Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Hartelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/218/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203945
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817203945.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: Bc. X.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXXX/XX, Q. I., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. X. V.,
rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXXX/XX, Q. I., proti žalovaným: 1/ B. B., rod. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. XX, D., adresa pre doručovanie: I. XXX/XX, C. 2/ mal. B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom

H. XX, D., žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou
so sídlom ul. B. XXX, C., o určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, o
odvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduNámestovoč.k.4C/18/2017-146zodňa01.augusta
2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 4C/18/2017-146 zo dňa 01. 08. 2019 žalobu zamietol (výrok
I.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 24. 07. 2017 domáhala vydania
rozhodnutia o tom, že „povinnosť dedičov podieľať sa na trovách pohrebu poručiteľa je jednoznačne
určená v § 470 Občianskeho zákonníka. Pohrebné trovy nie sú majetkom ani dlhom poručiteľa, preto

nemôžu byť riešené podľa § 198 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p“)“. Žalobu
odôvodnila tým, že zákonná zástupkyňa maloletého dediča (žalovaná 1/ - pozn. odvolacieho súdu) na
dedičskom pojednávaní nesúhlasila s trovami pohrebu poručiteľa, ktoré tak boli zaradené medzi sporné
pasíva.
Vzhľadom na navrhovaný petit žaloby, súd na predbežnom prejednaní sporu poučil žalobkyňu o
nevykonateľnosti navrhovaného petitu, táto napriek poučeniu zotrvala na podanej žalobe.

O žalobe žalobkyne súd už v minulosti rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 06. 2018, ktorým žalobu
žalobkyne zamietol. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Citujúc ust. § 470 Občianskeho zákonníka súd na základe vykonaného dokazovania rovnako ako
v predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade je navrhovaný petit žaloby
nevykonateľný, nakoľko žalobkyňa sa domáha, aby súd rozhodol o doslovnej citácii § 470 Občianskeho

zákonníka, čo robí petit žaloby nevykonateľným. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej
(správne žalovaným, poznámka odvolacieho súdu) priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia.

Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Pochybenie súdu prvej inštancie videla v nerozhodnutí o jej návrhu na pripustenie zmeny žaloby zo

dňa 07. 03. 2018, a to napriek tomu, že z dôvodu nerozhodnutia o návrhu na pripustenie zmeny žaloby
podľa § 139 C. s. p. a na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania podľa § 79 C. s. p.
odvolací súd zrušil už predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia rozhodol o pripustení vstupu ďalšieho subjektu na žalovanej strane,
opätovne však nerozhodol o návrhu na pripustenie zmeny žaloby a v konaní pokračoval podľa pôvodnej

žaloby.
Opätovne namietala i nesprávne posúdenie určovacej žaloby, keď súd návrh petitu pôvodnej žaloby
označil za nevykonateľný tým, že citoval úvodnú vetu, za ňou však nasleduje odvolanie sa na § 198 C.
m. p. Prvý návrh petitu mal riešiť iba primeranosť nákladov pohrebu, ktoré súdna komisárka zaradila
medzi sporné pohľadávky na základe tvrdenia žalovanej 1/. Súd si vyžiadal zmenu petitu, ku ktorej sa
však nevyjadril.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa §
391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac odvolanie žalobkyne
ako dôvodné.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 07. 2017
domáhala určenia, že „povinnosť dedičov podieľať sa na trovách pohrebu poručiteľa je jednoznačne
určená v ust. § 470 Občianskeho zákonníka. Pohrebné trovy nie sú ani majetkom a ani dlhom poručiteľa,
preto nemôžu byť riešené podľa § 198 C. m. p.“.

7. Elektronickým podaním zo dňa 07. 03. 2018, doručeným súdu dňa 09. 03. 2018 (č. l. 55 a nasl.)
žalobkyňa navrhla pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovanej podľa § 79
C. s. p., a to mal. B. V., nar. XX. XX. XXXX. Žalobkyňa zároveň doplnila petit žaloby, kedy sa okrem
pôvodného petitu domáhala určenia, že „preukázaná výška nákladov spojených s pohrebom poručiteľa

Ing. Q. V. (nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX) v sume 1.134,73 eur je primeraná. Primeranosť
súd posudzoval z pohľadu doteraz známej čistej hodnoty dedičstva, ktorá presahuje sumu 200.000,- eur
a jej pomeru k vyčísleným pohrebným trovám (1.134,73 eur) čo predstavuje nepatrnú časť z hodnoty
dedičstva“ a určenia, že „žalovaný 2/ ako maloletý dedič v prvej skupine nadobudne majetok minimálne
vo výške 1 z celkovej hodnoty dedičstva, teda výška na neho pripadajúcich pohrebných trov (1/4 z

1.134,73 eur = 283,65 eur) je primeraná k hodnote nadobudnutého majetku“. Podanie žalobkyne v tejto
časti možno podľa obsahu posúdiť ako návrh na pripustenie zmeny žaloby podľa § 139 C. s. p., keďže
žalobkyňa sa popri pôvodne požadovanom určení domáha ďalších určovacích výrokov.

8. Okresný súd rozsudkom č. k. 4C/18/2017-84 zo dňa 12. 06. 2018 žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu

nevykonateľnosti navrhovaného petitu žaloby, keď žalobkyňa sa týmto domáha rozhodnutia o doslovnej
citácii § 470 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na základe odvolania
žalobkyne uznesením č. k. 8Co/277/2018-121 zo dňa 31. 01. 2019 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci
samej nerozhodol o návrhu žalobkyne na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane

žalovanej a o zmene žaloby, čím konanie zaťažil vadou v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.

9. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom uznesením č. k. 4C/18/2017-128 zo dňa
15. 03. 2019 pripustil, aby do konania na strane žalovanej ako ďalší subjekt pristúpil mal. B. V. akožalovaný 2/. Časťou podania žalobkyne zo dňa 07. 03. 2018, v ktorej sa žalobkyňa okrem pôvodného
určenia, že „povinnosť dedičov podieľať sa na trovách pohrebu poručiteľa je jednoznačne určená v ust.
§ 470 Občianskeho zákonníka“ domáhala tiež určenia, že „preukázaná výška nákladov spojených s

pohrebomporučiteľaIng.Q.V.vsume1.134,73eurjeprimeraná“aurčenia,že„žalovaný2/akomaloletý
dedič v prvej skupine nadobudne majetok minimálne vo výške 1 z celkovej hodnoty dedičstva, teda
výška na neho pripadajúcich pohrebných trov je primeraná k hodnote nadobudnutého majetku“ sa súd
prvej inštancie nezaoberal, s týmto sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Následne súd prvej inštancie
opätovne rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu jej nevykonateľnosti rozsudkom, ktorý je predmetom

preskúmania v tomto odvolacom konaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní odvolania žalobkyne, napadnutého rozhodnutia a konania
predchádzajúceho jeho vydaniu zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej opätovne
nerozhodol o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby, čo bolo jedným z dôvodov zrušenia
predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí

odvolací súd s poukazom na ust. § 139 až § 142 C. s. p. konštatoval, že o návrhu na zmenu žaloby
musí súd rozhodnúť (s výnimkou ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, čo však
nie je tento prípad) a dokiaľ o uplatnenej zmene žaloby nerozhodne, nemôže pokračovať v konaní o
pôvodnej žalobe (§ 143 C. s. p.). Keďže súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby pred svojim
rozhodnutím rozhodol o zmene žaloby žalobkyne zo dňa 07. 03. 2018 podľa § 139 a nasl. C. s. p., pričom

s uvedeným podaním žalobkyne sa žiadnym spôsobom nevysporiadal (a to ani v rámci odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), opätovne zaťažil konanie vadou v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.
(pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 373/2015 zo dňa 24. 05. 2016,
sp. zn. 6Cdo 94/2013 zo dňa 25. 03. 2014). Nakoľko uvedenú vadu nie je možné v odvolacom konaní
odstrániť, musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b)

C. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania musel pristúpiť napriek ust. § 390 C.
s. p., v zmysle ktorého je odvolací súd, v prípade ak rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie vo veci, v ktorej už bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, povinný vo veci sám rozhodnúť, keď nerozhodnutie

o návrhu žalobkyne na zmenu žaloby pred rozhodnutím vo veci samej predstavuje takú vadu konania,
ktorú nie je možné v odvolacom konaní napraviť. Vychádzajúc z ust. § 387, § 389 a § 391 C. s. p.
môže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie len potvrdiť (ak je vecne správne), zmeniť (ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie) alebo zrušiť (za podmienok ustanovených
v § 389 C. s. p.). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí (§ 391 C. s. p.). Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko
v danom prípade musí rozhodnutiu vo veci samej predchádzať rozhodnutie o návrhu na zmenu žaloby,
čo nevyhnutne predpokladá zrušenie rozhodnutia, ktorého vydaniu predchádza (vydanie ktorého nie
je bez rozhodnutia o návrhu na zmenu žaloby možné), nie je možné pochybenie súdu prvej inštancie

spočívajúce v nerozhodnutí o návrhu na pripustenie zmeny žaloby v odvolacom konaní napraviť. V
prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie môže totiž odvolací súd postupovať len niektorým
zo spôsobov uvedených v ust. § 391 ods. 1 C. s. p., teda po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemôže odvolací súd sám vo veci konať (t. j. rozhodnúť o zmene žaloby a následne vo veci samej, kedy
by už neprichádzal do úvahy postup podľa § 387 ani § 388 C. s. p.). Vzhľadom na procesné pochybenie

súdu prvej inštancie, ktoré bolo dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a
ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami
žalobkyne nezaoberal.

11. V novom konaní bude povinnosťou okresného súdu vysporiadať sa s návrhom žalobkyne na

pripusteniezmenyžalobyavecopätovneprejednaťarozhodnúť.Súdprvejinštancievnovomrozhodnutí
opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.