Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119202021.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: A. S., nar.

XX.XX.XXXX, P. P., S. XXX/XX, XXX XX, zast.: STEHURA & partners, v.o.s, so sídlom Dolný val 574/7,
010 01 Žilina, IČO : 47 246 863, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692,
831 04 Bratislava-Staré Mesto, Vajnorská 100/A, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v
rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2011 je n e p l a t n á.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená

medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2011
je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.11.2011 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného
zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX. Podpisom tejto úverovej zmluvy však uzatvoril aj
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Predmetná zmluva o úvere bola
vyhotovená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy a ako spotrebiteľ tak nemal nijakú možnosť
ovplyvniť jej obsah, iba tak, že obsah zmluvy (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy) prijme alebo zmluvný
vzťah nevznikne. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky

neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalovaného na príslušnom
formulári, pričom na jej existenciu ma právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom neupozornil.
Žalovaný doručil zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej výzvy zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky
zo mzdy. Okresný súd v Žiline uznesením č. 32Csp/7/2019-22 zo dňa 29.01.2019 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorenej medzi mnou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 08.11.2011, až do právoplatného skončenia vo veci samej. Súčasne súd uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať na súde žalobu vo veci samej. Podľa ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustálenej
judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti atáto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniťichobsah.Spotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohoduozrážkach
zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej

autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179,
kedypodbodom9vovzťahukdohodeozrážkachzomzdypodľa§551ObčianskehozákonníkaKomisia

konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve,
ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z

dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach
zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe
jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou

prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských
úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, neobsahuje špecifikáciu
pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa prostredníctvom tejto dohody môže domôcť
aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím mi
hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným prostriedkom pre

uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach
zo mzdy) umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na moje majetkové práva ako spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych
úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v môj neprospech, pričom som povinný sa takémuto
konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl

uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné
vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5
Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok,
nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže

na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z
uvedeného vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia (viacerých zákonných ustanovení vyššie
citovaných) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať.
Ďalej uviedol, že samotný odkaz na judikatúru Európskeho súdneho dvora, nezdôvodňuje neplatnosť
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Súdu dal do pozornosti, že zmluva bola uzatvorená 08.11.2011.V

čase uzatvorenia zmluvy Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách už v právnom poriadku SR implementovaná bola a vychádzajúc zo znenia
zákona úprava ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku sa nevzťahovala na právny vzťah medzi
účastníkmi konania, a teda platnosť vzniku tohto vzťahu nemožno posudzovať podľa noriem prijatýchneskôr ako došlo k uzatvoreniu zmluvy. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len
so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. marca 2009, sp. zn. IM Obdo V 16/2006). Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 zákona č.

40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, platný v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Zákon taxatívnym spôsobom vymenovával, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom

na to, že zmluva o úvere v tomto ustanovení uvedená nie je, je vylúčená aplikácia ustanovenia §
53 odsek 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, platný v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa
čl.2 odsek 3 Ústavy SR, Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá. „Ústavne konformný výklad právnej normy resp. výklad právnej
normy vôbec nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením resp. so zmyslom
vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad ale o faktickú novelizáciu

právnej normy.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29.septembra
2009) ,,1. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je
Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj
požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i

zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. 2. V ústavnom
poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia." (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 36/95 z 3. apríla 1996, zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky, čiastka 47, pod číslom 131/1996). Je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať
práva a povinnosti zo Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský štát,
nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola
doprávnehoporiadkuimplementovaná.Smernicaje„záväznáprekaždýčlenskýštát,ktorémujeurčená,

pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na
vnútroštátne orgány“ Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, zverejnené pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249 ZES):
Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a
stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné

vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená,
a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. Pokiaľ by
aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver

o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS (ďalej len „Smernica“ v
príslušnom gramatickom tvare), nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež, pokiaľ by súd uvažoval o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra

ESD vzťahujúca sa rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne
záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní
pripúšťa, ale zaväzuje súdy, aj pri žalobách o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie k plošnému
rušeniu rozhodcovských rozsudkov z dôvodov nearbitrability spotrebiteľských sporov, ale k dôkladnému

a podrobnému skúmaniu konkrétnych okolností konkrétnej rozhodcovskej doložky, ako aj i vôle
„priemerného“ spotrebiteľa a jeho mentálnych schopností; dokonca judikatúra Najvyššieho súdu Českej
republiky zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej
ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.06.2010, sp.
zn.N23Cdo1201/2009,uznesenieNajvyššiehosúduzodňa28.dubna2010,sp.zn.23Cdo4895/2009).

Ďalej žalovaný uviedol, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade právaných noriem národného práva
je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra
interpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku;
ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Podľačl.7 odsek 3 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a
vyhlásenáspôsobomustanovenýmzákonom,alebonazákladetakejzmluvypreniesťvýkončastisvojich
práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a

Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,
ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády.
Avšak, trvajúc na vyššie uvedenom, judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských
zmluvách za všeobecne prípustnú. Rozsudok Súdneho dvora zo dňa (prvá komora) zo 6. októbra
2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia n o 4 de

Bilbao - Španielsko) - Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira (Vec C-40/08) vo
svojom výroku konštatuje , že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý BOL VYDANÝ BEZ ÚČASTI spotrebiteľa,
musí hneď, AKO SA OBOZNÁMI S PRÁVNYMI A SKUTKOVÝMI OKOLNOSŤAMI POTREBNÝMI
NA TENTO ÚČEL, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom V ROZSAHU, V AKOM PODĽA VNÚTROŠTÁTNYCH
PROCESNÝCH PRAVIDIEL MÔŽE TAKÉTO POSÚDENIE VYKONAŤ v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný. Rozsudok súdneho dvora z 9. marca 1978 „Neuplatnenie zákona, ktorý je v

rozpore s právom Spoločenstva, vnútroštátnym súdom“ (Vec 106/77), ktorej predmetom je návrh podaný
Pretore di Susa (Taliansko) medzi Amministrazione delle Finanze dello Stato a Simmenthal, akciovou
spoločnosťou, so sídlom v Monze, na ktorý sa právny zástupca odvoláva, pojednával o rozpore ZMLUVY
A NARIADENIA s vnútroštátnym poriadkom, a tieto, na rozdiel od smernice sú priamym zdrojom práva.
Akákoľvek argumentácia uvedeným rozsudkom je vylúčená, nakoľko skutkové ako aj právne okolnosti

sú výrazne odlišné, ako v tomto spore. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej
únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zverejnené pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249 ZES):
Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je
záväzné len pre nich. K uvedenému zdôraznil žalovaný, že tieto rozhodnutia ESD sú mnohokrát citované
bez znalosti celého kontextu rozhodnutia, skutkových okolností veci a predovšetkým bez znalosti

právnych reálií štátu a vnútroštátnych noriem, ktoré sa na dané vzťahy a účastníkov tohto konania
vzťahujú. Následne dochádza k vytrhnutiu časti odôvodnenia a petitu z celkového kontextu. Vo vzťahu k
doktrinálnej a niekedy i judikatúrou namietanej nutnosti tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského
práva, obzvlášť možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú vnútroštátnym právnym
poriadkom označované za spotrebiteľské, in concreto v súlade so Smernicou, sa konštatuje, že

Smernica (rovnako ako aj každá iná smernica) nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky
voči jej občanom priamo zaväzujúca, a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu do
svojho právneho poriadku neimplementoval, alebo, že smernica zakladá priamo právo občana, nie jeho
povinnosť, alebo, že ide o vertikálny vzťah občan - štát. Ani jedna z týchto podmienok nie je v prípade
vyššie uvedeného použitia Smernice splnená. Smernica, s poukazom na článok 288 ZES (pôvodne

249) ZES sama o sebe nemá horizontálny účinok
(ako má napr. národný zákon) a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená, a aj to len čo
do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý. Forma a prostriedky, ako smernicu zakomponuje do vlastného
právneho poriadku, sú ponechané na členských štátoch. Zákonodarca Slovenskej republiky tak učinil
prostredníctvom ustanovení piatej hlavy zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník a množstvom

špeciálnych právnych predpisov. Generálny advokát Lenze vo veci 91/92 Fazzini vs. Dori konštatoval,
že „Rozšíriť judikatúru ESD o horizontálny účinok smernice na oblasť vzťahov medzi jednotlivcami
by znamenalo priznať Spoločenstvu právomoc stanovovať s priamym účinkom povinnosti na ťarchu
jednotlivcov, zatiaľ čo túto právomoc má len tam, kde má právo vydávať nariadenia“. Smernica je
určená k tomu, aby jej obsah pred aplikáciou „prešiel“ národným parlamentom, čo by v prípade

horizontálneho účinku nenastalo. Smernica teda nemôže mať horizontály priamy účinok, čo znamená,
že jednotlivec sa ustanovení smernice nemôže dovolávať voči inému jednotlivcovi rozhodnutie ESD
vo veci 152/84 M.H.Marshall v. Southampton and South-West Hampshire Area HealthAuthority (1986)
ECR 723 a vo veci C-91/92 Paola FacciniDori v.RecrebSrl. (1994) ECR I-3325. Súd tu opakovane
vyslovil názor, že „Rozšírenie možnosti priameho účinku smerníc i na vzťahy medzi jednotlivcami by

znamenalo priznať Spoločenstvu právomoc ukladať s bezprostredným účinkom povinnosti jednotlivcom,
avšak takú právomoc má iba vtedy, ak je oprávnený prijímať nariadenia“. Z tohto dôvodu je právne
posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky nevyhnutné riešiť výlučne s ohľadom na požiadavky
vnútroštátneho právneho poriadku, kladenými v posudzovanom prípade ustanoveniami § 1 a nasl.zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe týchto ustanovení je potom potrebné konštatovať, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je neplatná automaticky (ex lege), ale
je potrebné v každom jednotlivom prípade ju skúmať, ako má rozhodcovská doložka spôsobiť ujmu

spotrebiteľa a značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, ktoré mu z rozhodcovskej doložky
vyplývajú. A uvedené tvrdenia riadne podložiť dôkazmi.
Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 26.06.2013, sp. zn. 18CoE/132/2013 konštatuje,
že „... súd sa pri svojich úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke odvoláva na ustanovenie
Smernice 93/13/EHS. Zaoberá sa jej hodnotením v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto

smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku pričom táto interpretácia
vychádza z nesprávneho prekladu ... slovenský preklad by mal znieť: Nekalou podmienkou je zbavenie
spotrebiteľa práva alebo mu bráni v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú
ustanovenia právnych predpisov. V tomto kontexte potom nemožno ujednanie rozhodcovskej doložky
hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného

procesu a je súčasťou civilného práva. Inak je povinnosťou exekučného súdu poverenie na vykonanie
exekúcie vedenej na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydať.“ Zároveň žalovaný dal
do pozornosti návrh generálnej advokátky ESD Vericy Trstenjak prednesené 29.11.20011 vo veci
C-453/10 medzi účastníkmi Jana Preničová, Vladislav Perenič prosti S.O.S. financ, spol. s.r.o., bod 63
a nasl.: „Ako vyplýva zo šiesteho odôvodnenia smernice 93/13, jej účelom je v tejto súvislosti „odstrániť

nekalé podmienky z týchto zmlúv“. Jej cieľom ale nie je, ako už bolo konštatované, vyhlásiť zmluvy na
základe nekalých podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice,
spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti
celých zmlúv v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami.
Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch

strán sa má táto zmluva práve opraviť a nie zničiť. Okrem toho by sa zrušil základ pre obchodné konanie
hospodárskych subjektov na vlastnú zodpovednosť. Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a
bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre jednu zmluvnú stranu, by
bola zmluvná autonómia. Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti
pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho

rozumne konať. Prístup, ktorý sleduje tvorca smernice, primerane zohľadňuje túto zásadu, ktorá má
vysoké postavenie v právnom poriadku Únie, v rozsahu, v akom sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné
na nastolenie rovnosti zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho nariaďuje viazanosť zmluvných strán
existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne. Z tohto dôvodu by právny stav vyzeral úplne
inak, ak by sa posúdenie otázky, či môže zmluva obsahujúca nekalé podmienky ďalej existovať, odvíjalo

výlučne od toho, aká je pre spotrebiteľa v konkrétnom prípade najvýhodnejšia situácia. Existovalo
by tu riziko, že by sa vzťah medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom opäť dostal do
nerovnováhy, a tentokrát výlučne v prospech spotrebiteľa. Odstránil by sa tým síce rozdiel medzi
zmluvnými právami a povinnosťami v prospech predajcu alebo dodávateľa, čo by zodpovedalo cieľom
smernice, ale nezabezpečila by sa tým rovnováha sledovaná tvorcom smernice. Tvorca smernice

sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre spotrebiteľa. Nemožno ale vychádzať z toho, že chcel
spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v
obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri. Prísne vzaté, neexistuje ani vecne odôvodniteľný
dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa
k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Zodpovedá to aj názoru

generálneho advokáta Tizzana, ako ho vyjadril
vo svojich návrhoch vo veci Ynos. Uviedol v nich, že sa od tohto pravidla obsiahnutého v smernici 93/13,
podľa ktorého musí zmluva napriek nekalej podmienke naďalej existovať, možno odchýliť iba vtedy,
ak táto zmluva nemôže objektívne existovať bez nekalej podmienky, nie však už vtedy, keď sa podľa
posúdenia a posteriori zdá, že jedna zo zmluvných strán by zmluvu bez tejto podmienky neuzavrela.

Argumenty, ktoré boli uvedené
v súvislosti s nevyhnutnosťou zachovať zásadu zmluvnej autonómie, ako aj zabezpečiť vyrovnanosť
zmluvných vzťahov medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, sa napokon musia posúdiť
vo svetle ďalšieho cieľa smernice. Treba totiž pripomenúť, že smernica 93/13 bola podľa svojho
prvého odôvodnenia prijatá na účely postupného vytvorenia vnútorného trhu. Ako vyplýva z jej druhého

a tretieho odôvodnenia, smeruje k tomu, aby odstránila výrazné rozdiely v právnych predpisoch
v jednotlivých členských štátoch týkajúcich sa nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Tvorca smernice okrem lepšej ochrany spotrebiteľa podľa siedmeho odôvodnenia zamýšľal v rozsahu
pôsobnosti smernice stimulovať hospodársku súťaž („predajcom tovarov a dodávateľom služieb sa týmpomôže pri ich predaji tovaru a dodávaní služieb doma, ako aj na vnútornom trhu“). Obchodná činnosť sa
ale môže vyvíjať iba tam, kde sa účastníkom hospodárskej súťaže zabezpečí právna istota. Patrí k tomu
ochrana dôvery účastníkov hospodárskej súťaže v zachovanie existencie zmluvných vzťahov. Pravidlo,

podľa ktorého platnosť zmluvy ako celku závisí od záujmu iba jednej zmluvnej strany, nielenže tejto
dôvere neprospieva, ale dlhodobo ňou môže dokonca otriasť. V rovnakej miere, ako by tým mohlo dôjsť
k zníženiu ochoty predajcov alebo dodávateľov uzatvárať zmluvy so spotrebiteľmi, mohol by byť podľa
okolností zmarený cieľ vytvoriť vnútorný trh. To zohľadňuje aj pravidlo v článku 6 smernice 93/13 tým,
že sa obmedzuje na to, aby zabezpečilo rovnováhu v zmluvných vzťahoch.“ V nadväznosti na vyššie

uvedené ide, v tomto prípade, pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi
občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD,
k narušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, a; legitimita takýchto legislatívnych „úsluh“ slabším
zmluvným stranám sa odvodzuje od predpokladu, že sú na trhu znevýhodnení silnejším ekonomickým
postavením ich spolukontrahenta, tj. dodávateľa. V podstate tak nejde o nič menšieho, než, že tento
návrh reprezentuje dodatočný (aposteriórny) nesúhlas jedného z účastníkov konania s rozhodcovským

konaním ako takým, a absenciu zodpovednosti žalobcu, ktorý sa, okrem iného, prejavuje aj neplnením
záväzku zo zmluvného vzťahu. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 2 Smernice č. 93/13/EHS z 5.
apríla 199ň o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú
záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,
ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú

ustanoveniam tejto smernice. Podľa ustanovenia § 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o
bankách. Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrhnauzavretierozhodcovskejzmluvyotom,žeichprípadnévzájomnésporyzobchodov[§5písm.i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. Aj keď je, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciou a samotnou Zmluvou o EÚ, vylúčená

aplikácia ustanovení Smernice, žalovaný opäť dal súdu do pozornosti článok 1 odsek 2 Smernice, ktorý
vylučuje použitie ustanovení Smernice, pokiaľ dodávateľ postupoval podľa vnútroštátnych predpisov.
Zároveň zdôraznil, že ustanovenie § 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách
ukladá právnemu predchodcovi odporcu ponúknuť neodvolateľný návrh rozhodcovskej doložky, čo
zároveň vylučuje aplikáciu Smernice na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

keďže postup právneho predchodcu odporcu odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia
vnútroštátneho poriadku. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné
spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre
ostatných. Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 CSP, na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku

alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej
strane. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

na strane žalovaného, keďže spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo,
nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenia §
53a odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať
vplyv na nielen na odporcu, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa
Poštovú bankou, a.s., so sídlom Prievozská Ň/B, Bratislava, IČO: 31340890 ( ďalej len „Poštová banka,

a.s.), ktorá je dodávateľom. Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný
namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu, podľa ustanovenia § 137 písmeno c) CSP. Žalobca
podal návrh v zmysle ustanovenia § 137

písmeno c) CSP, pričom však právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby, musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem nie je daný 1/ spravidla tam, kde je možné žalovať
priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ CSP. - R 17/1972, 2) ak vyriešenie určitej otázky
neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, 3/ ak požadované určeniemá povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo -
rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 - ZSP 6/06, Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok
NPZ, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej - rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07,

2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006. Ak konštatuje samotný žalobca, k vykonaniu zrážok už došlo, a teda,
pokiaľ by súd
návrhu vyhovel, žalobca by následne podal ďalší návrh na splnenie povinnosti. O vykonaní zrážky zo
mzdy v čase podania návrhu už žalobca vedomosť mal. Ako je vyššie uvedené, nie je splnený základný
predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby, nakoľko nie sú naplnené procesné podmienky. „Pokiaľ chce

žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5
Cdo 31/2011)“

„Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a
pasívnej legitimácie účastníkov konania). (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 6. 11. 2007, sp.
zn. 17Co/161/2007)“ „Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie

určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo bráva,
alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, a či tu
je ( nie je) právny vzťah alebo právo. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004.“
Žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach

na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou
preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len
o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať
do úvahy. Žalobca si slobodne vybral právneho predchodcu žalovaného, napriek tej skutočnosti,

že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov, akceptoval vykonávanie
zrážok právnym predchodcom odporcu. Tvrdenia o zisteniach SOI v nebankových subjektoch súd
v žiadnom prípade nesmie brať do úvahy, nakoľko predmet sporu má, po právnej stránke, posúdiť
súd, nie SOI, ktorá nie je relevantnou právnou autoritou, a zároveň ide len o tvrdenie žalobcu
nijako nepodložené a zároveň právny predchodca žalovaného nebol nebankovým subjektom. Naopak

právny predchodca žalovaného je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Je
na základe rôznych právnych predpisov povinný spĺňať prísne kritéria nevyhnutné pre vykonávanie
bankových činností, preto akákoľvek argumentácia viažuca sa na nebankové subjekty je absolútne
neprípustná, nemiestna a súd by na ňu vôbec nemal prihliadať. Žalovaný žiadal, aby súd tvrdenia
žalobcu o nemožnosti zabezpečenia budúcej pohľadávky nebral do úvahy, nakoľko žalobca si zamieňa

vznik a splatnosť pohľadávky. Pohľadávka pôvodného veriteľa vznikla poskytnutím úveru a nie v
budúcnosti. V budúcnosti sa stala „len“ splatnou v celom rozsahu v dôsledku neplnenia si povinností
žalobcom. Ďalšia argumentácia o formulácii Dohody sa nezakladá na skutočnosti, čo vyplýva
zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere. Je formulovaná jasne, zreteľne a dostatočne určito.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút

uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav
nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Pokiaľ súd
neprípustne bude v rozpore s vyššie uvedeným posudzovať uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy
podľa Smernice, v rozpore s tou skutočnosťou, že táto nie je priamym prameňom práva, mal skúmať
okolnosti jej uzavretia, predovšetkým, či jej uzatvorenie skutočne spôsobilo nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa, a či táto ochrana poskytovaná súdom neprekročí hranice prípustnosti, a súd nebude chrániť
spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, ale jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť ako zmluvnej
strany, ktorá sa, a posteriori, po tom, čo nastali dôsledky porušenia povinností, dovoláva neplatnosti,
pre ňu „nevýhodnej podmienky“. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút právepre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii
záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútov, bol by to v zákone uviedol.
Ani gramatickým, dokonca ani tým najextenzívnejším výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že

Dohodaozrážkachzomzdyvspotrebiteľskejzmluvebybolaneplatná.Práveúčelomzabezpečovacieho
inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore
so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy,
práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Reductio ad absurdum, akékoľvek
zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo prípustné, a pokiaľ by to malo byť

účelom a cieľom Smernice, nepochybne by to v nej uvedené bolo, resp. zákonodarca mohol ísť pri
implementácii Smernice nad jej rámec, a nič mu nebránilo zakázať takéto zabezpečenie (rovnako, ako
bolo vylúčené zabezpečenie zmenkami). ANI SMERNICA ANI VNÚTROŠTÁTNE NORMY nevylučujú
zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej normy. A posteriori, po uzatvorení zmluvy, vyhlásiť, že je
neprípustné zabezpečovať záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy ako
neplatnou zmluvnou podmienkou, je v príkrom rozpore s ÚSTAVOU SR, právnym poriadkom SR,

ako aj unijnými právnymi predpismi. Obzvlášť, ak takéto vyhlásenie nemá oporu v žiadnej právnej
norme, a zdôvodňovať takýto záver odvolaním sa na Smernicu, či dokonca judikatúru ESD je rozpore s
ÚSTAVOU SR ako aj so samotnou Zmluvou EÚ, ktorá presne definuje, ktorým právnym aktom priznáva
priamy účinok. Súdy sú oprávnené len vykladať vnútroštátne normy, hoc aj eurokonformným výkladom,
v žiadnom prípade nie sú oprávnené tvoriť, meniť právne normy, či arbitrárne rozhodovať, v ktorom

prípade, ktorú normu použijú a ktorú nie. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba
považovať aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych
noriem, ako aj prípady, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec, alebo tak urobil
celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú

zjavne žiadnu relevanciu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 110/09
z 2. apríla 2009) Ak všeobecný súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len
formalistický výklad zákonných ustanovení, jeho postupom boli porušené základné práva sťažovateľa.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 4. mája 2010) Interpretácia
zmlúv ako prejavu autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-právnych vzťahov je zásadne úlohou

všeobecných súdov, to však len potiaľ, pokiaľ všeobecné súdy nerozhodujú v extrémnom rozpore s
obsahom súdneho spisu alebo v rozpore s princípom spravodlivosti, či arbitrárne. Tento postup by potom
bolo možné označiť za svojvôľu, ktorou sa porušuje ústavné právo na zákonný a spravodlivý proces.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008) Podľa čl.2 odsek 3
Ústavy SR, Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá. Podľa čl.7 odsek 3 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá
bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadenímvlády.„Jezrejmé,

že v právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi založené na očakávaní, že dlžníci si budú
plniť svoje povinnosti a tiež, že štát bude túto zásadu podporovať a poskytovať veriteľom primeranú
ochranu.“ PL. ÚS 11/96. Ustanovenie § 53 odsek 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
platnom v čase podpisu zmluvy, hovorí o neplatnosti PODMIENKY. Vychádzajúc zo systematiky zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, PODMIENKA, ako právna skutočnosť je definovaná v ustanovení

§ 36 odsek 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že vznik, zmenu alebo zánik práva
či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva
alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Gramatickým výkladom § 532 odsek 4 zákona č. 40/ 1964 Zb.
Občiansky zákonník je odôvodnený záver, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou
ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či

povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to
zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť
vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi
k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 13Co/994/2013: „V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že zrážky zo mzdy navrhovateľky sú

vykonávané z uzavretého „úverového právneho úkonu“ (označenie kou v návrhu), ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni. Nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny
záujem iba na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (čoho sa navrhovateľ domáha podanou
žalobou), pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli navrhovateľke poskytnuté finančné prostriedky je vovšetkých svojich dojednaniach platná. Z podaného návrhu však vyplýva, že navrhovateľ nenamieta
platnosť zmluvy o revolvingovom úvere, nenamieta ani dojednania, ktoré eventuálne navyšujú v
neprimeranom rozsahu plnenie, ku ktorému sa navrhovateľ zaviazal, ale namieta len dohodnutý spôsob

splácania úveru. V skutočnosti navrhovateľ potom nenamieta neprijateľnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve (napríklad § 53 ods. 4 OZ), pretože namieta dopad zákonného
ustanovenia§551OZ.Zákonnéustanovenieplatnéhoprávnehoporiadkuvšakniejeniečo,sčímbybolo
potrebné osobitne spotrebiteľa oboznamovať. Nemožno vyhlásiť, že navrhovateľ má naliehavý právny
záujem akokoľvek nesplácať (teda aj zrážkami zo mzdy) dohodnuté splátky podľa uzavretej zmluvy o

revolvingovom úvere, keď platnosť samotnej zmluvy nenamieta.“ Podľa Rozhodnutia Okresného súdu
v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014: „Súd sa v celom rozsahu stotožnil s písomným vyjadrením
navrhovateľa, že dohoda o vykonaní zrážok zo mzdy je platne uzavretá, nakoľko obsahuje všetky
náležitosti obsiahnuté v zákonnom ustanovení 551 Občianskeho zákonníka a to označenie veriteľa a
dlžníka, označenie platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, výšku dohodnutých zrážok a súhlas dlžníka
s vykonávaním zrážok. Navrhovateľka si z veľkého množstva ponúk úverov poskytovaného rôznymi

bankami,dobrovoľnesamavybralapoštovúbanku-bankovýprodukt-úver,pričomužpripodpisezmluvy
mala vedomosť, že poskytnuté peňažné prostriedky je povinná splácať. Pokiaľ by navrhovateľka riadne
a včas plnila svoje zmluvné povinnosti, odporca by nemusel pristúpiť k použitiu dohodnutého zákonného
zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy podľa 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Taktiež súd poukazuje na to, že v tomto prípade sa nejedná o žiadny nebankový subjekt,

Poštová banka a.s. je zriadená podľa zákona a podlieha bankovému dohľadu Národnej banky SR.“ V
nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd konanie zastavil (vzhľadom na nedostatok
právomoci súdu) alternatívne žiadame, aby žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom
rozsahu a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe (č.l. 37) vo svojej podstate zopakoval
svoje tvrdenia a právnu argumentáciu uvedenú v žalobe, a preto nie je potrebné odborne popisovať
obsah tohto vyjadrenia žalobcu.

4. Súd sa primárne zaoberal námietkou nedostatku právomoci súdu vznesenou žalovaným, nakoľko ide

o podmienku konania a pri aplikácii nižšie uvedených zákonných ustanovení dospel k nasledovnému
záveru :
Podľa § 73 ods.1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZSRK), ak nie je
ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.

Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods.2 ZSRK na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014;
ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. ZSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Keďže žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej
pred 1. januárom 2015, spravuje sa rozhodcovská zmluva zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa
odseku 2, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v
rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej
zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Podľa

odseku 3, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj
rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa odseku 2, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Podľa odseku 3 písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,

a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola
uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby,
ktorá právny úkon urobila. Podľa odseku 4, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán naakýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu,
ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená úverová zmluva, ktorá je nepochybne

spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva v bode 3.11 (č.l. 10) odkazuje na článok 10, II VOP, kde má byť je
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je teda formulovaná vo
všeobecných poistných podmienkach, a podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory
a sporné nároky budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných

nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle smernice ES/93/13
EHS neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného

bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane. Je
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Táto podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax
označujú za faktický nerovný, nevyvážený. Takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je

absolútne neplatnou. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.
03. 2012, kde v obdobnej právnej veci NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka
nie je individuálne dojednané rozhodcovskou doložkou a že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd tak dospel k záveru,

že predmetná rozhodcovská zmluva dojednaná písomne formou rozhodcovskej doložky je neplatná, čo
má za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Je tak daná právomoc súdu predmetnú
vec prejednať a rozhodnúť.

5. Následne sa súd zaoberal námietkou žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení a dospel k nasledovnému záveru : Východisková úvaha súdu je tá, že
právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom Zmluvou o úvere (lepšia
splátka) č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2011 (súčasťou ktorej je aj zmluvné dojednanie Dohody o
zrážkach zo mzdy) je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú zákonné ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému vo vedenom spore domáha určenia

neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v predmetnej Zmluve o úvere (lepšia splátka).
Nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi právnym predchodcom žalovaného
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že sa v danom
prípade jedná o určovaciu žalobu znejúcu na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d)
CSP. Na rozdiel od stavu, keď bola prípustnosť určovacej žaloby za účinnosti zákona č. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok upravená v ustanovení § 80 písm. c) predmetného zákona jednotne (o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem), právna
norma účinná od 01.07.2016, t.j. Civilný sporový poriadok, v ustanoveniach § 137 písm. c) a písm. d)
rozlišuje medzi prípustnosťou určovacej žaloby znejúcej na práva a znejúcej na právnu skutočnosť.
Pre oba typy určovacej žaloby sú zároveň upravené podmienky prípustnosti ich podania. Podľa §

137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Zákonom stanovenou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP

je možnosť podania takejto žaloby vyplývajúca z osobitného predpisu. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na znenie ustanovení § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere (lepšia splátka) medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom, súčasťou ktorej
bola dohoda účastníkov o zrážkach zo mzdy. Určenie neplatnosti predmetnej Dohody ako právnej
skutočnosti sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto Dohody ako zmluvnej podmienky priamo zo

zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých
konečnú výšku určuje žalovaný (predtým jeho právny predchodca) svojím jednostranným rozhodnutím.
Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., na základečoho súd v danom prípade konštatuje prípustnosť podania určovacej žaloby rovnako. S prihliadnutím
na konštatovaný právny záver súdu je potom irelevantné skúmanie podmienky naliehavého právneho
záujmužalobcunapodanítakejtožaloby,nakoľkonaliehavýprávnyzáujemjepodmienkoupreurčovaciu

žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, avšak ako podmienku pre prípustnosť podania určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. d) CSP ju zákon neupravuje.

6. Súd za neopodstatnenú považuje aj námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, ktorú žalovaný odvíja od svojho tvrdenia, že žalovaný a pôvodný veriteľ tvoria nerozlučné

procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 ods.1 CSP. Podľa názoru súdu sa v danej veci o nerozlučné
procesné spoločenstvo žalovaného a pôvodného veriteľa nejedná.

7. Podľa § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len“OZ“) Uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy
nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa odseku 2, proti platiteľovi mzdy

nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa odseku
3, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so
mzdou. Podľa § 52 ods.1 OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa
odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4, Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak

nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu.
Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového

vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto

vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených

v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.8. V prejednávanom spore súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda
musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok,

zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy v danej veci vôbec neobsahovala, je tak neurčitá, a
preto je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. To je prvý dôvod, pre

ktorý je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť,
jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu, nebolo vyhotovená na samostatnej listine, ale je
súčasťou úverovej zmluvy. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac

nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa
musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých
prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp.
z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj

môže nastať, ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi
pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať
sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal
takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a

ťažkosťami. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky
aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše
ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobcovi inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy
o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia
záväzku. Žalovaný navyše nepreukázal, že žalobca bol poučený o následkoch uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. S
poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako taká je neplatná i z tohto
dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21.

1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená už v čase vzniku právneho vzťahu spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže tento je nútený uzatvoriť dohodu o
zrážkach zo mzdy. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne

dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť,
že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je

príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú
charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej
klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie
je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods.
4 písm. o) Občianskeho zákonníka). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a

oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať
zrážkyzomzdyžalobcubeztoho,abyžalovanýmpožadovanápohľadávkavočižalobcoviprešlasúdnym
prieskumom jej oprávnenosti. Je teda možné, že v rámci takto žalovanej vyčíslenej pohľadávky sa môžu
ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu, t.j. sámžalovaný rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi,
ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy
je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený

neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dodávateľovi umožňuje obchádzať účinnú justičnú
kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku,
tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy

o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie
nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber,
moholdohoduozrážkachzomzdybuďodmietnuť,čímbysizmarilmožnosť,abymubolúverposkytnutý,
alebo zmluvu o úvere, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobiť vykonávaniu
zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. V ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a pod.). inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak
neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento

inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok
dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa
pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje
a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické
až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Postup dodávateľov pri uzatváraní dohôd o

zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z
ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti
ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulárové zmluvy. Vzhľadom
na vyššie popísané skutočnosti, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vovýrokuotrováchkonaniarozhodolsúdpodľavyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia. Žalobca bol
v konaní plne úspešný, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu
trovvkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.