Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202627
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718202627.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a.

s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, proti žalovanému D. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. B., B. K. XXX, v spore o zaplatenie 813,14 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 813,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 21.5.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne
súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný

povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 813,14 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žalobného návrhu
je skutočnosť, že žalovaný ako vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalobcu dňa
15.3.2015o8,45hod.spôsobildopravnúnehodu,pričomprinehodespôsobilškodunadomeč.XXXvB.
K., ktorá bola žalobcom z titulu poistenia likvidovaná v žalovanej výške. Nakoľko žalovaný bezprostredne
po vzniku dopravnej nehody bez oznámenia nehody dal vozidlo odtiahnuť a odišiel na neznáme miesto,
podľa žalobcu jeho konanie zakladá regresný nárok žalobcu vo výške poskytnutého plnenia. Žalobca
poukázal na ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom k 29.10.2014 a tiež ust.

§ 64 ods. 2 písm. a) a § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. s tým, že nakoľko žalovaný nehodu neohlásil,
neupovedomil poškodeného o vzniku škody a znemožnil tiež vykonanie dychovej skúšky ani ďalšie
šetrenie, porušil svoje zákonné povinnosti vodiča, preto je povinný žalobcovi nahradiť hodnotu, ktorú za
neho v súvislosti s poistnou udalosťou plnil.

2. Platobným rozkazom zo dňa 31.7.2018 súd žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že k dopravnej nehode došlo dňa 14.3.2015 o 23,45 hod a nie až 15.3.2015 s

tým, že okamžite po nehode rodičia žalovaného odviezli na ošetrenie do NsP Poprad, kde bol žalovaný
ošetrený a nebola u neho zistená prítomnosť alkoholu v krvi. Podľa žalovaného nebola na budove
spôsobenáškodavovýške,ktorábymuselabyťoznámenápolícii.Vzniesolnámietkupremlčanianároku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

4. Z poistnej zmluvy zo dňa 29.10.2014 súd zistil, že vozidlo tov. zn. Alfa Romeo 156, EČV Y bolo
od 29.10.2014 poistené u žalobcu. V zmysle záverečných ustanovení sa poistník (matka žalovaného)
vyjadrila, že sa oboznámila s obsahom zmluvy, ako aj poistnými podmienkami, s ktorými súhlasí.5. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ, okresného dopravného inšpektorátu v Poprade č. ORPZ-
PP-ODI2-57-036/2015 zo dňa 23.3.2015 súd zistil, že dňa 15.3.2015 bol žalovanému zadržaný vodičský

preukaz, pretože dňa 15.3.2015 o 8,45 hod. mal žalovaný spôsobiť dopravnú nehodu tak, že pri
vedení osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo 156 v obci B. K., po miestnej komunikácii v
smere od štátnej cesty č. I1/540 k bytovému domu č. XXX, pred bytovým domom č. XXX, v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla,
dostal s vozidlom šmyk, zišiel mimo vozovku vpravo a prednou častou vozidla narazil do rohu bytového

domu č. XXX. Následne bez oznámenia dopravnej nehody dal vozidlo odtiahnuť a odišiel na neznáme
miesto. Pri dopravnej nehode došlo ľahkej ujme na zdraví žalovaného a celková škoda bola odhadnutá
na 2.500,- eur. Nakoľko bol v čase vydania rozhodnutia podozrivý z porušenia § 16 ods. 1, § 66 ods. 2
písm. a), d), e), i), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. správny orgán rozhodol
o tom, že dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú.

6. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 7.10.2015 súd zistil, že k uvedenému dňu
bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bola zistená škoda vo výške 941,08 eur.

7. Z oznámenia zo dňa 7.10.2015 súd zistil, že po ukončení šetrenia bude spoločnosti Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. vyplatená refundácia poistného plnenia vo výške 813,14 eur. Uvedená suma

bola preúčtovaná dňa 8.10.2015.

8. Z odpovede žalovaného zo dňa 6.11.2015 súd zistil, že žalovaný odmietal regresný nárok žalobcu s
odôvodnením, že výzva žalobcu na náhradu vyplateného plnenia nemá oporu v zákone ani v poistnej
zmluve.

9. Z odpovede žalobcu na list zo dňa 19.1.2016 súd zistil, že žalobca opakovane žiadal žalovaného o
úhradu vyplatenej sumy.

10. Z odpovede žalovaného zo dňa 10.2.2016 súd zistil, že žalovaný opätovne odmietol regresný nárok

žalobcu s odôvodnením, že v čase vzniku nehody nebol pod vplyvom alkoholu nakoľko prítomnosť
alkoholu nebol pri jeho lekárskom vyšetrení zistená.

11. Z lekárskej správy MUDr. Miroslava Beňa, lekára NsP Poprad, a.s. zo dňa 15.3.2015 súd zistil, že
uvedeného dňa o 2,45 hod. bol žalovaný o dopravnej nehode, ku ktorej došlo okolo 23,30 hod. ošetrený

pre úraz hlavy a nosa. Boli u neho konštatované odreniny na tvári a nose a opuch a hematóm v oblasti
11 a 21 zuba. U žalovaného nebolo vykonané vyšetrenie na prítomnosť alkoholu v dychu ani krvi, resp.
lekárska správa údaj o takomto vyšetrení neobsahuje.

12. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným súd zistil poškodenie os. mot. vozidla červenej farby

stojaceho pri budove, rozsah poškodenia budovy fotodokumentácia detailne nezachytáva.

13. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

14. Podľa § 789 ods. 2 Obč. zák. osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

15. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod

vplyvom návykovej látky, b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,
c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, d) spôsobil škodu motorovým
vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v
premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti

so spôsobenou škodou, e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky
na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bezdôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po
dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.

16. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá
sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa
poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

17. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa
odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla
pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich
požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

18. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla
škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú
nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

19. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne

alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

20. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú
nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a
bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby

alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po
ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody,
najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej
premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky

vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka
dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o
hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to
nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

21. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne
alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

22. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o

poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady

vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

23. Podľa ust. § 420 ods. 1 ObčZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

25. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.26. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

27. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

28. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných

ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.

dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

29. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že žalovaný

svojim konaní spôsobil škodu na majetku spoločnosti TATRY- TEPLO, s.r.o., ktorú žalobca musel
poisťovateľovi uvedenej spoločnosti nahradiť. Uvedená skutočnosť nebola sporná.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle ust. § 66 ods. 6 zákona
č. 8/2009, teda neprivolal hliadku Polície SR, škodu neoznámil poškodenému a neposkytol svoje
identifikačné údaje a údaje o poistení, ale naopak miesto škodovej udalosti opustil a zabezpečil

odtiahnutie vozidla, čím znemožnil vykonanie riadneho šetrenia okolností nehody. Toto žalovaný
nepoprel. Argumentoval tým, že u neho nebolo zistené požitie alkoholu, čo však v prejednávanej veci
nemá relevanciu, nakoľko žalobca si neuplatnil regresný nárok z tohto dôvodu.
Žalobca si uplatnil nárok z titulu plnenia poskytnutého poškodenému v súvislosti s porušením zákonných
povinností žalovaného bezprostredne po nehode. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu s

prihliadnutím na ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. v celom rozsahu vyhovel, žalovaného
zaviazal na úhradu žalovanej sumy, nakoľko žalobca preukázal náhradu spôsobenej škody, ako aj
dôvody predpokladané ust. § 66 ods. 6 v nadväznosti na ust. § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a ust. §
12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalovaný nepreukázal splnenie povinností voči poškodenému ani
povinností škodovú udalosť riadne oznámiť.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%., o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.