadané. F. tvoriaca predmet konania však vysporiadaná
nebola. F. sa na ňu vzťahuje režim podľa § 1X9 ods. 4 a X E. zákonníka, na základe ktorého sa nachádza
v podielovom spoluvlastníctve. F. § X39 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne a teda žalobca je oprávnený vymáhať

nárok tvoriaci predmet tohto konania.

F. sumy XX XXX,- eur žalovanému, z ktorej vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu XX
XXX,- eur je nespornou právnou skutočnosťou. H. tak nespornou právnou skutočnosťou je aj právny titul
poskytnutia uvedenej sumy žalovanému, pôžička.

K uvedenému vyjadreniu žalobca pripojil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky zrušené a tiež
A. zápisnicu sp. zn. A., A., zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej súčasťou bola aj dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky.

X. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca do XX.XX.XXXX bol XX %
akcionárom žalovaného, t.j. do času, kedy N. o prevode akcií previedol akcie na kupujúceho U. I. s.r.o.

F. N. o prevode akcií zo dňa XX.XX.XXXX, v čl. IV. bode 1. a 2. je uvedené, že predávajúci

(žalobca) ako fyzická osoba vlastní ku dňu podpisu tejto zmluvy pohľadávku voči emitentovi akcií
(žalovanému) v celkovej výške XXX XXX,XX eur vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o
pôžičke. J. pohľadávku v celosti predávajúci bezodplatne postupuje na kupujúceho. F. odstránenie
akýchkoľvek pochybností predávajúci vyhlasuje, že po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, už nemá
žiadneďalšieneuspokojenénárokyvočižalovanému. Jeúplnelogickétakétovyhláseniežalobcu,keďže

i nadobúdateľ akcií potreboval mať právnu istotu ak vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom a mal
sa stať akcionárom žalovaného. N. za predmet prevodu bola zaplatená odplata a ak by neuviedol v
čase podpisu zmluvy presný stav aktív a pasív žalovaného, tak nadobúdateľ by do zmluvného vzťahu so
žalobcom nikdy nevstúpil a dohodnutú výšku odplaty bez zohľadnenia i tohto nároku žalobcu nezaplatil.

Je podľa neho zrejme, že žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie pôžičky, ktorú zmluvou
o prevode akcií postúpil na nového veriteľa, v žiadnom prípade sa nejedná o ďalšiu pôžičku mimo
postúpenia tak ako tvrdí. F. žiada žalobu zamietnuť.
XX. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o vrátenie sumy XX XXX,- eur, tak tieto
finančné prostriedky vrátil svojej manželke on sám a boli vrátené z čiernych peňazí. V ďalšom uviedol,

že pokiaľ sa jedná o pohľadávku vo výške XX XXX,- eur, tak túto pohľadávku zdedil po svojej manželke.
Do súdneho spisu doložil uznesenie vo veci R./X/R. zo dňa XX.XX.XXXX. P. suma mu patrí, nakoľko
je predmetom vyporiadania W..

XX. Podľa § 488 zákona č. XX/XXXX Zb. E. zákonníka ( ďalej len ,,E. zákonník“), záväzkovým vzťahom

je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.F. § 490 zákona E. zákonníka, záväzky vznikajú zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

F. § 559 ods. X a X E. zákonníka, splnením dlh zanikne. T. musí byť splnený riadne a včas.

F. § 657 E. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

F. § 5X4 ods. X a 2 E. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

XX. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. A. sú predmetom pôžičky

peniaze. X. pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

XX. Žalobca sa v konaní žalovanej sumy domáhal titulom poskytnutia pôžičky žalovanému vo výške XX
XXX,- eur v roku XXXX, a to najprv vo výške XX XXX,- eur a to z dôvodu, že polovičku pôžičky vo výške
XX XXX,- eur už žalovaný uhradil, následne žiadal zaplatenie celej sumy XX XXX,- eur a to z dôvodu,

že suma XX XXX,- eur bola splatená z nejakých ,,čiernych peňazí“, teda žalovaný je dlžný v rozsahu
celej poskytnutej pôžičky.

XX. Obrana žalovaného v konaní bola založená na viacerých skutkových tvrdeniach, ale v prvom rade
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvou o prevode akcií zo dňa

XX.XX.XXXX žalobca zároveň postúpil pohľadávku z čiastkových pôžičiek poskytnutých žalovanému
vyčíslenú na sumu XXX XXX,XX eur na nového veriteľa, postúpenie pohľadávky mu bolo oznámené a
teda aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky uplatnenej žalobou už žalobca nemá.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd v prvom rade skúmal, či v konaní je daná aktívna

vecná legitimácia na strane žalobcu.

F. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok A. súdu X. republiky z XX.XX.R.X, sp. zn. R./XXX/R.).

XX. Kto je stranou súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto
stáva stranou v súdnom konaní je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu Q. legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré
v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. X. sporu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Q. legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
X. žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. A.
vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej
nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá
je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne

so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

XX.Nato,abysaniektostalúčastníkomkonania,netreba,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. F. označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. A. aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; onedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
( rozsudok A. súdu SR sp. zn. R./R./R.).

E. právny názor bol vyslovený aj v uznesení A. súdu SR sp. R./R./R. zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX boli na účet žalovaného
vložené finančné prostriedky vo výške XX XXX,- eur a to titulom pôžičky, tak ako tvrdil sám žalobca. T.

skutočnosť žalovaný nepoprel. S. suma bola poskytnutá ako pôžička iba žalobcom z prostriedkov v tom
čase patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.

X. XX XXX,- eur už bola žalobcovi uhradená, čo tvrdil aj počas celého konania až do ostatného
pojednávania sám žalobca, kedy začal tvrdiť, že suma XX XXX,- eur bola síce uhradená, ale údajne
z ,,čiernych peňazí“, pričom bližšie danú skutočnosť neozrejmil. Z uvedeného však vyplýva, že čo do

sumy XX XXX,- eur už bola pôžička splatená.

F. tvrdení samotného žalobcu, v druhej polovici roka XXXX žalovaného vyzýval aj na splatenie druhej
časti pôžičky. A. žalobca ako akcionár žalovaného zmluvou o prevode akcií zo dňa XX.XX.XXXX
previedol svoje akcie, cenné papiere emitenta - žalovaného, na spol. U. I. s.r.o. a zároveň na kupujúceho

postúpil pohľadávku vo výške XXX XXX,XX eur vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o
pôžičke a to bezodplatne. N. žalobca v tejto zmluve vyhlásil, že nemá žiadne neuspokojené nároky voči
žalovanému. F. pohľadávky bolo oznámené žalovanému. X. je toho názoru, že v predmetnej zmluve
postupovaná pohľadávka bola dostatočne určito a zrozumiteľne špecifikovaná a to jednak výškou a
titulom. V čase uzatvorenia tejto zmluvy žalobcovi vzhľadom na jeho tvrdenia v žalobe a počas konania

pohľadávka zo zmluvy o pôžičke z roku XXXX, ktorej vrátenie je predmetom tohto konania, bola známa.
Zo samotnej zmluvy o prevode akcií nevyplýva, žeby vyčíslená pohľadávka titulom čiastkových plnení
zo zmluvy o pôžičke nezahŕňala aj túto pohľadávku žalobcu voči žalovanému.

V tomto smere je súd toho názoru, že bolo na žalobcovi preukázať opak, a v tomto smere z jeho strany

nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Q. postupovanej pohľadávky vyčísľoval žalobca, postúpenie
pohľadávky žalovanému oznámil a ten danú skutočnosť akceptoval. N. v konaní nepreukázal, aby nad
výšku vyčíslenej pohľadávky titulom pôžičky v zmluve o prevode akcií, vo vzťahu k žalovanému mal
ďalšiu pohľadávku na základe rovnakého právneho titulu.

XX. Postúpením pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe
zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ
svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. F. postúpení pohľadávky
dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho
záväzkového vzťahu. F. nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva

postupcu. V podstate ide o realizáciu zásady, že v prípade právneho nástupníctva sa práva a povinnosti
preberajú od právneho predchodcu v stave, v akom sa uňho nachádzali.

Q. (postupca), ktorý postúpil svoju pohľadávku inému veriteľovi (postupníkovi) zmluvou podľa § 524 ods.
X OZ a oznámil toto postúpenie pohľadávky dlžníkovi alebo ak postúpenie bolo dlžníkovi preukázané

postupníkom, stráca oprávnenie vymáhať pohľadávku od dlžníka. Od tohto okamihu je dlžník povinný
plniť postupníkovi namiesto svojmu doterajšiemu veriteľovi (t. j. postupcovi). Q. zakladá ustanovenie
§ 530 ods. X OZ ktoré - pri splnení predpísaných podmienok - dáva postupcovi možnosť vymáhať
postúpenú pohľadávku „vo svojom mene na účet postupníka“, ak ho o to postupník požiada, a to len v
prípade, že postupník súčasne nevymáha pohľadávku a že je dlžníkovi preukázaný súhlas postupníka

s vymáhaním dlhu postupcom. X. len poukazuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby ho
postupník požiadal o vymáhanie postúpenej pohľadávky a na takéto konanie žeby mu dal súhlas.

XX. Súd pre úplnosť vzhľadom na tvrdenia žalobcu uvádza, že za predmet vlastníctva, a teda ani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia

všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku
bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov
manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa
zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvav širšom zmysle). F. súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr.
zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok A. súdu C. z XX. decembra R. sp. zn.
X I. XX/XX, ručiteľský záväzok jedného z manželov (H. XX/R.) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len

jedným z manželov (H. XX/R.X). F. aj rozhodnutie NS SR X I. XXX/R..

F. na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa nepremlčuje, pretože ide o výkon vlastníckeho
práva. F. neistota v právnych vzťahoch bývalých bezpodielových spoluvlastníkov však viedla
zákonodarcu k tomu, že do § 1X9 ods. 4 OZ zaradil vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zo

zákona (ex lege). O. zákon ustanovuje X-ročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového
spoluvlastníctva vysporiadať dohodou alebo v rovnakej lehote podať návrh na súd. Po márnom
uplynutí X-ročnej lehoty nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 1X9 ods. 4 OZ.
Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, ohľadne hnuteľných vecí zo zákona platí, že sa manželia
vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci v bezpodielovom spoluvlastníctve pre svoju
potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne užíva ako vlastník (tieto veci sa stanú výlučným

vlastníctvom manžela, ktorý bol v uvedenej dobe oprávneným držiteľom týchto vecí). Ak podľa
skutočného stavu veci tento záver neprichádza do úvahy (vec nie je buď vôbec užívaná ani jedným
z nich, alebo je nimi užívaná spoločne), stane sa hnuteľná vec uplynutím X-ročnej doby predmetom
podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. E. nehnuteľných vecí zakladá márne uplynutie X-
ročnej lehoty nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s

rovnosťou podielov. O ostatných majetkových právach, ktoré sú spoločné manželom (spoločné dlhy a
pohľadávky), platí takisto nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných
majetkových práv vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní rovnakým dielom.

V danom prípade suma XX XXX,- eur bola síce poskytnutá zo spoločného majetku žalobcu a jeho

manželky žalovanému, ale výlučne ako pôžička poskytnutá iba žalobcom a to za účelom preklenutia
nepriaznivej finančnej situácie žalovaného v čase jej poskytnutia a to žalobcom ako akcionárom
žalovaného v tom čase. S. žalobca zo spoločného majetku použil finančné prostriedky na svoje vlastné
účely a potreby. S. sa nejedná o spoločnú pohľadávku. A. bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a
jeho manželky za trvania manželstva zrušené a medzi nimi bola uzatvorená aj dohoda o vyporiadaní W..

V rámci takto uzatvorenej dohody pri širšom vyporiadaní mala byť aj táto skutočnosť zohľadnená, avšak
nebola. F. názoru súdu nesprávny je názor žalobcu, že nakoľko vyššie uvedené finančné prostriedky
neboli predmetom vyporiadania W., tak po uplynutí troch rokov sa na túto pohľadávku vzťahuje režim
§ 1X9 ods. 4 a X E. zákonníka, teda že táto pohľadávka sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a jeho manželky.

Čosatedatýkadlhovvzniknutýchpočastrvaniamanželstva,vsúladesjudikatúrouA.súdutietonepatria
do W., avšak primerane sa na ne použijú ustanovenia o vyporiadaní W. upravené E. zákonníkom. Aj
v prípade, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý
napríklad uzavrel vo svojom mene zmluvu o pôžičke a ak takto získané prostriedky boli použité na kúpu

určitej veci, vo všeobecnosti patrí aj táto vec do W.. P. zaviazanému z pôžičky sa na takto vynaložené
prostriedky prihliadne pri vyporiadaní W.. T. z. to čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok
zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom. V prípade, ak sa uplatnila
zákonná domnienka o vyporiadaní W., nebude možné uplatniť nároky na vyplatenie prostriedkov
vložených na spoločné veci vyplývajúcich z W.. V danom prípade by prichádzalo do úvahy uplatnenie

nárokov z bezdôvodného obohatenia, prípadne z náhrady škody.

XX. Súd dospel k záveru, že v danej právnej veci nie je daná vecná aktívna legitimácia na strane žalobcu.
F. titulom pôžičky ktorá je predmetom daného sporu žalobca postúpil v roku XXXX na nového veriteľa,
postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené, teda žalobca stratil oprávnenie túto pohľadávku

vymáhať.

F. súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
zamietal

XX. F. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. I. sporového poriadku ( ďalej len ,,I.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. X I., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu zamietol a preto v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami
žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.