Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/163/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208065
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319208065.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou, so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava proti žalovanému M. U., H..
XX.XX.XXXX, C. N. XXX/XX, XXX XX Z. o zaplatenie 130 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 130 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
130 eur od 11.11.2016 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60% s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.11.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenie
istiny v sume 130 eur, odplaty za poskytnutý úver v sume 56 eur, zmluvný úrok vo výške 47 % ročne
zo sumy 200 eur od 10.11.2015 do 18.11.2015, zmluvný úrok vo výške 47 % ročne zo sumy 165 eur
od 19.11.2015 do 15.12.2015, zmluvný úrok vo výške 47 % ročne zo sumy 130 eur od 16.12.2015 do
zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 186 eur od 10.11.2016 do zaplatenia,
poplatok za upomienky 180 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur a náhradu trov tohto konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 10.11.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 200 eur. Za poskytnutie
úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu a úrok zo spotrebiteľského úveru. Odplata bola 56 eur a
úrok vo výške 47 % ročne. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 10.11.2016. V zmysle
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru pre prípad, ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaný sa zaviazal za každú zaslanú upomienku zaplatiť
čiastku 30 eur, t.j. za šesť zaslaných upomienok sumu 180 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil 70 eur.

3. Žalobca ešte pred doručením žaloby zobral čiastočne svoj návrh späť a to v časti odplaty vo výške 56
eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 47 % ročne zo sumy 200 eur
od 10.11.2015 do 18.11.2015, zmluvného úroku vo výške 47 % ročne zo sumy 165 eur od 19.11.2015
do 15.12.2015, zmluvného úroku vo výške 47 % ročne zo sumy 130 eur od 16.12.2015 do zaplatenia.

4. V zmysle ustanovenia § 145 ods. 3 CSP súd ďalej konal o nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sume
130 eur a zmluvnej pokuty v sume 33 eur s úrokom z omeškania od 10.11.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalobu prevzal dňa 07.02.2020.

6. V danom prípade bolo predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie 163 eur s prísl.
S poukazom k uvedenému súd dňa 10.03.2020 v súlade s ustanovením § 297 a § 219 ods. 3 CSP
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.02.2020.

7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a)sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b)ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Keďže boli splnené zákonná podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru, vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 10.11.2015 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe
tejto zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť finančné prostriedky vo výške 200 eur, ktoré
sa zaviazal splatiť do 10.11.2016. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť
odplatu v dohodnutom termíne a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 150 eur, t.j. zaplatiť celkom 350 eur. Odplata
pri poskytovaní peňažných prostriedkov bola vo výške 56 eur, čo predstavuje RPMN 28 %. Ročný úrok z
úveru bol 47 % až do úplného uhradenia úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru predstavuje sumu
94 eur. Doba splatnosti úveru a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 10.11.2016.
Výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver je 24,67 %.

12. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.12.2019 uviedol, že žalovaného riadne oboznámil
so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj s
príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania, pričom
žalovaný pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy;
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane
všeobecných podmienok. Žalovaný preto už pri podpise zmluvy vedel, že v prípade ak si nebude plniť
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, tak sa suma, ktorú bude musieť vrátiť zvýši. Nejde o neprijateľné
podmienky ale o poplatky, ktoré sú v súlade so zákonom. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmluvná pokuta
je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byt' priamo v zmluve zakotvená, a je teda na dohode veriteľa
a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú. Ide o jednorazové zmluvné pokuty, tvoriace paušalizovanú
náhradu škody nezávislé na omeškaní.

Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti a zaťažuje toho kto dohodnutú povinnosť porušil, t. j. dlžníka, a to aj
keď veriteľovi nevznikla žiadna škoda. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že dlžník nesplnil svoj
dlh vôbec alebo riadne (LAZAR Ján a kol., Občianske právo hmotné, IURIS LIBRI, 2014, Bratislava,
2014). Zmluvná pokuta je tradične zaraďovaná medzi zabezpečovacie prostriedky a je charakteristická
svojou zabezpečovacou funkciou (nie uhradzovacou). Má za to, že zmluvná pokuta nie je poplatkom ani
úrokom zo zmluvy a preto nemožno poprieť jeho nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje
zabezpečovací prostriedok. Preukázal, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a je dlhodobo v

omeškaní s úhradou istiny. Občiansky zákonník síce súdu priznáva modemačné právo, ktorým možno
zmierniť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, nie však ju úplne zamietnuť.

Žalovaným podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere,
ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaný svojím
slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle, potvrdil prevzatie finančných prostriedkov formou
zmenky. V predmetnej zmluve je jasne uvedené nasledovné "v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ
zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky", rovnako je nepochybne uvedený aj samotný
podpis žalovaného.

13. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len" Občiansky zákonník")
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. , Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § l ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "Zákon"),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že

takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

19. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13IEHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

20. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 200 eur, ktorý sa zaviazal splatiť do 10.11.2016. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 130 eur z titulu úhrady istiny,
nakoľko z poskytnutého úveru 200 eur zaplatil žalovaný sumu 70 eur a žiadal priznať aj 33 eur z titulu
zmluvnej pokuty, ktorú považoval žalobca za opodstatnenú a nárok uplatnený v súlade so zákonom.

22. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona Č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

23. V zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. c)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť.

Súd v súlade s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 v
ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente,
avšak, vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje
podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že "článok 10 ods. 1
a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice.

Súd je preto toho názoru, že nebola naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

24. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č, 129/2010
Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva neobsahuje žiaden údaj o tom, na základe akých
predpokladov žalobca v zmluve určil výšku RPMN.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. „...Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročností a bezpoplatkovosti,
ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii
predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K
uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že
nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba,
nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd
prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta
formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/481ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. gi
cit.: .Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musi spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto miery;" rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo
dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co1124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Col7/2017 zo dňa 06.04.2017, sp. zn.
13Co/22/2017 zo dňa 27.03.2018.

26. Pokiaľ ide o samotný údaj o výške RPMN, tak súd dospel k záveru že v prípade zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu je nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Žalobca nemohol uviesť hodnotu RPMN 28 %, t.j. vo výške nižšej ako bola úroková sadzba 47 %, keďže
RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a teda RPMN musí byť
vyššia ako je úroková sadzba.

27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom
na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako
aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo
faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa,
lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou
podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci
spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

28. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

29. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanému tak
ako to súd vyššie konštatoval, žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 200 eur, teda
sumu, ktorá mu bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného už boli celkom uhradené
finančné prostriedky vo výške 70 eur, teda na istine je žalovaný povinný zaplatiť sumu 130 eur, preto
súd v tejto časti žalobe vyhovel.

30. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne. Súd je toho názoru, že takto uplatnená výška úroku z omeškania je v
súlade s platnou právnou úpravou. Súd preto žalobcu považoval v tejto časti za dôvodnú a žalovaného
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výške počnúc dňom nasledujúcim po
konečnej splatnosti úveru, t.j. dňa 11.11.2016 zo sumy priznanej v tomto konaní.

31. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 33 eur a to v zmysle
bodu 3. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.

Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní
zmluvnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom
je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj
funkciu paušalizovanej náhrady škody. V prípade vymáhania takejto sankcie na základe spotrebiteľskej
zmluvy je možné túto posudzovať ako zmluvné dojednanie z hľadiska možnej neplatnosti podľa §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj neprimeranosti podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka.

Nárok na zmluvnú pokutu nie je možné považovať za platné písomné dojednanie medzi stranami
sporu, nakoľko táto zmluvná podmienka podľa názoru súdu nebola individuálne dojednaná, zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou formulárovej zmluvy. Žalovaný neprejavil osobitne svoju
vôľu byť takouto podmienkou viazaný. Súd nemal za preukázané, že žalovaný bol s takouto zmluvnou
podmienkou oboznámený, že takúto podmienku akceptoval.

Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedená v neprehľadnom texte zmluvy písanom drobným písmom
nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho úkonu,
nemôžu byt' žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O
takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
spotrebiteľ zvolí určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených
v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť.

V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ju súd považoval aj za neprijateľnú zmluvnú
podmienku vzhľadom na výšku úveru 200,- eur, teda za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením záväzku.

32. Vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 33 eur z titulu zmluvnej pokuty žalobu súd zamietol na tom základe,
že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do

zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ - žalobca a
ktoré nemohol ovplyvniť, preto ustanovenia o dojednaní zmluvnej pokuty spôsobili značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je neprijateľné a neplatné.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. V danej právnej veci bolo predmetom konania nárok na zaplatenie 163 eur s prísl. Súd žalobe
vyhovel, čo do uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 130 s prísl. a vo zvyšnej časti žalobcu
zamietol. Úspech žalobcu v tomto konaní tak predstavuje 80 % a úspech žalovaného 20 %. Žalovanému
tak vznikol nárok na priznanie pomernej náhrady trov konania v rozsahu 60 %, ktoré súd žalobcovi priznal
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 5, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.