Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312217091
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8312217091.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov 1./ H. O., nar. X.X.XXXX, 2./
G.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. XXXX/XXX, M., zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Renátou
Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné, proti žalovaným 1./ P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 2./ G.. T.
X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, 3./ U.. D. X., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. XX, M., o určenie priebehu
hraníc pozemkov s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo 7.6.2018 č. k. 6C/190/2012 - 318 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výrokoch o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade uložil povinnosť odstrániť oplotenie
parcely C-KN XXXX/X - orná pôda vo výmere 3739 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. M., ktoré
zasahuje do parcely C-KN XXXX/X - orná pôda vo výmere 5202 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz.
M. a tvorí v súčasnej dobe hranicu medzi týmito dvoma parcelami. Konanie voči žalovanému v 3. rade
zastavil a v prešujúcej časti žalobu zamietol. Nepriznal žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcom právo
na náhradu trov konania, rovnako žalobcom vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade nepriznal náhradu

trov konania a Slovenskej republike - štátu, priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a
3. rade s tým, že ich majú uhradiť po 1 a výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom
po právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žaloba žalobcov je dôvodná, ale len v časti,
ktorou sa domáhali odstránenia oplotenia voči žalovanému v 2. rade. Medzi stranami sporu bol sporný
priebeh hranice medzi parcelu žalobcov a parcelami žalovaných v 1. a 2. rade, keďže voči žalovanému v

3.radebolokonaniezastavené.Bolopreukázané,ženahranicimedzipozemkomžalobcovapozemkom
žalovanej v 1. rade nie je postavený plot a hranica v prírode nie je ničím určená. Medzi pozemkom
žalobcov a pozemkov žalovaného v 2. rade je postavené oplotenie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na znalecký posudok znalca G.. P., z ktorého záverov vyplýva, že hranica medzi pozemkami
žalobcov a pozemkami žalovaných v 1. a 2. rade má správne prebiehať tak, ako je zaevidovaná v katastri
nehnuteľnosti, a to na základe viacerých geometrických plánov, ktoré boli v minulosti vypracované
na delenie pôvodnej parcely mpč. XXXX, kat. úz. M.. Znalec v podanom posudku aj pred súdom

podrobne popísal, ktorými geometrickými plánmi a v ktorom období došlo k deľbe tejto parcely a akým
spôsobom boli v katastri nehnuteľností zamerané hranice novovytvorených parciel. Parcely žalovaných
boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXX - XX - XX a tento bol do katastra nehnuteľností
zaevidovaný na žiadosť právneho predchodcu súčasných žalovaných U. X.. Žalovaná v 1. rade malavýhradu, že hraničná čiara má prechádzať po priamke tak, že od pozemku pána I. nemá byť žiaden
odskok. Znalec vo svojom posudku aj vo výpovedi podrobne popísal, že odskok od parcely pána I. bol
už medzi parcelami mpč. XXXX a XXXX. Takto bola hranica rešpektovaná aj pri vypracovaní neskorších

geometrických plánov a pri sútlači mapy katastrálnej a mapy pozemnoknižnej nebol zistený žiaden
rozpor. Žalovaná v 1. rade rešpektuje len geometrický plán úradne overený 27.4.2007, na základe
ktorého došlo k odčleneniu parciel C-KN XXXX/X/XX/XX/XX. Znalec potvrdil, že tento geometrický
plán je plne rešpektovaný jeho znaleckým posudkom a korešponduje s vytyčovacím náčrtom pána
M.. Ak žalovaná v 1. rade tento geometrický plán rešpektuje, medzi stranami sporu by nemal byť

žiaden problém. Zároveň vysvetlil, prečo nemôže byť rešpektovaný priebeh hranice tak, ako to navrhuje
žalovanáv1.radezdôvodu,žebydošloknavýšeniuparcielžalovanýchakzmenšeniuparcelyžalobcov.
Súd prvej inštancie teda zistil, že priebeh hranice evidovaný v katastri nehnuteľností je správny a má
prebiehať tak, ako ho vo svojom vytyčovacom náčrte zaznamenal U. M. dňa 24.3.2012. Preto ani nebolo
potrebné vypracovať ďalší geometrický plán, lebo v katastri nehnuteľností nemá dôjsť k žiadnej zmene.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu, kde žiadali žalobcovia určiť priebeh hranice medzi parcelami C-KN

XXXX/X a XXXX/X a XXXX/X, keďže bolo zistené, že hranice tak, ako je jej priebeh zaznamenaný v
katastri nehnuteľností je správna a nie je potrebné ju meniť, preto ani nemohol určiť iný priebeh hranice.
Súd prvej inštancie rovnako zamietol žalobu o uloženie povinnosti žalovaných strpieť výstavbu oplotenia
parcely C-KN XXXX/X podľa priebehu hranice určenej v znaleckom posudku, a to ako predčasne
podanú. Žalobcovia za danej situácie nemôžu pokračovať vo výstavbe oplotenia, pretože stavebné

konanie je prerušené stavebným úradom, ktorým je mesto M.. Až do riadneho ukončenia takéhoto
stavebného konania nemožno žalovaným v 1. a 2. rade uložiť povinnosť, aby strpeli výstavbu oplotenia.
Ak žalobcovia chcú realizovať oplotenie svojej parcely C-KN XXXX/X, musia mať stavebné povolenie a
musí najprv dôjsť k odstráneniu plota žalovaným v 2. rade. Vyhovel teda žalobe len vo vzťahu k výroku,
ktorým žiadali, aby žalovaný v 2. rade odstránil na vlastné náklady oplotenie, ktoré zasahuje do ich

parcelyC-KNXXXX/Xtak,akotovyplývazvytyčovaciehonáčrtuznalcaG..P.aU.M.azúdajovvkatastri
nehnuteľností. Súd prvej inštancie zdôraznil, že prvý geometrický plán v roku 2001 bol vypracovaný a
do katastra nehnuteľností vložený na základe žiadosti právneho predchodcu samotného žalovaného v
2. rade, a to U. X.. Tento znalecký posudok vychádzal z hranice parcely mpč. XXXX, z ktorej boli sporné
parcely vytvorené. Sútlačou mapy katastrálnej a mapy pozemnoknižnej bolo preukázané, že k porušeniu

hranice tak, ako bola definovaná v pozemnoknižnej mape nedošlo. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj
námietkou žalovaného v 2. rade ohľadom možného vydržania hranice podľa výstavby oplotenia a zistil,
že táto obrana nie je opodstatnená, keďže žalovaný v 2. rade nemohol byť dobromyseľný. Poukázal na
to, že samotný žalovaný v 2. rade uviedol, že svokra žalobcu mala výhrady k priebehu hranice. Hranica
pozemkov bola sporná, a to medzi právnou predchodkyňou terajších žalobcov a žalovanými. Dôsledkom

tejto nespokojnosti bolo posúvanie hranice do pozemkov žalovaných, ale len o 80 cm a znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že hranica má byť posunutá ešte o ďalších 60 cm. U žalovaného v
2. rade tak chýba dobromyseľnosť pri užívaní tej časti parcely, ktorú má oplotenú a ktorá má patriť
žalobcom,lebonemoholbyťdobromyseľný,akpostavil plotvrozporespriebehomhranicezaevidovanej
v katastri nehnuteľností. Na vstup do držby tej časti pozemku, ktorá patrí žalobcom žalovaný v 2. rade

nemá právny titul, a teda nemôže preukázať ani dobromyseľnosť pri jeho užívaní. Žalovaný v 2. rade
naviac ani priamo netvrdil, že by vydržal tú časť pozemku, ktorá patrí žalobcom a ktorú má oplotenú a
pričlenenú k svojej parcele. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že nepristúpil k výsluchu svedkov
U. M. a G.. U. A., pretože závery znaleckého posudku G.. A. a vytyčovací náčrt U. M., znalec G.. P.
zobral do úvahy a plne ich akceptoval. Pokiaľ žalovaná v 1. rade navrhla vypočuť bývalého starostu

obce U. a ďalších ľudí, neuviedla žiaden dôvod k ich výsluchu. Zastavenie konania voči žalovanému
v 3. rade súd prvej inštancie odôvodňuje späťvzatím žaloby zo strany žalobcov, keďže medzi stranami
bola uzatvorená dohoda o urovnaní a došlo k posunutiu oplotenia. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku padali včas odvolanie žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Žalovaná v
1. rade navrhuje odvolaciemu súdu zastaviť konanie voči jej osobe a má za to, že žalobcovia sa pri
výstavbe oplotenia majú pridržiavať geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý bol overený XX.X.XXXX
a tieto hranice boli rešpektované, keď zmena nenastala ani podľa vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX
a znaleckého posudku č. XX/XXXX až na pomyselné čiary, ktoré nie sú okotované, sú zavádzajúce,

nepoužiteľné na právne úkony. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov podľa žalovanej
v 1. rade dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vyjadrila pochybnosť o zastupovaní žalobkyne
v 2. rade advokátkou U.. G.. Q..4. Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní uvádza, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovaným uplatniť procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Chce poukázať
na nesplnené procesné podmienky, pretože súd nevykonal navrhnuté dokazovanie z jeho strany, ktoré

bolipotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností.Vsúčasnostiužneexistujúžiadnevytyčovaciebody
na pozemkoch, ktoré by určovali priebeh hraníc, preto by nebolo možné odstrániť oplotenie na parcele
3739 m2. Potrebné dôkazy a návrhy uviedol v liste dňa 25.11.2016.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch, ktorými bolo žalobe

vyhovené a o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania dôvodné nie sú.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

10. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v

citovanom ust. § 126 Občianskeho zákonníka vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do
ich vlastníckeho práva. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti
spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere
k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska, práva a povinnosti všetkých
zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

12. V prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi susediacich
pozemkov, keď žalobcovia v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi parcely C-KN XXXX/X - orná pôda vo výmere
5205 m2, zapísanej ne LV č. XXXX, kat. úz. M. a žalovaný v 2. rade je vlastníkom parcely C-KN XXXX/
X - orná pôda vo výmere 3739 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. M..

13. Za účelom nepochybného zistenia, či oplotenie postavené medzi susediacimi pozemkami týchto
strán konania sa nachádza na vlastníckej hranici medzi danými pozemkami, súd prvej inštancie nariadil
voveciznaleckédokazovanieustanovenímznalcazodborugeodézieakartografie.Znaleckýposudokč.
XX/XXXX vyhotovil znalec G.. P. P., ktorý zistil, že hranica medzi parcelou žalobcov XXXX/X a parcelou

žalovanej v 1. rade XXXX/X prebieha po bodoch znázornených v situačnom náčrte XXXX-X a XXXX/X
s tým, že parcela je bez oplotenia. Hranica medzi parcelou žalobcov a parcelou žalovaného v 3. rade
XXXX/X podľa znalca prebieha po bodoch XXXX - X a XXXX - 1, keď oplotenie zasahuje do parcely
žalobcov v rozsahu 0,60 m a záber plochy je označený v situačnom náčrte F. vo výmere 12 m2. Napokon
hranica medzi parcelou žalobcov a parcelou žalovaného v 2. rade XXXX/X je daná v bodoch XXXX-X

a XXXX-X, kde oplotenie žalovaného v 2. rade zasahuje do parcely žalobcov v rozsahu 0,60 m a záber
plochy je označený ako F. vo výmere 26 m2 v spomínanom situačnom náčrte.

14. Znalec sa stotožnil s vytyčovacím náčrtom XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý vyhotovil U. M.. Uviedol, že
hranica v prírode stabilizovaná plotom neprebieha s hranicou uvedenou v platnej katastrálnej mape v

úsekochžalovanýchapoukázalnavyznačenýzábervčastipozemkužalobcov.Znaleczároveňpoukázal
na to, že geometrický plán z 10.4.1991 zadefinoval geometrické a polohové zobrazenie hraníc. Bol
zhotovený na majetkovoprávne usporiadanie parcely mpč. XXXX do listu vlastníctva a geometrický plán
č. XX/XXXX z 24.4. 2007 bol zhotovený na rozdelenie parcely C-KN XXXX/X, ktorá už bola určená ageometricky a polohovo zadefinovaná spomínaným geometrický plánom z 10. 04. 1991. Znalec ďalší
geometrický plán nezhotovil z dôvodu, žeby nedošlo k žiadnej zmene v katastri nehnuteľnosti, nakoľko
sastotožnilsvytyčovacímnáčrtomU.M.,ktorýzobrazujestavtak,akojezobrazenývplatnejkatastrálnej

mape. Je zrejmé, že znalec v znaleckom posudku a aj v následnej výpovedi pred súdom prvej inštancie
podrobne popísal, ktorými geometrickými plánmi a v ktorom období došlo k deľbe pôvodnej parcely
mpč. XXXX, k. ú. M. a akým spôsobom boli následne v katastri nehnuteľnosti zaznamenané hranice
novovytvorených parciel. O správnosti takto vyjadrených záverov znalcami nemal pochybnosti ani
odvolacísúdapokiaľsúdprvejinštancievovecirozhodolvintenciáchvykonanéhodokazovania,hodnotí

odvolací súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

15. Keďže hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných má nepochybne správne prebiehať tak
ako je znázornená v katastri nehnuteľnosti, v konaní nebol dôvod opätovne deklarovať priebeh hranice
medzi nehnuteľnosťami a vlastnícke právo k tej - ktorej časti nehnuteľnosti, na čo správnym spôsobom
poukázal aj súd prvej inštancie. Opodstatnene tak rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade odstrániť

oplotenie, ktoré zasahuje do parcely žalobcov C-KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. M.. V tejto
súvislostisasúdprvejinštanciesprávnymspôsobomzaoberalmožnosťouprípadnéhovydržaniahranice
medzi danými parcelami žalovaným v 2. rade podľa výstavby oplotenia a konštatovaním absencie jeho
dobromyseľnosti a titulu pre vstup do držby tej časti parcely, ktorú má oplotenú a ktorá patrí žalobcom.
Je totiž zrejmé, že k výstavbe oplotenia došlo v rozpore s priebehom hranice uvedenej v katastri

nehnuteľnosti a právna predchodkyňa žalobcu v 1. rade k tomuto postupu mala námietky.

16. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade je potrebné dodať, že dokazovanie je časť
občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci.
Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy

na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie
(I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu. Zároveň platí, že v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná a ktorá nie, znamená, že strana konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená

oproti druhej strane konania. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby súd prvej inštancie neakceptoval návrhy
žalovaného v 2. rade na vykonanie dokazovania a na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018 na otázku
súdu uviedol, že ďalšie dôkazy nežiada vykonať. Pokiaľ ďalej súd prvej inštancie nevykonal výsluch
svedkov navrhovaných žalovanou v 1. rade, svoj postup odôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí
poukazom na to, že nebolo ozrejmené, ktoré sporné skutočnosti by sa mali ich výsluchom odstrániť a

v tejto súvislosti konal v rámci svojej právomoci.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

18. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách konania s poukazom na

všetky uvádzané dôvody, rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 CSP.
Žalovaní vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov a žalobcom trovy
konania nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).