Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010751
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:0018010751.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 28.01.2020 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., A. XX/XX, príslušníka PZ,

uznáva sa vinným

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zákona,

preto, že

dňa 16.11.2015 v čase cca o 10,50 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Š.- F., C.: S. XXXAO v S. v
smere od ul. A. po ul. Š. kde v rozpore s ust. § 3 ods. 1, ods.2 písm.a, § 4 ods.1 písm.c, písm.e, ods.
2 písm.h, § 19 ods.1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov

odbočoval s vozidlom vľavo na parkovisko pred obytným blokom K. XX kde pri odbočovaní sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, nepostrehol chodkyňu prechádzajúcu cez
vozovku, ktorú ľavým predným kolesom uvedeného motorového vozidla zachytil, čím došlo k nárazu
ľavého predného kolesa vozidla do pravej nohy chodkyne, následkom ktorého poškodená A. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X v S. utrpela podľa znaleckého posudku MUDr. Ľ. J., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia- traumatológia pod č. 95/2015 otvorenú zlomeninu pravého
členkového kĺbu zahŕňajúcu zlomeninu pravého vonkajšieho členka súčasne so zlomeninou pravého
vnútorného členka a zlomeninou zadnej rany píšťaly s posunom úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v oblasti

pravého vnútorného členka veľkosti 15 cm, tržnozmliaždenú ranu v oblasti chrbta pravej nohy veľkosti
25 cm, ťažké pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého členkového kĺbu a pravej nohy, zlomenie
pravejčlenkovejkostibezposunuúlomkov,odlomeniezbázyzákladnéhočlánkupalcapravejnohy,ktoré
si vyžadujú dobu liečenia v trvaní šiestich mesiacov, počas ktorej bol závažným spôsobom narušený
obvyklý spôsob života,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

za to sa odsudzuje

Podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 56 ods.1,2, 36 písm.j, 38 ods.3 Tr.zák. k peňažnému trestu
vo výške 2.500 (dvetisícpäťsto) €.Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. ustanovuje pre prípad úmyselného nezaplatenia peňažného trestu náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkazuje poškodených
- W. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D. X,
- Ing. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š., ul. S. XX, XXX XX s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry A. podal tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného A. B. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný s tým, že kritického
dňa riadil osobné motorové vozidlo v S. v lokalite, ktorú pozná pretože tam býva a vždy tam chodí tým

istým spôsobom, pričom v uvedenom čase odbočoval z hlavnej cesty na vedľajšie parkovisko- na hlavnej
ceste je prerušovaná čiara a odbočovať začal, keď mu to dopravná situácia umožnila a poškodenú si
všimol cez bočné sklo, keď v podstate celá predná časť - kapota auta bola pred poškodenou ako táto
spadla na chodník a zároveň poukázal na tú skutočnosť, že on nezrazil chodkyňu, ktorá prechádzala
cez cestu kde nie je prechod pre chodcov a v uvedenom prípade nemal možnosť zabrániť zrážke a ak

by takúto možnosť mal, tak by to urobil aj v prípade, ak by poškodil svoje auto. Obžalovaný zároveň
uviedol, že nemá vedomosť, aby na predmetnej ulici v mieste odbočovania prešiel cez plnú čiaru a na
uvedené parkovisko sa ani nedá inak odbočiť a na danom mieste nie je zákaz odbočovania. Obžalovaný
zároveň uviedol, že pred zrážkou pre stĺpik na aute poškodenú nevidel a keď ju zazrel cez bočné sklo
tak hneď zabrzdil a keď poškodená spadla, tak hneď vyšiel vonku, volal záchranku, políciu, pričom pred

zrážkou išiel pomaly, krokom, pretože vie, že na predmetnej ceste na ktorú odbočoval je aj výmoľ a ak
by išiel autom viac vpravo, tak by ohrozil chodkyňu na pravej strane cesty, ako to uvádzal znalec.

Poškodená- nebohá A. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní uviedla, že kritického dňa išla na prechádzku po chodníku v S., keď chcela prejsť na druhú

stranu, pričom nevidela žiadne autá ani chodcov, nevidela žiadne nebezpečenstvo, videla pred sebou
len kaluž, chcela pokračovať ďalej cez cestu a nato pocítila úraz, bolesť a viac sa nepamätá, pretože sa
prebrala až po operácii, pričom v súčasnosti je imobilná, stará sa o ňu jej syn, Ing. A. K. a nie je schopná
sama žiť - poškodená vo svojom výsluchu žiadala náhradu škody za bolestné v sume 6350€ ako aj
uhradiť ostatné náklady, ktoré budú vyčíslené neskôr. Zároveň uviedla, že v čase dopravnej nehody

mala dioptrie na očiach 6, resp.7.

Svedok X. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa fajčil na balkóne,
pričom videl na hlavnej ceste prichádzajúce vozidlo zn. F., ktoré odbočovalo doľava a na chodníku si
všimol poškodenú a keď vozidlo začalo odbočovať, tak poškodená vošla rovno pred predné koleso

čiernej F. nepozerajúc predtým ani napravo, ani naľavo pred prechodom cez cestu, pričom si všimol, že
poškodená má silné okuliare a pred vchodom na cestu vôbec na konci chodníka nezastala, ale plynule
išla cez cestu a vkročila rovno pod auto, ktoré odbočovalo z cesty na ktorej na mieste odbočovania nie
je plná čiara.

Znalec Ing. O.E. A. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom znaleckom posudku s tým, že podľa jeho
názoru obžalovaný po stránke technickej nemal povinnosť predvídať, že poškodená z chodníka vstúpi
na vozovku.

Podľa znaleckého posudku by obžalovaný mohol zrážke zabrániť ak by musel predpokladať, že
chodkyňa nezastaví na okraji vozovky, pričom po stránke technickej v danom čase nemal a výhľad na
chodkyňu v uvedenom čase zakrýval ľavý stĺpik jeho vozidla. Podľa znaleckého posudku poškodená
mala možnosť zabrániť zrážke ak by zastavila svoj pohyb pred vstúpením do vozovky, čo po stránke
technickejmohlavykonať,nakoľkovdanomčasemalanavozidloplnývýhľadamalamožnosťrozpoznaťa predvídať, že pri rýchlosti a vzdialenosti vozidla nie je jej stúpenie do vozovky za daných okolností
bezpečné.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vyplýva, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode
otvorenú zlomeninu pravého členkového kĺbu, tržnozmliaždenú ranu v oblasti pravého vnútorného
členka, chrbta pravej nohy, ťažké pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého členkového kĺbu a
pravej nohy, zlomeninu pravej členkovej kosti bez posunu úlomkov a odlomenie z bázy základného
článku palca pravej nohy, zranenia ktoré si vyžiadali dĺžku liečby aj ku dňu podania znaleckého posudku,

t.j. 25.12.2015.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie je zrejmé miesto, kde došlo ku spáchaniu
skutku.
Z prehratého kamerového systému je zrejmé ako obžalovaný odbočoval na parkovisko.
Z kamerového záznamu aj z fotodokumentácie je zrejmé, že na uvedenom mieste nie je vyznačený

priechod pre chodcov, ktorý sa nachádzal niekoľko metrov pred miestom zrážky.
Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný nemal v čase dopravnej nehody požité alkoholické
nápoje.
Z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že nemá evidovaný žiadny záznam o dopravnom priestupku.

Obžalovaný A. B. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, zamestnávateľom je hodnotený kladne,
doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd vyhodnotením dôkazov v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por., získaných zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivoivichsúhrne dospelkjednoznačnémuzáveru,žeprokurátorvrámcikontradiktórnehokonania
na hlavnom pojednávaní uniesol dôkazné bremeno, pretože preukázal vinu obžalovaného zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zákona a preto súd uznal vinu obžalovaného v rozsahu
obžaloby a uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2 500 €, náhradný trest odňatia slobody pre
prípad úmyselného nezaplatenia peňažného trestu v trvaní 12 mesiacov.

Súd už jedenkrát vo veci rozhodol po vykonanom hlavnom pojednávaní a to tak, že rozsudkom z
02.04.2019podľa§285písm.b/Tr.por.oslobodilobžalovanéhoA.B.spodobžalobyprokurátora,pretože
skutok nie je trestným činom.
Na základe podaného odvolania prokurátorom Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 8To/70/2019

zo 14.10.2019 zrušil napadnutý rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Krajský súd v Košiciach v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že v rámci zaužívanej súdnej
praxe pri posudzovaní vzniku dopravnej nehody ako aj prípadného spôsobenia ujmy na zdraví je
potrebné v prvom rade skúmať konkrétne zavinenie vodiča motorového vozidla, a v priamej súvislosti aj

prípadnéspoluzavineniepoškodeného,t.j.akýkonkrétnypodielnavznikudopravnejnehodypridodržaní
všetkých pravidiel cestnej premávky mal v prvom rade vodič motorového vozidla a v tejto súvislosti
skúmať aj prípadné zavinenie ďalšieho účastníka cestnej premávky, konkrétne chodca v tejto trestnej
veci.

Vpredmetnomuznesenídruhostupňovýsúdzároveňuviedol,žezvykonanýchdôkazov-vyšetrovacieho
pokusu, analýzy zrážky vozidla a chodkyne, s pripojenou fotodokumentáciou aj krajský súd dospel
k záveru, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla viedol vozidlo nesprávnou technikou jazdy a
to najmä keď prechádzal pri odbočovaní vľavo, v podstate v ľavom jazdnom pruhu a nedokončoval
tak prechod cez križovatku pri odbočovaní v pravom jazdnom pruhu, pričom nie je možné akceptovať

vedenie motorového vozidla pri odbočovaní vľavo a prejdenie tohto vozidla do ľavej časti vozovky v
blízkosti chodníka po ktorom sa pohybovala poškodená.

Prvostupňový súd po vrátení veci na nové konanie je viazaný právnym názorom druhostupňového súdu
a preto na základe vyššie uvedených skutočností v uznesení druhostupňového súdu v nadväznosti na

dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní uznal vinu obžalovaného podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. a uložil
trest uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.V súvislosti s rozhodnutím o uznaní viny súd poukazuje na konkrétne ustanovenia zákona č.8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a to konkrétne ustanovenie § 3 ods. 1, 2 písm.a, 4 ods. 1 písm.c,e, ods. 2 písm.h,
§ 19 ods.1,4 citovaného zákona:

- podľa § 3 ods.1 citovaného zákona účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone,
- podľa § 3 ods. 2 písm.a/ citovaného zákona účastník cestnej premávky je povinný správať sa
disciplinovane, ohľaduplne, tak aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie okrem iného aj situácii v cestnej premávke a dopravno-

technickému stavu cesty,
- podľa § 4 ods. 1 písm.c/ citovaného zákona vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke,
- podľa § 4 ods.1 písm.e/ citovaného zákona vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť okrem iného
voči cyklistom a chodcom,
- podľa § 4 ods. 2 písm.h/ citovaného zákona vodič nesmie ohroziť chodcov na chodníku alebo chodcov

prechádzajúcich cez cestu na ktorú vodič odbočuje,
- podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť,
- podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť okrem iného aj
chodcom prechádzajúcim cez vozovku.

Súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie ustanovenia o niektorých účastníkov cestnej
premávky a to konkrétne osobitné ustanovenia o chodcoch v § 52 a 53 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to konkrétne na § 52 ods. 1 citovaného zákona,
v zmysle ktorého je chodec povinný používať predovšetkým chodník ako aj § 53 ods. 1 citovaného
zákona, v zmysle ktorého je chodec povinný pri prechádzaní cez cestu prednostne použiť priechod pre

chodcov (súd poznamenáva, že v uvedenom prípade priechod pre chodcov sa nachádzal pár metrov
pred miestom dopravnej nehody), pričom chodec nesmie vstupovať na vozovku ak prichádza vozidlo s
právom prednostnej jazdy a ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania
uvoľniť priestor na prejazd.

Súd zároveň v záujme objektívnosti pri posudzovaní predmetnej dopravnej nehody považuje za
potrebné poukázať aj na § 53 ods. 2 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že chodec nesmie vstupovať
na vozovku a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel
nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.

Súd zároveň považuje za dôležité aj ustanovenie § 53 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého
chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a
rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy a
taktiež je nevyhnutné v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou poukázať aj na ods. 4 citovaného
§ 53, v zmysle ktorého pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez

nebezpečenstva, pričom táto povinnosť platí na priechode pre chodcov, aj mimo neho.

Súd po vyhodnotení dokazovania aj vzhľadom na rozhodnutie druhostupňového súdu dospel k záveru,
že dopravnú nehodu v prvom rade v uvedenom prípade spôsobil obžalovaný tým, že nevenoval náležitú
pozornosť riadeniu vozidla pri vchádzaní na križovatku do ktorej vošiel v podstate v ľavom jazdnom

pruhu namiesto pravého a ak by do tejto križovatky vošiel do pravého jazdného pruhu, tak by ku
žiadnej dopravnej nehode nemuselo dôjsť. Súd však zároveň zastáva názor, že v uvedenom prípade
mala určitú mieru spoluzavinenia aj poškodená, ktorá v prípade ak by tiež venovala väčšiu pozornosť
pri prechádzaní cez cestu, tak by zrážke mohla zabrániť tým, že by cez cestu na uvedenom mieste
neprechádzala a tým pádom by sa vyhla dopravnej nehode.

Súd vzhľadom na prvotné zavinenie dopravnej nehody obžalovaným a čiastočné spoluzavinenie
poškodenej uznal vinu obžalovaného podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. po objektívnej aj subjektívnej stránke
s poukázaním na vyššie uvedené porušenia príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke a
prejazdu cez križovatku namiesto pravého v ľavom jazdnom pruhu v dôsledku čoho zachytil ľavým

predným kolesom motorového vozidla poškodenú A., ktorej spôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na
zdraví a to otvorenú zlomeninu pravého členkového kĺbu zahŕňajúcu zlomeninu pravého vonkajšieho
členka súčasne so zlomeninou pravého vnútorného členka a zlomeninou zadnej rany píšťaly s posunom
úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v oblasti pravého vnútorného členka veľkosti 15 cm, tržnozmliaždenúranu v oblasti chrbta pravej nohy veľkosti 25 cm, ťažké pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého
členkového kĺbu a pravej nohy, zlomenie pravej členkovej kosti bez posunu úlomkov, odlomenie z bázy
základného článku palca pravej nohy, ktoré si vyžadovali dobu liečenia v trvaní šiestich mesiacov,

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval v súlade s §§ 34,36,37,38 Tr. zák., pričom prihliadol
najmä na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku, pričom dospel k jednoznačnému záveru,
že sú splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie peňažného trestu vo výške 2500 eur, ako aj

náhradného trestu pre prípad úmyselného nezaplatenia v trvaní 12 mesiacov.

Súd neukladal aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vzhľadom na spoluzavinenie poškodenej
pri predmetnej dopravnej nehode.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol na to, že obžalovaný je kladne hodnotený svojim zamestnávateľom,

nebol doposiaľ súdne trestaný, dopustil sa nedbanlivostného trestného činu, pričom u neho prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, keď medzi poľahčujúce okolnosti patrí tá, že doposiaľ
nebol súdne trestaný uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2500 eur, ako aj náhradný trest pre
prípad úmyselného nezaplatenia v trvaní 12 mesiacov.

Súd považuje vyššie uvedený trest za spravodlivý a zákonný, ktorý spĺňa účel trestu tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie, pretože bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného,
aby viedol v budúcnosti riadny život, aby sa nedopúšťal takejto alebo inej trestnej činnosti a zároveň
bude odradzujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali žiadnej trestnej činnosti.

Súd zároveň odkázal poškodených W. E. a Ing. A. K. s nárokom na náhradu škody na civilný proces v
zmysle § 288 ods. 1 Tr.por., pretože uplatnené nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
sú osobného charakteru, ktoré si môže uplatniť len osoba, ktorej sa tieto nároky týkajú a v súvislosti
s ďalším nárokom na náhradu škody je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec
potrebného dokazovania na hlavnom pojednávaní pre rozhodnutie súdu o vine a treste.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou

oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.