Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204067
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119204067.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne: S.

J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. B. XXX, C. - B., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o
úvere, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 1.4.2016 zastavuje.

Súd určuje, že žalovaný nemá právo na uplatnenie zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne

za účelom uspokojenia dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 1.4.2016.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 559,14 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto
sumy od 22.6.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V časti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie,
že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

V časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie finančného zadosťučinenia má
žalobkyňa proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2019 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému rozhodnutia
súdu, ktorým by určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 01.04.2016 je neplatná, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 01.04.2016 je neplatná, že úver z tejto zmluvy je

bezúročný a bez poplatkov, ďalej sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 620,23 eur s
príslušenstvom a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,- eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2016, ktorá podľa žalobkyne obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky - rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné podmienky sú nečitateľné.
Poukázala na to, že súčasťou zmluvy je formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje

za spornú, na základe ktorej žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Neexistuje však žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť čokoľvek žalovanému
plniť a veriteľ jednostranne nadiktoval výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom. Mimosúdne zrážky
umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník ich nedokáže sám zastaviť, moc nad majetkom dlžníkaje koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky dlhu nepotrebuje ani žiadne súdne
rozhodnutie. Uzavretá dohoda poskytuje veriteľovi priamo priestor na postihovanie majetku dlžníka,
vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok alebo vrátane plnení v rozpore s kogentnými

ustanoveniami zákona. Citovala pritom viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a podotkla, že inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške dlhu, nie na
objektívnom vyhodnotení výšky dlhu. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach z mzdy,
nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie
zrážok. Žalobkyňa uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nevedela vyhodnotiť nesúlad dohody o zrážkach

zo mzdy s právom EÚ a tvrdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť jej majetok v
podobe mzdy aj na plnenia z nekalých podmienok bez predchádzajúceho posúdenia súdom. Vzhľadom
na to, že na základe žiadosti žalovaného zamestnávateľ už zrážky zo mzdy žalobkyne vykonáva, je tak
reálne, že žalovaný zasahuje do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení.
Ak je ale dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je neprípustné, aby sa použil tento
problémový zabezpečovací inštitút. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, pričom hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech predstavuje
práve to, že veriteľovi je umožnené svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Ako neprípustné
považuje tiež to, že dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy, ako aj na iné príjmy, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, čo je v rozpore so zákonom.

3. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2019 na výzvu súdu žalobkyňa doplnila svoju žalobu a uviedla,
že žalobu berie späť v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere. Úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov preto, že v úverovej zmluve nie je splátka rozčlenená na výšku, počet, termíny splátok istiny,
úrokovainýchpoplatkovatiežuvádzala,žeRPMNniejeuvedenávzmluvesprávne,pretožejevzmluve
uvedená v nižšej výške, než mala byť, keďže podľa kalkulačky má byť vo výške 160,09%. Poukázala na

to, že veriteľ požiadal jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok svojvoľne a jednostranne. Veriteľ by mal
disponovať dohodou o zrážkach zo mzdy, ale jej žiadnu dohodu v písomnej ani elektronickej podobe
nedali a zrážky majú ošetrené v bode 8 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru
a táto forma zabezpečenia figuruje aj vo formulári štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere. Žalobkyňa usúdila, že primerané je finančné zadosťučinenie v rozmedzí od 200 eur do 500 eur,

a to podľa výšky sumu, o ktorú ju chce žalobca doslova okradnúť. Výšku požadovaného bezdôvodného
obohatenia vypočítala tak, že výška úveru bola 350,- eur, zaplatila poštovou poukážkou sumu 159,- eur
a zrážky jej boli vykonané v sume 811, 53 eur. Spolu teda uhradila 970,53 eur a po odrátaní istiny 350,-
eur, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 620,53 eur. Úroky z omeškania z tejto sumy žiada od
júla 2018 vrátane až do zaplatenia, teda odo dňa, kedy zaplatila istinu 350,- eur.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný tak, že ju žiada zamietnuť. V časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy poukázal na procesnú neprípustnosť takejto žaloby, nakoľko ide o žalobu podľa 137 písm. d/
CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, avšak zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť
domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom takýmto predpisom nie je ani § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Ak by súd určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, nevyriešilo by
to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi stranami, konečnú úpravu pomerov možno
dosiahnuť až rozsudkom na plnenie. K nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
uviedol, že tento nárok žalobkyňa nezdôvodnila ani čo do dôvodu, ani čo do výšky a žiadna ujma
žalobkyni ani nevznikla. Mal za to, že tento nárok možno priznať v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu
porušenia. Tiež je podľa neho otázne, či tento nárok možno priznať tomu, kto povinnosti sám porušuje,
keďže žalobkyňa od začiatku neplatila splátky podľa dohody, keď sa dostal do omeškania. Vyčísľovať
nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkový nárok nie je podľa neho možné. V zmluve o úvere podľa
žalovaného neabsentuje náležitosť - výška, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov,

keďže tento údaj je uvedený jasne a zrozumiteľne a v tomto smere poukázal na dostupnú judikatúru. Čo
sa týka nesprávne uvedenej RPMN, podľa neho žalobkyňa musí preukázať, v čom spočíva nesprávne
uvedenie RPMN, pričom trval na tom, že RPMN je vypočítaná správne podľa vzorca uvedeného v
zákone s uvedením všetkých vstupných údajov. Žalovaný si splnil všetky informačné údaje a ani odplata
neprevyšuje zákonom stanovený limit v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ak žalobkyňa nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, mala právo
od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dná od uzavretia zmluvy, ktoré právo ale žalobkyňa
nevyužila, z čoho vyplýva, že súhlasila s dohodnutými podmienkami úveru. Tiež podotkol, že internetová
kalkulačka RPMN, na ktorú poukazuje žalobkyňa, nie je relevantná. K nároku na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia uviedol, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Žalobkyňa plnila na základe zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, právny dôvod
na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k zrušeniu zmluvy) a majetkový prospech žalovaný

získal z poctivých zdrojov. Namietal aj tvrdenú výšku úhrad zo strany žalobkyne na tento úver, nakoľko
žalobkyňa uhradila len sumu 909,14 eur, istina úveru bola 350,- eur, a preto rozdiel medzi úhradami
a istinou je 559,14 eur a nie 620,23 eur. Na výzvu súdu žalovaný uviedol, že dohodu o zrážkach zo
mzdy uzatvorenou so žalobkyňou nedisponuje, a preto ju súdu nemôže predložil. Predložil len vzorový
formulár dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý on ako veriteľ používa.

5.Nakoľkožalobkyňapodalasožalobouajnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,súduznesením
zo dňa 19.06.2019 rozhodol, že žalovanému sa až do právoplatného skončenia konania ukladá
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2016 a
zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť sa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne

v prospech žalovaného podľa dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2016 až do
právoplatného skončenia konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 21.11.2019, na ktoré sa dostavila žalobkyňa. Žalovaný písomne

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol aj v jeho
neprítomnosti. Žalobkyňa vrámci svojho výsluchu uviedla, že o tom, že sa jej vykonávajú zrážky zo
mzdy, sa dozvedela od mzdovej účtovníčky. Ona jej povedala, že prišla žiadosť a na základe nej sa
tieto zrážky stŕhajú. Všetko to, čo podpísala a uzavrela so žalovaným, súdu predložila a nič také, ako je
vzorový formulár dohody o zrážkach zo mzdy (ktorý doložil žalovaný na výzvu súdu - poznámka súdu),

žalobkyňa nepodpísala a ani takýto formulár žalobkyňa nemá. Ona ani o žiadnych zrážkach nevedela,
až dokiaľ jej ich nezačali stŕhať. K okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy si pamätala to, že prišla,
požiadala o úver, išla overovať nejaké podpisy, potom sa tam vrátila a podpísala úverovú zmluvu,. Len to
podpísali,niktojejaleničnevysvetľoval.Potomjejposlalipeniazenaúčet.Jepravda,žeúvernesplácala,
časť bola splatená zrážkami. Pripustila, že tri platby cez poštové poukážky boli platbami na inú úverovú

zmluvu. Mala totiž aj predtým nejaké úvery od žalobcu. K zadosťučineniu uviedla, že nijaké problémy
jej veriteľ nerobil, oni boli ochotní, keď potrebovala, ale kamarát žalobkyni poradil, že môže žiadať aj
nejaké odškodné, ale ona sama nechce mať s nikým problémy a zlé vzťahy. Nakoniec uzavrela, že nevie
o tom, že by podpísala nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy.

7. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, súd najskôr
rozhodol o tomto procesnom návrhu.

8. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu
späť.

9. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. S poukazom na dispozitívny úkon žalobkyne spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie v dotknutej časti

zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je potrebný, nakoľko k nemu došlo ešte pred
prvým pojednávaním vo veci.

12. Súd vykonal okrem výsluchu žalobkyne ďalej dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový

stav:

13. Zo zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.04.2016 vyplýva, že túto
zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ. Obsahom záväzku žalovaného boloposkytnúť v prospech žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur. Žalobkyňa sa
zaviazala vrátiť sumu 350,- eur, ďalej odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov v sume 0,- eur, úrok
v sume 86,80 eur a poplatok za expresné spracovanie úveru v sume 100,- eur, spolu sumu 186,80 eur,

tj. zaviazala sa zaplatiť celkovú čiastku v sume 536,80 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach, s
tým, že prvé 4 splátky sú vo výške 1,- eur, ďalšie splátky vo výške 66,60 eur, a to vždy k 1.dňu kal.
mesiaca, počnúc dňom 01.05.2016. Odplata je 0,- eur, úrok je vo výške 32,18%, čo činí 86,80 eur. RPMN
predstavuje 37,38%, priemerná hodnota RPMN je 21,61%, konečná splatnosť úveru je 01.04.2017.
Zmluva bola označená č. XXXXXXXXX, uvedené je číslo predošlej úverovej zmluvy XXXXXXXXX.

14. V bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, RPMN podľa zmluvy bola
vypočítaná rovnicou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a výšku odplaty na
strane druhej, a to nasledovne: Pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva zostane
platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách

ustanovených v zmluve. Predpoklady pre výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška odplaty a termín
splátky istiny a odplaty ( s výnimkou úroku, notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov
ustanovených v zmluve a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje všeobecne záväzný
právny predpis).
15. V bode 8 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, za účelom zabezpečenia

pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo
forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty.
16. Vo formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere medzi vyžadovanými
zárukami je uvedená aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
17. Z prehľadu na č.l. 6 vyplýva, že na tejto zmluve boli evidované platby v sume909, 14 eur.

18. Žalobkyňa predložila na preukázanie výšky platieb 3 poštové poukážky v sume 3 x 53 eur označené
variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne za obdobie od
11/2017 do 04/2019 vykonali v prospech žalovaného na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zrážky v sume
909,14 eur. Zamestnávateľa žalobkyne požiadal o výkon zrážok zo mzdy žalovaný listom zo dňa
27.10.2017, pričom uviedol, že eviduje voči žalobkyni dlh v sume 1.549,72 eur.

19. Z predložených emailov adresovaných žalovanému vyplynulo, že o zastavenie zrážok zo mzdy
žalobkyňa žiadala žalovaného, ale s poukazom na odpoveď žalovaného listom zo dňa 05.05.2019
neúspešne. V emaili žalobkyňa poukazovala na to, že si bude svoj nárok uplatňovať súdnou cestou,
avšak vo výzve žalovanému nebola vyčíslená výška bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada vydať
(uvádza sa, že toto bude vyčíslené, ak bude treba).

20. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Neprípustné je zabezpečenie
uspokojeniapohľadávkyalebosplneniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvy dohodouozrážkachzomzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme

osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť,

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a), b). d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 ,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa§11ods.1 a2zákona, Poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) , s) , z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského

úveru podľa § 15 alebo
poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na

údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. 30292220, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350,-
eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je vzťahom

občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX:
22. Primárne súd posudzoval procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje demonštratívny výpočet žalôb, ktorými si žalobca môže

uplatňovať právne nároky. Účelom tejto právnej úpravy, je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určení neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby .V prejednávanej veci však požadované
určenie nevyvoláva žiadny ďalší spor a takto formulovaný žalobný petit nemožno podľa názoru súdu
označiťzanepotrebnýanezmyselný. Súdpritomnevidípriestorna formalistickýprístup,vrámciktorého

by mala byť zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti dohody zrážkach zo mzdy s odôvodnením, že podľa
§ 137 písm. d) CSP nie je možné sa domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (ako právnej
skutočnosti), nakoľko možnosť domáhať sa neplatnosti tohto právneho úkonu nevyplýva z právneho
predpisu a s poukazom na to, že sa správne mala žalobkyňa domáhať podľa § 137 písm. c/ CSP
určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

Žalobu tu podľa súdu treba posudzovať nie prísne formálne podľa toho, ako znie petit, ale najmä s
poukazom na to, aký je účel tejto žaloby a čo sa ňou dosiahne v praktickej rovine. V danom prípade
ide len o rozdielnu formuláciu petitu, ale v oboch prípadoch ide o ten istý výsledok konania, pričom v
konečnom dôsledku súd ani nie je viazaný tým, ako je výrok formulovaný ( v tom zmysle, že nemusí
preniesťdovýrokurozsudkupresnetúformuláciu,ktorúzvolížalobca),avšakmôževýrokpreformulovať,

samozrejme, pokiaľ sa zachová význam a účel žaloby, pokiaľ sa zachová to, o čo žalobcovi ide. Preto
súd aj preformuloval petit žaloby a tento nepreniesol do výroku rozsudku doslovne, zachovajúc však to,
čo je predmetom konania, a preto ani nemožno hovoriť o tom, že by takýmto postupom nebol dodržaný,
resp. by bol prekročený predmet konania. Totiž, síce sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohodyo zrážkach zo mzdy, avšak vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatneného nároku je zrejmé, že tvrdila
neexistenciu práva žalovaného vykonávať na jej základe zrážky zo mzdy, a preto bola zachovaná zhoda
toho, čoho sa žalobkyňa domáhala a toho, o čom súd v rozsudku výrokom rozhodol, hoci formulácia

nie je zhodná. Poskytnúť ochranu žalobkyni a nie formalisticky len z procesných dôvodov v tejto časti
žalobu ako procesne neprípustnú zamietnuť, sa javí súdu tiež ako nanajvýš potrebné najmä za stavu,
keď existencia riadnej písomnej dohody o zrážkach zo mzdy s konkrétnymi podmienkami, za akých sa
zrážky môžu vykonávať (ako bude ďalej uvedené), ani nebola v konaní preukázaná, a i napriek tomu
žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne. Konštatovanie neexistencie práva žalovaného

na zrážky zo mzdy je pritom potrebné pre ustálenie toho, či ďalej toto právo žalovanému svedčí alebo
nie a či ďalej je zamestnávateľ povinný zrážky vykonávať, a to najmä za stavu, keď žalovaný oznámil
zamestnávateľovi žalobkyne, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, ktorý je zrážkami potrebné
uhradiť, činí 1.549,72 eur, pričom doposiaľ boli vykonané zrážky len v sume 909,14 eur, a tieto ( v
zmysle žiadosti žalovaného) by mali byť vykonávané aj ďalej (aj by sa vykonávali naďalej, nebyť
neodkladného opatrenia). Bez rozhodnutia o tom, či žalovaný má právo zrážky vykonávať či nie, potom

nie je možné ustáliť, či zamestnávateľ je alebo nie je ďalej povinný žiadosti žalovaného vyhovieť. Takáto
žaloba preto nie je bezvýznamná, alebo nadbytočná, ale naopak, s konečnou platnosťou sa vyrieši
to, či sa zrážky môžu alebo nemôžu ďalej realizovať, čo má nepochybne významný dopad na právne
postaveniežalobkyne. Súdpretožalobuvtejtočastimeritórneprejednalažalobeajvyhovelkonštatujúc,
že žalovaný nemá právo na uplatnenie zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne za účelom

uspokojenia dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 1.4.2016, pričom súd vychádzal z nasledovných úvah:
23. V konaní bolo zistené, že počnúc mesiacom november 2017 až do apríla 2019 vykonával
zamestnávateľ zrážky zo mzdy žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu z úverovej zmluvy č. č.
XXXXXXXXX, a to na základe žiadosti žalovaného ako veriteľa zo dňa 27.10.2017, pričom celkovo jej

zrazil zo mzdy sumu 909,14 eur. Žalobkyňa tvrdila, že žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným
nepodpísala,tátojejnebolaodovzdanáanipísomneanielektronicky,poprela,žebypodpísalaakýkoľvek
formulár, v ktorom by bola obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný na opakované výzvy súdu
uvádzal, že žiadnou dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou so žalobkyňou nedisponuje, doručil súdu
len nevyplnený vzorový formulár dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý ako veriteľ štandardne s dlžníkmi

používa. Vo vzťahu k nemu na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že taký formulár nevidela, nepodpísala
a ani jej nebol odovzdaný. Z obsahu listín predložených žalobkyňou pritom tiež nevyplýva, že by ich
obsahom bola dohoda strán sporu o práve žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy. Jediná zmienka o
zrážkach zo mzdy je obsiahnutá v bode 8 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru,
kde je uvedené, že za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka

požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty a dohoda o zrážkach zo mzdy ako požadovaná záruka je
spomenutá v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľských úveroch. Ani jedna zo strán
sporu žiadnou dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka nedisponuje, súdu ju ani jedna zo strán z tohto
dôvodu nebola schopná predložiť. Za takéhoto stavu súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané,

že by strany sporu písomne uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy ako individuálne špecifikovaný
právny úkon s vymedzením podmienok, za akých sa zrážky zo mzdy žalobkyne ako dlžníčky môžu
vykonávať. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 ods. 1 OZ musí mať písomnú formu,
existencia dohody účastníkov v písomnej forme ale nebola preukázaná. Za takéhoto stavu, keď ani
žalovaný podľa jeho slov nedisponuje riadnou dohodou o zrážkach zo mzdy žalobkyne uzatvorenej ako

forme zabezpečenia k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. č. XXXXXXXXX, potom nie je súdu zrejmé,
ako mohol žalovaný požiadať zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom
uspokojenia jeho pohľadávky vzniknutej z tejto úverovej zmluvy, bez riadneho podkladu (rozumej bez
dohody) pre takýto postup. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy takáto dohoda nikdy
nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž vždy súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného

príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy
vyplácal veriteľovi. Žalovanému nemohlo vzniknúť právo realizovať zrážky zo mzdy ani na základe bodu
8 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, nakoľko uvedená „zmienka“ o forme
zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy nepredstavuje riadnu písomnú dohodu dlžníka a
veriteľa v zmysle § 551 ods. 1 OZ, ktorá by zakladala právo veriteľa na realizáciu zrážok. Z tohto bodu ani

nemožno jednoznačne ustáliť, či sa táto forma zabezpečenia záväzku v tomto úverom vzťahu vyžaduje,
keďže sú v tomto bode uvedené 3 formy zabezpečenia (dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie, zmluvná
pokuta), pričom tieto sú uvedené ako možné alternatívy (spojka a/alebo) pričom bez ďalšieho nemožno
zistiť, ktorá z týchto troch alternatív sa vzťahuje na daný úverový vzťah, či len jedna forma zabezpečenia,alebo viaceré z nich popri sebe a ak áno, ktoré z nich. V žiadnom prípade sa v danom prípade nemôže
jednať o písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko tento bod nemá všetky náležitosti tohto právneho
úkonu (ani len vymedzenie jej účastníkov, určenia dlhu, ktorý sa zabezpečuje, výška dohodnutej zrážky

a podmienky ich uplatnenia). Nebola dodržaná ani dikcia § 5a ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. účinného
v rozhodnom čase, podľa ktorého sa vyžaduje pri dohode o zrážkach zo mzdy jej uzatvorenie na
osobitnej listine, žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia, keďže takéto poučenie žiadna
z predložených listín neobsahuje.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy

žalobkyne bez riadnej písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, čo je neprípustné. Na základe tejto
skutočnosti preto súd druhým výrokom tohto rozsudku konštatoval, že žalovaný nemá právo na
uplatnenie zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.4.2016.
Vzhľadom na to, že nebola preukázaná existencia dohody o zrážkach zo mzdy sa v záujme účinnej
ochrany žalobkyne ako spotrebiteľky aj potreba preformulovania žalobného petitu javila ako nutná,

pretože dohoda o zrážkach zo mzdy nie že nebola platná, ale žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy ani
neexistuje. Obe tieto možnosti však majú za následok to, že žalovaný v žiadnom prípade nemá právo
na uplatnenie zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel.

Bezdôvodné obohatenie a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru:

25. Keďže súd vyššie ustálil, že zmluva uzatvorená so žalobkyňou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky
povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, účinného v čase jej uzavretia. V prvom rade

súd udáva, že v úverovom vzťahu je primárnou odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky úrok. Súd
sa preto nemohol stotožniť s konštrukciou vytvorenou žalovaným v zmluve, že úrok nie je odplatou
z poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože toto odporuje základnej povahe úrokov. Žalovaný
nelogicky a v rozpore so základnou funkciou úrokov ako odplaty za úver rozčlenil celkové náklady, ktoré
musela žalobkyňa nad rámec úverovej istiny vynaložiť, na odplatu za peňažné prostriedky (0,- eur) a na

úroky (86,80,- eur), hoci úroky samotné sú odplatou za požičanie peňazí. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na § 1 ods. 1 nariadenie vlády 87/1995Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého, odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Aj

z tohto ustanovenia vyplýva, že samotný zákon subsumuje pod pojem „odplata“ aj úroky, a pokiaľ
žalovaný odplatu poňal ako samostatný nárok odlišný od úrokov, potom takáto konštrukcia znemožňuje
spotrebiteľovi jednoznačne a určito zo zmluvy zistiť, aká je vlastne skutočná výška odplaty. Pokiaľ je
úrok v sume 86,80 eur, a pokiaľ pod odplatou sa rozumejú aj úroky, potom odplata v žiadnom prípade
nemôže byť 0,- eur, keďže odplatu predstavujú minimálne už len spomínané úroky. Za takéhoto stavu

potom nebola správne v zmluve uvedená náležitosť, a síce výška odplaty podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č.
129/2010 Z.z., a teda sa má, akoby nebola uvedená vôbec.

26. Súd má tiež za tio, že zmluva neobsahuje, riadne nevymedzuje správne povinnú náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., , a to RPMN. Zákonnou povinnosťou veriteľa je uviesť v zmluve

všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ si preto nemôže
vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do základu pre výpočet RPMN zahrnie, a ktoré nie.
Do výpočtu RPMN nebol zohľadnený úrok, ako to vyplýva z bodu 6 všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru, kde je výslovne uvedené, že predpokladom pre výpočet RPMN sú celková
výška úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty ( s výnimkou úroku, notárskych poplatkov,

poplatkov za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do
RPMN vylučuje všeobecne záväzný právny predpis). Je zrejmé, že do výpočtu RPMN vstúpila okrem
istiny (350 eur) len odplata (určená v sume 0,- eur), ale nie úrok (86,80 eur), čo značným spôsobom
skresľuje výslednú hodnotu RPMN, ktorá sa logicky tak javí ako nižšia. Pri zohľadnení úrokov, ktoré mali
byť tiež zahrnuté do výpočtu RPMN, by výška RPMN poskytnutého úveru predstavovala vyššiu hodnotu.

Preto ani táto náležitosť nie je uvedená správne.

27. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť podľa názoru súdu je daná aj v zmysle § 11 ods. 2 cit. zákona,
nakoľko z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva, že by veriteľ vôbec skúmal akokoľvek bonitu, tj. schopnosťžalobkyne splácať úver, keď z ničoho nevyplýva, že by veriteľ skúmal príjmy, výdavky, či osobný stav
žalobkyne, čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti, pri ktorom sa má tiež za to, že je úver
bezúročný a bez poplatkov.

28. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 cit. zákona poskytnutý úver,
považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa bola
povinná uhradiť žalovanému iba istinu úveru v sume 350,- eur a všetko ostatné, čo nad rámec istiny
plnila, je plnením, na ktoré od počiatku žalovaný nárok nemal, nakoľko sa na uvedenú úverovú zmluvu

vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
sa pritom uplatni od uzatvorenia zmluvy, čiže nárok na úroky a poplatky žalovaný nemal od počiatku.
Neobstojí preto argument žalovaného, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko prijímal všetky
platby od žalobcu oprávnene. V konaní nebolo sporné čerpanie úverovej istiny v sume 350,- eur
zo strany žalobkyne. Čo sa výšky úhrad týka, nesporné boli úhrady v sume 909,14 eur (vo výške
vykonaných zrážok). Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vykonala ešte 3 platby po 53 eur, táto skutočnosť sa

ukázala ako nepravdivá, nakoľko aj zo samotných poštových poukazov vyplýva, že nešlo o platby na
spornú úverovú zmluvu, ale na inú úverovú zmluvu uzatvorenú s totožným veriteľom, nakoľko variabilný
symbol týchto úhrad je totožný s číslom predošlej úverovej zmluvy ( č.l. 11). Aj na pojednávaní pripustila
žalovaná to, že ide o platby na inú úverovú zmluvu. Z tohto dôvodu súd na platby v sume 159 eur ( 3 x 53
eur) neprihliadol. Vychádzal preto z výšky úhrad žalobkyne v sume 909,14 eur. Žalobkyňa vyčerpanú

úverovú istinu preplatila o sumu 559,14 eur, v tomto rozsahu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný žalobkyni túto sumu čo i len čiastočne uhradil,
súd žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel a vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko zvyšné platby
žalobkyne neboli platbami na tento sporný úver.

29. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania 5% ročne júla 2018 do zaplatenia. Žalovaný však podľa
názoru súdu v júli 2018 ešte nebol v omeškaní s úhradou dlhu. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je nárokom, kde by si boli strany dohodli, resp. kde by bola inak určená splatnosť,
preto treba splatnosť a okamih omeškania posudzovať v kontexte § 563 Občianskeho zákonníka, teda
splatnosť dlh sa odvíja od výzvy na plnenie, ktorú mala žalobkyňa adresovať žalovanému. Takúto

výzvu však žalobkyňa žalovanému neposielala (jej existencia v konaní nevyšla najavo), keď jej emaily
adresované žalovanému výzvu na úhradu konkrétnej výšky bezdôvodného obohatenia neobsahujú.
Keďže teda splatnosť dlh určená ani dohodnutá nebola, treba za výzvu na plnenie považovať v súlade
so súdnou praxou až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 20.06.2019, nasledujúci deň po jej
doručení (21.06.2019) bol žalovaný povinný podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlh splniť, a pokiaľ tak

neurobil, deň nasledujúci po tomto dni, teda 22.06.2019 sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu
do omeškania. Súd preto úroky z omeškania priznal z dlžnej sumy od 22.06.2019 a vo zvyšku žiadaných
úrokov z omeškania žalobu zamietol. Uplatnená výška úrokov z omeškania 5% ročne nepresahovala
najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania ustanovenú v§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

30. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samostatným
výrokom, súd žalobu v tejto časti zamietol. Vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
samostatnýmvýrokom,pokiaľsažalobcasúčasnevtomistomkonanídomáhaajvydaniabezdôvodného
obohatenia, ktoré malo vzniknúť z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je nadbytočné, keďže
skúmanie, či úver je bezúročný a bez poplatkov, je vo vzťahu k otázke o vydanie bezdôvodného

obohatenia otázkou predbežnou, ktorú musí súd skúmať v každom prípade ešte predtým, než vysloví
či došlo alebo nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru popri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
mať v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru základ, potom nemá pre strany praktické opodstatnenie
a predbežná otázka (tu určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti) by nemala byť ani poňatá do

výroku rozsudku, ak je súčasne uplatnený nárok na plnenie. Žaloba v časti o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti je tak v prejednávanej veci bez akéhokoľvek praktického významu, nerieši spornosť
práv v celom rozsahu, keďže túto spornosť súd vyriešil až výrokom o povinnosti vydania bezdôvodného
obohatenia. Z týchto dôvodov súd preto žalobu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
zamietol.

Primerané finančné zadosťučinenie:31. Žalobkyňa sa ďalej domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,-
eur. Súd v tejto časti žalobu zamietol. Z hypotézy právnej normy (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z..) v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá,
jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Je síce zrejmé, že zákon
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, no čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia

práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie,
tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti
dodávateľovi na súde a tento právoplatným rozhodnutím rozhodol o porušení práva spotrebiteľa
alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými
predpismi. Ide napríklad o zodpovednostný vzťah zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné
obohatenie, prípadne aj vzťah, obsahom ktorého je právo na zdržanie sa neprijateľnosti zmluvných

podmienok alebo ich používanie alebo na vyslovenie neprijateľnosti. Čiže úspešné uplatnenie nároku
z porušenia práv alebo povinností je podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a
musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia, pričom pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôžeme
hovoriť, že bol úspešný. Je zrejmé, že v predmetnej veci žalobkyni, ktorá je spotrebiteľom, doposiaľ
voči žalovanému nebol právoplatným rozhodnutím súdu priznaný nárok z porušenia práv určených na

ochranu spotrebiteľa alebo z porušenia povinností uložených na ochranu spotrebiteľa dodávateľom. Súd
v tejto súvislosti zároveň poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa14.09.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/389/2015.2015.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Súd osobitne rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v časti o nepeňažné nároky a osobitne v

časti o peňažných nárokoch. Nepeňažnými nárokmi bolo : určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (resp. určenie, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky
zo mzdy) a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V časti o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy bola úspešná žalobkyňa, keďže súd vyhovel tejto časti. V časti o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru bol úspešný žalovaný, keďže žalobu v tejto časti súd zamietol. V časti o určenie

neplatnosti úverovej zmluvy došlo k zastaveniu konania. Procesné zavinenie na zastavení tejto časti
konania nesie žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu v tejto časti späť, hoci podnetom k späťvzatiu tejto časti
žaloby nebolo správanie sa žalovaného. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu, v tomto prípade žalovanému. Potom možno uzavrieť, že čo do jedného nároku

bolaúspešnážalobkyňa,čodozvyšnýchdvochbolúspešnýžalovaný,ktorýbolvkonanítedaúspešnejší
vo väčšom rozsahu a mal by tak čo do tejto časti nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalobkyni.
Z obsahu spisu však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli (žiadne trovy právneho zastúpenia ani
hotové výdavky). Súd preto žalovanému v tejto časti náhradu trov konania nepriznal.
34. Čo do peňažných nárokov, žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 620,23 eur a 300,- eur, spolu

920,23 eur, Žalobkyňa bola úspešná čo do zaplatenia 559,14 eur, čo z celku predstavuje úspech
žalobkyne v rozsahu 60,76%. V zamietnutom zvyšku bol úspešný žalovaný, a to v rozsahu 39,24%.
Čistý úspech žalobkyne (úspech - neúspech) predstavuje 21,52%, a preto má úspešnejšia žalobkyňa
voči žalovanému v tejto časti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,52%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.