Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115207501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

Š. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, X. B., Š. H. Q., právne zastúpený: JUDr. Tiboom Bickom,
advokáomt so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská
republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o zaplatenie
3.516,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 26,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.907,62 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,38 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2105 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného -
Slovenskú republiku v zastúpení orgánu konajúceho za štát označeného pod č. 1 Ministerstvo vnútra

SR, pod č. Generálna prokuratúra SR, pod č. Ministerstvo spravodlivosti SR, na zaplatenie sumy
3.516,49 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní v dôsledku
nezákonného rozhodnutia orgánov verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pasívnu vecnú legitimáciu v konaní neodôvodnil, ako
žalovaného označil iba Slovenskú republiku, pričom ako orgán konajúci v mene štátu označil tri orgány
- a to Ministerstvo vnútra SR, Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo spravodlivosti SR.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ
Žilina, odbor kriminálnej polície, sp.zn.: ČVS: ORP-1346/OVK-ZA-2010 zo dňa 15.3.2011 bolo začaté
trestné stíhanie žalobcu ako obvineného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 1 Tr. zákona.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca zo dňa 21.3.2011 (doručená dňa 22.3.2011) sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že uznesenie bolo neobjektívne a neobsahovalo všetky skutočnosti. O sťažnosti
žalobcu nebolo v konaní rozhodnuté. Po skončení vyšetrovania podal dňa 8.6.2011 prokurátor Okresnej
prokuratúry Žilina voči žalobcovi obžalobu sp.zn. 2Pv 382/10-5. Okresný súd v Žiline rozhodol trestným

rozkazom sp.zn. 22T/77/2011 zo dňa 25.8.2011, ktorým obžalovaného uznal vinným s prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. Zákona a uložil mu peňažný trest vo výške 600,- Eur
ako aj trest zákonu činnosti vedenia motorových vozidiel na 18 mesiacov a tiež rozhodol o náhrade
škody poškodenému. Následne dňa 21.9.2011 udelil žalobca plnú moc advokátovi JUDr. TiboroviBickovi na zastupovanie v trestnom konaní. Prostredníctvom advokáta podal žalobca dňa 22.9.2011
odbor proti trestnému rozkazu s odôvodnením, že žalovaný skutok nie je prečinom. Po vykonanom
dokazovaní následne Okresný súd Žilina rozhodol rozsudkom sp.zn. 22T/77/2011 zo dňa 8.2.2013,

ktorým uznal žalobcu vinným. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 21.2.2013 s odôvodnením zo
dňa 1.6.2013. Krajský súd v Žiline žalobcu rozsudkom sp.zn. 3To/85/2013 zrušil rozsudok okresného
súdu a žalobcu oslobodil spod obžaloby, lebo skutok nie je trestným činom. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2013.

3. Žalobca si titulom náhrady škody v konaní uplatnil celkovú sumu 3.516,49 Eur, ktoré mu vznikli v
súvislosti s obhajobou vo výške 2.606,65 Eur, titulom dvoch znaleckých posudkov, ktoré dal žalobca
sám vypracovať vo výške 600,- Eur a z trov zastupovania v rámci žiadosti o prerokovanie nároku na
náhradu škody vo výške 309,84 Eur. Trovy advokáta boli vyčíslené vrátane DPH. Uvedené vyčíslenie
nákladov oprel o judikatúru súdov vyššieho stupňa v obdobných veciach. Úhradu vzniknutých trov
žalobca preukázal kópiami faktúr a príjmových dokladov.

4. Žalobca v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zo
dňa 29.7.2014 požiadal žalovaného - Slovenskú republiku o uspokojenie svojho nároku na náhradu
škody, a to prostredníctvom zastupujúceho orgánu - Ministerstva vnútra SR, ktoré právnemu zástupcovi

žalobcu dňa 30.9.2014 oznámilo, že vec odstúpilo orgánu príslušnému konať za štát - Generálnej
prokuratúre SR. Dňa 9.10.2014 Generálna prokuratúra oznámila SR žalobcovi, že vec postúpila na
ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR. Dňa 27.11.2014 Ministerstvo vnútra SR vrátilo postúpenú žiadosť
Generálnej prokuratúre SR. Následne listom zo dňa 10.12.2014 oznámila Generálna prokuratúra SR
opätovné postúpenie žiadosti Ministerstvu vnútra SR. Listom zo dňa 13.1.2015 oznámilo Ministerstvo

vnútra SR, že vracia postúpenú žiadosť Generálnej prokuratúre SR. Dňa 21.1.2015 oznámila Generálna
prokuratúra SR Ministerstvu vnútra SR, že nie je splnená podmienka na to, aby konala ako orgán
konajúci za štát. Zhodné vyjadrenie oznámila Generálna prokuratúra SR Ministerstvu vnútra SR aj dňa
5.2.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
žalobcu žiaden orgán neprerokoval. V zmysle zákona malo dôjsť k prerokovaniu nároku do 6 mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti (žiadosť prijatá dňa 1.5.2014), t.j. do 2.2.2015, preto si následne žalobca v
konaní uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania dňom nasledujúcim, t.j. od 3.2.2015.

5. Pôvodný zákonný sudca za orgán konajúci v mene štátu ustálil Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorému žalobu s prílohami doručoval. Na výzvu súdu doručil dňa 25.5.2015 žalovaný - Slovenská

republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR vyjadrenie k žalobe (č.l.80 a nasl.), v ktorom
uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o
existencii nezákonného rozhodnutia. Ministerstvo spravodlivosti SR ďalej uviedlo, že nie je v zmysle
zákona orgánom príslušným konať za štát a okrem toho mu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
nikdy nebola doručená. Napriek tomu však spochybnilo v konaní samotný nárok na náhradu škody a

samotný vznik škody v príčinnej súvislosti s napádaným rozhodnutím.

6. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah
strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom

právalebopovinností,ktorésúpredmetomsporu.Nedostatokpasívnejlegitimácieznamená,ženiekto,o
komžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,nositeľomhmotnoprávnejpovinnostinieje.
Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný
význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Pasívna legitimácia
účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať

v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu
vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej
legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných
podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán,
ako bol označený žalobcom v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri

odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu
sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal
v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený
v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.7. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred
súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

8.Podľa§1písm.a)zák.č.514/2003Z.z.tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

9. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj
zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená

nezákonným rozhodnutím vo výške 3.516,49 Eur.

12. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z
nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

13. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

14. Zo znenia § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona je zrejmé, že orgánom oprávneným konať za štát
je Generálna prokuratúra SR, tak ako ju správne označil žalobca v žalobe. K rovnakému záveru dospel
aj Najvyšší súd v rozsudku zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8Cdo 289/2014, v ktorom konštatoval, že ak

v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v
takomto konaní súd z úradnej povinnosti.

15. Po zmene zákonného sudcu súd listom zo dňa 15.3.2018 oznámil Generálnej prokuratúre SR,
že súd ustálil, že orgánom príslušným na zastupovanie Slovenskej republiky v konaní je Generálna

prokuratúra SR, a to v zmysle ustanovenia § § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení novely uvedeného zákona č. 412/2012 Z.z.
účinnej od 1.1.2013 ako aj v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 8Cdo/289/2014 zo dňa 14.10.2015, podľa ktorého je jednoznačne daná právomoc konať za štátGenerálnej prokuratúre SR. S uvedeným oznámením boli Generálnej prokuratúre doručené aj listiny -
žaloba, prílohy a uznesenie na vyjadrenie.

16. Dňa 12.5.2018 doručil žalovaný súdu vyjadrenie (č.l. 97), v ktorom uviedol, že žalobu neuznáva
a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o neexistencii
nezákonného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že má za to, že neskoršie rozhodnutie o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení
obvinenia, resp. rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia

voči jeho osobe, bolo nezákonné. Taktiež má za to, že obžaloba nemá povahu rozhodnutia, a teda je
vylúčené, aby jej podanie zakladalo nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Poukázal na znenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., o tom, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaný zároveň
argumentoval, že na každé z rozhodnutí, či už ide o uznesenie o vznesení obvinenia, resp. uznesenie

prokuratúra, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia alebo samotný rozsudok o
vine či nevine, kladie zákon iné nároky. Kým pri vznesení obvinenia postačuje dôvodné podozrenie o
spáchaní trestného činu určitou osobou, pri rozhodnutí o vine musí byť vina obžalovaného preukázaná
bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaný zdôraznil, že sankcionovanie orgánov činných v trestnom
konaní civilnými súdmi za ich činnosť uskutočňovanú na základe a v medziach zákona je preto

neprípustným zásahom do ich právomoci. Zároveň dodal, že pre vznik nároku na náhradu škody je
potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody
apríčinnásúvislosťmedzirozhodnutímavzniknutouškodou.Vdanomprípadepodľanázoružalovaného
chýba základná podmienka, a to existencia nezákonného rozhodnutia.

17. Dňa 18.6.2018 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 103), v ktorom poprel
tvrdenie, že samotná skutočnosť, že bol žalobca oslobodený spod obžaloby ešte neznamená, že jeho
trestné stíhanie bolo nezákonné. Uvedené tvrdenie podľa žalobcu popiera výzvam a účel zákona č.
514/2003 Z.z. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia, najmä Najvyššieho súdu
SR. Rovnako odôvodnil aj skutočnosť, že sa musel dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorý ho mohol

kvalifikovane obhajovať, čím mu vznikli trovy, ktoré by bez nezákonného rozhodnutia o začatí trestného
stíhania voči obvinenému žalobcovi nemusel vynaložiť.

18. Po ustálení vecnej legitimácie strán sporu v konaní, súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.6.2018,
ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupkyne žalovaného. Pred otvorením

pojednávania právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvajú, avšak nakoľko v písomnom
vyhotovení žaloby došlo k chybám vo výpočtoch, časť žaloby berie strana žalobcu späť v časti o
zaplatenie 26,10 € , a to z toho dôvodu, že v žalobe v písomnom vyhotovení žaloby pri položke úkony
právnej služby, úkon č. 3, a to úkon z 11.10. 2011 - účasť na hlavnom pojednávaní vyúčtovali nesprávne
odmenuvovýške185,25Eur,pričom správnemalabyťuvedenávýška123,50Eur. Takistopredkladáme

do spisu správny výpočet cestovných náhrad, vzhľadom na námietky žalovanej. Preto navrhol, aby súd
pripustil späťvzatie žaloby o sumu 26,10 € a o úroky z omeškania. Ďalej právny zástupca žalobcu
predložil súdu vyúčtovanie znaleckého úkonu č. 43/2012 a vyúčtovanie znaleckého úkonu č. 2/2012 a
úhrady jednotlivých platieb v prehľade transakcií od 01.01. 2012 do 13.06. 2018, z ktorého vyplýva, že
žalobca uhradil príkazom z účtu sumu 150,- Eur dňa 11.10. 2012, dňa 13.10. 2012 uhradil sumu 200,-

Eur a dňa 26.01. 2013 uhradil sumu 250,- Eur. Z poznámky pre príjemcu vyplýva, že ide o vyúčtovanie
znaleckého posudku č. 2, prvej polovice za znalecký posudok a druhej polovice za znalecký posudok.
Právny zástupca žalobcu napokon pre presnosť konštatoval, že žalovaná istina po pripustení späťvzatia
je vo výške 3.490,39 Eur. Po úprave výpočtov je celková suma za úkony právnej služby spolu vo výške
1.487,68 €; nezmenená ostáva pri náhrade za stratu času a pri režijnom paušále a zmenila sa iba za

cestovné, ktoré bolo pôvodne uplatnené vo výške 196,50 €; kde to má byť 190,79 €. A teda DPH z
uplatnených trov má byť vo výške 430,09 €.

19. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe a argumentoval rozsiahlou tým, že súdna
prax sa s uvedenou problematikou náhrady škody vyrovnala. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného

na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení GP SR zotrváva na predchádzajúcom písomnom
vyjadrení k žalobe žalobcu a trvala na tom, že táto žaloba nemá oporu v zákone 513/2004. Neskoršie
rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že
uznesenie o vznesení obvinenia voči osobe žalobcu bolo nezákonné. Rovnako uviedla, že citovanýzákon jednoznačne upravuje, v ktorých prípadoch vzniká nárok na náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutia a ako to uvádza aj sám pán žalobca vo svojej žalobe, rovnako tak vo vyjadrení, s ktorým som
sa dnes oboznámila. Zákon, ktorý tieto nároky upravuje, takúto úpravu nepozná a nie je jeho súčasťou.

Zdôraznila, že v správnom poriadku SR nie je právne záväzná judikatúra, avšak právne záväzný je
zákon.Pretovprípadenečinnostizákonodarcu,ktorýpredmetnýnárokneupravil,akonárok,zktoréhoby
vyplývanáhradaškodyprežalobcu,resp.inýchžalobcovvobdobnýchprípadoch,nevideladôvodunato,
aby pasivitu zákonodarcu nahrádzali súdy svojou rozhodovacou činnosťou, nakoľko takéto rozhodnutia
nemajú oporu v zákone a sú výlučne odkazom na inú rozhodovaciu činnosť, čo je v právnom poriadku

SR neprípustné. Takýmto postupom súdov dochádza k sankcionovaniu orgánov činných v trestnom
konaní za ich činnosť na základe a v zmysle zákona, v súlade s Ústavou SR a v podstate takéto
rozhodnutia vychádzajú z nepochopenia systému trestného práva v SR, ktoré má jasne určené svoje
štádia, kdežto prípravné konanie je nevyhnuté odčleniť od následného súdneho konania a rovnako tak
je nevyhnutné odčleniť rozhodovanie o vznesení obvinenia od samotného rozhodovania o vine, v tom
čase už obžalovanej osoby. V prípade, že by sa súd s mojou argumentáciou nestotožnil a rozhodol sa

tento nárok žalobcovi priznať, dovolím si požiadať, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s otázkou,
v čom konkrétne má spočívať nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia pánovi žalobcovi.
Zotrvala na názoru, že v oslobodzujúcom rozsudku nie je konštatovaná nezákonnosť uznesenia o
vznesení obvinenia a pokiaľ by teda pánovi žalobcovi mala byť priznaná náhrada škody z titulu
nezákonného rozhodnutia je nevyhnutné, aby samotný súd konštatoval v čom spočíva nezákonnosť

uznesenia o vznesení obvinenia, a teda ktoré konkrétne ustanovenia trestného poriadku, prípadne
trestného zákona, mali byť týmto rozhodnutí porušené. Taktiež namietala absenciu priamej príčinnej
súvislosti medzi rozhodnutím o vznesení obvinenia a vznikom tých trov konania, ktoré vznikli po
preskúmaní obžaloby súdom, keďže medzi vznesením obvinenia a samotným rozhodnutím v podobe
oslobodzujúceho rozsudku, ako výsledku trestného konania, v podstate priama príčinná súvislosť bola

prerušenáprinajmenšompreskúmanímobžalobysúdom,ktorýtým,žetútodanúvecposunuldokonania
súdneho, mal za to, že prípravne konanie bolo uskutočnené zákonným spôsobom a teda aj vznesenie
obvinenia bolo zákonné. Napriek popretiu samotného žalobného nároku sa žalovaná vyjadrila aj k
vyčísleniu trov konania: vo vzťahu k právnemu úkonu pod bodom 7, ktoré hlavné pojednávanie netrvalo
tak ako si ho vyčíslil žalobca, preto pánovi obhajcovi za tento úkon nemôže patriť odmena v plnej

výške. Taktiež zotrvala na námietke vo vzťahu k duplicitnému uplatňovaniu režijných paušálov za úkon
právnej služby v prípade, že nasledovalo za sebou viac hodín daného úkonu. Rovnako namietala
vynaložené náklady na znalecké dokazovanie vo výške 600,- Eur, pretože v samotnom trestnom konaní
boli vypracované hneď dva znalecké posudky s tým, že samotný znalec bol vypočutý na hlavnom
pojednávaní a v podstate ďalší znalecký posudok nebol dôvodom oslobodenia žalobcu a ani ho nebolo

potrebné a účelne vyhotovovať v danom trestnom konaní. Rovnako žiadala, aby súd preskúmal výšku
a dôvodnosť porád s klientom v zmysle príslušnej vyhlášky. V základe však poprela dôvodnosť celého
žalobného nároku. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovanej uviedol, že argumenty, ktoré tvrdí
žalovaná, nie sú správne a ani nekorešpondujú, najmä so zmyslom zákona o náhrade škody spôsobenej
štátom pri výkone verejnej moci. Vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie 4 MCdo 15/2009.

Navyše v danom prípade si žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a o tejto
sťažnosti nebolo v celom trestnom konaní rozhodnuté. Sťažnosť bola podaná práve za tým účelom,
aby nadriadený orgán rozhodol, či konkrétne v tomto prípade prokurátor rozhodol, či dané rozhodnutie
uznesenia o vznesení obvinenia je zákonné alebo nie je zákonné. Čiže nemôže žalovaná v tomto
prípade argumentovať, že takéto rozhodnutie nebolo v konaní vyprodukované, rozhodnutie, teda ktorým

by bolo rozhodnuté, že trestné stíhanie je nezákonné, nakoľko sama o ňom nerozhodla. K vytýkanému
duplicitnému uplatňovaniu režijných paušálov uviedol, že vychádzal z § 15 vyhlášky 655/2004 MS
SR, ktorá hovorí, že za každý úkon právnej služby patrí režijný paušál. V prípade, aj z komentáru, je
zrejme, že za úkon právnej služby možno považovať práve to, aj tú situáciu kedy úkon trvá viac ako
dve hodiny a má advokát naňho nárok, ako keby odmenu za dva úkony, tým pádom treba aplikovať

aj ustanovenie, že za každý úkon právnej služby tento režijný paušál patrí. K poradám, ktoré žalovaná
vyčíta uviedol, že celé trestné konanie trvalo dva roky, a preto je absolútne účelne a aj zmysluplné,
keď sa klient s advokátom v rámci trestného konania len trikrát radí o tom, ako prebieha jeho trestné
konanie, kde mu hrozí trest. K znaleckým posudkom, alebo resp. k náhradám za znalecké posudky,
na ktoré žalobca vynaložil v trestnom konaní finančné prostriedky, uviedol, že obžalovaný môže na

svoju obranu použiť akýkoľvek zákonný prostriedok a tieto znalecké posudky boli účelné na základe
nich došlo k oslobodeniu v trestnom konaní, k tomuto nemal ani prokurátor výhrady k takémuto úkonu,
navyše súd takéto dokazovanie pripustil, takže takisto tento argument žalovanej, že tieto dôkazy neboli
účelné, že neboli potrebné vykonať, považujeme za nezákonné. K námietke zo strany žalovanej, a toešte predošlého orgánu konajúceho za štát, ktorému bola žaloba doručovaná - to je MS SR, uviedol,
že sťažnosť žalobcu bola proti uzneseniu o vznesení obvinenia a začatí trestného konania doručená
v lehote, nakoľko uvedený orgán, konajúci za štát uviedol, že žalobca podal po lehote sťažnosť voči

predmetnému uzneseniu. Ako dôkaz predložil kópiu podacieho lístku žalobcu adresovaný príslušnému
orgánu. V závere pojednávania strany sporu zotrvali na svojich vyjadrenia a žalovaná žiadala, aby súd
v prípade, že žalobe vyhovie, určil 30-dňovú paričnú lehotu, nakoľko žalovaný nemá možnosť uhradiť
po právoplatnosti rozsudku žalovanú sumu v lehote 3 dní.

20. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, ako aj oboznámením s obsahom pripojeného trestného spisu 22T/77/2011, a to najmä žalobou a
jej prílohami, uznesením o začatí trestného stíhania voči žalobcovi, sťažnosťou žalobcu voči uzneseniu
OO PZ Žilina, obžalobou, rozsudkom OS ZA sp.zn. 22T/77/2011 zo dňa 8.2.2013, odvolaním žalobcu a
rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 3To/85/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorým súd žalobcu oslobodil
spod obžaloby, vyčíslením trov obhajoby, príjmovými pokladničnými dokladmi, návrhom o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a následnými postúpeniami medzi MV SR a GP SR, vyjadrením
žalovaného k žalobe. Rovnako súd zohľadnil písomné vyjadrenia strán sporu, čiastočné späťvzatie
žaloby a úpravu výpočtov uplatnenej náhrady škody predloženú pred otvorením pojednávania zo strany
žalobcu.

21. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Prioritne sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 27.6.2018, a
to v sume 26,10 Eur a späťvzatia v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
3.516,49Eurod3.2.2015dozaplatenia.Nakoľkožalobcazobralžalobuspäťpredzačatímpojednávania,
súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím a čiastočným zastavením konania nie je potrebný. Preto

súd konanie v zmysle § 144 CSP v časti o zaplatenie 26,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia, zastavil.

25. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

26. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

27. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

28. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a ztitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

31. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

32. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že žalobca správne postupoval, keď požiadal o
predbežné prerokovanie nároku, avšak obrátil sa na Ministerstvo vnútra SR, ktoré si viackrát postúpilo
jeho žiadosť s Generálnou prokuratúrou SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona. Napriek tomu žalobca splnil podmienku na samotné podanie
žaloby vo veci v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona. Žalobca si tak v konaní uplatnil nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom škoda spočívala v účelne vynaložených trovách
trestného konania, v danom prípade pozostáva z trov právneho zastúpenia a nákladov na znalecké
dokazovanie. Okrem toho si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie nákladov právneho zastúpenia
spojených s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Svoj žalobný nárok
odôvodnil aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo 15/2009, ktorý žalovaný vo svojom

písomnom a ústnom vyjadrení spochybnil, keď uviedol, že závery Najvyššieho súdu SR v uvedenom
rozsudku nemajú oporu v zákone a sú v rozpore so samotným znením zákona.

33. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. sa súd zaoberal aj námietkou

žalovaného, že v danom prípade uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia či uznesenie
prokurátora o zamietnutí sťažnosti nevykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť v
zmysle žaloby. Súd pri posudzovaní žalobného nároku aj s ohľadom na uvedenú námietku žalovaného
vychádzal aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a ním vyslovené názory, došlo k ustáleniu
judikatúry a rozhodovania súdov. Podľa citovaného rozsudku. Za ústavne konformný treba preto

považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k
takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to

znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný
čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.
Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo

zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo
všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho
právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho

ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejtosituácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym

či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990

sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný
pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej

úpravy stále použiteľné. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009
sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

34. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp.zn. 3Cdo
194/2010). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím

(vedením)trestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutímtrestnéhosúdu.
Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody
spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969
Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu

bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4
zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia
(R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti

s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady
na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa
dospelovovzťahukprípadomškôdvzniknutýchzaúčinnostizákonač.58/1969Zb.,zotrvávasúdnaprax
aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Preto neobstojí ani argumentácia žalovaného, že v tomto

prípade neexistuje nezákonné rozhodnutie, teda nezákonným rozhodnutím nie je uznesenie o vznesení
obvinenia, či uznesenie o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. K uvedenému
tvrdeniu žalovaného súd poznamenáva, že zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim

kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

35. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v danej veci bolo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR č. 2/2018 pod publikačným č. 17 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.apríla 2016 spis. zn. 6 Cdo 402/2015, v ktorom Najvyšší súd SR k problematike konštatoval,

že: „Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho
obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu
bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať len náhradu
účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným

právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.“

36. Z uvedených právnych záverov súd vychádzal aj pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej z
nezákonného rozhodnutia tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval v základe zaodôvodnený. V danom konkrétnom prípade dokonca súd poukazuje na vážny nedostatok v postupe
orgánov prokuratúry, nakoľko žalobca v pozícii obvineného podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia
voči nemu sťažnosť, o ktorej prokurátor nerozhodol v rámci prípravného konania vôbec. V zmysle § 193

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku b) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene,
neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú
už predtým výslovne vzala späť. V každom prípade z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že o sťažnosti
musí rozhodnúť nadriadený orgán (v danom prípade prokurátor v zmysle § 190 ods. 2 písm. a) Tr.
poriadku) vždy.

37. Súd sa stotožnil s vyjadreným názorom žalobcu na účelnosť obhajoby v uvedených trestných
konaniach. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v
konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní

a pri rozhodovaní prihliadalo, t. j., najmä aby nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol odsúdený
len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže
zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a orgánmi činnými v trestnom konaní
na druhej strane, keďže tieto disponujú značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju
činnosť v trestnom konaní. Odraz v práve na obhajobu je daný aj tým, že štát pri určitej výške trestu

alebo určitých subjektoch trestného činu stanovuje povinnosť obhajoby. Preto žalobca využil svoje právo
zakotvené jednak v Ústave SR ako aj medzinárodných dohovoroch a zvolil si vo vyššie uvedenej trestnej
vecisvojhoobhajcu,abyichzastupovalaobhajoval.Vsúvislostisobhajoboumápretovzmysle§18ods.
1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa oznámenia o tom, že nárok na

náhradu škody nebude uspokojený. Zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť, lebo prokurátor nezrušil
uznesenie o vznesení obvinenia a podal na súde obžalobu. Z toho dôvodu je zodpovedným orgánom,
ktorý koná za štát Generálna prokuratúra. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného
konania sa celé trestné stíhanie proti žalobcovi považuje za nezákonné.

38. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu súd vychádzal z § 17 a 18 zákona č. 514/2003 Z.z.
a z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
preskúmal žalobcom uplatnené právo na náhradu trov konania a zistil nasledovné skutočnosti:

39. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie

právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.“

40. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych

služieb, „Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.“

41. Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci sp.zn.
22T/77/2011 voči žalobcovi ako obžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa

§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona určená podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 655/2004
Z.z. je vo výške 1/12 výpočtového základu, nakoľko horná hranica trestu neprevyšuje 5 rokov. Úkony
boli vykonané v roku 2011 až 2013, pričom hodnota výpočtového základu v roku 2011 bola hodnota
jedného úkonu právnej služby vo výške 61,75 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, za úkony v roku
2012 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 63,58 Eur a režijný paušál vo výške 7,63

Eur, za úkony v roku 2013 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 65,08 Eur a režijný
paušál vo výške 7,81 Eur.

42. Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov žalobcu zistil, že právny zástupca žalobcu
účelne vykonal v trestnom konaní, t.j. v konaní pred súdom, nasledovné úkony právnej služby v trestnom

konaní:1/ Podanie vo veci samej - odpor proti trestnému rozkazu zo dňa 22.9.2011 (§ 14 ods. 1 písm.
b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom
čase )...................................................................................................61,75 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,41 €
2/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2011 od 8:45 do 12:09, od 12:50 do 14:40 hod., t.j.5 hod.
4 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom
čase).....2 x 61,75....................................123,50 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,41..........................7,41 €

- náhrada za stratu času P. Bystrica - Žilina (§ 17 vyhlášky)....2 x 12,35............24,70 €
cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km, vzdialenosť určená podľa portálu vzdialenosti.sk) = 12,08
€, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,345 € = 7,37 €)...........19,45 €
3/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2011 od 8:30 do 10:55 hod., t.j.2 hod. 25 min. (§ 14 ods. 1
písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)....................2
x 61,75.............................................123,50 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)............................1 x 7,41..........................7,41 €
- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,35..............24,70 €
cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50
€)...................................................................................................19,58 €
4/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 3.1.2012 od 12:30 do 15:55 hod., t.j.3 hod. 25 min. (§ 14

ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom
čase)..............................2 x 63,58....................................127,16 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................................1 x 7,63......................7,63 €
- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €
cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50

€)...................................................................................................19,58 €
5/ Porada s klientom dňa 10.2.2012 od 8:30 do 10:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 2 písm. a/, §
12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)..............................2 x
63,58/2/3...................................................................84,77 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)...........................1 x 7,63............................7,63 €

6/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2012 od 13:00 do 13:20 hod., t.j.20 min. (§ 14 ods. 1 písm.
c/,.............................................1 x 63,58.....................................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)...........................1 x 7,63............................7,63 €
- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €
- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50

€)...............................................................................................19,58 €
7/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2012 od 8:30 do 10:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 1
písm. c/,........................................2 x 63,58...................................127,16 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,63..........................7,63 €
- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50
€)...............................................................................................19,58 €
8/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 6.11.2012 od 8:30 do 12:30 hod., t.j.4 hod. (§ 14 ods. 1 písm.
c/,.............................................2 x 63,58.......................................127,16 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).............................1 x 7,63..........................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €
- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50
€)...............................................................................................19,58 €
9/ Porada s klientom dňa 10.12.2012 od 8:30 do 10:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 2 písm. a/,
§ 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)......................2 x

63,58/2/3......................................................84,77 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).............................1 x 7,63..........................7,63 €
10/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2012 od 8:30 do 11:55 hod., t.j.3 hod. 25 min, (§ 14 ods.
1 písm. c/,.............................................2 x 63,58......................127,16 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,63..........................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €
- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50
€)...............................................................................................19,58 €11/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2013 od 14:00 do 14.30 hod., t.j.30 min, (§ 14 ods. 5 písm.
b/,................................................................65,08/ 1/4......................16,27 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,81..........................7,81 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 13,01..............26,02 €
- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,068 x 66 km x 1,363 € = 6,12
€)...............................................................................................18,20 €
12/ Porada s klientom dňa 10.2.2013 od 9:30 do 11:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 2 písm. a/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)........................................2

x 65,08/2/3........................................................86,77 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).............................1 x 7,81..........................7,81 €
13/ Odvolanie voči rozsudku zo dňa 21.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. ).....................................................................65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)....................................................................7,81 €
14/ Účasť na verejnom zasadnutí KS ZA dňa 21.11.2013 - od 10:00 do 10:35 hod. (§ 14 ods. 1 písm.

c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...........65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,81 €
- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 13,01..............26,02 €
- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,363 € = 7,47
€)...............................................................................................19,55 €

Spolu trovy právneho zastúpenia 1.793,81 EUR
DPH 20% 358,76 EUR
SPOLU TROVY S DPH 2.152,57 EUR

43. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v rozhodnom čase odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.

44. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2009 do 31.5.2010 odmena

vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: ďalšia porada alebo
rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu.

45. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za
konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

46. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena
vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
dalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodnatiaslobody,sapreukazujepotvrdením

príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odnatia slobody,

47. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena
vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej
služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo

zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

48. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase advokát
má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času.49. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.

50. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

51. Na obhajobu žalobcu boli v zmysle uvedeného účelne vynaložené trovy trestného konania spolu
vo výške 2.152,57 Eur vrátane DPH 20%, nakoľko právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, čo súdu adekvátne zdokladoval. Súd nepriznal výšku uplatnenej náhrady škody titulom
vzniknutýchtrovprávnehozastúpeniavcelkovejuplatnenejvýške,t.j.nepriznalodmenuspolusrežijným
paušálom za prvý uplatnený úkon, a to prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom dňa

21.9.2011, nakoľko žalobca nepreukázal súdu realizáciu prvej porady s klientom, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou tohto úkonu. Ďalej súd nepriznal dvojnásobok režijných paušálov pri úkonoch označených
ako účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2011, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2011,
účasť na hlavnom pojednávaní dňa 3.1.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2012, účasť na
hlavnom pojednávaní dňa 6.11.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2012, účasť na hlavnom

pojednávaní dňa 5.2.2013, ani pri úkonoch označených ako porada s klientom dňa 10.2.2012, dňa
10.12.2012 a dňa 10.2.2013. Nepriznanie duplicitne vyčíslovaných režijných paušálov súd odôvodňuje
tým, že uvedené úkony možno považovať iba za jeden úkon, nakoľko v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky Rt 38/2004, režijný paušál patri ku každému úkonu právnej pomoci, ak ale
úkony právnej služby vykoná obhajca v jeden deň, na rovnakom mieste a v bezprostrednej časovej

nadväznosti, považujú sa takto vykonané úkony na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon.
Preto súd za rok 2011 považoval za odôvodnený nárok na tri režijné paušály po 7,41 Eur, nie 7 ako si
ich žalobca uplatnil. Za rok 2012 súd považoval za odôvodnený nárok na sedem režijných paušálov po
7,63 Eur, nie 14 ako si ich žalobca uplatnil. Za rok 2013 súd považoval za odôvodnený nárok na štyri
režijné paušály po 7,81 Eur, nie 5 ako si ich žalobca uplatnil. Rovnako súd nepriznal nárok na štyri režijné

paušály po 6,31 Eur, nakoľko z uplatnených úkonov realizácia takýchto režijných paušálov nevyplýva a
v písomnom podaní nebola odôvodnená ani preukázaná.

52. Súd nepriznal nárok na uplatnenú výšku úkonov označených ako porada s klientom dňa 10.2.2012,
dňa 10.12.2012 a dňa 10.2.2013. Nakoľko za rok 2012 si uplatnil žalobca odmenu za poradu vo výške

po 95,38 Eur, pričom v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) patrí žalobcovi nárok na úhradu odmeny vo výške
dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov, pretože každá z porád
prekročila dve hodiny, vznikol nárok na odmenu dvakrát po 42,39 Eur, t.j. 84,77 Eur. Za rok 2013 vznikol
nárok na odmenu za tento úkon vo výške 86,77 Eur. Rovnako súd nepovažoval za odôvodnené a účelne
vynaložené trovy účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012, ktoré si žalobca, resp. jeho právny zástupca

uplatnil ako účasť na pojednávaní v trvaní od 8:30 do 10:55 hod., pričom z trestného spisu vyplýva dĺžka
trvania hlavného pojednávania od 13:00 do 13:20 hod., pričom uvedené pojednávanie bolo otvorené
a vec na ňom prejednávaná. Odôvodnený bol tak nárok na jeden úkon právnej služby vo výške 63,58
Eura, nie dva vo výške 127,16 Eur. Súd taktiež nepovažoval za účelne vynaložené trovy vo výške celého
úkonu právnej služby 65,08 Eur za účasť na pojednávaní dňa 5.2.2013, kde bol iba vyhlásený rozsudok,

nakoľko za takýto úkon právnej služby prináleží nárok na odmenu iba vo výške jednej štvrtiny základnej
sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky, t.j. v sume 16,27 Eura.

53. Súd priznal náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v celkovej žalobcom uplatnenej
sumy. Pri výpočte nárok na cestovné súd vychádzal z vyúčtovania predloženého v žalobe ako ja na

pojednávaní dňa 27.6.2018, no pri výpočte zohľadnil celkovú vzdialenosť medzi Považskou Bystricou a
Žilinou podľa portálu vzdialenosti.sk, ktorá je 33 km, nie 36 ako uvádzal právny zástupca žalobcu. Pri
výške ceny pohonných hmôt vychádzal súd z údajov Štatistického úradu SR ako aj z cien udávaných
žalobcom v prípade, že cena uvedená žalobcom je nižšia ako vyplýva z údajov ŠÚ SR. Právny zástupca
žalobcu totiž súdu nedoložil doklad o kúpe pohonných hmôt v čase realizácie cesty, preto súd musel

vychádzal z porovnania priemerných cien pohonných hmôt (motorová nafta) podľa údajov Štatistického
úradu SR. Z nižšej ceny vychádzal súd iba pri realizácii cesty dňa 11.10.2011, kedy žalobcom uvedená
cena pohonných hmôt (1,370 Eur za liter), pričom z údajov ŠÚ SR vyplynula suma 1,345 Eur za liter(č.l. 17). V ostatných prípadoch súd priznal žalobcom uplatnenú sumu, nakoľko bola nižšia ako udával
Štatistický úrad SR.

54. Okrem toho si žalobca uplatnil trovy súvisiace s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku, ktoré pozostávali z dvoch úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
18.12.2013, spísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 29.7.2014 spolu s režijným
paušálom a DPH. Samotný nárok na úhradu týchto trov som posúdila v zmysle § 18 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorý jednoznačne uvádza, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Žalobcovi však súd priznal náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 155,05 Eur vrátane DPH (t.j. odmena
za jeden úkon právnej služby -spísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vo výške 121,17
eur a 1 x režijný paušál 8,04 Eur), ktoré posúdil podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako
príslušenstvo pohľadávky, pretože predstavujú náklady vzniknuté žalobcovi v súvislosti s uplatnením
jeho pohľadávky na náhradu škody. Súd pri tejto položke ako účelný a preukázaný úkon neuznal

úkon označený ako prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.12.2013,
nakoľko právny zástupca žalobcu nezdokladoval súdu realizácie prvej porady s klientom. Na základe
tejto skutočnosti súd nepriznal ani nárok na režijný paušál.

55. Žalobca si ďalej uplatnil titulom náhrady škody aj náklady spojené so znaleckým dokazovaním

vo výške spolu 600,- Eur, a to za znalecký posudok č. 43/2012 a č. 2/2012, vykonané znalcom Doc.
Ing. Pavlom Kohútom, PhD. Uvedené trovy súd považoval za účelne vynaložené, nakoľko na základe
znaleckých posudkov bolo rozhodnuté aj vo veci oslobodenia spod obžaloby Krajským súdom v Žiline.
Rovnako samotný okresný súd so súhlasom prokurátora uvedené dôkazy - znalecké posudky vykonal v
rámci dokazovania pri rozhodovaní o vine a treste žalobcu v trestnom konaní, a tak ich súd považoval za

účelne vynaložené. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.6.2018 zároveň súdu zdokladoval
aj vyúčtovanie a samotnú úhradu znaleckej odmeny žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi
v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vznikla škoda v súvislosti s účelným uplatňovaním trov
trestného konania vo výške 600,- Eur titulom znaleckých posudkov.

56. V žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania, avšak pred otvorením
pojednávania dňa 27.6.2018 v tejto časti žalobu zobral späť. Celkovo tak súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 2.907,62 Eur, ktorý pozostával z
účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní (2.152,57 Eur vrátane DPH), účelne
vynaložených trov trestného konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania (600,- Eur) a z

nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky na náhradu škody (155,05
Eur).

57. Žalovaný je povinný povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku splniť v zmysle druhej vety § 232
ods. 3 CSP v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil žalovanému na plnenie (splnenie

si povinnosti vypratať byt) dlhšiu, ako trojdňovú lehotu, a to z dôvodu povahy uloženej povinnosti a jeho
žiadosti pre prípad, že by súd žalobe vyhovel.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

61. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.516,49 EUR s
úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 26,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia zobral žalobca žalobu späť, a tak súd v zmysle § 256

ods. 1 CSP dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti
zobral späť po namietnutí uplatnenej výšky za úkon právnej služby označený ako účasť na hlavnom
pojednávaní dňa dňa 11.10.2011, ktorý mal byť uplatnený v nižšej výške ako v skutočnosti bol. Preto
v tomto smere bola úspešnou stranou sporu protistrana. Súd žalobcovi priznal sumu 2.907,62 EUR.Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 82,69 % (2.907,62 EUR/ 3.516,49 EUR x 100%). Procesný
úspech žalovaného je vo výške 608,87 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 17,31 % (608,87 EUR /
3.516,49 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je

vo výške 65,38 % (82,69 % - 17,31 %). Preto je žalovaný7 povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 65,38 %. O výške náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia