Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208914
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6711208914.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: H. V., nar. XX. R. XXXX, bytom W.
XXX/X, Q., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného výške 506,89 Eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych
hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 2753/2011, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu

Okresného súdu Zvolen č. k. 28Er/286/2011-18 zo dňa 17. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 28Er/286/2011-18 zo dňa 17. júla 2019 z r u š u j e
a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k.
28Er/286/2011-18 zo dňa 17. júla 2019 z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Druhou
výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 64,32 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa
9. mája 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorú zistil vykonaným šetrením. Zistenie nemajetnosti povinného
vykonáva súdny exekútor, nakoľko je poverený súdom na vykonanie exekúcie a je zodpovedný aj za

náležité zistenie nemajetnosti povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný súd mal preukázanú
nemajetnosť povinného z exekučného spisu a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v

tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohol získať. Takéto
situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzickou osobou v
produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný

v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo
na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,
ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v

tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenieje povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo
dňa 23. decembra 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou
oprávneného. V predmetnej veci bola priebežne od začatia exekučného konania vylustrovaná negatívna
majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra

exekúcií. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže
nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, ale rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu.
Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.

4. Oprávnený následne prostredníctvom súdneho exekútora predložil exekučnému súdu Upovedomenie

ozrušenívýkazunedoplatkovzodňa16.decembra2019,ktorýmzrušilVýkaznedoplatkovč.L.zodňa2.
mája2011vplnomrozsahu,atozdôvodudodatočnepreukázanejzmenyplatiteľapoistnéhoupoistenca.
Následne oprávnený predložil dňa 9. februára 2020 vyjadrenie k vyjadreniu súdneho exekútora, podľa
ktorého oprávnený zotrváva na svojom stanovisku, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil,
keď rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený má za

to, že hoci zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok,
ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav, a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom
prípade povinný je fyzická osoba v dôchodkovom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu

a reálneho predpokladu, že pohľadávku bude možné uspokojiť prostredníctvom vykonávania zrážok z
dôchodku. V súvislosti s vykonanou lustráciou v Centrálnom registri exekúcií považuje oprávnený na
nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných v Centrálnom registri exekúcií nemá
žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či
povinný je alebo nie je nemajetný. Na základe uvedeného oprávnený navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený zároveň uviedol,
že mu boli zo strany povinného doručené doklady, na základe ktorých následne došlo k zrušeniu
exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. L., pričom v tomto prípade k zrušeniu exekučného titulu
došlo z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti poistenca podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Zrušenie exekučného titulu zakladá dôvod na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti však oprávnený
žiada, aby v prípade, že exekučný súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku, zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného z dôvodu, že oprávnený
svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie, exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a ani z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čo sú jediné tri

prípady, keď možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie súdu prvého stupňa podľa §

389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd

na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd zistil, že dňa 21. júna 2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaznedoplatkov č. L. zo dňa 2. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. mája
2011, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 506,89 Eur s príslušenstvom.
Exekučný súd dňa 22. júna 2011 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č.

5611 049795 *. Exekučnému súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 7. mája
2018 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou
majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Exekučný súd bez pripojenia spisu
súdneho exekútora a vykonania akéhokoľvek vlastného šetrenia odvolaním napadnutým uznesením zo
dňa 17. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku.

9. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený princíp ochrany
osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia
ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento
princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná

právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s
náležitou opatrnosťou.

10. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok

vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poverenýsúdnyexekútordoručilexekučnémusúduoznámenie,otom,želustrácioumajetkovejpodstaty
povinného nebol zistený žiadny majetok. Z oznámenia súdneho exekútora nevyplývajú rozhodné
skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovému záveru o nemajetnosti povinného. Z
podaného oznámenia súdneho exekútora nie je možné vôbec identifikovať, aká konkrétna lustrácia

majetkovej podstaty povinného bola vykonaná. Túto skutočnosť súdny exekútor vo svojom oznámení
nekonkretizoval a ani neuviedol. Iba všeobecné tvrdenie súdneho exekútora o vykonaní lustrácie
majetkových pomerov bez bližšej konkretizácie nie je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinného.
Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný
súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci

predkladá.

11. V posudzovanom prípade exekučný súd pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinného
vychádzal iba z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a teda z okolností zistených
súdnym exekútorom v exekučnom konaní. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by ani samotný exekučný

súd vykonal akékoľvek zisťovanie majetkových pomerov povinného.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol súdnym exekútorom pripojený žiaden
spis v zmysle ustanovenia § 174, § 176 zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov

(viď zoznam pripojených spisov), pričom ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu, exekučný
spis teda okrem predmetného všeobecného oznámenia súdneho exekútora neobsahuje žiaden listinný
dôkaz osvedčujúci šetrenie pomerov povinného.

13. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal podklady na verifikáciu správnosti

záveruexekučnéhosúduonemajetnostipovinného.Exekučnýsúdnevykonaldokazovanienemajetnosti
povinného oboznámením sa s exekučným spisom EX 2753/2011 za účelom vyhodnotenia majetkových
pomerov povinného, t.j. či povinný vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, či vlastní motorové
vozidlo, či je poberateľom mzdy alebo dávok, či je spoločníkom obchodnej spoločnosti, či je evidovaný
v živnostenskom registri, resp. či má otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené nie je možné

jednoznačne ustáliť, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil exekučnému súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP

na ďalšie konanie.

15. Exekučný súd v ďalšom konaní bude povinný zabezpečiť si aktuálnu správu od súdneho exekútora
ohľadne majetkových pomerov povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky nazastavenie konania, a to aj vzhľadom na podanie oprávneného zo dňa 16. decembra 2019 na č. l. 41
až 43.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).