Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8811209135.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: A. E., F.. X.XX.XXXX, T. R. XX, P.
O. BOX XX, XXX XX Z. - H., Č. S., proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy vo výške 261.758,33 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Humenné, č.k. 21C/59/2013-577 zo dňa 14.7.2017

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na pribratie
Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do konania ako aj voči výroku, ktorým zamietol
návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania.

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia

vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliencie Fair Play do konania zamieta.
Návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania zamieta.

Žalovanej priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 17.10.2011 domáhal
náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 261.758,33 eura s 12 % úrokom z omeškania
od 1.1.2012 do zaplatenia, žiadajúc taktiež náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola
odôvodnená tým, že od 6.11.1997 žalobca vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou exekúciu pod

sp. zn. Er 3196/97, Ex 586/99, kde exekučným titulom je platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 17Rob/1361/96 zo dňa 1.7.1997, ktorý bol povinnej Z. U. doručený 11.7.1997. Na základe
neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008 súd nezákonne
zaslal predmetný platobný rozkaz povinnej znovu po 11 rokoch a povinná dňa 20.10.2008 podala proti
platobnému rozkazu odpor. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie 17Rob/1361/96
previedol pod č.k. 3Cb/4/2008 a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zamietnutie nároku.

Okresný súd Vranov nad Topľou zneužil uvedený exces a dňa 7.7.2009 zastavil exekúciu Er/3196/97
pre údajný zánik exekučného titulu. Toto uznesením sp. zn. 15CoE/1/2009 zo dňa 4.11.2009 nezákonne
potvrdil Krajský súd v Prešove. Najvyšší súd SR dovolanie proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením
sp. zn. 5Cdo/231/10 zo dňa 1.12.2010. Dňa 6.1.2011 bola podaná ústavná sťažnosť.
Podľa žalobcu Krajský súd v Košiciach svojim excesom, teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa
15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať 11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou exekučné
konanie pod sp. zn. Er 3157/97, Ex 1020/97, kde exekučným titulom je platobný rozkaz Krajského súduv Košiciach sp. zn. 18Rob/1357/96 zo dňa 27.6.1997, ktorý bol povinnej Z. U. doručený 14.7.1997.
Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008
súd nezákonne zaslal povinnej znovu platobný rozkaz po 11 rokoch. Krajský súd v Košiciach potom

11 rokov skončené konanie 18Rob/1357/96 preradil pod č.k. 4Cb/1/2008 a od roku 2009 usiluje o
nezákonné prejednanie a zmietnutie nároku. Okresný súd Vranov nad Topľou zneužil uvedený exces
a dňa 2.9.2011 zastavil exekúciu 3Er/3157/97 pre údajný zánik exekučného titulu. Žalobca podal
odvolanie, avšak uvedené už nič nemôže zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom,
teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať

11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tieto excesy krajského a okresného súdu je v príčinnej
súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.
Podľa žalobcu krajský i okresný súd evidentne prekročili svoju právomoc a návrh povinnej Z. U. zo dňa
16.2.2007 na platobných rozkazov boli povinné odmietnuť alebo konanie zastaviť. Povinná zneužila
návrh na zrušenie platobného rozkazu. Jediným opravným prostriedkom bol totiž odpor, ktorý nebol
podaný, potom návrh na obnovu konania, ktorú povinná podala v roku 1999 a ktorý bol v roku 2006

zamietnutý. Ďalšie prípadné opravné prostriedky ako dovolanie či ústavnú sťažnosť povinná nepodala
a rozhodla sa spolu s krajským súdom zneužiť popísaný exces verejnej moci a zlikvidovať obidva 11
rokov vykonateľné platobné rozkazy.
Podobne tiež svoju právomoc prekročil Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorý neústavne, bezdôvodne
a svojvoľne zastavil exekučné konanie Er 3196/97 dňa 7.7.2009 po 12 rokoch exekúcie vedenej pod

sp. zn. Ex 586/99 a teraz 2.9.2011 tiež neústavne a svojvoľne zastavil exekučné konanie Er 3159/97 po
14 rokoch vedenej pod zn. Ex 1020/97.
Podľa žalobcu krajský aj okresný súd prekročili svoju právomoc. Návrh na zrušenie platobných rozkazov
začal na Krajskom súde v Košiciach prejednávať nezákonne určený sudca, ktorý vedel, že starosta
povinného ho bol práve pre prevzatie platobných rozkazov trestne stíhaný a odsúdený.

Žalobou uplatnené nároky žalobca špecifikoval takto:
a) majetková ujma vyplývajúce zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského
súdu v Košiciach a Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní OS Vranov nad Topľou Er/3159/97 a
Er/3196/97 za dobu od 1.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 62.978,40 eura;
b) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského

súdu v Košiciach a Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní OS Vranov nad Topľou Er/3196/97
a to odcudzením Návrhu rozvrhu výťažku dražby vo výške 62.779,84 eura, ktorý exekútor D.. Š. R.
doručil v 5/2004 Okresnému súdu Vranov nad Topľou ; rozvrh bol odcudzený, prejednaný až v roku 2008
a pomocou prekročenia právomocí OS Vranov nad Topľou exekúcia zastavená dňa 7.7.2009 a suma
62.779,84 eura vrátená povinnému;

c) nemajetková ujma vo výške 25.000 eur za prieťahy v konaní 17Rob/1361/96 na KS v Košiciach,
ktoré bolo začaté v roku 1996 a doposiaľ po 16 rokoch nie je skončené, od 11/2008 vedené pod sp.
zn. 4Cb/1/2008;
d) nemajetková ujma vo výške 30.000 eur za prieťahy v konaní 17Rob/1361/96 na KS v Košiciach,
ktoré bolo začaté v roku 1996 a doposiaľ nie je po 16 rokoch skončené, od 11/2008 vedené pod sp.

zn. 3Cb/4/2008;
e) nemajetková ujma vo výške 40.000 eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov
nad Topľou sp. zn. Er/3159/97, EX/1020/97, začaté 6.11.1997 a doposiaľ neskončené;
f) nemajetková ujma vo výške 41.000 eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad
Topľou sp. zn. Er/3196/97, EX/586/99, začaté 6.11.1997 a doposiaľ neskončené.

Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného zo žalobcom
podanej žaloby nie je jednoznačne zrejmé, čo je právnym titulom, od ktorého odvíja svoj nárok na
náhradu škody. Žalobca uvádza viacero skutočností, opisuje postup súdu, ktorým bola podľa jeho
názoru prekročená právomoc súdu, poukazuje na prieťahy, avšak nie je jednoznačne zrejmé, od ktorého
rozhodnutia alebo úradného postupu odvíja svoj nárok na náhradu škody.

Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je podaná predčasne a ako taká je nedôvodná. Podstatou,
od ktorej žaloba odvíja svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy je skutočnosť, že po
vydaní platobných rozkazov v sp. zn. 18Rob 1357/96 zo dňa 27.6.1997 a sp. zn. 17Rob 1361/96 zo dňa
1.7.1997 Krajským súdom v Košiciach bola zrušená ich právoplatnosť a vykonateľnosť a v dôsledku toho
došlo k zastaveniu následných exekučných konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod sp. zn. Er 3196/97 a Er 3157/97. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková ujma vo výške
62.978,40 eura a 62.779,84 eura, pričom škoda vo výške 47.681,76 eura vznikla v konaní Er 3196/97
tým, že tým, že súd neschválil rozvrh výťažku dražby v dôsledku čoho neumožnil exekútorovi vyplatiť
žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47.681,76 eura.V konaní bolo preukázané, že vec vedená pod sp. zn. 18Rob/1357/96 bola v dôsledku odporu podaného
žalovanouZ.U.prevedenádoregistraCbajevedenápodsp.zn.4Cb/1/2008avecvedenápôvodnepod
sp. zn. 17Rob/1361/96 je z toho istého dôvodu zapísaná v registri Cb a vedená pod sp. zn. 3Cb/4/2008.

Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené.
Podľa súdu prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené
zákonom,ktorýmisúnezákonnérozhodnutieresp.nesprávnyúradnýpostup,existenciaškodyapríčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu
štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len

pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. V podanej žalobe absentuje všetky tri zložky.
Žalobca neoznačil nezákonné rozhodnutie súdu a ani z konania nevyplynul nesprávny úradný postup,
ktorých nezákonnosťou by mu bola spôsobená škoda.
Dokonca ani nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody, keďže konania o zaplatenie pohľadávok
v prospech žalobcu od žalovanej Z. nie sú doposiaľ právoplatne skončené a teda ani nie je zrejmé,
či žalovanej Z. U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu žalobcovi uhradiť, a

teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanej Z. U. a v akej výške. Rovnako zatiaľ
nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v spore 4Cb/1/2008 či spore 3Cb/4/2008 nepríde k ich
dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa
ktorej samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka
na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Z. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne
domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade,
že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu
voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením súdu.
Vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej Z.

U., mal súd za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17 ods.1 zákona č.
514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania žalobca navrhol, aby súd pribral do konania
TransparencyInternacionalSlovakiaaAlianciuFairPlay,aabyzabezpečilvstupprokurátoradokonania.
Tieto návrhy však v súvislosti so zamietnutím žaloby zamietol a čo sa týka návrhu na pripustenie vstupu

prokurátora poukázal na to, že prokurátor oznámil, že do konania nevstupuje.
Pri právnom posúdení súd prvej inštancie vychádzal z ust. Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 a
ust. § 442 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca so zdôraznením, že odvolanie podáva proti celému
rozsudku. Podľa žalobcu súd extrémne porušil právo na spravodlivý a nestranný proces, nezistil
skutkový stav veci, nevykonal vôbec dokazovanie, nevysvetlil prečo všetky dôkazné návrhy žalobcu
odmietal a ignoroval ich, akoby neexistovali. Jeho právne závery sú tak neúplné, nesprávne a

nepreskúmateľné. Podľa žalobcu súdom uvedené všeobecné úvahy, pre ktoré žalobu zamietol, nemôžu
obstáť. Súd pochybil nielen hmotnoprávne, ale tiež procesne. Procesné pochybenia spočívajú v
nesplnení povinnosti riadnym a úplným spôsobom zistiť skutkový stav a vykonať dokazovanie. Návrhy
na dôkazy boli prezentované písomnými podaniami z 27.9.2011, 12.10.2011, 18.7.2012, 3.9.2012,
29.10.2012, 3.4.2014, 5.1.2015, 4.3.2015, 17.2.2015, 8.5.2015, 29.5.2015, 28.5.2015, 24.9.2015,

14.3.2016, 25.5.2016, 22.8.2016, 21.9.2016,22.9.2016,19.11.2016,20.11.2016, 21.11.2016, 20.4.2017,
22.5.2017, 15.6.2017, 6.7.2017 aj 7.7.2017. Súd procesne pochybil aj tým, že nerozhodol o jeho návrhu
na pristúpenie ďalších účastníkov do konania, a to Š.. Š.L. a O.. R. E.. Taktiež nerozhodol o jeho
návrhu na vydanie čiastočného rozsudku pre sumu 39.082,95 eura. Procesným a hmotnoprávnym
pochybením súdu je aj to, že odignoroval to, že žalovaný väčšinu tvrdení žalobcu nepoprel, a pokiaľ

áno, neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, tým je jeho popretie neúčinné.
Žalobcavodvolanízopakovaltvrdeniauvedenévžalobeanímprezentovanévpriebehuceléhokonania,
z ktorých má podľa neho vyplývať dôvodnosť jeho žalobného návrhu. Podľa žalobcu súd ignoroval, že
od 16.2.2007 sú postupy verejnej moci arogantným nesprávnym úradným postupom, ktorý nemá oporu
v zákone, atypickosť, svojvôľa a arogancia verejnej moci sú bezprecedentné, z čoho vyplýva objektívny

záver, že touto vecou je potrebné sa zaoberať v zmysle § 6 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca
preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
alebo aby rozhodol tak, že jeho žalobe vyhovie. Podaním zo dňa 6.8.2017 žalobca okrem iného poukázal
aj na to, že za 6 rokov trvania konania súd vykonal len jedno relevantné pojednávanie, ostatné bolizmarené. Súd pojednávania nariaďoval nárazovo, boli nepripravené, súd si neujasnil o akej v žalobe
vlastne rozhoduje, nevykonal žiadne dôkazy ani k požiadavke na náhradu nemajetkovej ujmy v rokoch
1997 až 2017. Zopakoval, aké návrhy a návrhy na dôkazy v priebehu konania súdu predložil, ktoré však

vykonané neboli.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Preskúmanie
realizoval v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o neprípustnosti odvolania žalobcu proti výrokom, ktorým súd

prvej inštancie zamietol návrh na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do
konania, ako aj výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania a
súčasne k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozsudku v zamietavom výroku a s ním súvisiaceho
výroku o trovách konania a k vráteniu veci v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na pribratie Transparency Internacional
Slovakia a Aliancie Fair Play do konania, ako aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na pripustenie
vstupu prokurátora do konania, majú povahu uznesenia, ktoré však nepatria do toho okruhu uznesení,
ktoré sú taxatívne vymenované v § 357 CSP, voči ktorým je odvolanie prípustné. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd odvolanie voči týmto výrokom odmietol, ako odvolanie nie prípustné.

6. Dôvody zamietavého výroku rozsudku vo veci samej súd prvej inštancie založil na konštatovaní,
že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa zákonné podmienky, ktorými sú nezákonné
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

7. Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so
základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia
rozsudku má byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu a

s výsledkami v konaní realizovaného dokazovania. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie
nerealizoval dôkazy v zmysle jeho návrhov a z rozsudku nie je zistiteľné ani to, prečo tak neurobil.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca už v žalobe navrhol vykonanie dôkazov a v priebehu konania podal
návrhy na ďalšie vykonanie dôkazov, opakovane žiadajúc, kedy budú ním navrhnuté dôkazy vykonané.
Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 15.6.2017 nevyplýva, že by

súd návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov akceptoval v tom zmysle, že by ich vykonal. Nevyplýva z nej
ani to, že by návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, rozhoduje súd. Nie je preto pochybením, ak dôkaz nevykoná. Pochybením je ale to, ak sa vo
svojom rozhodnutí nevysporiada s tým, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal.
Takzvané opomenuté dôkazy, t.j. dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané, avšak neboli zohľadnené

v procese hodnotenia, prípadne tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané, hoci boli účastníkmi
navrhované, pričom k nevykonaniu neexistoval legitímny a ospravedlniteľný dôvod, vedú k záveru o
porušení práva účastníka na spravodlivý proces, čo je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 61/94).

8. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia nie je žiadna zmienka o tom, prečo súd nevykonal dokazovanie
navrhnuté žalobcom tak v žalobe, ako aj navrhnuté v priebehu konania. Svoje rozhodnutie tým zaťažil
vadou, na ktorú nebolo možné neprihliadať.

9. Relevantnou je aj odvolacia námietka žalobcu, ktorou poukázal na to, že súd nerozhodol o jeho návrhu

na pristúpenie ďalších účastníkov do konania - Š. Š. a O.. R. E. (písomnosť žalobcu na č.l. 573 spisu).
Súd taktiež nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania v zmysle jeho návrhu predneseného
na pojednávaní 15.6.2017.10. Vychádzajúc z jeho zistení uvedených v bodoch 7. - 9. tohto uznesenia, odvolací súd konštatuje
existenciu viacerých pochybení súdu prvej inštancie pri prejednávaní žalobcom uplatneného nároku, v
dôsledku ktorých zaťažil svoje rozhodnutie viacerými vadami. Pre uvedené pochybenia odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

11. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:
-rozhodnečivykonádokazovanievzmyslenávrhužalobcu,aknie,svojerozhodnutie,prečotakneurobí,

zdôvodní,
- rozhodne taktiež o procesných návrhoch žalobcu, na ktoré v priebehu procesu neprihliadal a
- opätovne rozhodne.

12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane nároku na náhradu
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.