Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10Pc/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217189
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217217189.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľky: V. S., nar. XX.X.XXXX, V. XXX B. O., občan W., zastúpená: JUDr. Jana Kocandová, AK
Jungmannova 8 v Bratislave, proti matke: H.. A. S., nar. XX.X.XXXX, I. X B. O., občan W., zastúpená:
JUDr. Dušan Repák, AK Krížna 47 v Bratislave, o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Matka je povinná prispievať na výživu navrhovateľky V. S., nar. XX.X.XXXX sumou 175 € mesačne,
splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 30.8.2017.

Zročné výživné v celkovej sume 325 € je matka povinná splatiť navrhovateľke v pravidelných 25 €

splátkach splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohoto
rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 30.8.2017 domáhala, aby súd zaviazal jej matku
na určenie vyživovacej povinnosti v sume 300 € mesačne od podania návrhu.

2. Určenie vyživovacej povinnosti zdôvodnila tým, že hoci bola rozsudkom tunajšieho súdu v konaní

pod sp. zn. 59P/81/2015 zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, dňa 14.7.2017 sa od matky
odsťahovala a žije v domácnosti svojho otca. Dôvodom odsťahovania boli nezhody medzi ňou a matkou,
spočívajúce v odlišných názoroch na riešenie spoločných problémov. V domácnosti otca žije spolu
s maloletým synom otcovej súčasnej manželky a ich spoločnou dcérou J.. V čase výkonu striedavej
starostlivosti je s nimi aj jej brat I. S.. Žijú v rodinnom dome vo vlastníctve otcovej manželky.

3. Otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť voči nej, jej bratovi I. a sestre J.. Jeho manželka

má vyživovaciu povinnosť voči synovi z predchádzajúceho manželstva J., na ktorého dostáva výživné
v sume 150 € a voči J..

4. Navrhovateľka je študentkou 3.ročníka Gymnázia na Q. ul. v O.. Výdavky má na stravu v sume 45 €
mesačne (obedy v škole), obuv a ošatenie v sume 50 € mesačne, hygienické potreby a kaderník v sume
60 € mesačne, električenku v sume 13,45 € mesačne, školské potreby 30 € mesačne, ZRPŠ v sume 30
€ ročne, mobil 20 € mesačne, záujmovú činnosť (kino, šport, knihy) v sume 50 € mesačne, westernovú

streľbu v sume 70 € mesačne, lieky a vitamíny v sume 10 € mesačne, školské výlety a podujatia v sume
30 € mesačne, vreckové 50 € mesačne. Celkové výdavky tak tvoria sumu 360 € mesačne. Matka jej
posiela 150 € mesačne a otec s jeho manželkou vykrývajú náklady v sume 210 mesačne.5. Náklady na domácnosť otca predstavujú: voda 60 € mesačne, plyn 150 € mesačne, OLO 14,39
€ mesačne, UPC 34,29 € mesačne, daň z nehnuteľnosti 22,40 € mesačne, elektrina 50 € mesačne,
poistenie domu 8,71 € mesačne, splátka hypotéky 351,91 € mesačne, pohonné hmoty 300 € mesačne,

poistenie naautá(K.aB.)20€mesačne,nákladynastravu1.000€mesačne,ostatnévýdavky(hygiena)
100 € mesačne, doplatky na lieky 30 € mesačne, mobil 45 € mesačne, električenka J. 13,45 € mesačne.
V spoločnej domácnosti žijú 3 dospelé osoby a tri maloleté deti. Náklady na spoločnú domácnosť sú
hradené z príjmu a úspor manželky otca, ktorá zároveň prispieva aj na potreby navrhovateľky.

6. Otec má výdavky na obuv , ošatenie a hygienu v sume 30 € mesačne, mobil 20 €, odvody a daň
z príjmu 40 € mesačne, odvody 28,03 € mesačne. Otec podniká v oblasti stavebníctva, má s.r.o. Jeho
netto príjem je 40 € mesačne. Od 1.9.2017 bude na rodičovskej dovolenke a jeho manželka nastúpi
do práce vo B., a.s.

7. Suma výživného, ktorú vo výške 150 € zasiela navrhovateľke matka, jej nepostačuje, ak sa berú do

úvahy výdavky na spoločnú domácnosť a náklady navrhovateľky spolu s jej záujmovou činnosťou. Matka
je vysokoškolsky vzdelaná a pracuje vo C., a.s. Má vyživovaciu povinnosť voči bratovi navrhovateľky I.,
ktorý od septembra 2017 nastupuje do ZŠ.

8. Rodičia navrhovateľky sa rozviedli, bezpodielové spoluvlastníctvo majú nevysporiadané. Jeho

predmetom sú dva byty.

9. Matka sa k návrhu vyjadrila v podaní doručenom súdu 17.10.2017. Uviedla, že si je vedomá svojej
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pričom situácia s jej odsťahovaním sa k otcovi ju veľmi mrzí.

Verí ale, že si k sebe opätovne nájdu cestu. Od momentu, kedy sa navrhovateľka odsťahovala, posiela
jej výživné v sume 150 € mesačne, pričom za prvý polmesiac jej poslala sumu 75 €.

10. S návrhom na určenie výživného v sume 300 € mesačne nesúhlasí. Výdavky, ktoré navrhovateľka
uviedla, sú značne nadhodnotené, dokonca sú vyššie ako výdavky povinnej matky a naviac nie sú

preukázané. Matka sa o navrhovateľku starala 18 rokov a jej výdavky pozná. Strava v škole predstavuje
sumu 30 € mesačne a nie 45 €, výdavky na školské potreby v sume 30 € mesačne nie sú preukázané,
výdavky na kaderníka v sume 60 € mesačne sú neprimerané. Matka má záujem na tom, aby sa
navrhovateľka venovala záujmovým činnostiam, na tieto aktivity nepreukázala potrebu sumy 50 €
mesačne rovnako ako náklady na westernovú streľbu v sume 70 € mesačne.

11. Matka sa snaží plniť svoju vyživovaciu povinnosť v rámci svojich možností a schopností. V čase,
keď otec navrhovateľky opustil ich spoločnú domácnosť, navrhol jej na obe ich spoločné deti výživné v
sume 200 € mesačne, pričom teraz len navrhovateľka žiada od nej 300 € mesačne.

12. Matka je zamestnaná v spoločnosti C., a.s. na pozícii expert pre správu zmlúv neživotného
poistenia. Jej brutto príjem predstavuje sumu 1.219 € mesačne. Žije štandardne, v rámci svojich
možností, nekupuje si žiadne luxusné veci, nechodí na zahraničné dovolenky, pretože jej mesačné
výdavky jej to nedovoľujú. S otcom navrhovateľky má v BSM 4-izbový byt na I. a 1-izbový byt na I. T. B.
O. a R. Q. O. U. XXX D.. Na tento majetok otec navrhovateľky nijako neprispieva a na jeho vysporiadaní

sa nechce dohodnúť.

13. Aktuálne nevyhnutné výdavky matky na tento spoločný majetok sú v sume 522,64 € mesačne:
splátka úveru 206 € mesačne, zálohové platby na byt na I. 166,62 € mesačne, zálohové platby za byt
na I. 64,40 € mesačne, elektrina za oba byty 25 € mesačne, TV a internet 27,80 € mesačne, plyn za byt

na I. 3,25 € mesačne, plyn za byt na I. 4 € mesačne, RTVS 4,64 € mesačne, daň z nehnuteľností 4,86
€ mesačne, poistenie pre prípad úrazu jej a syna I. 5,83 € mesačne, PZP na vozidlo 4,82 €, poistenie
bytu na I. 5,42 €.

14. Matka si plní vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v sume 150 € mesačne. Okrem toho má

vyživovaciu povinnosť k synovi I., ktorého má v striedavej starostlivosti spolu s otcom navrhovateľky.
Má taktiež bežné výdavky na stravu, domácnosť, hygienu a ošatenie. Jej súčasná životná úroveň
jej neumožňuje, aby plnila vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 300 € mesačne, ako
to požaduje. Na tieto výdavky jej musí prispievať aj jej otec. Navrhovateľka podrobne rozvádzavýdavky domácnosti otca, neuvádza však ich príjmy. V tejto súvislosti matka poukazuje na to, že
otec navrhovateľky napriek svojmu vzdelaniu dosahuje príjmy korešpondujúce minimálnej mzde, čo
signalizuje, že svoje možnosti a schopnosti nevyužíva tak ako by mohol a mal. Ďalej matka uviedla, že

výživné v sume 150 € mesačne pre navrhovateľku považuje za dostatočné.

15. VReplikedoručenejsúdu28.12.2017PZnavrhovateľkyuviedla,ževýživnévsume150€mesačne
neobstojí. Je to výživné, ktoré súdy priznávajú na maloleté deti, na stredoškolákov priznávajú minimálne
400 €. Ona je plnoletá a má teda vyššie výdavky a náklady na život. Žije v domácnosti, kde by sama

mala prispievať na jej chod, náklady na bývanie a stravu. Tieto náklady jej matka neberie do úvahy.
Je smiešne spochybňovať náklady na záujmovú činnosť v sume 50 € mesačne, keď plnoletý človek
musí mať určitý
kultúrny rozhľad, čítať knihy, chodiť do kina, výstavy, výlety, športovať, čo nie je lacná záležitosť. Náklady
na sebaobslužné činnosti má aj matka, teda musí vedieť, že 60 € na kaderníka je bežná suma, ak ide o
strih, farbenie a podobne. Výdavky na stravu sú nielen 30 €, musí sa zohľadniť aj pitný režim, preto

je to 45 € mesačne.

16. Výdavky matky sú zavádzajúce, výdavky na 1-izbový byt platí otec navrhovateľky.

17. Matka v Duplike doručenej súdu 15.3.2018 poukázala na to, že tvrdenia navrhovateľky o platbách

za 1-izbový byt sú nepravdivé. Predložila dôkazy, že tieto zálohové platby platí v plnej miere sama a otec
navrhovateľky sa na ich úhradách nepodieľa. Nedal jej k dispozícii ani kľúče od tohto bytu. Jej mesačný
netto príjem dosahuje sumu 1.086,64 €, po úhrade nevyhnutných výdavkov v sume 522,64 € jej zostane
suma 564 €, z ktorej musí hradiť výdavky na seba, maloletého syna a tiež na navrhovateľku. Nemôže si
teda v súčasnosti dovoliť prispievať na jej nákladnú záujmovú činnosť. Toto nebolo možné ani v čase,

keď žili v spoločnej domácnosti.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako aj jej matky, oboznámil sa s obsahom
spisového materiálu, najmä dokladmi o niektorých nevyhnutných výdavkoch navrhovateľky, Mzdovým
listom matky za rok 2017 a za I. polrok 2018, príjmom otca a jeho manželky za to isté obdobie,

Potvrdením o návšteve školy, pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne.

19. Pri výsluchu navrhovateľka špecifikovala svoje (mesačné) výdavky nasledovne: strava v škole
40 €, električenka 13,45 €, oblečenie, obuv, kozmetika, hyg. potreby, kaderník 60 €, školské potreby
(učebnice, zošity, ostatné) 30 €, školské výlety 30 € (Švajčiarsko minulý rok cca 300 €), telefón 20 €,

voľno časové aktivity (kino, šport, stretnutia s priateľmi a spolužiakmi) 50 €, westernová streľba 92 €
(asi 10 súťaží ročne - doprava, ubytovanie, strelivo a pod.), domáce zviera (had, potrava, podstielka)
15-20 €, nárazové výdavky na liečbu 5-10 €, okuliare do diaľky (rám) 70-100 € ročne, Na tieto výdavky
dostáva od otca vreckové v sume cca 250 €, okrem toho má k dispozícii výživné od matky v sume 150 €.

20. Jej PZ poukázala na to, že súd by mal zohľadniť, že otec sa o navrhovateľku stará v jeho
domácnosti, v rámci ktorej ona spotrebúva vodu, elektrinu, v rámci ktorej sa stravuje a užíva aj dom, teda
tieto náklady započítať k jej výdavkom. Ďalej uviedla, že navrhovateľka má v súčasnosti v maturitnom
ročníku výdavky aj na stužkovú, na ktorú sa skladajú po 10 € mesačne a oblečenie na stužkovú 67 €.
Navrhovateľka sa tiež rozhodla, že bude chodiť na thai box, platí sa raz za dva mesiace 200 €, teda 100

€ na mesiac. Matka navrhovateľky by si mala nájsť lepšie platenú prácu, prípadne aj ďalšiu prácu, aby
si mohla svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére riadne plniť. Jej súčasný príjem je vzhľadom k príjmu
manželky otca navrhovateľky dosť nízky.

21. Matka pri výsluchu uviedla, že suma výživného požadovaná navrhovateľkou je premrštená.

Osobný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Používa R. Q. O. U., rok výroby 2004, tento patrí do BSM.
Jej osobné (mesačné) výdavky tvoria: telefón a doprava 40 €, životné poistenie a obedy 40 €, domáce
zviera (mačka) 40 €, lieky na alergiu a tlak 10 €, strava 200 €, hygienické potreby, drogéria, ošatenie,
obuv 40 €, Na dovolenky a kultúrunechodí, pretože jej na to nestačia finančné prostriedky. Nevyhnutné (mesačné) výdavky na maloletého
I. sú nasledovné: cestovné 12 €, školský klub detí 11,50 €, obedy v škole 15 €, ošatenie, obuv a iné 30
€ (maloletý nosí oblečenie zvlášť u otca a zvlášť u matky), školské potreby 10 €.

22. Jej PZ uviedla, že matka poskytuje navrhovateľke aj plnenia nad rámec výživného, tieto sú
uvedené v osobitnej tabuľke a doložené výpismi. Na výdavky na stužkovú je matka tiež ochotná prispieť.
Navrhovateľka si však zjavne vyberá finančne náročné voľno časové aktivity (had, westernová streľba,
thai box), na ktorých sa jej matka vzhľadom k jej príjmu nemôže podieľať. Požiadavka PZ navrhovateľky

na zmenu jej zamestnania nie je namieste. V súčasnej situácii je samo živiteľkou, stará sa o maloletého
syna, v zamestnaní má k tomu vhodne nastavený režim.

23. Z Potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou Gymnázia na Q. ul. v
O.. Jej rodičia sú rozvedení, spoločné deti boli zverené obom do striedavej starostlivosti. Z vyjadrenia
účastníkov ako aj z ich mailovej komunikácie bolo zistené, že navrhovateľka sa dňa 14.7.2017 natrvalo

odsťahovala z domácnosti matky do domácnosti otca. Matka jej pravidelne posiela výživné v sume 150
€ mesačne. Okrem toho jej ako darček zaslala na narodeniny, meniny, za vysvedčenie, na Vianoce a
na prázdniny vždy sumu od 20-50 €. Matka pracuje v spoločnosti C., a.s. Podľa Mzdového listu za rok
2017 bol jej čistý príjem v sume 13.449,56 €, čo je priemer 1.120,79 € mesačne, za I. polrok 2018 mala
čistý príjem celkom 6.606,47 €, čo je priemer 1.101,07 € mesačne.

24. Otec navrhovateľky H.. U.. B. S. je súkromný podnikateľ, vlastní stavebnú spoločnosť B. H., s.r.o.
Z Daňového priznania za rok 2016 súd zistil výsledok hospodárenia v sume 952,88 €, daň na úhradu v
sume 209,63 €. Z Daňového priznania za rok 2017 bol zistený výsledok hospodárenia v sume 71,44 €,
daň na úhradu v sume 15 €. Je ženatý , s manželkou H.. J. S. má dcéru J.. Manželka poberala rodičovský

príspevok v sume 213,20 €, v súčasnosti ho poberá otec navrhovateľky. Jeho manželka sa od augusta
2017 vrátila do zamestnania vo B. , a.s., jej čistý príjem za obdobie 9-12/2017 bol v sume 8.594,89
€, čo je priemer 2.148,72 € a za obdobie od 1-8/2018 bol v celkovej sume 18.057,49 €, čo je priemer
2.257,18 €. V spoločnej domácnosti otca navrhovateľky žije aj syn jeho manželky J., na ktorého poberá
výživné v sume 150 € mesačne.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

28. Vychádzajúc z vyššie vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľkou požadované
výživné v sume 300 € mesačne nezodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam matky ako
povinnej. Z príjmu cca 1.100 € mesačne musí matka platiť nevyhnutné náklady na bývanie v byte
na I. kde v súčasnosti aj býva spolu s maloletým synom I., okrem toho sama hradí náklady na byt na

I., oba byty patria do doposiaľ nevysporiadaného BSM medzi ňou a otcom navrhovateľky, ktorý na tieto
náklady neprispieva, hoci ide o náklady, ktoré je nevyhnutné hradiť, keďže ide o byty spravované v
bytovom dome. Byt na I. nemôže matka ani prenajímať, keďže od neho nemá kľúče, pričom prenájom
by mohol byť realizovaný iba po dohode s otcom navrhovateľky, pretože ide o ich spoločný byt. Matka
navrhovateľky preukázala hradenie nevyhnutných výdavkov na spoločný majetok v sume 522,64 €, plní

si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 150 €, má vyživovaciu povinnosť voči
synovi I. ktorú vyčíslila na cca 100 € , svoje osobné nevyhnutné výdavky a výdavky na domácnosť
vyčíslilanacca370€,čospolupokrývajejpriemernýčistýmesačnýpríjem,doktoréhovšakbolizahrnuté
ajprémieaodmenyposkytovanénepravidelne.Vychádzajúczčistéhomesačnéhopríjmu(niepriemeru),
zostáva matke na jej osobné výdavky suma cca 250 €, čo je menej ako požaduje navrhovateľka na seba.

29. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné výdavky na sumu cca 370 € mesačne, do tejto zarátala aj
náklady na westernovú streľbu v sume cca 90 € mesačne, čo je nepochybne činnosť, ktorá je finančne
náročná, preto ju mal s matkou navrhovateľky jej otec vopred prerokovať . Otec navrhovateľky mal smatkou prerokovať aj náklady na školské výlety, či na ďalšiu záujmovú činnosť navrhovateľky, ktorou je
thai box, najmä pokiaľ mal za to, že by sa na týchto záujmoch ich spoločnej dcéry mala podieľať. Ak túto
záujmovú činnosť hradí, ide o jeho dobrovoľné rozhodnutie z vlastnej vôle, pričom od matky nemôže

navrhovateľka také isté rozhodnutie vynucovať, najmä, ak matka nemá taký príjem, z ktorého by mohla
na tieto náklady prispievať. Požiadavku PZ navrhovateľky na matku, aby zmenila zamestnanie na také,
kde by dosahovala vyšší príjem, či si zohnala ďalšie zamestnanie, a tak si mohla riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť, považuje súd za nemiestnu. Je amorálne od rodiča požadovať, aby nadmieru
pracoval len preto, aby uspokojil nadmerné finančné požiadavky svojho dieťaťa. Súdu tiež nie je zrejmé,

ako PZ navrhovateľky dospela k tomu, že súdy priznávajú bežne výživné v sume 150 € na deti vo
veku 3 rokov a výživné v sume najmenej 400 € bežne na stredoškolákov. Jediným zákonným kritériom
pre stanovenie výživného sú možnosti a schopnosti povinného rodiča a prihliadnutie na odôvodnené
potreby dieťaťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak je teda životná úroveň
povinného rodiča vysoká, výživné aj na trojročné dieťa sa môže pohybovať v tisíckach eur, ale ak je
nízka, tomu zodpovedá aj stanovenie výživného v takej sume, ktorá povinného neprivedie do stavu

núdze, či hrozby trestného postihu. Za mierne nadsadený považuje súd výdavok navrhovateľky na rám
okuliarov, ktorý nie je potrebné každoročne meniť, medzi nevyhnutné nepatrí ani návšteva kaderníka,
výdavky na zakúpenie školských potrieb nie sú riadne doložené, výdavky na obuv, ošatenie vyčíslila
vyššie než jej matka.

30. Súd napriek tomu mierne zvýšil vyživovaciu povinnosť, ktorú si matka dobrovoľne plní zo sumy 150
€ na sumu 175 €, čo je ešte v jej možnostiach platiť. Ak je aj otec povinný rovnakou mierou podieľať
sa na výdavkoch navrhovateľky, potom suma 350 € dostatočne pokrýva nielen jej nevyhnutné výdavky,
ale čiastočne aj výdavky na jej nákladnú záujmovú činnosť. Otec navrhovateľky na rozdiel od jej matky
nepracuje, ale z vlastného rozhodnutia je na rodičovskej dovolenke. Je vysokoškolsky vzdelaný a vlastní

stavebnú firmu, ktorá nevykazuje takmer žiadny zisk. Je to teda práve on, kto by mal zvyšovať svoj
oficiálny príjem, ak je pravdou, že viacpočetnú rodinu živí len jeho manželka. Ak by tomu bolo tak,
potom by ani z jej príjmu nebolo možné financovať nákladnú domácnosť s viacerými deťmi a zrejme ani
nákladnú záujmovú činnosť samotnej navrhovateľky. V tejto súvislosti musí súd tiež uviesť, že náklady
na domácnosť nie je možné ako požadovala PZ navrhovateľky, zahrnúť do jej nevyhnutných výdavkov.

Navrhovateľka je nezaopatreným dieťaťom svojich rodičov, ktorí sú povinní sa o ňu postarať až dovtedy,
kým nebude schopná sama sa živiť a vlastnou prácou obstarávať prostriedky na svoje živobytie. Do
toho času nie je povinná, a to ani z určeného výživného prispievať na akékoľvek náklady na bývanie,
teda na plyn, elektriku, vodu, a pod., tieto je rodič, v ktorého starostlivosti sa nachádza, v plnej miere
povinný uhrádzať sám.

31. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval výživné v sume 175 € zo strany matky na navrhovateľku
za primerané.

32. Súd oceňuje doterajšie dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke zo strany jej

matky, ako aj plnenia, ktoré jej poskytuje nad jeho rámec. Treba však pre úplnosť uviesť, že oceňuje
aj prístup otca, či jeho manželky, ktorí osobnou starostlivosťou a finančnými prostriedkami napomáhajú
všestrannému rozvoju navrhovateľky v oblasti jej športovej záujmovej činnosti.

33. Zročné výživné v sume 325 € za dobu 13 mesiacov (9/2017 do 9/2018 vrátane , t.j. 13x25=325) súd

matke povolil zaplatiť v splátkach splatných spolu s bežným výživným.

34. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).