Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209135
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8811209135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej, sudkyne JUDr.

Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H..
T. XX, XXX XX Z. - H., M. republika proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške
241.758,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
21C/59/2013-721 zo dňa 18.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výrokom II., III. a IV rozsudku súdu prvej inštancie.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku V.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

,,I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Návrh žalobcu na vstup D.. R. R. v postavení intervenienta do konania z a m i e t a.
III. N e p r i p ú š ť a vstup spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ: 64608565 a O.. R. E. do konania.

IV. Návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci Rvp 12245/2016
z a m i e t a.
V. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žaloba je podaná predčasne a ako taká je

nedôvodná. Podstatou, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy
je skutočnosť, že po vydaní platobných rozkazov sp. zn. 18Rob 1357/96 zo dňa 27.06.1997 a sp.
zn. 17Rob 1361/96 zo dňa 01.07.1997 Krajským súdom v Košiciach, bola zrušená ich právoplatnosť
a vykonateľnosť a v dôsledku toho došlo k zastaveniu následných exekučných konaní vedených na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/97 a Er 3157/97. V dôsledku toho mala
žalobcovi vzniknúť majetková ujma vo výške 62.978,40 eura a 62.779,84 eura, pričom škoda vo výške
47.681,76 eura vznikla v konaní Er 3196/97 tým, že súd neschválil rozvrh výťažku dražby v dôsledku

čoho neumožnil exekútorovi vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk,
t.j. 47.681,76 eura.
Ďalej uviedol, že bolo preukázané, že vec vedená pod sp. zn. 18Rob/1357/96 bola v dôsledku odporu
podaného žalovanou Obcou Holčíkovce, prevedená do registra Cb a je vedená pod sp. zn. 4Cb/1/2008a vec vedená pôvodne pod sp. zn. 17Rob/1361/96, je z toho istého dôvodu zapísaná v registri Cb a
vedená pod sp. zn. 3Cb/4/2008. Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené.
Dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody, keďže konania o zaplatenie

pohľadávok v prospech žalobcu od žalovanej Obce Holčíkovce nie sú doposiaľ právoplatne skončené,
a teda ani nie je zrejmé, či žalovanej Obci Holčíkovce bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť
žalovanú sumu žalobcovi uhradiť, a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanej
Obci Holčíkovce a v akej výške.
Zároveň uviedol, že nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v spore vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008, či v

spore vo veci sp. zn. 3Cb/4/2008, nepríde k ich dobrovoľnej, resp. nútenej úhrade. Ak by sa aj existencia
pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci Holčíkovce preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať
jej úhrady od žalovaného titulom náhrady škody. V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je
preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci Holčíkovce, mal za to, že
žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať,
nevznikla.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, zamietol aj návrh žalobcu na pribratie Q.
O. J. a I. M. H. do konania.
Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania, tento vstup súd nepripustil, a
to s poukazom na oznámenie prokurátora zo dňa 05.11.2013 (č.l.99), ktorým prokurátor súdu oznámil,
že vzal na vedomie oznámenie súdu o nápade veci zo dňa 17.9.2013 a do tohto konania nevstupuje.

K návrhu vykonať dokazovanie vypočutím svedkov uviedol, že nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. V danom prípade nepristúpil k
vypočutiu žalobcom navrhovaných svedkov, jednak z dôvodu hospodárnosti konania, ale najmä z
dôvodu, že žalobcom navrhnutí svedkovia podľa názoru súdu nedisponujú informáciami, ktoré by mohli
preukázať skutkové okolnosti relevantné pre toto konanie o náhrade škody a nemajetkovej ujmy, ktoré

v konečnom dôsledku doposiaľ nie sú preukázané vo vyššie uvedenom konaní.
Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na vstup D.. R. R. do konania v postavení intervenienta,
keďže intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa
§ 86 Civilného sporového poriadku písomným podaním a D.. R. R. z vlastného podnetu do konania
nevstúpil a žalobca ani nepredložil listinu, ktorá by preukazovala, že D.. R. informoval o prebiehajúcom

spore a vyzval ho, aby ako intervenient vstúpil do tohto konania.
Súd prvej inštancie ďalej nepripustil vstup spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ: 64608565 a O.. R. E. do
konania, a to jednak z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, na ktorej strane sporu by tieto subjekty mali
vystupovať, ale najmä z dôvodu, že tieto osoby by v tomto konaní nemali ani aktívnu ani pasívnu
legitimáciu.

Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci Rvp
12245/2016, mal za to, že v konaní pred Ústavným súdom SR sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať
význam pre rozhodnutie súdu.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Žalobca odvolaním, podaným v zákonnej lehote, napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) Civilného sporového poriadku, nakoľko
mal za to, že súd prvej inštancie extrémnym spôsobom porušil jeho práva na spravodlivý a nestranný
proces, nezistil skutkový stav veci, nevykonal vôbec žiadne dokazovanie, nevysvetlil prečo všetky
dôkazné návrhy žalobcu odmietal, alebo ich úplne ignoroval ako keby neexistovali, a preto mal za to,

že sú jeho právne závery neúplné.
Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom druhom rozsudku len zopakoval množinu svojich
kardinálnych pochybení a vád vrátane tých, ktoré mu vytkol odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí.
Poukázal na svojvôľu a aroganciu súdnej moci a podrobne popísal 16 údajných útokov súdov Slovenskej
republiky voči jeho osobe a 16 prekročení právomoci v rokoch 2004-2016, ktoré považoval za

nezmazateľné dielo harabinizmu na Slovensku. Ďalej uviedol, že nemá a vlastne ani nemôže mať
zákonnú argumentáciu, ktorá by vyvrátila popísané excesy tandemu U. U., ktoré sú príčinou nezvratných
škôd.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, avšak už inému
sudcovi alebo, aby odvolací súd sám vydal rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovie v súlade so žalobným

petitom.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.02.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

4. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 386 písm. c) CSP).

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na vstup D.. R. R. v postavení
intervenienta do konania, ako aj rozhodnutie o nepripustení vstupu spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ:

64608565 a O.. R. E. do konania, majú povahu uznesenia, ktoré však nepatria do toho okruhu uznesení,
ktoré sú taxatívne vymenované v § 357 CSP, voči ktorým je odvolanie prípustné.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie voči II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie ako
neprípustné odmietol.

6. Podľa ust. § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.
Z citovaného ustanovenia jeho výkladom možno usúdiť, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu
súdu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. Extenzívny výklad § 357 písm. n)
CSP nie je možný. Odvolací súd poznamenáva, že proti rozhodnutiu o prerušení konania sa pripúšťa
odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu.

Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému
rozhodnutiu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n) CSP.
Vzhľadom na to, že žalobca odvolaním napadol aj IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania, proti ktorému však zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd musel
odvolanie aj voči IV. výroku napadnutého rozsudku v zmysle citovanej právnej úpravy odmietnuť.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 78/05).

8. Odvolacia argumentácia žalobu bola konštruovaná na zopakovaní tvrdení prezentovaných ním v
priebehu prvoinštančného konania. Žalobca svoj nárok na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym

úradným postupom súdov a nemajetkovej ujmy argumentačne vyvodil zo skutočnosti, že po vydaní
platobných rozkazov v sp. zn. 18Rob 1357/96 zo dňa 27.6.1997 a sp. zn. 17Rob 1361/96 zo dňa
01.7.1997 Krajským súdom v Košiciach, bola zrušená ich právoplatnosť a vykonateľnosť a v dôsledku
tohodošlokzastaveniunáslednýchexekučnýchkonanívedenýchnaOkresnomsúdeVranovnadTopľou
pod sp. zn. Er 3196/97 a Er 3157/97.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že vec vedená pod sp. zn. 18Rob/1357/96 bola v dôsledku odporu podaného
žalovanou Obcou Holčíkovce, prevedená do registra Cb a je vedená pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a vec
vedenápôvodnepodsp.zn.17Rob/1361/96,jeztohoistéhodôvoduzapísanávregistriCbavedenápod
sp. zn. 3Cb/4/2008. Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené z dôvodu podaného dovolania

vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008, o ktorom doposiaľ nebolo Najvyšším súdom SR rozhodnuté.

10. Základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
sú existencia škody (nemajetkovej ujmy), nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup

orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Pri uplatňovaní škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu spravidla platí, že ide o
postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre túto formu činnosti je určujúce, že úkony úradného
postupusamyosebekvydaniurozhodnutianevedú,aakjerozhodnutievydané,bezprostrednesavjeho
obsahu neodrazia. Teda pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za

týmtoúčelomzhromažďujepodklady,hodnotízistenéskutočnosti,tietoprávneposudzujeapodobne,ide
o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri
ich posudzovaní sa tak prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu
byť hodnotené len podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (nezákonné rozhodnutie). Inými slovaminesprávny úradný postup je v tomto prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody konzumovaný
nezákonným rozhodnutím, v ktorom sa tento nesprávny úradný postup odzrkadlil (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.5.2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010).

11. Úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., je možné len
preukázaním porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo
opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v
podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku), musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti, čo však v danom štádiu konania nie je možné zistiť, nakoľko až právoplatným

ukončením konania vo veci pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a 3Cb/4/2008 Krajského súdu v Košiciach, by bol
naplnený predpoklad úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, umožňujúci žalobcovi požadovať
od žalovanej náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy.
12. Z týchto dôvodov má odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu
bola podaná predčasne. Žalobca neoznačil nezákonné rozhodnutie súdu a ani z uvedených konaní v
danom štádiu, nie je možné vyvodiť záver o nesprávnom úradnom postupe, ktorý by viedol k vydaniu

nezákonných rozhodnutí, ktorými by mala byť žalobcovi spôsobená škoda.
13. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval pochybením súdu, ktoré malo spočívať v tom, že súd prvej
inštancie nevykonal dôkazy, ktoré boli ním navrhnuté, je potrebné uviesť, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP
je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Nie je povinnosťou súdu akceptovať
všetky návrhy na dokazovanie, jeho povinnosťou je však vo vzťahu k procesným úkonom strany sporu

primerane, zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne uviedol prečo nevykonal žalobcom
navrhnuté dôkazy, zdôvodnenie je postačujúce, vystihujúce podstatu, odvolací dôvod v tomto zmysle
bol tiež bez relevancie.

14. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v súvisiacom
výroku V. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) s osvojením si dôvodov,
ktoré uviedol súd prvej inštancie.

15. Podľa ust. § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v

procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú
procesnéúkonysudcuvrátanerozhodnutí,apretoodvolacísúdnanámietkuzaujatostizákonnéhosudcu
súdu prvej inštancie vznesenú žalobcom v odvolaní, neprihliadal.

16.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná bola v priebehu odvolacieho konania pasívna, k odvolaniu žalobcu sa písomne
nevyjadrila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v priebehu odvolacieho konania nejaké trovy vznikli,

preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vychádzajúc
z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom
najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní návrhu strane na náhradu trov konania
anáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonaniazasituáciekeďoprávnenejstranežiadne
trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.