Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318200525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Škapincom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Popradská 66, proti žalovanému I. M. Y., Q. XX, XXX
XX M., zastúpenému JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom v Humennom, Námestie slobody
2, o zaplatenie sumy 50.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 29.4.2019 č. k. 7C/9/2018 - 80 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 31.3.2015 boli na účet žalovaného vložené
finančnéprostriedkyvovýške50.000,-euratotitulompôžičkytak,akototvrdilžalobca.Danúskutočnosť

žalovaný nepoprel. Táto pôžička bola poskytnutá iba žalobcom z prostriedkov v tom čase patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva. Suma 25.000,- eur už bola žalobcovi uhradená, čo potvrdzoval v
priebehu konania až do posledného pojednávania, kedy začal tvrdiť, že suma 25.000,- eur bola síce
uhradená, ale údajne u takzvaných čiernych peňazí. Túto skutočnosť bližšie neozrejmil, každopádne
súd prvej inštancie mal za to, že čo do istiny 25.000,- eur, pôžička bola splatená. Podľa tvrdení žalobcu, v
druhej polovici roka 2016 žalovaného vyzýval aj na splatenie druhej časti pôžičky. Následne žalobca ako
akcionár žalovaného zmluvou o prevode akcií zo dňa 24.10.2016 previedol svoje akcie, cenné papiere

emitenta - žalovaného, na spol. U. I. s.r.o. a zároveň na kupujúceho postúpil pohľadávku vo výške
228.500,01 eur, vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o pôžičke, a to bezodplatne. Žalobca v
tejto zmluve vyhlásil, že nemá žiadne neuspokojené nároky voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky
bolo oznámené žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej zmluve postupovaná pohľadávka
bola dostatočne, určito a zrozumiteľne špecifikovaná a to jednak výškou a titulom. V čase uzatvorenia
tejto zmluvy žalobcovi vzhľadom na jeho tvrdenia v žalobe a počas konania pohľadávka zo zmluvy o
pôžičke z roku 2015, ktorej vrátenie je predmetom konania bola známa. Zo zmluvy o prevode akcií

nevyplýva, žeby vyčíslená pohľadávka titulom čiastkových plnení zo zmluvy o pôžičke nezahŕňala aj túto
pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bolo na žalobcovi preukázať
opak a z jeho strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Výšku postupovanej pohľadávky
vyčísľoval žalobca, postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil a ten danú skutočnosť akceptoval.Žalobca nepreukázal, aby nad výšku vyčíslenej pohľadávky titulom pôžičky v zmluve o prevode akcií, vo
vzťahu k žalovanému, mal ďalšiu pohľadávku na základe rovnakého právneho titulu. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že veriteľ, ktorý postúpil svoju pohľadávku inému veriteľovi a oznámil toto postúpenie

pohľadávky dlžníkovi, stráca oprávnenie vymáhať pohľadávku od dlžníka. Od tohto okamihu je dlžník
povinný plniť postupníkovi namiesto svojmu doterajšiemu veriteľovi. Výnimku ukladá § 530 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý dáva postupcovi možnosť vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom
mene a na účet postupníka, ak ho o to postupník požiada, a to len v prípade, ak postupník súčasne
nevymáha pohľadávku a je dlžníkovi preukázaný súhlas postupníka s vymáhaním dlhu postupcom. Tieto

podmienky zo strany žalobcu preukázané neboli. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že za predmet
vlastníctva a ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky,
ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Podľa súdnej praxe sa za právne
úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov
alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov. V danom prípade suma 50.000,- eur bola
poskytnutá zo spoločného majetku žalobcu a jeho manželky žalovanému, ale výlučne ako pôžička

poskytnutá žalobcom, a to za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie žalovaného v čase jej
poskytnutia zo strany žalobcu ako akcionárom žalovaného v tom čase. Žalobca zo spoločného majetku
použil finančné prostriedky na svoje účely a potreby. Nejde teda o spoločnú pohľadávku. Následne bolo
bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky za trvania manželstva zrušené a bola medzi
nimi uzatvorená aj dohoda o vyporiadaní BSM. V rámci tejto dohody pri širšom vyporiadaní, mala byť

aj táto skutočnosť zohľadnená, avšak nebola. Nesprávny je názor žalobcu, že nakoľko tieto finančné
prostriedky neboli predmetom vyporiadania BSM po uplynutí troch rokov sa na ňu vzťahuje režim §
149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka, a že táto pohľadávka je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
a jeho manželky. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná vecná
aktívna legitimácia na strane žalobcu. Pohľadávku titulom pôžičky žalobca postúpil v roku 2016 na

nového veriteľa, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené a žalobca tak stratil oprávnenie
túto pohľadávku vymáhať.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe
bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nerešpektujúci
ustálenú súdnu prax a v dôsledku jeho vágnosti aj za nepreskúmateľný. Žalobca totiž v priebehu konania
argumentoval, že samotná zmluva o prevode akcií v čl. IV. ods. 2 pripúšťa existenciu ďalších pohľadávok

vočižalovanémuajnadrámecsumy228.500,01 eur,atoajtohoistéhodruhu avyplývajúcezrovnakého
právneho titulu ako sú čiastkové pohľadávky tvorené touto sumou. Nie je to však v zmluve uvedené
dostatočne, nezameniteľne a presne, ktoré konkrétne plnenia, v akej výške a z ktorého konkrétneho
pôžičkového vzťahu sú pohľadávkami tvoriacimi dokopy sumu 228.501,- eur, ktoré majú ako jediné
byť postúpené. Záver súd prvej inštancie, že v zmluve o prevode akcií je postupovaná pohľadávka

špecifikovaná dostatočne, určito a zrozumiteľne, nie je v danej veci právne významný. Dôvodom je, že
táto postupovaná pohľadávka je tvorená množstvom čiastkových pohľadávok zo zmluvy o pôžičke na
to, aby s ohľadom na čl. IV. ods. 2 zmluvy a s ním možnú existenciu ďalších pohľadávok plynúcich z
totožného právneho titulu, mohla byť postupovaná pohľadávka považovaná za vymedzenú dostatočne
určitobolonevyhnutné,abybolipresnevyšpecifikovanéjednotlivéčiastkovépohľadávkytvoriacedokopy

masu sumy 228.501, - eur, aby ich nebolo možné zameniť s inými pôžičkovými vzťahmi existujúcimi v
zmysle čl. IV. ods. 2. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevyporiadal. V dôsledku neurčitosti
vymedzenia postupovaných pohľadávok má žalobca za to, že tento nedostatok je tak závažného
charakteru, že bez ďalšieho už len sám o sebe spôsobuje právnu nemožnosť postúpenia pohľadávky
a táto pohľadávka nemohla byť prevedená na spoločnosť, ktorá je druhou zmluvnou stranou zmluvy o

prevode akcií.

5. Ak by aj boli preskúmateľné závery súdu prvej inštancie, nie je možné automaticky vyvodiť záver o
vôli žalobcu zahrnúť predmetnú pohľadávku pod uvedenú masu, obzvlášť, ak zo znenia čl. IV. ods. 1
a ods. 2 zmluvy o prevode akcií vyplýva, že v tejto sume nie sú zahrnuté všetky pohľadávky žalobcu,

plynúce z totožného právneho titulu, a ak sám žalobca uviedol, že predmetná pohľadávka do tejto masy
nespadá. Súd dospel k záveru iba na základe hypotetickej domnienky, bez vyvrátenia skutočnosti, ktoré
je spochybňovali, čo má za následok nesprávnosť a nepreskúmateľnosť tohto záveru. Vzhľadom na
skutočnosť, že tvrdenia o tom, že pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o prevode akcií, tútoskutočnosť akcentoval žalovaný, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti bolo
naopak na žalovanom.

6. Žalobca ďalej poukazuje na to, že v zmysle jeho upresňujúcej výpovede v apríli 2019, bola predmetná
pôžička poskytnutá žalovanému zo strany jeho manželky a sume 50.000,- eur bola žalovanému
poskytnutá z podielových listov na meno manželky žalobcu. Súd prvej inštancie zmenu žaloby
spočívajúcu v zmene skutkových okolností nepripustil, s čím sa žalobca nestotožňuje a podľa jeho
názoru nenastala ani jedna z okolností uvedených v § 143 CSP, v prípade ktorých môže súd nepripustiť

zmenužaloby.Ideonesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštanciezakladajúciodvolacídôvodpodľa §
365 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s rozšíreným nárokom v tom zmysle, že ho
zamietol,pokiaľideoistinu50.000,-euranevyporiadalsastvrdenímžalobcu,žesumu25.000,-eurvrátil
svojej manželke ako osobe, ktorá poskytla žalovanému požičanú sumu, túto istinu nevrátil žalovaný, a
preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neopodstatnenosti žaloby v rozsahu 25.000,-
eur.

7. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Z argumentáciou žalobcu žalovaný opätovne vyjadruje svoj nesúhlas, má za to, že súd prvej inštancie
správne rozhodol, ak konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Poukazuje
na to, že žalobca bol do 24.10.2016 50 %-ným akcionárom žalovaného, teda do času, kedy zmluvou o

prevode akcií previedol všetky akcie vo svojom vlastníctve na kupujúceho U. I. s.r.o. Žalovaný za účelom
vyvrátenia podstaty tvrdenia žalobcu poukazoval na čl. IV. bod 2 zmluvy o prevode akcií, kde žalobca
akopredávajúcisvojimvlastnoručnýmpodpisomprehlásilokreminéhoajto,žeponadobudnutíúčinnosti
tejto zmluvy už nemá žiadne ďalšie neuspokojené nároky voči žalovanému a pre prípad, že by podľa
účtovníctva alebo inak mali existovať, tak týchto sa výslovne vzdáva a tieto ex lége po účinnosti zmluvy

prevádza na kupujúceho v súvislosti s predajom akcií. Žalobca teda účinnosťou zmluvy o prevode akcií
prehlásil, že vo vzťahu k žalovanému nemá žiadne neuspokojené nároky. Je logické takéto vyhlásenie
žalobcu, keďže aj nadobúdateľ akcií potreboval mať právnu istotu, že žalobca nebude v budúcnosti
vnášať prípadné ďalšie možne existujúce nároky voči žalovanému, do ktorého vlastnícky vstupoval. Je
teda zrejmé, že žalobca uplatňuje u žalovaného ako dlžníka zaplatenie pohľadávky, ktorú zmluvou o

prevode akcií postúpil ako postupca na postupníka - nového veriteľa a v žiadnom prípade sa nejedná o
ďalšiu pôžičku mimo predmetu postúpenia, ako je to z jeho strany tvrdené. Dôkazné bremeno tvrdenia,
že žalovaná suma je nad rámec postúpenia, je na strane žalobcu a uvedené musí súdu preukázať, čo
súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vyhodnotil.

8.Žalobcazotrvalnaargumentáciiuvedenejvodvolaníapoukazujenato,žedôkaznébremenoohľadom
určených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý s existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí a ide
o teóriu tzv. presúvania dôkazného bremena, čo konštatuje aj ustálená súdna prax. Žalovaný dôkazné
bremeno v tejto situácii neuniesol.

9. Rovnako aj žalovaný poukázal na doterajšiu argumentáciu v spore z jeho strany. Stotožňuje sa
so žalobcom v časti prechodu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného v zmysle citovaných
rozhodnutí NS SR, avšak zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je zaplatenie pôžičky, ktorá bola
predmetom postúpenia žalobcu na nového veriteľa, kde žalobca vyhlásil, že voči žalovanému nemá

ďalšie neuspokojené nároky. Žalobca teda sám špecifikoval predmet postúpenia, urobil vyhlásenie o
neexistencii ďalších iných nárokoch, a ak teraz tvrdí, že pohľadávka je nad rámec predmetu postúpenia,
je na ňom dôkazné bremeno.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v §379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu opodstatnené nie je.

11. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,

vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného
súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 31.3.2015 bola na účet žalovaného vložená suma
50.000,-eur,atotitulompôžičky,žalobcaakovtedajšígenerálnyriaditeľspoločnostižalovanéhoposkytol
túto pôžičku z prostriedkov, ktoré patrili v tom čase do bezpodielového spoluvlastníctva s jeho manželkou

a k jeho zrušeniu za trvania manželstva došlo až rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa
17.9.2015 č. k. 18C/392/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2015.

13. Podľa tvrdení žalobcu išlo o pôžičku bezúročnú, ktorú mal žalovaný vrátiť po predchádzajúcej výzve
a strany sporu nerozporovali, že suma 25.000,- eur z tejto pôžičky bola žalovaným vrátená žalobcovi

dňa 8.6.2016.

14. Žalobca v druhej polovici roka 2016 vyzýval žalovaného na vrátenie aj druhej časti pôžičky a je
ďalej zrejmé, že dňa 24.10.2016 žalobca ako akcionár žalovaného zmluvou o prevode akcií, previedol
svoje akcie, cenné papiere emitenta - žalovaného. Žalobca ako predávajúci v tejto zmluve potvrdil, že
on ako fyzická osoba vlastní ku dňu podpisu tejto zmluvy pohľadávku voči emitentovi akcií - spoločnosti

žalovaného, v celkovej výške 228.501,01 eur, ktorá vznikla na základe čiastkových plnení zmluvy o
pôžičke a túto pohľadávku žalobca v celosti bezodplatne postúpil na kupujúceho - spoločnosť U. I.
s.r.o. so sídlom v M.. V bode 2 článku IV. žalobca ako predávajúci vyhlásil, že po nadobudnutí účinnosti
tejto zmluvy už nemá žiadne ďalšie neuspokojené nároky voči spoločnosti žalovaného a pre prípad,
žeby podľa účtovníctva alebo inak mali existovať, týchto sa výslovne vzdáva a tieto ex lege po účinnosti

zmluvy prechádzajú na kupujúceho v súvislosti s prevodom akcií.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ním spojené.

17. Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať
postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo
alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha
postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

18. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1 OZ), na základe ktorej namiesto
doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa
netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich preňho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia

pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku identifikovateľnú a existujúcu. Následky postúpenia sa
prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností postupcu,
postupníka aj dlžníka.

19. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

Pohľadávku po postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka.
Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na
neho previesť všetky prostriedky ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke.

20. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda

s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami,
ktoré možno proti nej uplatniť.

21. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý. Námietky, ktoré mal v čase
postúpenia proti pohľadávke sa mu zachovávajú aj po postúpení. Je však povinný plniť už novému

veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel.

22. V súvislosti so zmluvou o prevode akcií zo dňa 24.10.2016 je potrebné uviesť, že táto obsahuje
aj zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré sú definované celkovou sumou, menou, stručne právnymdôvodom vzniku - plnenia zo zmluvy o pôžičke a dlžníkom, ktorým je spoločnosť žalovaného. Nebolo
zistené, aby žalobca ako jeden z účastníkov tejto zmluvy mal pochybnosti o určitosti predmetu zmluvy
o postúpení pohľadávky a o súlade jeho vyjadrenia v zmluve v čl. IV. s jeho skutočnou a vážnou vôľou.

V kontexte všetkých okolností vecí bol si vedomý toho, že postupuje pohľadávku vzniknutú na základe
čiastkových plnení zmluvy o pôžičke na kupujúceho, keď tomuto presvedčeniu zodpovedalo jazykové
vyjadrenie predmetu zmluvy, vôľa zmluvných strán, ktorá bola v zhode s jazykovým prejavom a úmysel
žalobcu postúpiť a úmysel kupujúceho nadobudnúť postupovanú pohľadávku.

23. Súd prvej inštancie správne poukázal na časové súvislosti týkajúce sa uplatňovanej pohľadávky z
ústnej zmluvy o pôžičke z 31.3.2015. Opodstatnene zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode
akcií a o postúpení pohľadávky bolo známe, že existuje ešte nezaplatená časť pôžičky z marca 2015,
preto záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že táto pohľadávka je obsiahnutá v istine 228.500,01
eur je so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci správny. Nebolo pritom preukázané, žeby
v prípade istiny 50.000,- eur išlo o ďalšiu pôžičku žalovanému mimo predmetu postúpenia tak, ako to

v ďalšom priebehu konania tvrdil žalobca. Bol to žalobca, ktorý špecifikoval predmet postúpenia a v
spomínanej zmluve vyhlásil neexistenciu iných ďalších neuspokojených nárokoch voči žalovanému.

24. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého
strana je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej

legitimácie strany je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný
poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 CSP (predtým § 5 OSP). Poučovacia povinnosť súdu je
obmedzenálennapoučeniestránoichprocesnýchprávachapovinnostiach(procesnýchúkonoch,ktoré
môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Preskúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy

aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Exces v postupe konajúceho
súdu, ktorý opomenie vyriešenie podstatnej otázky, akou je aj otázka existencie vecnej legitimácie,
k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu
ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (do pozornosti nález Ústavného súdu SR III. ÚS 266/2014).

25. Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie správne konštatoval, že aktívna vecná legitimácia
žalobcu v tomto spore nie je daná po predchádzajúcom zistení, že platne postúpil pohľadávku tvoriacu
predmet sporu na iný subjekt a zároveň správne konštatoval, že v danom prípade neboli splnené
podmienky prípadného postupu podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje postupcovi

vo svojom mene a na účet postupníka vymáhať postúpenú pohľadávku.

26. Súd prvej inštancie zároveň správne zistil, že suma 50.000,- eur bola síce poskytnutá zo spoločného
majetku žalobcu a jeho manželky, ale výlučne ako pôžička poskytnutá žalobcom za účelom preklenutia
nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, kedy žalobca bol jedným z akcionárov tejto spoločnosti a

nešlo teda o spoločnú pohľadávku.

27. Odvolací súd sa vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalobcu zaoberal tým, či postupom
súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

28. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.4.2019 neopodstatnene
nepripustil zmenu žalobného návrhu, pokiaľ ide o zmenu skutkových okolností ohľadom subjektu, ktorý
mal poskytnúť danú pôžičku je potrebné uviesť, že zmena žaloby je základným dispozičným úkonom

žalobcu, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Žalobu v civilnom konaní treba
vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 131 a nasl. CSP. Pod
zmenou žaloby treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Za zmenu žaloby tak
vo všeobecnosti treba považovať zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby) a zmenu tzv. rozhodujúcich
skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva.

29. Úvaha či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred požadovanou zmenou návrhu (ne)môže byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom
vnútornéhopresvedčeniasudcuajehomyšlienkovéhopostupu.Takátoúvahapatrísúdurozhodujúcemuo návrhu na pripustenie zmeny návrhu (§ 142, § 143 CSP). Pokiaľ ním bol súd prvej inštancie, žalobca
nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť takejto úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým
sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu nie je prípustné, čo plynie z ust. § 357 CSP. Preto ani

odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť týchto postupov.

30. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil.
Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Riuz Torija c/Španielsko z 9.12.1994).

31. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie
jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia upraveným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno

konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať
pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej
inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Ako už bolo uvádzané, podstatné
pre prejednávanú vec je to, že žaloba bola zamietnutá pre chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,

s čím sa stotožnil aj odvolací súd.

32. Za situácie, že správne je aj rozhodnutie o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom
na uvádzané dôvody tento rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.
CSP. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).