Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215207683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.TatianyPastierikovejvprávnejvecižalobcu:S.C.S.,s.r.o.,Jasná26,
048 01 Rožňava, IČO: 36 214 191, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova
4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: BG Partners, s. r. o., Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava,
IČO: 47 249 561, o zaplatenie 485.540,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/115/2015-595 zo dňa 21.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb/115/2015-595 zo dňa

21.03.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 485.540,85 eur s
príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonával po dobu niekoľkých rokov pre žalovaného obchodné
zastúpenie a prevádzkoval pre neho značkové predajne na základe viacerých zmlúv o obchodnom
zastúpení.Dňa30.11.2012žalobcaažalovanýuzatvoriliZmluvuoobchodnomzastúpeníaspoluprácipri
prevádzkovaníznačkovejpredajneOrangeSlovensko,a.s.(ďalejlen„Zmluvaoobchodnomzastúpení“),
ktorou boli nahradené všetky predchádzajúce zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a
žalovaným. Dňa 25.02.2014 došlo medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou KERAMON Trade,
s.r.o. k podpísaniu dohody o prevode práv a záväzkov, ktorou mali byť prevedené všetky práva a

povinnosti žalobcu ako obchodného zástupcu žalovaného na spoločnosť KERAMON Trade, s.r.o..
Podľa žalobcu k podpísaniu tejto dohody došlo pod psychickým donútením zo strany žalovaného,
predchádzalo mu dvojmesačné obdobie, počas ktorého žalovaný neustále prezentoval žalobcovi, že
odstúpi od Zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom mu nevyplatí žiadne odstupné, čím by na žalobcovi
zostala ťarcha vyporiadania sa so zamestnancami a mohlo by viesť k trestnému stíhaniu štatutárneho
orgánu žalobcu pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona, či
pre trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona. Žalobca dňa 26.09.2014 zaslal

žalovanému list, v ktorom namietal absolútnu neplatnosť dohody o prevode práv a záväzkov z dôvodu
absencie slobody prejavu vôle požiadal, aby mu žalovaný v lehote 30 dní pridelil značkové predajne a
upozornil na možnosť odstúpenia od Zmluvy o obchodnom zastúpení. Dňa 07.11.2014 žalobca poslal
žalovanému list, ktorým opätovne žiadal o pridelenie značkových predajní. Žalovaný dňa 01.12.2014doručil právnemu zástupcovi žalobcu list, v ktorom uviedol, že dohoda so spoločnosťou KERAMON
Trade, s.r.o. bola platne uzatvorená a z toho dôvodu žalobcovi nebudú pridelené žiadne značkové
predajne. Žalobca preto zaslal dňa 09.12.2014 žalovanému odstúpenie od zmluvy a uplatnil si nárok na

odstupné podľa § 669 ods. 5 OBZ, ktorý tvorí predmet tohto konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, skutkové tvrdenia žalobcu považoval za účelové a nekorešpondujúce
so skutočnosťou. Uviedol, že žalobca dňa 25.02.2014 uzatvoril dohodu o prevode práv a záväzkov a
nevznikol mu nárok na zaplatenie odstupného. Podľa neho proces uzatvárania predmetnej dohody o
prevode práv a záväzkov nevykazoval žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok jej neplatnosť, o čom

svedčí aj obdobie uvedené žalobcom v žalobe, počas ktorého sa o ukončení a pokračovaní v spolupráci
rokovalo, a to dva mesiace. Zdôraznil, že z jeho strany nedošlo voči žalobcovi k bezprávnej vyhrážke,
pretože ak niekto hrozí tým, čo je oprávnený robiť a čím je oprávnený hroziť za tým účelom, aby druhú
stranu primäl k určitému konaniu, nejde o bezprávnu vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže
byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Spochybnil aj výšku odstupného. Poukázal na to, že žalobca
aj žalovaný sú podnikatelia a nesú podnikateľské riziko, zodpovednosť za svojich zamestnancov aj za

svoje záväzky.
Súd uznesením zo dňa 21.03.2012 zamietol návrh žalovaného na pristúpenie spoločnosti KERAMON
Trade, s.r.o. ako ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a zamietol aj návrh žalobcu
na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorým by určil existenciu žalobcovho nároku na zaplatenie
odstupného, nakoľko k takémuto záveru na základe vykonaného dokazovania nedospel.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 39
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 652 ods. 1, § 668 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 669
ods. 1 , 2, 5, § 669a písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods.
2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej len „CSP“).
Súd konštatoval, že spornou v konaní bola najmä otázka platnosti Dohody o prevode práv a záväzkov

uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným a KERAMON Trade, s.r.o. dňa 25.02.2014 (ďalej len „Dohoda
o prevode práv a záväzkov“). Poukázal na to, že za bezprávnu vyhrážku nemožno považovať hrozbu
niečím, čo je účastník právneho vzťahu oprávnený vykonať a čím je oprávnený hroziť za tým účelom,
aby druhú stranu primäl k určitému konaniu. V takomto prípade nejde o bezprávnu vyhrážku, ale o
oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného pod jeho

vplyvom. Konštatoval, že v zmysle čl. 4 bod 7 Zmluvy o obchodnom zastúpení bol žalovaný oprávnený
kedykoľvek jednostranne zrušiť žalobcovi oprávnenie prevádzkovať značkové predajne žalovaného.
Ak teda žalovanému zo zmluvy takéto právo vyplýva, nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku
upozornenie na možnosť jeho využitia pri rokovaniach so žalobcom ohľadom uzatvorenia Dohody o
prevode práv a povinností. Uviedol, že aj keď zrušenie značkových predajní by značne obmedzilo rozsah

spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, neznamenalo by zánik samotnej zmluvy, a teda žalobcovi
by nevznikol ani nárok na vyplatenie odstupného podľa § 669 OBZ. To znamená, že žalobca by bol
aj naďalej obchodným zástupcom žalovaného, bol by aj naďalej oprávnený uzatvárať a dojednávať v
prospech žalovaného obchody, a to napr. spôsobom vymedzeným v čl. 8. Poukázal na to, že Zmluva
o obchodnom zastúpení zároveň žalobcovi aj žalovanému priznávala právo od zmluvy odstúpiť v

prípadoch vymedzených v jej čl. 26, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú tri roky, žalobca si teda
musel byť vedomý, že môže dôjsť k ukončeniu spolupráce so žalovaným a pokiaľ orientoval celú svoju
podnikateľskú činnosť na výkon obchodného zastúpenia žalovaného, musel si byť vedomý následkov,
ktoré z tejto skutočnosti budú vyplývať v prípade ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným, resp. v
prípade zrušenia oprávnenia prevádzkovať značkovú predajňu. Súd sa nestotožnil ani so žalobcovým

výkladom § 669 OBZ, pričom z § 669 ods. 2 OBZ nemožno vyvodiť záver žalobcu o tom, že v prípade
zániku zmluvy o obchodnom zastúpení by mu prináležal nárok na odstupné vo výške priemernej
ročnej provízie. Pokiaľ sa teda žalovaný domnieval, že u žalobcu nedošlo k naplneniu podmienok na
vznik nároku na odstupné a pri rokovaniach o uzatvorení dohody oznámil žalobcovi, že mu v prípade
skončenia zmluvného vzťahu odstupné nevyplatí, nemožno takéto konanie považovať za protiprávne. O

skutočnosti, že proces uzatvárania Dohody o prevode práv a záväzkov nebol postihnutý takými vadami,
ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť svedčí podľa názoru súdu aj to, že tento proces trval viac ako dva
mesiace, žalobca tak mal dostatok času zvážiť dôsledky uzatvorenia tejto dohody (vrátane § 669a písm.
c) OBZ) a pokiaľ žalobca pristúpil k uzatvoreniu Dohody o prevode práv a záväzkov, musel a mal si
byť vedomý, že jedným z dôsledkov uzatvorenia takejto dohody bude aj zánik možnosti domáhať sa

od žalovaného zaplatenia odstupného podľa § 669 OBZ. Dodal, že ak aj žalobca uzatvoril Dohodu o
prevode práv a záväzkov bez toho, aby chcel spôsobiť niektoré jeho následky (zánik práva na vyplatenie
odstupného), takéto konanie možno označiť iba za vnútornú výhradu (mentálnu rezerváciu), na ktorú
sa však pri posudzovaní právneho úkonu neprihliada. Mal za to, že k zániku právneho vzťahu medzižalobcom a žalovaným, ktorý bol založený Zmluvou o obchodnom zastúpení, došlo už nadobudnutím
účinnosti Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo dňa 25.02.2014, ktorej uzatvorením boli všetky práva a
povinnosti žalobcu ako obchodného zástupcu žalovaného postúpené na spoločnosť KERAMON Trade,

s.r.o., pričom žalobca pri takomto spôsobe ukončenia jeho činnosti nárok na zaplatenie odstupného
nemá. Súd pre úplnosť uviedol, že samotná platobná neschopnosť žalobcu uhrádzať svoje záväzky
bez ďalšieho nemôže spôsobiť trestné stíhanie štatutára žalobcu a samotným nesplnením záväzkov
vyplývajúcich žalobcovi z pracovných alebo nájomných zmlúv by nedošlo k naplneniu všetkých znakov
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 214 alebo § 240 Trestného zákona. Dodal, že skutočnosť,

že žalobca uzatvoril Dohodu o prevode práv a povinností výlučne v snahe vyhnúť sa svojej platobnej
neschopnosti, nemožno považovať za dôvod neplatnosti samotnej dohody, z tohto skutkového tvrdenia
žalobcu by bolo možné odvodiť iba záver, že žalobca uzatvoril zmluvu v tiesni, čo je však s ohľadom na
obchodnoprávny charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným irelevantné (§ 267 ods. 2 OBZ). Súd
nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov K. H., V. G., prehratím zvukového záznamu obsahujúceho
rozhovor medzi štatutárom žalobcu F.. K. Š. a Z. V., nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania považoval

za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, súd sa podľa neho k argumentácii
a dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu vyjadril len stroho, resp. v niektorých bodoch vôbec, a
nevysporiadalsasdôkazmiatvrdeniamipredloženýmižalobcomnapojednávanídňa21.03.2018.Práve
tým, že sa súd nevysporiadaval s uvedenými dôkazmi a tvrdeniami, podľa žalobcu opomenul vziať do
úvahy skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol bežným obchodnoprávnym vzťahom,

v ktorom by vystupovali dva samostatné, nezávislé a rovnocenné subjekty, pretože žalovaný mohol
kedykoľvek odobrať značkové predajne, ale zároveň ponechať zmluvu v platnosti a žalobca by tak bol
povinný byť stále v pohotovosti, čo mohol žalovaný zneužívať. Namietal, že súd sa nevysporiadal s
výškou finančného rizika a s tým súvisiaceho psychického nátlaku a nezaoberal sa okolnosťami ako a
kedy si žalovaný vynútil od žalobcu podpis spornej dohody. Ďalej namietal, že súd nevykonal žalobcom

navrhované dôkazy - prehratie zvukovej nahrávky zo stretnutí s pánom V. a výsluch svedkov K. H. a
V. G., pričom v odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedené, že zvukové nahrávky na predloženom CD
nosiči mali zachytávať rozhovor štatutára žalobcu F.. K. Š. s Z. V., tieto však zaznamenávajú psychický
nátlak pána V. vyvíjaný na K. H.. Uvedené by podľa žalobcu súdu lepšie objasnilo a priblížilo, v akej
pozícii bol konateľ žalobcu a ako vystupoval žalovaný pri vynucovaní podpisu spornej dohody o prevode

práv, pričom nevykonaním navrhnutých dôkazov súd náležite nezistil skutkový stav a v dôsledku toho
nesprávne rozhodol. Poukázal na nesprávny skutkový záver súdu, že proces uzatvárania Dohody o
prevode práv mal trvať viac ako dva mesiace, čo je v rozpore výpoveďou žalobcu, pričom medzi prvým
stretnutím a termínom, dokedy by bol žalobca vystavený enormným finančným záväzkom, bolo iba 15
dní. Vzhľadom na uvedené namietal aj nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci

súdom, podľa ktorého malo ísť zo strany žalovaného len o oprávnený nátlak, alebo že žalobca bol pri
uzatváraní predmetnej dohody iba v tiesni. Žalobca zdôraznil, že skutočne bol vystavený neoprávneným
vyhrážkam a nátlaku žalovaného, v dôsledku čoho pod psychickým donútením podpísal Dohodu o
prevode práv a záväzkov, ktorá je pre absenciu jeho vôle neplatná. S ohľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby

zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100 %.

3.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa19.07.2018,ktorýmsapridržal
svojich doterajších vyjadrení a prednesov a napadnutý rozsudok označil za vecne i právne správny.
Poukázal na to, že žalobca dňa 25.02.2014 podpísal so žalovaným a spoločnosťou KERAMON Trade,

s.r.o. Dohodu o prevode práv a záväzkov, a teda nárok na vyplatenie odstupného žalobcovi nevznikol, a
to s poukazom na § 669a písm. c) OBZ. Stotožnil sa s názorom súdu, že konanie žalovaného nemožno
považovať za bezprávnu vyhrážku, ale len za oprávnený nátlak, nakoľko hrozil žalobcovi zákonným
konaním. Uviedol, že Zmluva o obchodnom zastúpení priznávala žalobcovi aj žalovanému právo odnej odstúpiť v prípadoch vymedzených v jej čl. 26, pričom bola uzatvorená na dobu určitú tri roky, z
čoho vyplýva, že žalobca si musel byť vedomý, že môže dôjsť k ukončeniu spolupráce so žalovaným
a taktiež si musel byť vedomý následkov ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Dodal, že ani v

prípade zrušenia značkových predajní by k zániku Zmluvy o obchodnom zastúpení nedošlo, a tak by
nemohlo dôjsť ani k vzniku nároku na odstupné podľa § 669 OBZ. Poukázal na to, že aj zo súdom
vykonaného dokazovania vyplynulo, že kontraktačný proces nevykazoval žiadne vady, ktoré by mohli
mať za následok neplatnosť uvedenej dohody. Zdôraznil, že žalobca mal dostatok času zvážiť všetky
dôsledky uzatvorenia tejto dohody. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku riadne vysporiadal aj s argumentáciou ohľadom nevykonania dokazovania výsluchmi svedkov
a prehratím záznamu. Dodal, že ani žalobcom predložené dôkazy na pojednávaní dňa 21.03.2018 nie sú
spôsobilé preukázať, že uzavretie Dohody o prevode práv a záväzkov je neplatným právnym úkonom,
navyše, žalobca tieto dôkazy predložil po 4 rokoch trvania súdneho procesu, čo v zmysle § 153 CSP
nie je možné považovať za včasné uplatnenie prostriedkov procesného útoku. Mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok č.k. 23Cb/115/2015-595 zo dňa 21.03.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

7. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/115/2015-595 zo dňa 21.03.2018, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom

iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

12. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 485.540,85

eur titulom odstupného. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že Dohodu o prevode práv a záväzkov
uzavretú medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou KERAMON Trade, s.r.o. dňa 25.02.2014 podpísal
pod psychickým donútením (bezprávna vyhrážka) zo strany žalovaného, v dôsledku čoho je táto
neplatná. Vzhľadom na túto skutočnosť mal za to, že Zmluva o obchodnom zastúpení a o spoluprácipri prevádzkovaní značkovej predajne Orange Slovensko, a.s., uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 30.11.2012 ostala platnou, pričom žalobca od tejto zmluvy odstúpil listom zo dňa 09.12.2014 a
prináleží mu odstupné vo výške žalovanej sumy v zmysle § 669 ods. 5 OBZ. V tejto súvislosti bolo

preto potrebné primárne posúdiť platnosť Dohody o prevode práv a záväzkov. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná dohoda je platná, žalobca nemá nárok
na náhradu odstupného, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto
posúdiť, či súd prvej inštancie správne právne posúdil Dohodu o prevode práv a záväzkov ako platný
právny úkon, v dôsledku čoho žalobcovi neprináleží nárok na odstupné v žalovanej výške.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade pri
uzatváraní Dohody o prevode práv a záväzkov uzavretej medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou
KERAMON Trade, s.r.o. dňa 25.02.2014 nedošlo zo strany žalovaného voči žalobcovi k bezprávnej
vyhrážke, žalobca nebol psychicky donútený k uzavretiu tejto dohody. Odvolací súd v tejto súvislosti
zhodne s konajúcim súdom poukazuje na to, že bezprávna vyhrážka je psychickým donútením.

Bezprávna vyhrážka je bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktorá v ňom vzbudzuje dôvodný strach z
ujmy, ktorou sa hrozí, takže sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone utvára pod vplyvom tohto strachu.
Vyhrážka musí byť bezprávna. Bezprávnosť vyhrážky spočíva v tom, že sa vynucuje niečo, čo takto
nesmie byť vynucované, vyhrážané je niečím, čo hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť. Bezprávnosť
vyhrážky môže spočívať ďalej v tom, že je vyhrážané niečím, čo je hroziaci síce oprávnený previesť, ale

čím nie je oprávnený hroziť za tým účelom, aby pohol iného k určitému právnemu úkonu. Hrozí však
niekto tým, čo je oprávnený previesť a čím je oprávnený hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil
k určitému konaniu, nejde o bezprávnu vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom
neplatnosti právneho úkonu, uzatvoreného pod jeho vplyvom. I keď subjekty sú k právnemu úkonu
vedené určitými pohnútkami, pohnútky zásadne nemajú právnu relevanciu, pretože v opačnom prípade

by dôvera v uskutočnený prejav bola celkom nedôveryhodná. Pohnútka môže mať právny význam iba
tým, že je zahrnutá do prejavenej vôle, že sa stala jej zložkou, zostala mimo obsahu prejavenej vôle,
nemáprávnyvýznam,niejemožnésajejdovolávať(rozsudokNajvyššiehosúdusp.zn.33Odo808/2005
zo dňa 25.07.2007). Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto
druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi oznámil, že v prípade,

ak nepristúpi k podpisu dohody, zruší jeho značkové predajne a žalobcovi nebude vyplatené odstupné,
nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku, ako sa mylne domnieval žalobca, nakoľko v zmysle čl.
4 ods. 7 Zmluvy o obchodnom zastúpení bol žalovaný oprávnený kedykoľvek jednostranne zrušiť
žalobcovi oprávnenie prevádzkovať značkové predajne žalovaného. Zrušenie značkových predajní by
síce značne obmedzilo rozsah spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, neznamenalo by však zánik

samotnej Zmluvy o obchodnom zastúpení, čo je výslovne uvedené v poslednej vete čl. 4 ods. 7 Zmluvy
o obchodnom zastúpení. V takomto prípade by žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie odstupného
v zmysle § 699 OBZ. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o bezprávnu vyhrážku, keď žalovaný na
rokovaniach žalobcu upozornil na možnosť využitia týchto svojich práv vo vzťahu k uzatvoreniu Dohody
o prevode práv a záväzkov. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, v tomto prípade išlo zo strany

žalovaného o tzv. oprávnený nátlak. Skutočnosť, že žalobca subjektívne pociťoval správanie žalobcu
ako určitý nátlak nie je okolnosťou, ktorá by zakladala taký objektívne existujúci a pôsobiaci stav, ktorý by
vylučoval slobodu vôle žalobcu pri uzatváraní Dohody o prevode práv. Odvolací súd dáva do pozornosti
tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 4573/2008, zo dňa 24.09.2009, podľa ktorého „Hrozí-
li někdo tím, co je oprávněn provést a čím je oprávněn hrozit za tím účelem, aby druhou stranu přiměl

k určitému jednání, nejde o bezprávnou výhrůžku, ale o oprávněný nátlak, který nemůže být důvodem
neplatnosti právního úkonu uzavřeného pod jeho vlivem.“ Protichodná argumentácia žalobcu v konaní
je z tohto dôvodu úplne nedôvodná, vrátane námietky týkajúcej sa výšky finančného rizika a s tým
súvisiacim psychickým nátlakom.

14. Taktiež je potrebné poukázať na to, že Zmluva o obchodnom zastúpení bola uzavretá na dobu
určitú - tri roky, pričom obidve zmluvné strany mali právo od zmluvy odstúpiť v prípadoch uvedených
v čl. 26 tejto zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca si
musel byť vedomý, že môže dôjsť k ukončeniu spolupráce so žalovaným a pokiaľ žalobca orientoval
celú svoju podnikateľskú činnosť na výkon obchodného zastúpenia žalovaného, musel si byť vedomý

následkov, ktoré z tejto skutočnosti budú vyplývať v prípade ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným,
resp. v prípade zrušenia oprávnenia prevádzkovať značkovú predajňu. Ako nedôvodnú odvolací súd
vyhodnotil námietku žalobcu, že účastníci daného zmluvného vzťahu nemali rovnaké a rovnocenné
postavenie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca i žalovaný sú podnikatelia vzmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, obidvaja sú zodpovední za svoje záväzky a sú nositeľmi
podnikateľského rizika, pričom Zmluvu o obchodnom zastúpení i Dohodu o prevode práv a záväzkov
uzatvorili na základe vlastných prejavov vôle v rámci zmluvnej slobody. Vo vzťahu k námietke žalobcu,

že súd uviedol nesprávny skutkový záver, podľa ktorého proces uzatvárania Dohody o prevode práv
a záväzkov mal trvať viac ako dva mesiace, pričom reálne mal žalobca na rozhodnutie len 15 dní,
odvolací súd poukazuje na to, že túto skutočnosť sám žalobca tvrdil v podanej žalobe, keď uviedol,
že „Podpísaniu tejto dohody predchádzalo dvojmesačné obdobie, kedy žalovaný neustále prezentoval
žalobcovi, že mu zruší pridelené značkové predajne, či odstúpi od zmluvy o obchodnom zastúpení,

pričom mu nevyplatí žiadne odstupné.“ Okrem toho, žalobca by mal i v prípade 15 dňovej lehoty
dostatok času na to, aby mohol zvážiť dôsledky svojho konania a uzavretia Dohody o prevode práv a
záväzkov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že považuje za správny i právny názor súdu prvej inštancie
ohľadom možného rizika vzniku trestnej činnosti zo strany štatutárneho orgánu žalobcu, vyjadreným
v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kedy samotná platobná neschopnosť žalobcu, alebo
samotné nesplnenie jeho záväzkov nenapĺňa skutkovú podstatu trestných činov podľa § 214 alebo §

240 Trestného zákona.

15. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku žalobcu, že súd nevykonal žalobcom navrhnuté
dôkazy, ako i námietku, že súd sa k argumentácii a dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu vyjadril
len veľmi stroho, resp. v niektorých bodoch vôbec, v dôsledku čoho náležite nezistil skutkový stav

a nesprávne rozhodol. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Bolo vecou uváženia súdu, ktoré z
navrhnutých dôkazov sa rozhodne vykonať, pričom súd v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku
zároveň v súlade s § 220 ods. 2 CSP dostatočne vysvetlil, prečo tieto navrhnuté dôkazy nevykonal,
keď nimi mali byť preukázané skutkové tvrdenia, ktoré by neodôvodňovali záver o neplatnosti samotnej

dohody o prevode práv, pričom vykonanie takéhoto dokazovania súd považoval za nadbytočné a v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Je teda zrejmé, že vykonanie žalobcom namietaných
dôkazov by nemalo vplyv na právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu o žalobe. Takýto postup súdu
prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 185 CSP a zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania
vyjadrenej v čl. 17 CSP. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky

náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
mal v konaní preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,

akými úvahami sa súd riadil. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za
dostačujúce, zrozumiteľné a presvedčivé. V danom prípade nedošlo zo strany súdu k odňatiu práva
žalobcu na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie skutkového stavu, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôležitými pre
právneposúdenieveciarozhodnutie,dalodpoveďnavšetkypodstatnéotázkynastolenéstranamisporu,

a výsledkom je spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci.

16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

18. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, pričom náležite zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, a zuvedených dôvodov napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/115/2015-595 zo dňa
21.03.2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).