Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010066
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010066.7

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného P. G., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 18T/7/2019-62 zo dňa 26.06.2019,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.05.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 18T/7/2019-62 zo dňa 26.06.2019 bol obžalovaný
P. G. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 27. októbra 2018 v čase okolo 3:30 hod. v katastri obce Trhová Hradská, v okrese Dunajská Streda,
po tom čo požil nezistené množstvo alkoholu, od čoho mu bola dychovou skúškou vykonanou dňa
27.10.2018 v čase o 3:45 hod. zistená hodnota 0,97 ml/1 alkoholu v krvi, viedol po ceste II. triedy č. 561,
v smere od obce Trstice do obce Topoľníky osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307 evidenčného čísla

DS-453FA, kde v miernej pravotočivej zákrute, v kilometri 24,5 nezvládol v dôsledku opojenia alkoholom
riadenie vozidla a zišiel z cesty vľavo, kde narazil vozidlom do stromu.

Za tento skutok okresný súd obžalovanému uložil podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 1T/124/2018 zo dňa 28.11.2018, právoplatný dňa 08.01.2019, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona okresný súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 62 - 64.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v predmetnej veci obžalovaný na hlavnom
pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku,
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe. Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a následne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku okresný súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
resp. náhrade škody, či ochrannom opatrení.

Pokiaľideovýškuadruhtrestu,okresnýsúduložilobžalovanémutrestodňatiaslobodypodľazákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin spáchaný v súbehu, ktorý je najprísnejšie trestný, t. j. podľa
§ 207 ods. 3 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a
dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, teda že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm.

m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu vzhľadom
prevahu priťažujúcich okolností súd ukladal trest podľa § 38 ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona v rámci
ustanovenej trestnej sadzby s o jednu tretinu zvýšenou dolnou hranicou trestnej sadzby 28 mesiacov
až 5 rokov, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ktorý
považoval za dostatočný vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu

a generálnu prevenciu za zákonný a primeraný.

Pre výkon tohto trestu zaradil okresný súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), keďže v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný

trestný čin.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/124/2018 zo dňa 28.11.2018, právoplatný 08.01.2019, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. Keďže skutok bol spáchaný v súvislosti s činnosťou, na ktorú je potrebné
osobitné povolenie, ukladal okresný súd obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podal ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný

(č. l. 56 spisu) ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Gazdíka (č. l. 68 spisu).

Obžalovaný je toho názoru, že okresný súd nesprávne ustálil a vyhodnotil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Namieta, že mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm.
n) Trestného zákona, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pri

uznaní druhej poľahčujúcej okolnosti by teda súd nemusel zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby a
teda mu nemusel v konečnom dôsledku uložiť prísny nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28
mesiacov, ale prípadný miernejší trest v rámci zákonnej nezvýšenej základnej trestnej sadzby.

S poukazom na odvolaciu argumentáciu obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vyniesol miernejší trest s poukazom na vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 05.05.2020 za prítomnosti obžalovaného, obhajcu
obžalovaného a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s
napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia odvolania a
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol v zmysle návrhu.

Obžalovaný uviedol, že by chcel požiadať súd, či by nebolo možné zmeniť rozsudok na peňažný trest,
alebo verejnoprospešnými prácami, aby mohol byť s rodinou a aby im pomohol v týchto ťažkých časoch
a ešte raz vyhlasuje, že ľutuje čo spáchal.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd k odvolaniu obžalovaného konštatuje, že pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie viny
obžalovaným nemôže byť posudzované ako poľahčujúca okolnosť podľa cit. ustanovenia, pretože
trestné činy sa objasňujú v prípravnom konaní a nie na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd v tejto

súvislosti ďalej poukazuje na závery stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, podľa
ktorého, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel

kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Táto poľahčujúca okolnosť
je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje si aktívnu
účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia

na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej
miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu.

Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd konštatuje, že pre priznanie

poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je
objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu
určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal

pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva,
akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala
byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť. Ani obhajoba v podanom odvolaní neuviedla v čom mala
spočívať „pomoc“ obžalovaného orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní skutku.

V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu
zohľadniť, a to účel trestu tak ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že trest ktorý bol uložený obžalovanému,
je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je viesť obžalovaného k tomu, aby

viedol riadny život, je trestom na nápravu obžalovaného postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej, ako
aj generálnej prevencie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.